Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keďže som dnes sľúbila zverejnenie bohov, tak tu to máte.
Začneme so Sarom. Ty sa zahráš na bohyňu sváru Eris. Tvojou úlohou sa bude plno vžiť do jej povahy a využiť jej potenciálu tvorby hádok. Veľa šťastia v tvojej úlohe.
Lissandru čaká boh podsvetia Hádes. Tvojou úlohou bude tak isto pôsobiť rozruch, ale typickým temným spôsobom. Tebe prajem veľa šťastia, pretože pred tebou bude veľká úloha, ktorej sa bude treba držať.
Ellie dostala celkom opak svojej vlčice. Zhostí sa krvavej bohyne Enyo. Enyo je bohyňa deštruktívnej vojny. Pre teba to bude najťažšia úloha, pretože táto bohyňa je šibnutá a bude krvavý boj. Veľa šťastia v šialenstve.
Azzip sa zhostí boha vojny. Áres je pre teba ako stvorený, aj keď uvidíme ako sa ti to podarí. Drž sa jeho povahy a hlavne drž po spolu s Enyo. Ako súrodenci by ste sa mali snažiť spolupracovať.
Rhaaxin má za úlohu sa zhostiť Apolóna boha slnka, liečiteľstva aj umenia. Tvojou úlohou bude mať nadanie na tieto veci, pričom pri svojom rozprávaní budeš musieť rýmovať. Držím ti palce v tejto úlohe.
Áres získal boha oblohy Dia. Zeus ako vládca oblohy mal tiež svoje pohnútky a trochu sa nevedel zniesť so svojimi bratmi. Tvojou úlohou bude sa držať náladoveho boha, pričom jeho povaha sa môže zmeniť behom okamihu. Drž sa, pretože tu to budeš potrebovať.
Syaoran si tiež vytiahol čierneho petra a to vďaka bohyni pomsty a rovnovahy. Čaká ťa bohyňa Nemesis a tu chcem vidieť ako sa budeš rozhodovať na ktorú stranu sa prikloníš. Nezabudni ale na pomstu, ak ti niekto niečo zle urobí, mal by si sa mu pomstiť.
Teraz ja s Alyannou sa k vám pripojím ako Nyx. Bohyňa noci a netvorov. Mojou úlohou bude vám spôsobovať problémy mojimi netvormi a tým aj vám vstupovať do hry. Ale aj ja sama sa musím držať povahy bohyne, takže teraz určím dvojice, ktoré si na začiatok zahrajú. Neskôr sa to zmení.

Áres - Nemesis
Zeus - Nyx
Enyo - Hades
Eris - Apollon

Všetkým účastníkom prajem veľa šťastia.

A ostatný môžete sa stále hlásiť je veľa tých, ktorý neboli vybraný. Takže sa môžete ešte zúčastniť.

Post číslo 39
Pozrie sa na neho, keď jej navrhne, že by ju odprevadil domov. Neznelo to moc zle, ani to, že by svorka mohla dostať nového člena. Skôr to bolo moc dobré, ale vedela moc dobre, že sa bude musieť starať o to, že nebudú moc nadšený, že bola preč. Dokonca ani nevedeli, že je preč. To bude kázania, keď sa vrátim domov, ale čo už budem sa s tým musieť zmieriť. Pomyslí si, pričom stále sleduje Xereho. Nebol to zlý vlk a možno sa tak aj chcel chovať, tak vedela, že to tak nie je. Pozerá sa na neho, pričom sa trošku pousmeje. "Prečo nie, aj tak lepšie sa cestuje dvom ako samému." povie, pričom hovorí pravdu. Lepšie sa jej cestovalo s ním, ale vedela moc dobre, že to nie je také jednoduché. "Neviem presne ako sa volí, ale bolo maličké a celkom dosť silné. Magické stvorenie, ktoré mám v pláne neskôr znova hľadať." Povie, pričom si spomenie na svojho priateľa, ktorého našla. Bol celkom zlatý, takže vedela moc dobre, čo má znova potom robiť, keď ho znova stretne. "Trochu? Nie som si presne istá, ale niekde na tomto ostrove by mal byť portál, ktorý by ma mal zaviesť na ostrov, kde sídli naša svorka. Takže to už tak ťažké nebude." Povie, ale radšej sa tvári, že vie, čo robí, aj keď to nevedela vôbec.

Post číslo 38
Videla, že v ňom spôsobila to, že sa ospravedlnil, ale ešte ho nechá chvíľu sa variť vo vlastnej šťave. Ona bola rozhodne pri prvých stretnutiach celkom nepríjemná, ale rozhodne vedela čo má robiť. Vždy sa držala vzadu a vedela odhadovať druhého. Sleduje a skúma vlka pred sebou a rozhodne jej neprišiel zlý. Ba čo viac, tak jej prišiel príjemný. Svojim spôsobom to bol kamarátsky vlk a ona musela uznať, že možno by sa hodil aj ku nim do svorky, ale museli by ho prijať rodičia. No ale ona ho tam mohla priviesť, aj keď sa istotne cestou ešte párkrát stratia, pretože cestu späť ešte nepoznala. "Mám namierené cestou domov, takže mi ešte nejaká cesta zostáva. A rodičia majú na starosti svorku a mojich súrodencov. Takže sa mne podarilo zatúlať. Ale nevadí. Zažila som toho za ten čas celkom dosť. Stretla som zaujímavé stvorenie, starého vlka, čo ma naučil nové veci a kamarátku, ktorá mi ukázala cestu sem." povie mu, pričom sa trochu rozrozpráva, ale nejako jej to nevadí, predsa len to bola pre ňu hračka.

Post číslo 37
Keď sa jej konečne podarí pozerať na svoje okolie, tak jej do nosa vojde cudzí vlčí pach. Neznámy vlk ju celkom dosť znepokojoval a hlavne nevedela, čo od neho môže čakať. Zelenými očami trochu zaklipka, aby sa snažila trochu zaostriť na vlka, ktorý sa ku nej priblížil. Sleduje ho a hlavne počúva. Skúma ho najprv a bolo jasné, že hneď zo začiatku tak príjemná nebude. Na nikoho hneď zo začiatku moc milá nebola a ani Liss to s ňou predtým nemala celkom dosť ľahké, ale tú vlčicu si celkom dosť obľúbila. Ju brala ako priateľku, pretože vedela moc dobre, že v tomto svete sa priatelia hľadali celkom ťažko. Jej srsť bola stále od prachu z tunelov, takže isto vyzerala ako nejaký cvok, ale predsa len sa jej podarilo dostať von."Ja nie som malá, prečo si to všetci myslia?" Je zase naštvaná, pretože niekto ju nazval malou. No predsa len sa ukľudní, pretože sa jej predstavil. No mohla byť rada, že je nejaká dobrá."Alyanna a rozhodne nie som malá." Povie mu, pričom hrdo vystrčí hlavu do predu, pretože ju tým ani neurazil, ale nemala to rada.

Post číslo 36
<<< Katakomby
Výjde von, pričom jej do očí začne svietiť slnko, takže si musí na chvíľu ľahnúť a zakryť si labkami oči. Palili ju z toho ostrého svetla hlavne potom, čo vypadla z tych chodieb. Začne kňučať celkom silno a rada by znova vpadla do chodieb, pretože takto ju to celkom dosť bolelo. Hlavne to teplo, ktoré tam bolo, bolo pre ňu neznesiteľné. Jedno lepšie ako druhé. Prečo si ja len vyberám tie najhoršie miesta na preskúmanie. Pomyslí si, pričom si stále leží na zemi. Teraz ju nezaujíma, či je v blízkosti niekto alebo nie, pretože ju oči boleli tak, že sa jej ani nechce vstať. Vrčí po chvíli, pretože by bola najradšej, aby to slnko niekde vypadlo a ona sa mohla normálne pozerať. "Teraz dúfam, že Liss vravela o tom portále pravdu." Povie si sama pre seba a musela uznať,že aj keď trpí osvetlením hnusneho slnka, tak si svoj výlet celkom užila a veľa vecí sa naučila. Síce jej chýba rodina, ale ešte chvíľu bez nej vydrží. Musí to jednoducho zvládnuť sama.

Post číslo 35
<<< vodopády
Sleduje chodbu, ktorá je čím ďalej temnejšia a ona pomaly nevidí na vlastný krok. Po chvíli naň ani nevidí. Mala teraz smolu, pretože vedela moc dobre, že teraz nenájde ani cestu späť. Zostávalo jej pokračovať v ceste, ktorú si už vopred určila. Chcela sa dostať domov, takže sa musela tadeto nejako prejsť. Vrčí si sama pre seba, pretože sa jej na hlavu sype prach a už teraz vyzerá ako nejaká obluda. Dosť že neustále burala do stien chodby a nemohla urobiť nič iné, len sa snažiť udržať si svoju trasu. Drží sa hlavne starého pachu Liss a vedela moc dobre, že musí nejako sa dostať konečne domov. Prach sa na ňu neustále sype a je čím ďalej nevrlejsia, pretože vedela moc dobre, že už musela byť na konci chodby. Nechcela sa zastavovať hlavne preto, lebo by jej mohlo niečo tu ublížiť. Mohol ju tam niekto prepadnúť a ona sama by sa neubránila. Keď konečne narazí na východ, tak sa z neho vyrúti tak, ako by sa jej za pätami prašilo. Ale bola rada, že už je konečne von.
>>> roklina

Post číslo 34
<<<jazero
Skumavo hľadí na vodopády a rada by vedela, kto ich vytvoril. Predsa len nič nevzniklo len tak. Všetko musí mať niekoho, kto to stvoril a v tomto svete o o tom moc nevedela. Nevedela ešte toho dosť a mal sa ešte čoho učiť a hlavne to že sa jej ppdarilo dostať pod vodu u vodopádu, tak bola na seba nahnevaná. Pozrie sa na seba do vody, pričom sa jej pohľad na seba nepáčil. Vďaka posmyknutiu do vody sa jej podarilo vyzerať ako zmoknutá myš začne vrčať, pretože za to si mohla sama. Vedela moc dobre, že sa nemala smyknut, ale smola sa stala a ona môže aj nadavať koľko chce, tak to už nezmení.Nielen že sa stratím, ale aj spadnem do vody. No nemôže to byť lepšie. Pomyslí si, pričom radšej ide hľadať tú chodbu, o ktorej hovorila Liss. Začne hľadať pachy vlkov, ktorý tade prešli a zopár takých nájde. Nie je ich veľa, ale aspoň vie rozoznať pach Liss, ktorú pred chvíľou opustila. Nechala ju tam s neznamym vlkom, ale nebála sa o ňu, predsa len sa vedela o seba postarať. Nájde chodbu, do ktorej vojde a ide sa dostať tam, kde jej Liss vravela. Sama a bez pomoci.
>>> katakomby

Post číslo 33
<<< lúka
Pokrúti trochu hlavou, pretože to jazero bolo nádherné a hlavne tie krasne vodopády, ale všimla si v blízkosti pach cudzieho vlka a rozhodne sa jej to nepáči. Začala by vrčať, ale nechce na seba moc upozorňovať, skor to robí tak, že je ticho a skúma jeho pach. Snaží sa zistiť čo je zač, ale iba smerom k Liss povie. "Nie sme tu samé. Je tu ešte niekto. Idem preskúmať tie vodopády, či nie je ukrytý pri nich." Povie jej, pričom sa tam vyberie. Svojimi očami skúma svoje okolie, pretože neverí už ničomu, aj keď jej biely kožúšok bol zaprášeny z cesty, tak sa nebola umyť v jazere, aj keď to mohlo byť pre ňu lepšie. Pozrie sa na Liss a vyberie sa teda ďalej. Bližšie k vodopádu, ktorý ju fascinoval a mienila ísť ďalej za ním. Tešila sa na stretnutie s niekým z rodiny a veľmi niekoho z nich chcela stretnúť, ale musela sa najprv ku nim dostať. Vodopád bola jedna z ciest a ako Liss vravela, tak tam je nejaká chodba, ktorou bude môcť prejsť.
>>> vodopády

Post číslo 32
<<< priesmyk
Pomaly sa dotýka trávy a je z nej nadšená, prečo by aj nebola. Rada sa váľa v nej, ale väčšinou keď býva sama, takže keď sa jej niečo podarí konečne urobiť správne, tak sa vyvala v tráve. No predsa len bolo v pláne nájsť vodopady, ktoré sa tu nachadzali. Muselo tu byť niekde jazero a to sa rozhodla preskúmať. Vedela moc dobre, že sa musí domov vrátiť, pretože čo by bez nej robili. Bola dobrá, ale ani moc sa jej nechcelo snažiť v tejto chvíli. Preto sleduje ako ju Liss vedie iným smerom. Ona ich viedla sem ku lúke, teraz bolo na Liss, aby ju zaviedla ku vodopádom. Chcela sa dostať už konečne domov, takže bolo načase hýbnuť kostrou. Musela sa postarať o súrodencov, čo odtiaľto nemohla. Pokrúti yrochu hlavou, aby na to na chvíľu zabudla a vydá sa s Liss smerom ku Jazeru. Lúka jej prišla ako dobré a tiché miesto, kde mohli byť zajace a myši. Dobré veci na Lov, ale na ten teraz nemala chuť. Preto radšej ide priamo ku jazeru.
>>> jazero

Post číslo 31
<<< Raj
Alyanna bola nadšená z cestovania s Liss, ale predsa len túžila sa vrátiť späť domov. Bola to hlavne jej túžba dostať sa domov, že rada pokračovala v ceste a hlavne sa snažila dostať tam, kde Liss hovorila. Na Luku, kde boli vodopády, ktoré mali cestu ku nej domov. Pohybuje sa rýchlo a zároveň sa otáča za Liss, či za ňou ide. Priesmyk bol nebezpečný a ona si musela dávať pozor na skaly, ktoré vyzerali nebezpečne. Celkom rýchlo sa ho snažila prejsť a bola rada, že tam nie je sama, pretože sa cítila vystrašene. No po chvíli ju to prejde, pričom popoženie Lissandru. Musela to urobiť, pretože priestranstvo v ktorom sa nachadzali sa jej nepáčilo. Mala chuť byť už na druhej strane. Trochu zadýchane, pretože sa na chvíľu rozbehla, aby prekonala rýchlejšie vzdialenosť. "Poď Liss. Už sme skoro na druhej strane a vidím luku, o ktorej si mi hovorila." Povie jej, pričom sa trochu pousmeje, pretože vravela pravdu. Boli už skoro tam, takže keď sa jej labky dotkli trávy, tak mala chuť začať poskakovať od radosti na mieste, ale ukokojí sa, pretože to by nebola ona, keby sa radovala z každej blbosti. Ona bola potomok Alfy, takže to tak robiť nemala.
>>> Luka

Post číslo 30
<<< Severné hory
Alyanna ani nevedela, či sa jej to miesto vôbec páči. Jedno vedela ale isto, rada by sa konečne dostala domov, aj keď to znamenalo dosť problémov pre ňu. Nechcela byť Liss na obtiaž, takže by bola rada, keby sa dostali na druhý ostrov skôr ako bude neskoro. Povzdychne si, keď si prezerá zátoku, ktorá síce bola nádherná, ale nebol to jej domov. Chcela za svojou rodinou, takže sa potrebovala sústrediť, čo na tomto mieste nešlo. Bola nervózna a aj keď jej toto miesto prišlo ukľudňujúce, tak pre ňu moc nebolo. Radšej sa rozhodla pokračovať v ceste. Mlčala, pretože bola na seba neuveriteľne naštvaná, že opustila všetkých, aby len tak cestovala. No predsa len sa občas obzerala za Liss, či za ňou ide. Alyanna už teraz bola vodcovský typ, ktorý sa nemienil nikdy vzdať. Ona sa rozhodne nevzdávala nádeje, že sa vráti späť ku rodine. Rozdodne aj teraz to tak cítila. "Načo som ja opúšťala územie." Povie si sama pre seba, ale predsa len vstup do priepasti ju prebudil. Sleduje miesto ostražito, ako všetky miesta. Bola opatrná a tak to aj malo zostať. Mala dávať pozor na svojich súrodencov. No predsa len sa niečo zmenilo a ona bola sama sebou.
>>> Dračí priesmyk

Post číslo 29
<<< Na výhliadke
Vedela, že rodičia sa o ňu už istotne boja, takže radšej sa k tomu nevyjadrovala. Vedela moc dobre, že odchádzať nebol moc dobrý nápad, ale trénovala spolu s Liss, takže sa to aj vyplatilo. Rozhodne sa jej to dosť vyplatilo. Očami skúma okolie a keďže sa jej darí pozerať po horách, tak má ostražito nastražené uši aj nos. Predsa len nechceli na niekoho naraziť, čo by sa im mohlo stač, keďže boli samé dve ale nechcela naraziť na dravca. Ideme teda na to. Potrebujem sa konečne dostať domov, takže to je jediná možnosť. Pomyslí si, pričom pokračuje v ceste a je pripravená odpovedať na Lissinu otázku. "Hmm... Myslím, že nejaká tam bola luká, ale neviem presný názov, ale bolo tam pobrežie, tým som si istá. To nás obklopovalo skoro zo všetkých strán." Povie Liss, pričom jej labky si to vykračujú smerom k horám. Rozhodne nevedela, čo v nich bude, takže, keď sa vydávala okolo nich, tak si dávala veľký pozor. Ale to nebolo všetko, počúvala a hla sa dostávala na druhú stranu, ani sa nenazdala a ocitla sa spolu s Liss v nejakej zátoke.

>>>Irisin ráj

Tu
http://mois-gris.tode.cz/index.php?p=most&replyto=37426

Post číslo 28
Sleduje Liss, ako loví, pričom vidí, že ona je v tom lepšia, ale nemá sa čo sťažovať, predsa len sa vedelo, že ona ešte tak dobrá v tom nebude. Bola predsa len ešte mladá a nevedela, čo presne robiť, ale darilo sa jej, takže nech by sa aj snažila akokoľvek, tak teraz vedela moc dobre, čo a ako. Prikývne Liss a je schválne nadšená z jej pochvaly. Aspoň niekto vedel oceniť čo ho sa naučila a bolo toho dosť, čo ho sa naučila. Ako najstaršia z vrhu sa musela vedieť postarať o seba aj ostatných, to znamenalo veľa dobrodružstiev a tréningu s cudzími. Zelenými očami skúmala králika, pričom onedlho sa do neho pustila. Mala hlad, takže akékoľvek mäso jej v tejto chvíli bodlo a to zajačie bolo oveľa lepšie mladšie ako staré. "Dobre, treba nájsť cestu ku mne domov, aspoň zistím kade sa dá ísť a kade je lepšie sa vyhnúť. Ale jedno je lepšie aspoň sa naučím nové schopnosti." Povie jej, pričom ešte sa znova pustí do králika, ktorého skoro celého zje. Možno tam zostalo čosi mäsa, ale ona už jednoducho nemohla. Potom sa postaví a je pripravená sa znova vydať na cestu. "Smer tamtie hory?" Spýta sa a vydá sa pomaly smerom k nim.

>>> Severné hory

Post číslo 27
<<< Most cez les
Prikývne jej, keď ju nasleduje. No predsa len tu boli kvôli love, takže sa ani nedivila, že po nej chcela, aby lovila. No nedivila sa jej, predsa len chcela ukázať Liss, čo sa naučila, pretože vedela moc dobre, že majster ju niečo naučil a niečo sa podarilo aj Liss. Pomaly sa začala zakrádať smerom ku králikom, ale hlavne mala nastrčené uši a ňufák dopredu, aby presne vedela, ktorého chytiť. Hlavne si dávala pozor, aby ju nezačuli, preto sa zakrádala hlavne pomaly a potichu. Zelenými očami skúmala priestor pred sebou a premýšľala, ako by rýchlejšie mohla dostať králika. Očami skúmala svoju korisť a čakala kedy bude môcť vyraziť po ňom. No len sa krčila pri zemi a hlavne vyčkávala na správnu príležitosť. Tá sa jej naskytla po malej chvíli a ona jej mohla využiť. Keďže sa králik rozbehol, tak sa rozbehla aj ona a zubami sa jej podarilo ho poraniť na nohe. To bola perfektná príležitosť, aby sa mu zahryzla do krku a tak ho dorazila. Potom sa so svojim úlovkom ide pochváliť Liss, pričom čaká, že dostane pochvalu aj od nej.
// Sorry neviem, čo bolo v tom predtým, takže takýto.