Příspěvky uživatele
< návrat zpět
Kým ju Shine s Alininou pomocou lepila dohromady, Northia im osvetlila, prečo so súbojom súhlasila. Vyzerala zo svojej neschopnosti povedať nie, smutne. Ali jej v tomto nerozumela. Čo by ona dala za možnosť povedať nie? Všetko to zlé zvrátiť, zachrániť rodičov, vĺčatá... samú seba? Neuvedomovala si snáď vlčica, akú obrovskú moc mala, len vďaka tomuto slovíčku?
Čierna vysvetlila, odkiaľ jej hojaca mágia pochádza. Nenarodila sa s ňou, neučila sa ju, ale predsa ňou oplývala, vďaka nejakej vecičke? Čo všetko tie ostrovy vlastne ukrývali? No skôr, ako nad tým stihla viac polemizovať, Shine im oznámila, že odchádza. Ali dúfala, že to, čo počula, nebude ďalší vlk, ktorý sa nasáčkuje do ich skrýše. S liečiteľkou sa už, ako tak, zmierila, no ďalší vlci a pravdepodobne by už Conana na uzde neudržala. Sledovala, ako vlčka opúšťa bezpečie úkrytu a ticho sa odzravila, kto vie či to Shine vôbec zaregistrovala?
Po odchode čiernej liečiteľky, Ali ostala po Northinom boku, premýšľajúc, čo viac môže pre kamarátku spraviť. Nechcela, aby sa cítila zle. Potrebovala nabrať sily, odpočinúť si a možno... Obzrela sa smerom, kde ležal operenec. Potrebovala žrádlo a spánok. Tmavá síce liečiteľ nebola, ale plný žalúdok a vyspať sa z problémov? To jej pomohlo vždy! Zdvihla sa teda a zamierila ku koristi, ktorá sa tu už nejakú dobu povalovala. Uchopila ju jemne do zubov a priniesla k Northii, kde ju pustila na zem. "Potrebuješ jedlo..." šepla jemným tónom ku kamarátke. Dúfala, že to Bielohnedá neodmietne. Síce ju mohla Shine poskladať dohromady, čo najlepšie mohla, stále potrebovala nabrať sily.
Kým Northia vysvetľovala, čo sa jej vlastne stalo, Shine nechala vyrásť jednu z rastlín, o ktorej obom nedávno hovorila. Keď jej Čierna nakázala Plazivce rozžuť, Alina prikývla a hneď sa jala rozžúvať liečivky. Nemali, bohvie akú, chuť, no kvôli svojej kamarátke bola ochotná spraviť mnoho. Kamarátka... stále to znelo, tak nereálne. Čím viac času spolu strávili, tým pohodlnejšie to slovo znelo.
Keď sa Tmavej v papuli vytvorila nechutná zelená brečka, vypľula si ju na packu a začala Northii natierať zranenia na boku. Zatiaľ sa Shine vyjadrila k situácii, do ktorej sa Bielohnedá dostala. Alina s ňou musela súhlasiť - prečo by sa niekto s povahou, akú mala Northia, púšťal do súboja? Najmä po tom, čo ju skoro voda nechala voňať fiaľky zo spodu? "Má pravdu," šepla k Northii, kým jej mazala rany, "najmä keď vyzeral, ako hovoríš... dalo sa čakať, že dopadneš takto." Ali sa k tomu vyjadrila. Najdlhšia veta, ktorú z úst zatiaľ vyprodukovala. Pochopiteľne sa jej ostýchavosť vytrácala, keď sa jednalo o takto nezmyselný čin. Nechystala sa po vlčke kričať či ju nedajbože kárať, no jej rozhorčenosť spôsoboval strach. Strach, že mohla prísť o jediného vlka, ktorý v nej videl i niečo iné, ako krviľačného psychopata.
Alina ani netušila, kedy stihla vlčica odvar vyrobiť. To spala, tak tuho? Očividne bola skutočne skúsená, čo sa liečiteľstva týkalo. Prvý krát bola Ali rada, že tu boli s vlčkou uväznené, kvôli nečasu vonku. Nie, že by ju nenávidela, no čím viac vlkov, tým väčšie nebezpečenstvo, že sa ukáže Conan. No teraz - čo by bola robila, keby tu Shine nie je? Veď by jej tu ešte Northia vykrvácala!
Tmavá sa na guľu nedôverčivo pozrela, ale keď si z nej dala i samotná liečiteľka, asi to skutočne nebolo otrávené. Taktiež sa teda napila väčším dúškom a pokúsila sa pre Bielohnedú nechať, čo najviac. Aj tak to tu potrebovala najviac. A Shine mala pravdu, skutočne odvar príjemne zahrial telo.
Čierna vlčica sa jala predviesť širokú paletku magií, ktorými oplývala. Ali z toho bola vyhúkaná ako sova. Ako sa to všetko mohla naučiť? Bolo to pre ňu záhadou. Tiež by sa jej páčilo, keby si vie kožúšok vysušiť, kedykoľvek vylezie z vody. Alebo si v zime byť schopná vyrobiť teplý odvar či si na želanie nechať vyrásť rastlinky. To už by nemala nikdy problém, prežiť i tú najtuhšiu zimu.
× Po promočení si udělej horký odvar z trychtýřku
× Ošetři/nech si ošetřit vážné zranění související s potopami
Keď ich pokojný dialóg prerušila puma, Shine sa do nej pustila prvá, nasledovaná Northiou, ktorá sa po nej zahnala. Ali, i keď sa bála, aby sa Conan neukázal, nechcela len postávať opodiaľ a tak sa postavila vedľa Bielohnedej, ježiac svoj biely pruh na chrbte a ceriac zuby s tichým vrčaním. Mačka pravdepodobne pochopila, že sú vlčice v prevahe a teda sa do väčšieho boja nepúšťala. Alina bola rada, keďže akonáhle by došlo k útoku, nebola by to ostala ona.
Northia odchádzala?! Alina sa zježila zase. Opúšťala ju? Možno bola Ali tichá či úplný antisociál, ale Northia s ňou bola už dosť dlho na to, aby si k nej vytvorila puto. Stále tam v hĺbke bola. Možno z povrchu slabá a zlomená, ale stále vo vnútri, hlboko v jej srdci bola tá milá a priateľská duša. Tmavá ju však nechala ísť. Vráti sa, nenechá ju tu samú... Snažila sa presvedčiť o pravde. Opustila ťa, tak ako všetci. Kedy konečne pochopíš, že som jediný, ktorý nikdy neodíde?! Alina potriasla hlavou. Nie, nenechá Conana vyhrať. Ale bolo ťažké, nepodlahnúť jeho slovám.
Venovala Shine jeden pohľad. V jej očiach sa miešali rôzne emócie - od strachu cez smútok a nepokoj. Dlho však pohľad neudržala a bezslova sa zdvihla, mieriac k jej kútiku, kam si znovu ľahla a chvostom si zakryla papulu. Musíš sa upokojiť, neodišla navždy. On klame, nedokáže nič iné. Uistovala samú seba, dokým jej viečka nepadli a neupadla do bdelého spánku.
Zobudil ju pach krvi. Ali pokrčila nosom a zdvihla hlavu, otáčajúc sa smerom k východu. Northia! Tmavá vyskočila na labky a podišla k nej. Neopustila ju, no... Pohliadla na jej krvácajúce zranenia, strach a mnoho otázok miešajúcich sa v jej fialkových očiach. "Čo sa ti... čo sa ti stalo?" Spýtala sa s obavami v hlase. Stále však tichším tónom. Vlci! Alina sa zas a znova zježila. Vždy zato mohli oni! Neexistoval jediný samec, ktorý by mal kúsok ľudskosti (alebo teda vlčosti) v srdci.
Uši stiahla k hlave, keď si lepšie začala prezerať zranenia na Northinom tele, zatiaľ čo ona hovorila k Shine. Oproti dodriapanému kožúšku Bielohnedej, Aline rany na nohách zrazu ani neboleli. Tak moc by jej chcela pomôcť, ale o liečení netušila nič, okrem toho mála, čo od dvoch vlčíc počula a teda si iba sadla k Northinmu boku a optrela sa o jej zakrvavenú srsť na krku, čo jej na bielom pruhu zanechalo šmuhu bordovej. "Hlavne, že si to prežila," prehovorila k nej ticho.
× Pokus se ubránit své bezpečné místo/hranice před nájezdníkem (včetně predátorů)
× Prokonzultuj s jiným vlkem povodňová zranění
Northia sa ešte znovu uistila či je Tmavá skutočne vporiadku. Nie, ale mágia a blízkosť iného vlka jej napomáhali k vnútornému pokoju. Kývla teda Bielohnedej na otázku.
Shine sa jala znovu odpovedať na všetky otázky, ktoré jej spoločníčka mala. Alina ich iba ticho počúvala (ako vždy). Lásku? Pche, čo to bolo? Neverila, že niečo také môže existovať. Zradila ju jej vlastná krv, čo teda môže očakávať od cudzej? Northia však vyzerala, že ju táto informácia moc nepotešila. Tmavej to bolo ľúto. Northia sa zdala ako veľký milovník... všetkého. Takže nenájsť lásku by sa zdalo, ako tragédia.
Čierna vlčica im napokon ukázala ďalšiu rastlinu. No, bola to zelená huba, nie rastlinky s kvietkami, ako doteraz. Alina sa na podivnú farbu znechutene zadívala, no keď Northia spomenula, že by mohla mať halucinogéne účinky, vlčku to zaujalo viac. "Hm..." vyšlo z Alinej papule, stále skúmajúc hubu, tentoraz z bližša.
Ich pokec o rastlinách však prerušil neočakávaný návštevník. Ali zdvihla hlavu od huby a pozrela sa, na čo ostatné dve hľadia. Puma! Tmavá sa okamžite zježila. Nie, len kvôli strachu z veľkej mačky, ale i z Conana. Vedela, že ak dojde na súboj a ona sa nechá rozrušiť, získa nad ňou zase moc. To nemohla dopustiť, nie dokým tu boli dve nevinné vlčice.
× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 4/4
× Setkej se tváří tvář s predátorem
Shine im začala rozprávať viac o ostrovoch a miestnych. Vlk s vozíkom bol Wu a Mistr? Džungľa? Skutočne bola táto krajina plná podivností. Ali by úplne stačilo nájsť kúsok pláže, kde by sa mohla zašiť a premýšľať. To bolo jej - konštantný prúd myšlienok. Vlastne ak by vlci hovorili hlavou, nie pyskami, bola by to s vlčkou väčšia sranda. No, asi len do doby, kedy by sa zas nechala pohltiť obavami a depresiou. Potom by už to rozprávanie cez myšlienky, nebolo tak fajn.
Northia bola ukecanejšia, ako doteraz. Okrem rastlín chcela vedieť... vlastne všetko? Alina bola rada, že sa vlčka toľko pýtala. Ona mohla len z ústrania načúvať bez zbytočných dialógov. Tak, ako teraz, keď sa Shine rozhodla, predstaviť im ďalšiu flóru ostrovov. Křínka - podobná divej mrkve, až na to modré sfarbenie. Niečo modré okrem čučoriedok, čo sa dalo požiť? Teda, nie žeby sa chystala stať vegetariánom, ale už len kvôli farbe vyzerala rastlinka zaujímavo.
Tá narastajúca nervozita a ježenie, Ali cítila jemnú zmenu. Akoby sa k nej snažil pretlačiť pokoj, ktorý síce netušila odkiaľ pochádzal, ale prijala ho. Žeby kvôli Northii a jej empatii? Určite teda Ali nečakala tento krok od Bielohnedej a tiež určite napomohol k jej vnútornému pokoju. Keby len vedela, že vďaka patrila Shine a jej mágii. Takto pripisovala zásluhy Northii, ktorá pravdaže od začiatku mala na Tmavú pozitívny vplyv. A síce, náhla blízkosť sa zrazu nezdala, tak cudzia. Ten pocit poznala, len už to bolo dávno, čo ho naposledy cítila. Náklonnosť, vďačnosť? Alina v tom stále sama tápala, no to už Northia hľadala príčinu jej nepokoja. "Len premýšľam," odpovedala krátko, potichu len k vlčici vedľa nej. Nechcela to rozoberať, ale vážila si vrúcnosti oboch. Opätovala teda aspoň jemné obtretie ňufákom o Northinu tvár s vďačnosťou v očiach, ktoré obrátila i k Shine, aby jej tiež poďakovala za trpezlivosť.
× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 3/4
Keď sa k nim Tmavá pripojila, Shine jej ukázala rastlinu, o ktorej nedávno hovorila. Ali sa páčila, skutočne vyzerala ako chvost líšky. Keby jej Čierna nepovie o alergéne, už by do rastlinky strkala nosom. Takto iba vlčici kývla, že rozumie a nemrhala ďalšími slovami.
Northia jej navrhla, aby si dala z koristi, ktorá sa povalovala opodiaľ. Ali jej bola z časti vďačná, skutočne sa o jej zdravie starala viac, ako bolo nutné. No, musela spomenúť tie rany? Vlčke sa ježila srsť na zátylku vždy, keď na ne prišla reč. Pozrela na svoje predné labky a späť na Bielohnedú. "Ďakujem za všímavosť, ale je to vporiadku," pípla smerom k Northii, nervózne prešľapujúc prednými. Nebude sa tu hrať na chudinku, keď si za to mohla sama. A táto zmienka ju len tlačila bližšie k rovnakému činu, keby tu pravdaže nesedelo obecenstvo. Nemienila sa rútiť pred ostatnými. Vydrží, dokým sa počasie neukludní a potom sa zo stiahnutím chvostom vytratí na samotku.
Kým sa vlčky bavili o... Vlastne Ali nemala tucha, čo to obe rozprávali. Nutričné hodnoty, zranenie papule? Bola to pre ňu španielska dedina a teda síce ostala pri vlčiciach sedieť, ponorila sa do vlastných myšlienok. Čo bude ďalej? Ako dlho sa jej podarí udržať Conana na uzde? Ostane vôbec po Northinom boku? Úprimne nemala chuť vlčku opúšťať. Bola, tak moc milá, ale... Prečo sa všetko končilo na to prekliate slovíčko?! Nemohla s ňou ostať dlho, už teraz trávila v spoločnosti, až moc času. Neodpustila by si, ak by jej či Shine, Conan ublížil. Musela zmiznúť a čas ju neúprosne tlačil, no kam sa v takomto počasí vydať? Alina sa dívala neprítomne na zem, srsť ježiac sa viac, než doteraz z vlastnej nerozhodnosti.
× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 2/4
//Hraničné pohorie
Ali ticho načúvala novým informáciám z liečiteľstva. Vlastne toto boli jediné informácie, ku ktorým sa kedy dostala. Bola za ne rada? Asi. Využila by ich, keby šlo do tuhého? Nie. Ona by si nepomohla, aj keby to znamenalo, že zomrie. Nestála o pomoc - smrť by ňou bola. Zbaviť sa Conana a všetkých tých spomienok? Lenže ten idiot by jej zomrieť nedovolil a... Tmavú z hlavy dostala zmienka o mágiach? Pravdou bolo, že odkedy sa na ostrovy dostala, cítila isté súznenie s vodou. No, aspoň väčšie ako doteraz. Akoby jej skutočne začínala rozumieť viac. Musela to vyskúšať, ale to mohlo počkať.
Síce sa vlčka upratala do úzadia, keď Shine nechala pomocou mysle vyrásť ďalší endemit ostrovov, Alina sa obzrela cez svoj chrbát. Ako to spravila? Na rastlinku však nedovidela poriadne a teda sa nechala stiahnuť späť vlastnými myšlienkami, nestarajúc sa moc o slová vlčice.
Keď sa jej smerom znovu ozvala čierna liečiteľka, Alina sa donútila vstať. Nebolo jej to síce dvakrát po chuti, ale morálka (aspoň ten zvyšok, ktorý si uchovala) ju nútila sa aspoň tváriť, že si milosť a múdrosť vlčice cení. A asi bola za svoje rozhodnutie pripojiť sa skutočne rada, lebo Shine pred sebou vyrástla byľku s krásnymi modrými kvietkami. Tmavá si sadla asi meter od oboch vlčíc a začala modré kvietky obdivovať. Jasné, vlk od mora a jeho obľúbená farba bola modrá, no Ali si nemohla pomôcť. Všetko, čo i len odtieňom pripomínalo morské vlny, bolo niečo, čo milovala. Žeby preto tá náklonnosť k Northii? Jej oči boli skutočne prekrásne, aj keď by to nahlas nepriznala, ale nachádzala v nich pokoj - rovnako ako pri pohľade na vodu. To už len rýchlo odvrátila pohľad od Bielohnedej, aby si ešte nemyslela, že je divná (nie že by to bolo divnejšie, ako jej útok pri tom horskom jazere) a znovu sa zamerala na modré kvietky, o ktorých ich Shine poučovala.
× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 1/4
Ali ticho načúvala slovám Shine i Northie. Stále celkom netušila, kam sa to dostala a prečo presne sa na ostrovoch objavila? Žeby padla, tak tvrdo na hlavu, že sa jej toto celé iba sníva? Každý vlk tu bol, tak milý a priateľský... teda až na tých dvoch votrelcov, ktorí však zmizli, tak isto rýchlo ako sa objavili. Stále im neverila, aj keď sa na ňu hneď nevrhli. Samcom sa proste veriť nedalo a ten jeden, čo v nej žil bol viac než dosť.
Celkom ju okúzlila Northia svojou znalosťou v bylinách. Ona takú znalosť nemala. Ak ju niečo bolelo, vyspala to. Viac sa o seba starať neunúvala. Bolo však zaujímavé o tom počúvať, určite by to v budúcnu mohla využiť.
Alina dvom parazitom nevenovala ani to kývnutie na šťastnú cestu. Bola rada, že zmizli, predtým ako by sa jej niečo stalo. Znovu sa viac uvoľnila a prestala sa ježiť na zátylku. Ostala však bližšie u Northii, keďže ani u tej Čiernej si nebola istá s plnou dôverou. Obe vlčky však nasledovala bez námietok.
Shine im predstavila ďalšiu rastlinku, ktorá na ostrovoch rástla. Plazivec by taktiež nemusel byť uplne od veci. Pomyslela si Ali, no držala jazyk za zubami, tak ako i zvyšok cesty k úkrytu.
Keď ich vlčica konečne dostala z dažďa, Ali si začala jaskyňu obhliadať. Nebola veľká, ale každá z nich mala dosť miesta pre vlastné miesto na spanie. Otriasla zo seba vodu, ktorou bola premočená ako myš a zamerala sa na jeden útulný kútik úplne vzadu. Bol tmavý a ona sa tam mohla stratiť, utriediť si myšlienky a popremýšľať, čo ďalej?
Venovala jeden pohľad Shine, ktorej sa tak nejak očami (alebo skôr okom) snažila povedať ďakujem a ticho šepla jej bielohnedej spoločníčke: "Ja... potrebujem chvíľu pre seba, ak to chápeš." S tými slovami sa pobrala na zvolené miesto v rohu jakyne, otočila sa raz a schúlila sa do klbka, chrbát otočený k vlčkám. Nechystala sa spať, i keď jej klipkali viečka. Bála sa Conana, že sa prebudí ako on a neodpustila by si, ak by tie vlčice napadol. Bol jej zodpovednosť a ona sa ho rozhodla držať v úzadí, čo najdlhšie bola schopná.
//Prekliate jazero
× Napiš v horách/vyhlídce jeden post alespoň po dobu čtyř dní 1/4
Čierna vlčica so zlatými odznakmi a podivnými ozdobami po celom tele sa predstavila, ako Shine. Pôsobila veľmi priateľsky a dokonca im ponúkla pomoc a prístrešie. Tiež ich oboznámila s liečivkou, o ktorej Alina nikdy nepočula. Avšak predstava pekných červených kvietkov sa vlčke páčila. Trychtýřek... opakovala si Ali. Možno by ho mohla používať na dezinfekciu rán? Predsa jej predné labky boli v neustálej bolesti z dier, ktoré si tam sama vyhrýzla.
Ako väčšinu času, Tmavá prenechala rozhovor Northii a ona iba ticho načúvala. Bielohnedá spoločníčka sa chcela od Shine naučiť viac. Znamená to, že bude dlhšiu dobu tráviť s viacerými vlkmi? Hneď ako na túto myšlienku došlo, naschvál sa tu zjavili ďalší dvaja a tentoraz... Vlci! Nie, spoločnosť pretrpieť vie, ale samcov? Okrem toho obaja vyzerali, že by ju jedným cvaknutím zubov spacifikovali a Shine ich chcela zobrať zo sebou?! Aline sa naježil biely chrbát a uši mala prilepené k hlave. Vôbec! Nikdy! Ani za nič! Taktiež nepomáhalo, že si jak ju, tak ostatné, ten jeden ukecaný prezeral ako korisť. Druhý vlk zas moc vtieravý nebol a ukončil zoznamovanie iba pozdravom. To však nemenilo nič na tom, že Alina mala chuť stiahnuť chvost medzi nohy a zdrhnúť.
Northia sa ozvala o počasí a tým aspoň na chvíľu zamestnala Alinu myseľ. Obrátila svoje fialkové zraky na jedinú vlčicu, z ktorej sa jej neježila srsť a snažila sa potlačiť narastajúci strach z prítomnosti cudzích vlkov. "No, pri takomto počasí musíme byť ostražité. Určite nebude prínosom upchatý nos - predsa sa potom dosť ťažko ochránime pred nástrahami," pohliadla na dvoch samcov, z očí sršajúc blesky hromy. Neverila im ani ten ich nos medzi očami. Falošníci, určite plánujú niečo zlé.
Než však stihla uštedriť ďalší škaredý kukuč, Shine sa rozhodla vyraziť do úkrytu a akonáhle sa za ňou pohla Northia, Alina sa vybrala pár krokov za ňou. Nie moc blízko, ale ani moc ďaleko - čo ak sa na ňu predsa pokúsia tí dvaja skočiť?
× Zauvažuj nad nejlepší akcí pro přežití potopy (ve čtyřech vlcích)
Odmena za min.10 dní - 10kšm a 1 minca
A svojich 19 bodíkov rozdeľujem na: 2 tlapky do zák. elementu (voda) za 14 bodov + zvyšných 5 bodov na kšm poprosím (2x2body - 3kšm a 1x1bod - 1kšm)
Všetko Aline zapísať ofc!
Ďakujem za mučenie, bola to fun
Zapsáno.
Northia, Shine
Kam sa to zas Ali zaplietla? Vážne sa ju Northia znovu rozhodla ťahať po všetkých čertoch a ona... Ona bola ona a presne preto si svoju nevôlu, voči tomuto nápadu, nechala pre seba. Bodaj by bola spadla na tú hlavu tvrdšie, teraz by nemusela riešiť interakcie s nikým. No, nemohla Bielohnedú odmietnuť. Od začiatku sa k nej chovala milo, i keď sa ju Conan pokúsil napadnúť a to ani Northia nevedela. Kto vie, čo si o Aline vôbec myslela - že je blázon - pri najlepšom. Presne preto by jej bok už na dlhšiu dobu neopustila, aspoň dokým sa Conan nerozhodne znovu úradovať. Bola jej zaviazaná a spoločnosť jej aspoň napomáhala neupadať do vlastného žiaľu a šialenstva. "Mhm," hmkla napokon za spoločníčkou a rozhýbala unavené labky, premrznuté studeným dažďom. Už aby to prestalo!
Tmavá bola rada, že ju Northia predstavila. Zaskočilo ju, že bola nazvaná 'kamarátkou?' Skutočne sa neprepočula? Ona mala kamarátku? Chvost sa jej zahengal zo strany na stranu pri pomyslení, že by ju niekto skutočne takto vnímal. Ale znovu to ale! Prečo nemohlo byť raz niečo jednoduché?! Srsť na zátylku sa jej ježila z vlastnej komplikovanosti. Lenže kamarát znamenal vzťah, vzťah znamenal záväzok a záväzok znamenal vernosť - nekorešpondovatelné s Conanom. A zas sa dostávala do toho kruhu, ktorý napokon skončil iba jej bolesťou a radosťou toho imbecila...
Alina potriasla hlavou, akoby sa znovu dostala z istého tranzu. A hneď na to sa jej myšlienky stočili k Northii, ktorá sa odkýchla, až k zemi. Tmavej to vykúzlilo mierny úškrnok na tvári, i keď vlčku ľutovala, keďže neznela, že by jej bolo dvakrát dobre a síce by to nahlas nepriznala, možno - skutočne len možno - mala miernu obavu o jej kamarátku? Aj keď stále nemohla uveriť, že to s tou kamarátkou myslela Northia vážne. "Ak... by tu bolo niečo, ako by si jej mohla pomôcť," ozvala sa ticho i Alina, aby podporila svoju chorľavejúcu spoločníčku.
//Tichá zátoka (cez Kvitnúcu lúku)
Northia vyzerala smutne? Ali nechápala, prečo si prilepila uši k hlave. Bolo to snáď kvôli nej? Rozsmútila ju tým, že sa nechcela rozprávať o jej nenávisti k svorkám? Alebo mala sama v hlave chaos, rovnako ako Tmavá? Žiadne ďalšie slová však na túto tému nepadli a tak i Alina ostala potichu, kráčajúc, tak ako vždy, pár krokov za Bielohnedou.
Vlčkina pochmúrna nálada sa však vytratila, keď sa pred nimi objavil šedý vlk s vozíkom. Alina bola raz a znova úplne zmätená. Kto, že to? No, nestihla sa ani spýtať a už tam jej spoločníčka trielila s nadšením.
Tmavá istú chvíľu váhala, nevedela, čo si o tejto celej situácii myslieť. Hlavne bolo v okolí cítiť mnoho cudzích vlkov, ktorí tu boli, pravdepodobne s rovnakým zámerom, ako oni - nájsť útočisko pred stúpajúcou vodou. Alebo žeby to bolo kvôli tomu podivnému starčekovi s vozíkom? Nakoniec sa, ale jala nasledovať Northiu k čudesnému predajcovi.
Po nákupe
Keď sa k Ali vrátila i Northia, zalialo ju plno otázok. Odkiaľ sa vzali tie podivné kamienky, ktoré dala starcovi? Čo presne boli tie 'mágie' a taktiež ako bolo možné, že jej tie labkové lektvary dodali moc? Kto vlastne bol pán Wu? Odkiaľ bola tá vec na kolesách? Toľko otázok a... ani jedna neunikla von z Alininej papule. Síce by rada poznala odpovedi, ale teraz bolo dôležitejšie nájsť ďalší suchý kúsok, kam sa budú môcť, aspoň dočasne uchýliť.
Nákup:
Stav účtu pred - 20 KŠM, 5 rubínov a 3 mince
Prevod - 2 mince na 80 KŠM, 1 rubín na 10 KŠM
Kupuje - 2. lvl do zák. elementu (voda) 50 KŠM, 3. lvl do zák. elementu (voda) 60 KŠM - Spolu: 110 KŠM
Stav účtu po - 0 KŠM, 4 rubíny, 1 minca
Schváleno
× Zlepši své dovednosti (nákupem u Wua či návštěvou mistra - včetně obchůdků a svatyně z první fáze)
//Zlatý les
A zase raz sa bielohnedá začala starať. Bola za jej ochotu pomôcť vďačná? Možno kedysi áno, ale teraz jej to prišlo ako zbytočné. Jej minulosť bola jej, tak ako Alinina bola Alinina a nikto okrem nej ju poznať nemusel. A určite nie niekto, koho poznala sotva pár hodín. "Na tom nezáleží, proste k nim nechovám náklonnosť..." znovu sa ticho ozvala, dávajúc si pozor na tón hlasu. Bola to citlivá téma, ale nechcela byť na nevinnú vlčku nepríjemná. Predsa netušila, čo všetko sa jej stalo - vlastne netušila nič a tak to plánovala Alina i nechať.
Brodiť sa vo vode, ktorá im zmáčala, no pravdepodobne aj brucho, nebolo na zozname aktivít, ktoré si na dnes Ali naplánovala. Normálne by skákala radosťou, keď by sa ocitla na pláži, no toto bolo iba čisto močarisko. Voda tu bola všade a bola pekne studená, keďže zima už skutočne klopala pomaly na dvere. Northii dala za pravdu, skutočne táto scenéria vyzerala nebezpečne a preto bez akýchkoľvek námietok či zbytočných slov, ktoré boli pri Ali skôr vzácne ako zbytočné, nasledovala vlčicu smerom do bezpečia.
//Hraničné pohorie (cez Kvitnúcu lúku)
× Zamiř do bezpečí
Keď Northia opomenula jej nevrlosť, Alinou zatriaslo. Ona a nepríjemná? Nie, len nemala svorky v láske, čo na tom nevedela pochopiť? Ten bod, kedy spomenula, že nechce čuchať fialky zo spodu, Ali chápala. Asi nie je časté, že sa na ňu vyrúti ten istý vlk, s ktorým sa vyberie na cestu, ale ona za to nemohla! Nechcela byť zlá, nemyslela to tak... Tmavá začala nepokojne prešľapovať a zadívala sa na rany, ktoré sa tiahli cez jej predné labky. Keby pred ňou práve niekto nesedel, asi by sa do nich pustila ešte viac. Nemienila však ukazovať svoju slabosť a tak iba upriamila svoj zrak späť na spoločníčku a zhlboka sa nadýchla. "Prepáč... Nemyslela som to tak," odmlčala sa, ale za chvíľu pípla znovu, "len proste nemám svorky rada, to je všetko."
Keď Alina dojedla, bielohnedá zavelila, že by sa mali presunúť na vyššie položené miesta a s tým taktiež vyrazila von z úkrytu do nehostinného počasia. Vlčica jej musela dať za pravdu - úkryt, v ktorom sa nachádzali, začínal presakovať spodnou vodou, keďže zem ňou už bola presítená. Netrvalo by dlho a pravdepodobne by ich odtiaľto zima vyštvala tak či tak, Alina teda vstala a začala Northiu slepo nasledovať, stále netušiac, prečo sa za ňou motala ako jej chvost.
//Tichá zátoka
Aby nemala Northia chvíľu kľudu, kým si Alina čistila zablatený kožúšok, ona znovu vytiahla voľačo so svorkou. Ali nachvíľu zastavila s jazykom stále prilepeným o špinavú srsť, neveriacky pozerajúc na bielohnedú. To sa skutočne nemôže ani nažrať bez toho, aby jej do toho kecala? Načo tu potom lovili, keď sa z toho ide zosypať? "Vysvetľuj si, čo chceš, len ma z toho vynechaj..." zamrmlala a ďalej si začala oblizovať špinavé brucho.
Keď zo seba konečne, ako tak, dostala hlinu, pozrela na srnku pred ňou. Žalúdok jej vyhrával serenády a... pozrela na Northiu, ktorá zas chcela niekam ísť. "Nechceš si aspoň naplniť bachor pred cestou?" otázala sa jej ticho. Sliny už ledva držala v papuli a či už sa k nej Northia pridala, či nie, Ali sa zahryzla do jednej zo zadných končatín, ktorú napokon oddelila od zvyšku, trhajúc mäso od kostí.
Tmavá si uvedomovala, že ich tlačí čas. Zem v ich úkryte bola celá premočená do bodu, kedy sa už ťažko dala nazvať zemou. Doslova stáli vo vode a teda Alina pochopila, že svoj odpočinok bude musieť preložiť. Preto rýchlo sprášila, čo najviac vedela. Ak skutočne tá voda stúpne, nebude mať už mnoho príležitostí si niečo uloviť.
Keď bola hotová, upriamila svoje fialové zraky na jej spoločníčku, oblizujúc si z ňufáku posledné zbytky krvi. "Pripravená," pípla Northiiným smerom, čakajúc na jej ďalšie kroky.