Příspěvky uživatele


< návrat zpět

Strana:  1 2 3   další » ... 6

Všimla si, že Cinder už nespí a teda sa k nej prikmotrila ešte viac ako bola predtým. Hlavu zložila na zem zhladela sa na tvár svojej priateľky akoby čakala, že pohľad ucíti a prinúti ju to otvoriť oči aby sa Kayseri nemusela cítiť previnilo, že ju zobudila. Chvost sa jej popri tom kmitá vo vzduchu a nedokáže sa len tak zastaviť akoby očakával všetky dobrodružstvá, ktoré sa im za ten čas môžu prihodiť. Teda až keď sa Cinder zobudí. Trpezlivosť jej však nevydrží nejako príliš dlho a napokon sa postaví na laby. S pohľadom stále viac menej upreným na Cinder, dúfajúc, že zvuky pohybu ju zobudia aleže už určite. ,,Cinder? Hore si?" zašepká potichu napokon a čaká na reakciu aby vedela ako ďalej pokračovať vo svojom dni. Možno by aj niečo zjedla, no nie je si istá - rozhodne sa so svojou spoločníčkou rozhodnú robiť niečo zaujímavé.

Takže a je to tu! Prvá časť akcičky je za nami a je čas rozdať prvé odmeny.

Alduin - 30kšm
Mireldis - 50kšm
Zeiran - 50kšm
Sar - 50kšm
Dagar - 50kšm
Deiron - 10kšm
Setek - 40kšm
Phoenix - 50kšm
Deinell - 30kšm
Minkar - 50kšm
Zinek - 50kšm

Snáď som na nikoho nezabudla, ak áno prosím kopnite ma v komentároch! Všetky svoje výtvory si môžete pozrieť > TUNA

Posledná a možno aj najdôležitejšia vec, hlasovanie! Prosím hlasujte za tri najkrajšie dizajny a podpisujte sa menom vlka na ktorého chcete odmenu za hlasovanie. DOTAZNÍK.

Kayseri spala ani poriadne nevie ako dlho - jediné čo vedela bolo, že sa cítila naprosto oddýchnuto ihneď ako sa zobudila. U nej to však nebolo žiadnym kúzlom, jednoducho jej telo ju malo skutočne rado a nechcelo ju týrať tým, žeby sa cítila naprd. Aspoň teda zatiaľ. ,,Cinder?" špitla jej potichu aby zistila či vlčica skutočne spí alebo sa nachádza v akomsi polospánku v akom sa vlci často nachádzali. Chcela jej dať vedieť, že ona je už hore a je viac menej prpravená na další deň plný dobrodružstiev, ktoré spoločne vymyslia.
Už to bol nejaký čas čo sa vlčice stretli a Kayseri sa v prítomnosti svojej spoločníčky cítila skutočne dobre - reálne aj začala uvažovať o tom, žeby sa spoločne s ňou a aj jej partnerom vybrala na cestu po územiach a tak mohla objavovať nové zákutia ostrovov, ktoré ešte poriadne ani nepoznala. Nie, už nerozmýšľala. Už bola skutočne rozhodnutá - otáka však bola kedy bude mať dosť odvahy oznámiť to Cinder (a bude ona vôbec súhlasiť?) a hlavne Lissandre, ktorá jej vo svojej svorke poskytla útočisko, aj keď len dočasné. Určite to pochopí. Bude musieť.

Kayseri sledovala slová vlčice až takmer s úžasom. Nedokázala poriadne pochopiť ako boli obaja partneri slobodní - alebo si ich tak aspoň podľa slov Cinder predstavovala. ,,Ah tak to rozumiem," zamračila sa. V Daéne ešte tak veľa vlkov nepoznala, ako sa zdalo, tak neboli až tak príjemní ako si na prvý pohľad predstavovala. Moc jej to na nálade skutočne nepridalo a tým pádom aj posmutnela. Jej nie práve najšťastnejšia nálada však netrvala príliš dlho a v rýchlosti sa jej podarilo zase nabrať nový smer svojho uvažovania. ,,Ja som sa s nimi osobne ešte nestretla ale podľa tvojich slov sa mi asi nebudú páčiť," mykla napokon plecami a obzrela sa okolo seba - následne však pohľad vrátila späť k samici. ,,Ale už so celkom unavená, neoddýchneme si?" spýta sa jej, no skôr ako dostane odpoveď už sa aj poberie k najbližšiemu stromu avšak dostatočne ďaleko od hlavného úseku aby ich nebolo vidieť rovno z cesty.

,,Tak to je fakt super," v očiach jej hrali iskričky aj keď v určitých ohľadoch by sa dané správanie mohlo pokladať a celkom divné a možno až ... strašidelné? Prečo by proste neznáma dáma bola tak veľmi nadšená z partnerstva dvoch neznámych vlkov? Kayseri skutočne fascinovalo, že sa na svete môžu objaviť dvaja vlci, ktorý sa budú mať tak radi, že sa rozhodnú prežiť celý svoj nasledujúci život spoločne. ,,Dúfam, že sa mi ho niekedy podarí spoznať," povzdychla si. V tomto momente rozprávala skôr o svojom budúcom partnerovi než o tom Cinderinom, to však bola len otázka kontextu. ,,Moja svorka sa volá Daén, možno by som sa mohla prebehnúť späť a spýtať sa alfy či vás môžem priviesť," navrhne jej a treba jej veľmi veľa premáhania aby sa rovno nerozbehla. ,,Čo ty na to?"

Kayseri na ňu vyjavene pozrie, keď vlčica spomenie, že po moise necestuje sama. Aspoň tak teda jej slová Kayseri pochopila a takmer až priveľmi nadšene získala jej pozornosť. ,,Ty máš partnera? Wooah," zajasala takmer až oslavne a zaklipkala očami. Ona sa počas svojho života ešte príliš nestretla s nikým, kto by životom neplával sám a teda pre ňu boli slová Cinder akési až rozprávkové. ,,Ale to by bolo super ak by ste išli k nám," zakrútila chvostom a už ďalej príliš veľa o ochrane seba samej nerozmýšľala. Kayserin mozog pracoval na omnoho rýchlejších obrátkach ako stíhala vnímať a preto veľmi jednoducho preskakoval z jednej veci na druhú - alebo sa až úzkostlivo sústredil na jednu, to však nebol problém dnešného dňa. ,,Máme super alfu, určite by bolo rada ak by ste sa k nám pridali," pokračovala ďalej be toho aby vedela či tomu skutočne tak bude. ,,Si myslím aspoň," mykla plecami napoko. ,,A čo je to ten tvoj partner zač? Ako sa volá?"

bludiště malé...........2 kšm
bludiště velké...........5 kšm
osmisměrka 1............5 kšm
osmisměrka 2............5 kšm
puzzle 1 .................15 kšm
puzzle 2..................15kšm
sudoku malé..........15kšm
sudoku velké..........20kšm

Spolu - 82 kšm na Ahvu

Vlčica jej pochválila meno a Kayseri by klamala ak by povedala, že jej to nepadlo dobre. Mala rada milé slová a veľmi jednoducho sa nimi dokázala opantať. Chvost sa jej zakmitala vo vzduchu a jemne sa narovnala akoby pod jej slovami mierne povyrástla. ,,Ďakujem, aj to tvoje je super," uškrnie sa na ňu a už o niečo pokojnejšie sa k nej priblíži aby si ju premerala. Vlčica pred ňou bola väčšia, mohutnejšia - avšak s Kaysinou stavbou tela kto nebol? Jej nohy boli takmer až príliš dlhé k jej chudému telu a úzky hrudník statočne kričal do sveta. ,,Ja.. no patrím," pri spomienke jej svorky akosi znervóznela. Spomenula si na slová Phoenix, ktorá jej kládla na srdce aby nevykladala o svorke každému neznámemu, ktorý sa na ňu usmeje. Uši jej klesli ku hlave avšak prestúpila z nohy na nohu. Ako bude môcť niekto vstúpiť do svorky o ktorej napokon ani nikto nevie? ,,Ale neviem či o nej môžem veľmi hovoriť," povie, no to sa už sústredí na niečo úplne iné. Oči jej spadli na vlčicu a kliky háky, ktoré mala na čele a nielen tam. ,,Tie značky na tvojom čele..." jemne nakloní hlavu na stranu. ,,Robí to niečo?"

Vlčica vyzerala byť spočiatku veľmi príjemná, to sa však spočiatku zdala aj Phoenix a po nejakom čase jej nepekné rupli nervy, ktoré si vyliala na Kayseri. Aj keď celá situácia nemusela byť taká tragická, jej ešte stále mladá myslel si ju vyložila úplne inak. Tento moment bol preto aj dôvodom prečo si stále držala octu a uši mala pritlačené hlave. Ešte bude trvať zopár desiatok minút kým sa úplne odviaže a bude si istá že je spoločníčka je úplne v pohode a ona sa nemusí báť žeby jej niečo hrozilo. Predsa len sa nachádzala ďaleko za hranicami svorky a nenachádzal sa tu nikto kto by jej mohol eventuálne pomôcť. Bola momentálne na veľký svet okolo seba sama a hodlala dokázať, že si dokáže pomôcť. ,,Kayseri," zakmitala chvostom zo strany na stranu aj keď ešte stále stala zopár desiatok krokov od samice. ,,Ty si z akej svorky?"

Kayseri dúfala správne a osud jej teda do cesty veľmi rýchlo privial aj nejakého vlka. Nejednalo sa o niekoho koho by poznala, výhoda však bola, že na mieste kde sa nachádzali neznámeho videla prichádzať už z veľkej diaľky a tým pádom sa mohla na priami stret pripraviť. ,,Ahoj!" vyskočila neďaleko samice avšak stále si držala akýsi odstup. Aj napriek tomu, že mala veľmi rada spoločnosť vlkov naokolo seba, dávala si veľký pozor na to s kým sa rozpráva. Už sa jej pár krát za život stalo, že sa nestretla s práve najvrúcnejšími vlkmi a tým pádom jej odstup pripadal ako najlepšia ochrana. ,,S vami som sa ešte nevidela," podotkla jednoducho, aj keď obom zúčastneným musel byť fakt rozhodne jasný. Nechcela však len v tichu stáť a radšej sa teda rozhodla rozprúdiť konverzáciu. Po hlave jej však chodili úplne iné otázky než akú sa chystala samici položiť. Chcela sa jej ešte niečo opýtať, možno na spôsob: ,,Sľubujete, že na mňa nebudete kričať?" alebo ,,Že na mňa nebudete zlá?" ale radšej prehltla guču, ktorá jej navrela v hrdle a jemne zatriasla chvostom. So smiechom na tvári jej napokon položila úplne rozdielnu otázku, ktorá ju však zaujímala rovnako veľmi ako tie predchádzajúce. ,,Kto ste čo zač?"

Severné hory >
Nos mala pričapený k zemi aby sa jej podarilo zacítiť pach Doryi - ak vôbec tadiaľto šla. Síce nebola ani veľká pravdepodobnosť, žeby sa jej túto samicu podarilo vyčmuchať, ona sama ešte nebola príliš dobre vycvičená. Bola mladá, bez rodičov, ktorý by sa starali o jej výcvik... síce bola teraz vo svorke, ktorá bola ako jej nová rodina ale aj tak to bolo iné ako keď si mal vlastnú matku a otca. Síce bola zvyknutá na to, že je sama vlci ju mali radi a tak bolo fajn. Matka jej nechýbala. Alebo si to aspoň nehodlala priznať.
S hlavou vysoko vo vzduchu sledovala hory, ktoré sa skláňali nad cestou po ktorej prechádzala. Cítila sa ako malý vravček, ešte menší ako kamienok popri ktorom práve prechádzala. S povzdychom teda radšej ďalej kráčala aby sama nemusela stáť na mieste, ktoré jej nebolo príliš príjemné. Možno ak by tu nebola sama...

Roklina cez Sokolí >
Uši držala tesne pri hlave a predierala sa horami smerom na miesto kde sa pred pár týždňami rozlúčila so svojou adoptívnou matkou. Chvostík sa jej kmytal vo vzduchu keď si spomenula na stádo jeleňov či srniek, ktoré spoločne sledovali a potom stopovali ich otlačky v nehu, ktorý sa pod ich váhou premenil na brečku a vmáčal sa do pôdy, ktorá sa následne premenila na lepivú brečku. Vtedy sa jej laby premenili na ešte viac hnedé ako mala teraz - aj keď bola otázka či sa pri farbe jej srsti dalo ešte viac ohnednúť. Zasmiala sa a pri tom jemne zakrochtala, sama seba si nedokázala predstaviť celú od bahna ako malé prasiatko. Raz to bude musieť vyskúšať, predsa len žijeme len raz a tým pádom by sme si mali vyskúšať všetko po čom naše srdce baží. Teda.. asi.
> Dračí priesmyk

Kayseri sa pooberala okolo seba akoby čakala, že sa razom pri nej daný chipmunk objaví, no nebolo tomu tak. Asi sa mu príliš pobyt na zime nepáčil a tým pádom sa vyparil niekam kde bude teplejšie. Kays však vôbec nepochybovala o tom, že sa objaví ihneď ako sa trošku oteplí alebo keď sa znovu vráti na územie Daénskej svorky. Predsa len to bol ich domov a tam by mali byť. ,,Keď sa mi tu znovu objaví tak ti ho prídem ukázať," podotkne, no skôr ako mu o ňom stihne povedať ešte viac, všetku jej pozornosť zhltne Sar s prsteňom, ktorý ho dokáže premiestňovať. Vypúli na neho oči a nadšene otvorí tlamu. ,,To fakt? To musíš vyskúšať a potom mi to ukázať! Na to som dosť zvedavá!" oznámila mu, čo mu mohlo byť jasné už úplne od začiatku a spokojne zakrútila krátkym chvostom. to už však rozmýšľa nad niečím úplne iným. ,,Ale asi by som mala ísť pohľadať Doryu, tak asi nabudúce," kývne hlavou a skôr ako sa rozbehne preč sa ešte raz otočí. ,,Uvidíme sa vo svorke, čau!"
> Severné hory cez Sokolí

,,Ktovie! Možno odtiaľ práve prišla!" zasmiala sa nad jeho slovami a pritom krútila hlavou. Moc by sa danému faktu nečudovala, ale ich humor možno pomaly ale isto začínam presahovať akési hranice, ktoré by možno nemal. Nie žeby jej to priveľmi vadilo a hodlala s tým skončiť. Páčilo sa jej zabŕdať do vlčice, ktorá sa teraz nemohla brániť a v konečnom dôsledku bola rovnako bezbranná ako bola ona, keď sa s ňou musela rozprávať. ,,Minule som od neho dostala takého malého škrečka, ale on sa vždy na nejaký čas vyparí a potom príde,"vravela mu aby mu dala ďalšie informácie o tom aký vlastne Wu je a čo všetko dokáže. ,,Vravel, že sa spolu hodíme, hlavne preto, že máme veľmi podobnú farbu srsti a fŕkance na nej," uškŕňala sa. Veľa o umení obchodu nevedela a teda sa jej dané slová zdali skutočne pravdivé - či však naozaj boli bola iná otázka. ,,Ty si si od neho už niečo niekedy kúpil?"

sokolí zrak >
,,Hnedá je super, skvelá kamufláž z nej môže byť," cupkala so svojimi dlhými nohami po ceste rovno za nosom, avšak v tomto momente sa jej nos stáčal smerom doprava. Roklina ktorú mali už nejaký čas po svojom boku ju skutočne zaujímala a chcela sa na ňu pozrieť skutočne z blízka. ,,Ale to vlastne zo všetkých, keď si v dobrom prostredí," pokrúti hlavou napokon keď si uvedomí čo vlastne povedala. Všetko záležalo na prostredí v ktorom sa vlk pohybuje a v lesoch boli jednoducho hnedý vlci lepšie ,,chránení". ,,Ešte som prezývku nedostala od nikoho ale myslím, že Kay by bolo super!" obzrie sa na samca a zakrúti chvostom. ,,To sa mi páči,"
Pri spomienke Wua sa pousmeje. ,,Áno, poznám ho. Už som u neho bola pár krát," odpovedá mu na otázku a popri tom sa už aj obzerala po okolí. Vedela, že keď ho vlk potrebuje, tak sa len tak zjaví so svojim stánkom a láka všetkých na nákupy. A skutočne za pár sekúnd počula vo vzduchu zvuky, ktoré mohli patriť iba a len jemu. ,,AHA! Tam je!" zvýskla a rozbehla sa dopredu k starému sivému vlkovi. Spomeň čerta a čert za dverami - alebo skôr hneď pred tebou.


Nákup:

doplniť zem - 900 kšm
4.slot - 100 kšm
5.slot - 150 kšm
6.slot - 200 kšm
pavučina - 170 kšm 4 rub
full - 810 kšm
aura - 150 kšm 2 rub
full - 810 kšm
svetlo - 170 kšm 3 rub
full - 810 kšm
vzduch - 180
full - 810 kšm
voda - 180 kšm
full - 810 kšm

6250 kšm 9 rub čo je 6340 kšm
1268 kšm po 80% zľave
Po nákupe mi na účte zostane: 8 kšm - 1 rub - 3 mince

Schváleno img


Rozlúčila sa s ním a s krútiacim chvostom sa pobrala späť k Sarovi, ktorý ju čakal opodiaľ. ,,Je fakt milý," povedala mu ako sa blížila a myslela to skutočne vážne. Dnes to bolo hádam štvrtý raz čo zašla za Wuom, mala starého vlka rada - alebo teda všetky blištiace sa veci, ktoré ho svojom vozíčku mal a ona od nich nedokázala len tak odtrhnúť oči. Musela sa však prekonať ak s ním nechcela odísť niekam za hory.


Strana:  1 2 3   další » ... 6