Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Južné hory

Takže sa nedalo robiť musíme si vystačiť s tým čo máme. No čo hádam nájdeme spôsob ako komunikovať. Povzdychnem si a nechám to teda tak.
Keď bola reč o rodine tak som pochopil že mená mu nič nehovoria a tak som sa zamyslel nad tým ako vyzerali. Lenže za tú dobu sa mohli zmeniť. Povzdychnem si. "Čo sa týka vzhľadu tak neviem. Možno vyzerajú tak isto alebo sa už zmenili. Takže neviem či by ti to pomohlo." A trochu som sa pousmial keď ma poplácal po rameni.
Možno pri našej ceste ich nájdeme. Preto treba dúfať a mať nádej do poslednej chvíle. "Ale aj tak musím povedať že som rád že som stretol aspoň teba. Musím ti poďakovať kvietok." Usmial som sa a ako poďakovanie som sa o neho obtrel.

//Hmlistá džungla

Keď som si odpočinul a povedal som mu všetko čo som mal na srdci a nechal na ňom nech sa rozhodne tak som len čakal. A keď sa vydal preč tak som šiel za ním.
Po ceste som však rozmýšľal a nedalo mi to. Musí byť predsa nejaký spôsob ako komunikovať. Je to dosť deprimujúce keď hovorím len ja a on nie. A potom ma napadlo niečo. "Neni nejaké kúzlo alebo nejaká mágia ktorá by ti pomohla hovoriť?" Opýtal som sa ho a zvedavo som čakal na jeho odpoveď.
Potom som sa zamyslel. Nebolo by predsa len dobré mu povedať o rodine? Aj keď nevie hovoriť ale poznať ju môže a ak ich náhodou stretne tak im môže nejako naznačiť že ich hľadám. To mi prišlo ako super nápad. "Mohol by si ma teraz pozorne počúvať? Chcel by som ti niečo povedať." Keď som získal jeho pozornosť tak som začal. "Mám partnerku a tri deti. Partnerka sa volá Nyctea a deti sa volajú Nico, Scallia a Mielei." Povedal som mu mená lebo možno sa už s nimi stretol a zapamätal si ich mená a keď nie budem pokračovať ďalej.

//Ovocný lesík

Bežal som dosť dlho a už som si začínal myslieť že ma nepustí. Lenže v tom som ucítil ako ma pustil a tak som sa zastavil a videl som ako robí kotrmelce. Musel som sa zasmiať nad tým lebo to bolo smiešne. Tak toto som už dlho nezažil a nevidel. Je dobré sa takto odreagovať. A s týmto vlkom sa dalo robiť všetko. Až na to že som sa ho nemohol nič opýtať ale s tým sa nedalo nič robiť.
Keď som videl ako ležal hore bruchom a potom si sadol tak som prišiel k nemu a sadol som si oproti nemu. Presne som vedel že teraz oddychuje. Bola to divoká naháňačka. Lenže čo teraz? Keby vedel hovoriť tak by nebol problém sa s ním dohodnúť ale takto? Povzdychnem si a rozmýšľal som. Mal som v pláne hľadať rodinu lenže neviem čo spraviť. Zase nechcem pokaziť tento voľný deň. "Máš nejaký nápad?" Opýtal som sa ho. "Ja som pôvodne išiel hľadať svoju rodinu lenže neviem či by si mi s tým vedel pomôcť. Preto to nechám na tebe. rozhodni sa čo by si chcel robiť." Trochu som sa na neho pousmial.

Síce som nevedel koľko má tento vlk rokov ale miestami mi vážne prišiel ako niekoľko mesačné vĺča. Ale aspoň si na chvíľu odpočiniem a zabudnem na starosti. Takto som sa už dlho nezabavil. "Vieš kvietok musím ti poďakovať za to ako si ma dokázal odreágovať." Usmejem sa a keď som ho povalil na zem tak som ho sledoval.
Nanešťastie som nestihol nijako zareágovať a kvietok po mne skočil a chytil ma za chvost. Trochu som zavrčal ale nebolo to od bolesti. Skôr to bolo z toho že som sa mu nestihol uhnúť.
Lenže teraz som mal jeden problém. Ako ho odtrhnúť od chvosta a tak som začal divoko s ním mávať ale nepomohlo to vlk sa ho stále držal. No čo aspoň ho môžem teraz ponaťahovať. A tak som sa rozbehol a vlka som ťahal za sebou. Miestami som sa obzrel či sa drží alebo či už odpadol.

Tak toto bude zážitok na celý život. Ešte som nezažil aby som vyprával iba ja a druhý bol ticho. No čo všetko je raz po prvý krát. Aspoň mám šancu sa naučiť komunikovať s vlkom ktorý nevie hovoriť. Možno sa mi to bude do budúcnosti hodiť.
No takže kvietok sa usmial a aj prikývol no aspoň niečo. "Takže aspoň takto vieš odpovedať. To je dobré." Chvíľu mi to trvalo ale už som všetko pochopil. A uvedomil som si že neni dobré odsudzovať niekoho kto nehovorí. vždy za tým môže byť nejaká vada ako u tohto vlka.
Zrazu z ničoho nič vlk začal okolo mňa behať a choval sa ako vĺča. Chvíľu som si myslel že je to ešte vĺča ale na to už nevyzeralo. Možno sa len zabával a to som obdivoval že aj kvôli tomu že nevie hovoriť tak si vie užívať život. Usmial som sa. "Mám sa pridať?" Opýtal som sa a ani som nečakal na odpoveď a hneď som sa k nemu pridal. Rozbehol som sa za ním a začal som do neho skákať ale dával som pozor aby som mu neublížil. Keď som ho povalil na zem tak som odskočil od neho a zasmial som sa.

Takže aspoň že neni hluchý a vie čo sa pýtam. A na moje prekvapenie prikývol a tak som pochopil že nemôže rozprávať. Tak toto je prúser. A odpovedal mi aj na moju druhú otázku a "No tak toto bude problém." Poznamenám a znova som sa zamyslel. V živote som takto veľa nerozmýšľal ako teraz. Asi to boli tým že všetci rozprávali až na tohto vlka. Tak sa budem musieť naučiť nový spôsob komunikácie.
Potom vlk predo mňa hodil kvet a ukázal na kvet a potom na seba. Keďže som kvety moc neovládal tak som nevedel ako sa môže volať. Ale pochopil som že to bol asi spôsob ako sa predstaviť. "Teší ma kvietok. Ja som Dale." Predstavil som sa mu. Asi by bolo dobré sa naučiť názvy kvetov. "Prepáč moc ovládam kvety tak neviem ako sa tento volá a typujem že podľa toho kvetu sa aj ty voláš že?" Opýtal som sa a už som čakal že aspoň prikývne. Len neviem ako mi povie ako sa volá ten kvet. Tak ho zatiaľ budem volať kvietok a bude. Mykol som nad tým plecami a usmial som sa.

Dotyčný vlk bol stále ticho a nič nehovoril. Povzdychnem si lebo takto sa nedozviem nič. Dokonca ani nebudem vedieť ako sa volá. Tak toto bude ťažké. Lenže ako s ním komunikovať? Zamyslel som sa nad tým. A pritom som si všimol ako sklopil uši a sklonil hlavu. Toto gesto som pochopil tak že ho to asi mrzí že nemôže nič hovoriť.
"Ak dobre tomu rozumiem tak nemôžeš hovoriť?" Opýtal som sa nad tým. "Tak ako sa budeme dorozumievať?" Ďalšia otázka na ktorú som nedostal odpoveď.
Keď som zistil príčinu tak moje chovanie sa zmenilo a už som mu nenadával a ani som nebol na neho agresívny. Dokonca mi ho bolo ľúto ako by som mu mohol pomôcť? Keď neviem príčinu tak asi ťažko mu pomôžem. A tak som to teda nechal tak a stále mi po hlave bežalo to ako s ním budem komunikovať.

Tak tento vlk asi nemá vychovanie keď nedokáže pozdraviť. Tak toto som teda nečakal. Už som stretol dosť vlkov a každý mal aspoň tú slušnosť pozdraviť ale tento nie. Potichu som zavrčal a zamračil som sa. Aj keď pokýval hlavou ale to nebolo také ako keď slovne pozdraví.
"Neviem čo máš za problém ale slušnosť káže aspoň pozdraviť!" Poviem mu trochu nahnevane a čakal som či odpovie. Ak neodpovie tak to bude problém.
Ale zatiaľ to nechám tak možno mi sám povie čo sa deje a prečo nekomunikuje. Potom som sa ale zamyslel a rozmýšľal som čo za tým je. Lenže nič ma nenapadalo. S takýmto niečo som sa ešte nestretol. Lenže ak nehovorí tak ako potom zistím či videl moju rodinu alebo nie? Tak to bude problém. Hádam niečo vymyslím.

//Severné hory (cez Dračí priesmyk)

Z hôr som sa dostal do priesmyku ktorý som len prebehol. Tu nebolo nič také a myslel som si že tu ich teda nenájdem. A tak som pokračoval v ceste až som sa ocitol v ďalších horách. Úplne som zabudol že je tu toľko hôr. Ale to nič nebolo.
Keď som bol v horách tak som pokračoval. Znova som sa obzeral a nasával pachy. Tu som už niečo zacítil ale to moja rodina nebola. Ale aspoň niekto. Možno tento dotyčný bude niečo vedieť. A keď nie tak neviem. Už som aj zabudol aký som býval kedysi. Teraz som už úplne iný vlk ako som bol pred pár rokmi. Vtedy by mi bolo všetko jedno ale teraz nie. No čo každý sa môže zmeniť.
Ten pach sa pomaly začal vytrácať a tak som zrýchlil krok aby som ho dohnal. A našťastie netrvalo dlho a dobehol som vlka. Rovno som sa postavil pred neho aby som ho zastavil. "Zdravím."

//Úkryt v lese alf (cez Sokolí zrak )

Ocitol som sa na lúke a tam som sa zastavil a poobzeral som sa okolo seba a snažil som sa zachytiť ich pach ale nič. A tak som pokračoval ďalej. Z lúky som prešiel do hôr. Tu to bude ťažké niekoho nájsť ale nesmiem to vzdať.
Znova som sa zastavil a začal som sa obzerať okolo seba. Lenže okolo mňa boli len skaly a nič iné a čo sa týkalo pachu tak to tiež nebola žiadna sláva.
Teraz som si uvedomil jednú vec a to že to nebude také ľahké ako som si myslel. Bude to náročné ale ja to nevzdám. A tak som sa vydal znova na cestu. Opatrne som išiel cez hory. Bol by som nerád ak by sa mi niečo stalo. Aj keď ja som už toho toľko zažil že toto by som tiež prežil. Bezpečne som prešiel hory a pokračoval som ďalej v ceste. Dokonca som si ani nevšímal aké je počasie. Mne to bolo jedno teraz. Dokonca som ani nevnímal hlad a smäd ktorý som teraz pociťoval. Na to bude čas neskôr.

//Južné hory (cez Dračí priesmyk)

Keď som sa zobudil tak som si všimol že moja družka nikde neni. Dostal som trochu strach lebo posledné čo si pamätám je ako sme sa rozprávali a potom už nič neviem. A dokonca ani deti sú tu nie sú. Povzdychnem si a hneď prvé čo ma napadlo bolo že ich pôjdem hľadať. Prehľadám celý ostrov ale nájdem ich nech to stojí čo to stojí. Nájdem ich za každú cenu.
Hneď som vyskočil na nohy a rozbehol som sa. ani som nevedel kam. V hlave som mal iba jeden cieľ a to nájsť svoju rodinu.
Preto som vybehol z úkrytu a prvé čo som spravil bolo že som sa poobzeral okolo seba a snažil som sa zachytiť pach. Lenže nič som necítil a to ma trochu sklamalo ale nič som si s toho nerobil. Vedel som že jedného dňa ich nájdem. A tak som pokračoval ďalej v ceste. Z lesa som prešiel na lúku.

//Severné hory (cez Sokolí zrak)

Prikývol som lebo mala pravdu. Minulosť sa už nedá zmeniť. Treba myslieť na prítomnosť a budúcnosť. "Dobre nebudeme to už riešiť. Sme spolu a to je hlavné." Olíznem ju a usmejem sa.
Keď sa ku mne pritúlila tak som ju objala a túlil som sa k nej. Už som ju nechcel nikdy pustiť a vedel som že už ju nechcem nikdy opustiť. "Nemusíš ďakovať. Čo by som pre teba nespravil?" Usmial som sa a užíval som si to že som s ňou a že máme čas samy pre seba. Prikývnem. "Ako rozkažeš moja pani. Splním každé tvoje želanie pani moja." Znova ju olíznem.
Zamyslel som sa nad tým a musel som súhlasiť. Vychovali sme ju dobre ale ako sa ona bude chovať to je už na nej ale dúfal som že nezabudne na to kto sú jej rodičia. "Keď tvrdíš že ten jej kamarát je dobrý tak potom ti verím. A verím aj v to že sa vie dobre rozhodovať že nespraví žiadnu chybu ktorú by neskôr mohla ľutovať."

Mykol som plecami asi som mal vážne šťastie že sa mi to vyhlo ale bol som smutný s toho že moja dcéra mi to povedala. "To ano ale mala to Miel a to ma trápi. Miesto toho aby som jej pomohol tak som bol mimo." Povzdychnem si.
Prikývol som lebo som tomu chápal. Ak by sa niečo stalo mojej rodine tak by som to isto chcel vedieť. "Ak chceš môžeme ísť spolu. Povieme im to spoločne. Nemusíš byť v tom sama." Chcel som byť oporou keď to bude hovoriť. Pretože to musí byť ťažké povedať niekomu že jeho milovaný zomrel.
"Asi toľko čo tebe. Neviem ale ak je tam spokojná tak prečo by sme jej mali brániť v tom aby bola v tej svorke aj keď tá svorka je taká aká je? Viem jedno ak by sme ju chceli dostať preč tak by nás začala nenávidieť a to nechcem. Chcem aby bola šťastná a aby nás mala rada." Pousmejem sa a už som sa s tým zmieril že Scall je vo svorke aj keď ja som proti tomu ale nebudem nikomu brániť.

Ostal som prekvapený pretože Miel bola chorá ale že by to malo niečo spoločné s tým že je celý ostrov nakazený tak to som nevedel. "Čože? Aká choroba? Viem že Miel bola chorá ale mne nič zatiaľ neni a to je mi moc ľúto že ti zomrela kamarátka." Poviem smutne a objal som ju a olizoval som ju. "Tak to je hrozné. To si neviem ani predstaviť aké to musí byť pre tie deti a partnera náročné." Povzdychnem si.
Potom som sa trochu pousmial a prikývol som. "Ano som v poriadku a ty si v poriadku?" Opýtal som sa jej a poobzeral som si ju ale vyzerala v poriadku. "Kde som bol? No jediné čo si pamätám je že som sa prebral na červenej lúke a hneď som vás bežal hľadať. A našiel som iba Miel a teba ale neviem kde je Nico o Scall viem že je v nejakej svorke ale to je všetko. Rád by som ho stretol." Poviem jej a túlil som sa k nej a bol som šťastný že som so svojou láskou.

Na chvíľu som si zdriemol a keď som sa zobudil tak tu bola aj Nyci. Najskôr som si myslel že je to len sen ale keď som ucítil jej krásnu vôňu tak som vedel že je to skutočnosť a ja som od radosti vyskočil. "Láska moja jediná." Hneď som ju začal objímať a olizovať. Potom som prestal a poobzeral som si ju. Vôbec sa nezmenila. "Tak o čo som prišiel keď som spal?" Opýtal som sa so smiechom a obe vyzerali v poriadku tak som dúfal že je všetko v poriadku. A všetko vyzeralo v poriadku tak som si vydýchol a sledoval som ich.
Než som ale stihol niečo spraviť tak Miel odišla. Povzdychol som si lebo som sa s ňou ani nerozlúčil. Teraz sa bude asi na mňa hnevať.