Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keď som spala tak sa mi začal snívať sen.
Zobudila som sa v lese a bola zima a mrzne. Na toto ročné obdobie ma to vôbec neprekvapovalo. Spomedzi mrakov vykuklo slnko a ja som ucítila lúče ako ma hrejú. Pousmiala som sa a vstala som. Povzdychnem si. Teraz by som si tak priala túliť sa k niekomu ale bohužiaľ tu nebol nikto taký. V tom sa zatiahla obloha a ucítila som studený vietor a po chvíľke prišla fujavica. V tom som ucítila ako mi na nos spadla vločka. Pozrela som sa na oblohu a pousmiala som sa. sneží. Rýchlo som sa rozbehla po lese a hľadala som miesto kde by som sa mohla schovať, Počasie sa rýchlo zmenilo a začala víchrica. Rýchlo som sa musela niekde schovať lebo to začínalo byť nebezpečné. Našťastie som našla strom v ktorom bola diera a tak som sa tam schovala. Dívala som sa von a čakala som kým toto počasie prestane. Ani neviem ako dlho to trvalo ale keď bolo po všetkom tak som si vydýchla a ja som vyšla von. Keď som sa poobzerala okolo seba uvidela som ľadové cencúle ako visia so stromov. Musím povedať že to bolo nádherné a vyzeralo to ako v rozprávke. Cítila som sa omnoho lepšie. Keby som tu ostala ale s tejto krásy ma vytrhlo nejaký zvuk.
Zobudila som sa a bola som zase v lese.

//Les

Aly mala pravdu mala by som spoznať viac členov tak by som to mohla skúsiť. "Ďakujem Aly za všetko." Pousmejem sa a potom keď som videla že sa už venuje svojej sestre tak som ich nechala osamote a odišla som od nich. Nebudem ich vyrušovať. Jednak preto že jej doniesla jedlo a jednak preto že isto chceli byť ako rodina spolu. Povzdychnem si keď si uvedomím že ja nemám žiadnu rodinu. Dokonca aj môj syn ma opustil. So sklonenou hlavou chodím po lese a neviem čo budem robiť. Nakoniec som si ľahla pod strom a zatvorila som oči a po chvíľke som zaspala.

"Nemusíš ďakovať. Dobre vieš že vždy rada pomôžem. Ano môžeme sa najesť." Pousmejem sa a ja sa pustím do svojho zajaca. Netrvalo dlho a zjedla som ho. Trochu ma nasýtil. "Ja som najedená." Poviem jej a usmejem sa. Bola som veľmi rada a šťastná že som spoznala Aly a že som s ňou trávila čas.
"Teraz nemám nič na robote ani v pláne. Pôjdem stebou do zlatej a uvidíme čo bude ďalej. Aj ja som rada že som ťa spoznala a že už sa tu necítim tak sama." Pousmejem sa a potom prídem k nej a priateľsky ju objímem. Bola som jej vďačná za všetko. Potom som s ňou šla do svorky.

//Zlatá

Aly mi vysvetlila čo chce robiť a tak som len prikývla. "Dobre ako povieš. Som pripravená na všetko." Poviem jej a potom už som len čakala a bola som pripravená chytiť zajaca.
Chvíľu som tam len tak stála a dívala sa. Nič sa nedialo a ja som mala pocit že Aly nič nerobí lenže po chvíľke ma vyviedla z omylu. Okolo mňa prebehol zajac. Hneď som sa za ním rozbehla.
Keď som naháňala zajaca tak som si ani nevšimla že Aly používa mágiu. Ja som mala starosť so zajacom. Vyskočila som do vzduchu a snažila som sa dopadnúť na zajaca. To sa mi podarilo. Držala som ho na zemi a hneď som sa mu zahryla do krku. Po chvíľke bol mŕtvy. Zobrala som ho k Aly. Tam som ho pustila na zem a vtedy som si všimla že má druhého zajaca. "Šikovná." Pochválila som ju.

Trochu ma sklamalo že Aly nechce. Ja som naučená nejesť aj niekoľko mesiacov ale ako chce. Nebudem ju nútiť. "Dobre ako povieš ale keby tak ti ho odložím aby si sa najedla. O mňa sa neboj ja vydržím bez jedla." Usmejem sa ale Aly si chcela sama pre seba niečo a ja som nenamietala. "Dobre ak chceš pomôžem ti." Ponúknem jej pomoc ale už to bolo na nej či ju prijme alebo nie. Zajaca som teda nechala tak. Na zajaca bude čas neskôr.
Medzi tým som sledovala Aly ako hľadá niečo na jedenie. Chcela som jej pomôcť ale potom mi Aly oznámila že niečo našla. Pousmejem sa a prídem k nej. "To je super. Ak budeš chcieť môžem ti pomôcť." Poviem jej a zatiaľ som ju len sledovala a čakala som čo bude robiť. Vyzeralo to tak že by chcela použiť mágiu. Ja som to pri love nerobila ale to je jej vec. Môže to byť omnoho ľahšie ako bez toho. V každom prípade sa nechám prekvapiť.

Meno vlka: Sisi
Počet postov: 10
Postavenie: Kappa
Funkcia: Lovec
Aktivita pre svorku: Účasť na pohrebe Athai
Zhrnutie pre svorku: Po pohrebe Athai sa spolu s Aly vybrali na lov kde sa im podarilo uloviť dvoch zajacov.

Aly vyrazila a ja som ju sledovala a držala som jej palce aby sa jej to podarilo. Chvíľu to trvalo a dokonca som si myslela že to ani nedokáže ale nakoniec to predsa len dala a zajaca ulovila. Keď prišla ku mne tak som sa usmiala. "Nemusíš ďakovať. Ja rada pomôžem. Dobre a toho prvého si rozdelíme na polovičku. Viem neni to nič moc ale aspoň trochu to pomôže. A máš pravdu. Teraz sa nám podarí uloviť niečo veľké." Usmejem sa a olíznem si ústa. Lebo ak by sme ulovili srnku alebo iné veľké zviera tak by sme sa najedli obe a ešte by ostalo aj pre ostatných.
Keď začalo pršať tak som sa pozrela na Aly. "Čo teraz spravíme?" Opýtala som sa jej lebo som si nebola istá či chce loviť teraz keď prší alebo jej to nevadí a pôjdeme aj tak loviť. Ako mne to bolo jedno. Rozhodnutie bolo na Aly.

Len teraz som si nebola istá či to vinde keďže zajaci o nás už vedeli ale za pokus nič nedáme a keď tak nechám zajaca Aly nech sa poriadne naje. Ja toľko vydržím bez jedla. Potom Aly povedala že teraz mám hrabať ja a ona bude naháňať. "Dobre držím ti palce aby sa ti to podarilo." Poviem a potom prídem k diere.
Keď som bola na pieste pozriem sa na Aly či je pripravená a či môžem začať hrabať. A keď som videla že je pripravená tak som začala hrabať. Tento krát to ale trvalo o dosť dlhšie. To som aj čakala keďže o nás už vedeli tak isto boli poschovávaný a tak si dávali pozor. Ale po pár minutách sa nás usmialo šťastie a z nory vybehol zajac ako blesk. Pozrela som sa na Aly či je pripravená ho chytiť a čakala som.

Sledovala som Aly ako hrabe a bola som pripravená chytiť zajaca. Chvíľu to trvalo ale nakoniec som si všimla ako vybehol zajac. Usmiala som sa a skočila som po zajacovi ale ten sa stihol vyhnúť a tak nasledovala naháňačka. Trochu ma to potešilo lebo som sa aspoň pri tom behaní zohriala a tešila som sa na to kedy ho chytím. Musela som ale dávať pozor aby nevbehol do diery. To by sme už nemuseli mať šťastie na druhý pokus. A tak som sa zhlboka nadýchla a zrýchlila som aby som toho zajaca dobehla.
Netrvalo dlho a zajaca som dobehla a hneď som po ňom skočila. Podarilo sa mi zajaca chytiť do pazúr. Neváhala som ani chvíľu a hneď som sa mu zahryzla do krku aby som ho usmrtila. Chvíľu to trvalo ale po chvíľke bol mŕtvy. Usmiala som a zajaca som pustila a olízla som sa. Keď som sa pozrela na zajaca bol celkom malý. Stačil tak pre jednu z nás. Povzdychnem si a pozrela som sa na Aly. "A čo teraz?" Opýtala som sa jej.

//Zlatá

Prikývnem. "Ano cítim to a už sa neviem dočkať kedy konečne niečo ulovíme." Poviem a išla som rovno za nosom. Po dlhom čase zase nejaké vzrušenie. Lebo už som sa vážne nudila.
"Ano poďme. Už sa nemôžem dočkať."
Poviem natešene a keď sme sa blížili k miestu kde boli zajace začínala som byť nedočkavá a zrazu sa ozval aj môj žalúdok.
Keď sme boli na mieste tak Aly povedala ako to spravíme a ja som súhlasila. Len som sa modlila aby sa nám to podarilo. Lebo zajac vie veľmi dobre utekať tak ak ho nechytím hneď tak byde dobrá naháňačka. A tak som sa pripravila a čakala som kedy začne Aly hrabať.

Ach bože ako som toto obdobie nenávidela. Už som sa tešila kedy bude jar alebo leto. Mala som pocit že táto zima nechce skočiť. Povzdychnem si pretože neostávalo nič iné ako to pretrpieť a vydržať. Jedna výhoda bola iba to že sme boli v lese a neboli sme tak vystavený snehu alebo dažďu. Ale teraz som si nebola istá či niečo nájdeme. Ale možno budeme mať šťastie. Pozrela som sa na Aly ktorá sa nechcela len tak vzdať. Pousmiala som sa a asi by som si z nej mala zobrať príklad. Ona by išla aj cez mŕtvoli len aby sme niečo našli a to sa mi na nej páčilo. Ja by som už isto bola zalezená a čakala by som dokedy by toto počasie neskončilo.
Aly súhlasila že pôjdeme hlbšie do lesa a ja som prikývla. "Aj ja si to myslím tak poďme." poviem a keď sme prekročili hranice svorky tak som to aj ja cítila. Toľko zvierat a to ma potešilo. Takže lov predsa len bude a v tú chvíľu mi prestala byť zima a ja som sa už nevedela dočkať kedy začneme loviť.

//Zlatý les

Keby som mala dôvod tu byť tak tu budem a viem všetkom ale ja som nemala dôvod tu byť. A to že som tu bola počas pohrebu tak to bol zázrak. Ale to už bolo za nami a teraz bolo pred nami lov. Teda ak vôbec nejaký lov bude.
"Presne tak ako hovoríš. Preto musíme dávať pozor." Prikývnem a mala som pocit že tu asi nič neulovíme. Bolo by lepšie ísť niekam inam. A vyzeralo to tak že Aly mi číta myšlienky lebo sa opýtala či nepôjdeme ďalej.
Prikývla som. Bol to super nápad. "Ano poďme. Čo tak do lesa?" Opýtala som sa jej lebo ona chcela byť tu ale ak opustíme svorku a pôjdeme do lesa tak možno budeme mať šťastie a niečo ulovíme.

Tak toto mi teda bola novinka. Čo sa ja n dozviem? Ale bola som rada aspoň sa od Aly dozviem veľa informácií. "Jaj tak to som nevedela. Takže nie som sama." Pousmejem sa a potom som pokračovala v ceste ale zatiaľ to bola smola. Začínala som si mysliet že dneska asi nič neulovíme. Povzdychnem si.
"Ťažko povedať. To by sme sa ho museli najskôr opýtať." Poznamenám a vážne som mala pochybnosti. Ale už som sa naučila že nikdy si nesmiem vzdávať. Vždy predsa existuje nádej a tá zomiera ako posledná.
"To ano a tie teraz asi neulovíme a tak môžeme skúsiť tie drobné zvieratá ako napríklad zajace alebo iné. Teraz toho moc na výber neni." Poviem trochu sklamane pretože už aj mne sa začínal ozívať žalúdok. Takže čím skôr niečo ulovíme tým lepšie pre nás obe.

Tešilo ma že som spoznala nového vlka lebo okrem Aetasa, Bar, Athai som nepoznala skoro nikoho a na tom pohrebe som spoznala pár vlkov. Síce to boli potomkovia Aetasa a Athai ale to nevadilo. Pre mňa to znamenalo veľa a najviac ma tešilo že Aly so mnou komunikovala a chcela so mnou loviť. Takto aspoň na chvíľu zabudnem na Gwyna.
"Ja viem. Ale ak sa budeme snažiť tak možno niečo ulovíme. A neviem to by si sa mala opýtať jeho. A ak ano tak boh vie či to uložil pre nás alebo si to nechal pre seba." Poznamenala som a stále som sa obzerala a stopovala som ale zatiaľ som mala smolu. Nič som nenašla a vyzeralo že aj Aly je na tom rovnako ako ja. Aly sa ma opýtala čo najradšej lovím. Mykla som plecami. "To je jedno ale asi najradšej srnky ale to teraz asi neulovíme. Takže musíme hľadať niečo iné." Poviem a povzdychnem si. Zdalo sa že všetky zvieratá zmizli. Lese nebolo nič okrem nás.

Chápala som Aly prečo chce ísť loviť. Hlavne aby nebola na tomto mieste. Prikývla som a pousmiala som sa. "Dobre poďme." Poviem a potom som sa vydala rovno za nosom. "Dobre tak budeme len tu na území svorky." Súhlasila som a ostala som teda tu.
Potom sa ma Aly opýtala čo chcem uloviť. Myknem plecami pretože teraz bude ťažké niečo nájsť. "Neviem. Podľa mňa budeme radi ak vôbec niečo nájdeme a ulovíme." Lovenie cez zimu bolo ťažké. Takže ak niečo nájdeme tak to bude zázrak. Po ceste som sa obzerala či niečo nenájdem ale zatiaľ som nič nevidela a ani necítila. "Vidíšniečo alebo cítiš niečo?" Opýtala som sa Aly.