Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Post číslo 26
<<< Tajné ostrovy (cez Les u mosta)
Pozrie sa na Liss a trochu prikývne. Ale mal skôr šťastie na to, že ulovila starého zajaca a u mistra sa jej podarilo chytiť lasičku. "Cestou sa mi podarilo chytiť starého zajaca a u tréningu sa mi podarilo chytiť lasičku. Ale tých som ani moc nestopovala." povie jej, pričom je trochu sklamaná z toho, že tam zajace nenájdu. Na zajacoch sa dobre dalo trénovať, ale ona vedela že je to celkom smola. Preto jej iba povie: "Aha, tak to je celkom smola. Ale my ich nájdeme." Potom sa pohybuje priamo za ňou, pričom jej aj prikývne na otázku. Bola tadeto a nevie, či by sa jej znova chcelo po ňom ísť. Predsa len vedela moc dobre, že bolo nebezpečné po ňom ísť, už len keď sem išla. "Áno išla som tadeto," začne, ale po chvíli pokračuje, "ale znova by som sama tadeto neprešla. Chcela som ujsť z toho lesa čo bol strašne temný." Viac menej jej hovorila pravdu, ale mohla aj nemusela jej veriť aspoň sa dalo povedať, že sa bála. Čo pravda bola. Hneď na to ako povie, že existuje bezpečnejšia cesta, tak je hneď čulá a chce ísť ňou. "Vážne? Ukážeš mi ju?" spýta sa Liss, pretože rada by išla skôr tade, ako inou cestou.
>>> Vyhliadka (cez Les u mosta)

Post číslo 25
Pozrie sa na Liss pri jej otázke a prikývne jej. Predsa len prečo by nemala byť v poriadku. Keby na ňu niekto zaútočil, tak predsa len by sa mu snažila utiecť, alebo by s ním bojovala. Jedno z toho určite, ale aby Liss ubezpečila, tak predsa len jej povie: "Už je naozaj lepšie. Nemusíš si robiť starosti." Potom za ňou s malými labkami pokračuje. Už bola celkom aj hladná, takže nemala žiadne námietky na to, že by si niečo pod zub dali. No hlad ju naozaj premáhal, takže jej bolo celkom počuť ako jej škvŕka v bruchu. Mohla by aj povedať, že to tak bolo asi lepšie, takže ani nevedela, čo má presne spraviť, aby ukázala Liss, že vie aj ona loviť. No zalovia si spoločne a tak uvidí ako sa dobre loví. No teraz museli pokračovať na chvíľu v ich ceste. Hlavne ona potrebovala byť pri Liss, pretože jej dôverovala. Bola to jediná cudzia vlčica, ktorej dôverovala. No predsa len by mohla aj niečo jej urobiť, ale vedela, alebo skôr cítila, že to neurobí. Mala až moc dobrú povahu, aby jej niečo spravila a ona to cítila.

>>> Most (cez Les u mostu)

Post číslo 24
Sama si svoj sen nepamätala, ale predsa len vedela, že bol pokojný a ona sa vôbec nemusela ničoho strachovať. Jej spánok bol pokojný, aj keď v noci počula veľa zvukov, ktoré by rozhodne nechcela počuť. V jej myšlienkách bolo ticho a hlavne bola celkom dosť pokojná na to, že bola ďaleko od domova. No predsa len jej chýbala rodina, ale zato našla novú kamarátku, ktorá sa o ňu celkom dobre starala. Preto aj tak vyzeral jej spánok. Nad ránom sa zobudí, pričom cíti svoje telo, ako ju bolí. Predsa len znavené cestovali po tom tréningu od mistra. No predsa len nechala Liss ešte chvíľu pospať, pretože ju v noci počula niekoľkokrát sa pohnúť, ale ju to neprebudilo natoľko, aby sa o to zaujímala. Chvíľu pozoruje východ slnka a páči sa jej, čo za pohľad to vidí. Doma síce videla, ako jeho zlatavé paprsky dopadali na lístie stromov, ale tento pohľad bol podľa nej aj tak najkrajší. Keď už je slnko o niečo vyššie, tak sa rozhodne zobudiť Liss. Predsa len nikdy sa nevedelo, kde vĺčatá berú svoju silu a hlavne na to, aby robili blboviny. Ani ona to nevedela, preto iba nosíkom sa trochu strčila do jej hlavy, pričom ju trochu aj olízla. Veľmi si obľúbila túto vlčicu, pričom bola rada za toto stretnutie.

Post číslo 23
<<< Les u mosta
Sama Alyanna nevie, kde nabrala toľko sily, aby ešte potom pokračovala ďalej. Možno to bolo tým ako jej chýbal domov, ale nemohla sa sťažovať. Predsa len bolo celkom pre ňu vtipné, že jej Liss ani neodporovala, keď zavelila na tie ostrovy. No čo už rodený Vodca sa v nej ukazoval dosť často, preto aj prekonávala vlastnú únavu, aby mohla pokračovať. Pozerá sa na ostrovy, ale nevidí na nich nič rovnaké, čo by ju spojilo s jej domovom. Rozhodne z toho nadšená ktovieako nie je, ale predsa len sa na chvíľu posadí, aby si aj Liss mohla poriadne odpočinúť. Jeden deň, alebo dva ich nezabijú, keď budú preč. Predsa len čo sa dalo iné robiť. Ľahne si na piesok, pričom sa pozrie na Liss. "Poďme sa aspoň na chvíľu vyspať. Potom môžeme pokračovať. Viem, že aj ty už máš toho dosť." Povie jej, pričom jej zelené očká ju pozorujú. Neboli moc blízko vody, takže si tam mohli v poriadku odpočinúť, ale záležalo hlavne na Liss. Ona by síce rada ešte išla, ale predsa len nebude to preháňať tak, aby ona skončila tak vyčerpaná, že nebudú môcť pokračovať. Preto sa schúli do klbka a privrie oči.

Post číslo 22
Chvíľu ešte odpočíva, ale aj jej labky ju bolia. Predsa len trénovala, ako sa jej len dalo a aj to jej moc nepomáhalo, predsa len ešte bola mladá a mala toho dosť pred sebou. Ale tento tréning si užila. No pri príchode Liss len mykne trochu plecami. Nevedela ako má na jej otázku odpovedať, ale rozhodne nevedela, že tam niečo také je. Len tak hádala a skôr si sama chcela zatrénovať v nejakom tom lese. Zaloviť alebo pocvičiť. No tento vlk sa zdal lepším spôsobom ako kedykoľvek predtým. "Nevedela, ale predsa len sa s ním trénovalo dobre. Takto unavená som ešte nikdy nebola." Povie jej celkom dosť zmorene, ale po chvíli sa stavia na nohy. Predsa len nezostanu na jednom mieste a ako správny vodca malá Aly zavelí. "Poďme videla so niekde tam nejaké ostrovy. Rada by som si ich prezrela." Mala v povahe veliť aj starším vlkom ako je ona, takže sa nebolo čomu diviť, že tomu tak bolo aj teraz. Síce s únavou, ale predsa len sa vyskrabe na nohy. Znova sa rozide smerom ku ostrovom.
>>> Tajné ostrovy

Post číslo 21
<<< Svätyňa (cez Mlžnú džungľu)
PO chvíli si znova ľahne, aby si odpočinula. Tréning ju tak vyšťavil, že ani nevie, čo má robiť. Nevie trochu, kde je Liss, ale je rozhodnutá ju tu počkať. Zavrie oči, pričom sa znova dostane do ríše snov. Tentoraz v nej zotrvala o niečo dlhšie. Mala celkom dosť vecí a únava bola jednou z nich. Ani sa jej nič nesnívalo, pretože tak unavená ešte nikdy nebola. No predsa len mala dosť. Tréning s tým vlkom ju dostal, takže keď sa dostala von, tak trochu chcela odpočívať. Takže teraz si len spala pod nejakým stromom a aspoň na ňu moc nepršalo. Toto počasie bolo podľa nej hlúpe a vôbec sa nedalo v ňom nič robiť. Otvorí oči, pričom si zívne. Bola dosť unavená, ale predsa len jej stačilo na prebratie. Posadí sa, pričom sa začne obzerať naokolo. Je trošku zmätená z toho, kde sa nachádza, pretože v spánku sa cítila, akokeby bola doma. No teraz keď otvorila svoje oči vedela, že domov sa ešte nejaký čas nedostane. Tak si ešte nejakú chvíľu pocestujem, ale aspoň naberiem skúsennosti. Pomyslí si, pričom sedí len pod stromom a čaká kedy ku nej Liss príde.

Post číslo 20

7 mincí - 56 %

Rozdelenie

Síla 6% +11 = 17

Vytrvalost 2% + 11 = 13

Rychlost 1% + 12 = 13

Obratnost 2% + 11 = 13

Schopnost lovu 4% + 11 = 15

Ide o plnohodnotný tréning, takže sa zapíšu. xDDDD

<<< Mlžná Džungľa

V džungli sa dostali na nejaké miesto, ktoré vyzeralo staro. Bolo to tam polorozpadnuté a hlavne trochu jej naháňalo strach. Nevedela, čo presne má robiť, ale vedela, že chce doň vstúpiť. To miesto ju ťahalo ku sebe ako nejaký magnet a ona nebola schopná mu odolať. Už v daždivom počasí bolo nebezpečné tam vstupovať, ale veľmi bola zvedavá a hlavne čakala na Liss, s ktorou sem išla. Možno nepotrebovala Garde, ale predsa len od Liss sa jej celkom hodilo. Bola predsa len staršia a skúsenejšia ako ona. Keď sa pred ňou objaví starý vlk, tak predsa len sa trochu mykne, ale moc to na sebe nedá poznať. Pozrie sa na neho, pričom nemá náladu ani na nejaké drzé poznámky. Z tohto vlka vyžarovala sila, pričom aj jeho vek hovoril o tom, že to bude silný a nebezpečný vlk. Predstúpi pred neho, pričom ho chvíľu sleduje s nejakým záujmom. Bol to ten typ vlka, o ktorom sa dali rozprávať príbehy. Ona by ich vedela rozprávať moc, ale teraz len sa dívala na neho, pričom hneď vedela, čo po nej chce. Ak sa chcela niečo naučiť, tak tento vlk bol rozhodne jeden z tých, ktorý by ju to vedeli naučiť. Pozerá sa na neho, pričom trocha skloní hlavu v náznaku, že má k nemu úctu. "Ja... Ja... by som vás chcela poprosiť, či by ste ma mohol niečo naučiť. Veľmi by som to ocenila." Povie mistrovi, pričom sa na neho pozerá. Na začiatku síce trochu sa zakoktá, ale potom hovorí ako silná mladá vlčica. Vlk sa na ňu pousmeje a kývne jej smerom, pričom jej naznačuje, aby išla s ním.
Jej oči pokukujú po vnútri miestnosti, ale hneď sa pozastaví, pretože vidí, ako zastavil aj on. Napne sa jej chrbát, pretože nevie, čo má od neho očakávať. Vidí ako vstupuje do ringu, ktorý bol určený na boj. Mám s ním bojovať? Pomyslí si otázku v mysli, pričom nahlas ju nepovie. Opatrne vojde dnu do ringu, pričom sa pozerá aj po mistrovi. Nevie, presne čo od nej očakáva, ale pustí sa s ním do boja, pričom sa snaží nájsť všetku svoju silu, aby ho porazila. No aj keď sa snaží použiť všetko, tak skoro zakaždým dopadá na lopatky, pretože mistr je od nej oveľa silnejší. Ale cíti ako v nej sila sa prebúdza a možno aj tak nie je dosť silná, tak sa snaží pokračovať ďalej. Ale znemožňuje jej to mladý vek a hlavne veľkosť. Aj keď je na pomery vĺčat veľká, tak predsa len po chvíli mistr usúdi, že už má dosť. Preto z ringu vychádza ako víťaz, pričom ona ako porazená, ale vidí na jeho tvári, že je spokojný s výkonom, ktorý podala. Ona síce s ním moc spokojná nebola, ale aspoň sa jej podarilo niečo zo seba dostať.
Ďalej pracovala na love pod dohľadom mistra. Snažila sa najprv vystopovať nejaké stvorenie, pričom aj keď jej to išlo ťažko, pretože dážď zmil všetky stopy, ale predsa len sa jej podarilo v rýchlosti zahliadnúť nejakú lasičku, ktorá sa rozutekala iným smerom. Nemohla čakať, že by jej zutekala, pretože to by bola pre ňu veľká smola, ale hneď po nej vyrazila. Párkrát jej síce zaliezla do nory a ona musela zubami zahrýznuť naprázdno. Vrčala na lasičku, pričom chcela, aby opustila svoju noru. Chcela ju chytiť a zabiť, ale čo mohla robiť. Nezaostávalo jej nič iné, len sa ukryť a čakať, kým sama nevylezie. Moc sa jej to nechcelo, pretože jej to zdržiavalo čas, ale kto si počká, ten sa dočká. Preto keď po nejakej chvíli vyliezla z nory, tak po nej hneď skočila. Nejako sa jej podaril jej zasiahnúť tepnu, takže lasička bola po pár minútach mŕtva a ona mala o skúsenosť viacej. Pozrie sa na mistra, ktorý jej prikývne, že to urobila správne a hlavne mohla pokračovať v tréningu. No predsa len lasičku nechytila pre seba, ale pre mistra, ktorému ju hneď priniesla k nohám. Bolo to od nej poďakovanie za to, že ju učí byť silnejšou. Hlavne ona sama chcela byť silnejšou.
Obratnosť bola trošku pre ňu neznáma, takže keď sa dostala ku prekážkam, ktoré mala prekonať, tak mala veľký problém sa celkom uhýbať. Nemohla sa ponáhľať, takže keď trochu zrýchlila, tak skoro nabúrala do nejakej skaly, ktorá sa zrazu pred ňou objavila. Len tak tak, že sa jej podarilo zastaviť, predsa len nechcela nabúrať do skaly, to by ju celkom dosť bolelo. No nemala inú možnosť, tak sa vyhýbať predmetom ako sú skaly a drevá vlastným spôsobom. Pomaly sledovať a uhýbať sa včas, aby náhodou niečím neschytala po hlave. Zdalo sa jej, že pomaličky sa jej darí viac a viac vyhýbať predmetom, takže keď sa dostala na druhú stranu prekážkovej dráhy, tak si musela pogratulovať, že do ničoho nenarazila. No bolo to iba zázrakom, pretože sa dostala von. Trochu sa strasie, pretože už ju trochu naháňala únava, ktorú moc nechcela, ale sama sa prekonávala, aby ešte chvíľu vydržala, pretože vedela koľko toho musí ešte zvládnuť. Bola predsa len dieťa alf a nebola nijaký slaboch, aby to pred koncom vzdala.
Mistr si zase po ňu prišiel, keď sa znova vydýchala. Bolo načase si s ním dať závod, ktorý by mal niečo spoločné s tým, ako rýchlo sa jej podarí bežať. V tomto mala celkom nevýhodu v tom, že už bola unavená a táto vec jej moc nepomáhala. Ale nebola niekto, kto by to vzdal. Nie aj napriek svojej únave zobrala túto výzvu a rozhodla sa s ním dať závod, ktorý rozhodne nebude fér. Už pri začiatku ju predbehol o hodný kus, ale ona sa nevzdávala, aby sa ho nesnažila dobehnúť. Používala všetku dosavadnú energiu, aby sa dostala čo najbližšie ku nemu, ale nebolo jej to k ničomu, síce sa jej darilo približovať ku nemu, tak nemala najmenšiu šancu ho dobehnúť tak, aby aspoň raz nad ním zvíťazila. No nevzdávala sa, pretože aj keď už nevládala, tak sa jej podarilo zrýchiť aspoň na konci a zadychčaná prišla za ním až o hodnú chvíľu neskôr. Nevládala už na svoje pomery a ak zvládne poslednú úlohu, ktorá ju čakala, tak hneď potom si ľahne a bude spať aj niekoľko dní. No z jej úst už nevychádzali žiadne slová, pretože na tie tiež už nemala silu. Zadychčaná sa rozhodla ísť na poslednú úlohu. Moc sa jej už do nej nechcelo, ale nevzdá to na konci.
Výstup na skaly bol podľa nej dobrá posledná úloha, pretože už aj tak nevládala a toto bolo pre jej výdrž dobre. Začne pomaly stúpať hore, pričom si dáva pozor, aby sa jej nepošmýkli jej labky. Pád z tejto výšky by jej mohol celkom dosť ublížiť, takže keď sa dostáva hore, tak na ňu začnú padať kamene. Ustojí to a pokračuje ďalej, ale najviac si dáva pozor. Už vedela, že za chvíľu bude koniec, takže keď to zvládne, tak si už konečne odpočinie. Predsa len to bolo na vĺča dosť namáhavé a aj ona bola rada za koniec svojej ťažkej cesty. Uff... Prečo som sa len ja na to dala. Pomyslí si, pričom by si vynadala, že niečo také si vymyslela, ale už nebolo cesty späť, takže keď je na vrchole, tak sa jej podlomia jej nôžky. Na to, že už nevládala, tak sa jej to podarilo. Podarilo sa jej dostať na vrchol, aj keď jej únava bola veľká. Z vrchu sa pozrie na mistra, na ktorého sa trochu usmeje. "Ďakujem." Povie mu a sleduje, ako jej prikývne, pričom sa vracia späť na svoje stanovisko. Ona chvíľu na vrchole odpočíva, kým sa nespustí dole zliezť. Chce sa vrátiť ku Liss a spolu pokračovať v ceste. Vďaka Liss sa jej konečne možno podarí dostať ku rodine.
Vojde znova do džungle, kde si nájde menšie miestečko, kde by si na chvíľu oddýchla pred ďalšou cestou. Zavrie na chvíľu oči, pričom sa jej sníva o tom, ako sa znova stretne so svojou rodinou, ale čo mohla iné robiť. Predsa len to bol celkom dosť pekný sen, pričom po prebudení sa doň znova chcela dostať. Trochu kňukne, ale potom sa spamätá. Potrebovala dosť sily, aby sa vrátila späť, ale jej nohy ju spoločne s Liss zavedú do lesa, v ktorom už bola, ale nevadilo jej to. Predsa len môžu spolu preskúmať viac miest. Aj keď najradšej by išla domov, ale vlk si nikdy nevyberie kam ho jeho nohy zavedú.

>>> Les u mosta (cez Mlžnú džungľu)

Post číslo 19
<<< Južné hory (cez Ovocný Lesík)
Kráča jednoducho ďalej a za sebou cíti Lissinu prítomnosť, možno by sa pýtala ďalej, ale na teraz ich moc nemala, tie ktoré chcela odpoveď tak už odpovedala, predsa len mala dosť rozumu, aby ju furt neotravovala. Mohlo sa stať, že mala ešte otázky, ale teraz ešte odpovede nepotrebovala. Celkom sa jej toto miesto nepáčilo a radšej mlčala, keď pochodovala po mieste, ktoré nepoznala. Bolo tu dusno a hlavne dosť vlhko, takže oboma sa mohlo niečo stať, ale akoby ju niečo ťahalo smerom viac ku strede. Akoby tam niečo bolo. Nechce dávať na prvý dojem, ani na svoje inštinkty, pretože nie vždy to mohlo dopadnúť dobre. Preto sa radšej vždy obzerá za Liss, či ide za ňou. Nechce sa jej totižto v takom počasí stratiť. Nechce byť hlavne sama, preto keď pomaly ide vpred, tak sa neustále za ňou obzerá, aj keď nechápe, prečo je jej prioritou byť práve s Liss. Možno za to môže jej zvyknutie si na vlčiu spoločnosť, bez ktorej moc dlho nevydrží. Ale mohlo to byť aj niečo iné.
>>> Svätyňa

Post číslo 18
Vedela, že jej otázky budú otravné a hlavne veľa na ne musí odpovedať, ale aspoň sa dozvedela veľa vecí. Hlavne o tom, že nemôže byť v dvoch svorkách, o tom ako to chodí po zosadení alfy a hlavne o veľa veciach, ktoré potrebovala. Bolo jej síce ľúto, že ju zaťažovala svojimi otázkami, ale keď nemala odpovede, tak tápala v tme. Rozhodne by vedela aspoň teraz niečo povedať. Vďaka Liss má aspoň už nejaké nové odpovede, ktoré ju aspoň už nemýlili v úsudku. Hlavne dostala dosť odpovedí, ktoré by mohla urobiť. Predsa len bolo dosť práce s obomi. Postaví sa na nohy a keďže stále prší, tak je sklamaná, pretože veľmi rada by si niečo zatrénovala. No počasie sa im celkom nehodilo, ale predsa len mohli trénovať aj počas tohto škaredého počasia. Pozrie sa na Liss, pričom sa spýta. "Nechcela by si ísť so mnou si trochu zatrénovať? Hodila by sa mi nejaká podpora a hlavne rada." Potom sa vyberie trochu von a je naštvaná na to počasie, ktoré tu panovalo. Svoj kožuch už zase mala dosť mokrý, takže sa jej moc nechcelo ho znova sušiť. Dúfala, že Liss s ňou pôjde, pretože jej samej sa moc nechcelo ísť.

>>> Mlžná džungľa (cez Ovocný lesík)

Post číslo 17
Počúva ju, pričom stále má v hlave veľa otázok. Nemala moc odpovedí, takže teraz sa snažila získať nejaké odpovede. Možno by to ani nemusela sa snažiť, ale predsa len vedela, že inokedy nebude mať možnosť ich získať. Hlavne keď jej odmietajú hovoriť veci. Sama ale chce toho vedieť veľa, takže pokládať otázky cudzincovi boj najjednoduchši spôsob. "Hmmm... Takže keby sa iné mláďa hralo s druhým, nič by sa mu nestalo? Alebo by mu bby mu mohli ublížiť?" Spýta sa jej, pričom dbá na svoje slová a hlavne aby dávali zmysel. "Je možné byť v jednej svorke a aj druhej? Čo sa stane s Alfou, ktorá príde o svoje postavenie? Je členom svorky? Čo sa stane s členmi, keď sa svorka rozpadne?" Má veľa otázok na Liss, ktorej sa možno ani nebude chcieť na toľké odpovedať, ale ona to jednoducho potrebovala vedieť. Chcela mať konečne odpovede na jej otázky, ktoré nikdy nekončili. "Mohla by som niečo také získať aj ja? Je to veľmi pekné." Povie, pričom sa snaží zistiť, či je možné získať nejakú vec, ktorú mala aj tá vlčica. No predsa len nevedela, čo by to mohlo byť. Aj keď jedno vedela chcela trénovať.

Post číslo 16
Pozerá sa na ňu, pričom vstrebava do seba to čo jej povedala. No predsa len sa jej musela ešte pýtať. Mala toho veľa, čomu vôbec nerozumela a ona bola ochotná jej všetko vysvetliť, to ju celkom aj potešilo. No nemohla nepovedať, že otázok bolo ešte celkom dosť. "Čo keby som chcela vystopovať tvora, čo som videla prvýkrát, ale nepamätám si jeho pach. Je to možné?" Spýta sa Liss, pretože rada by videla znova toho svojho tvora. Chcela by ho znova vidieť, pretože bol celkom dosť zlatý a ona by rada niečo také mala blízko seba. Možno zo začiatku bývala nepríjemná, ale keďže takto vlčica jej odpovedala na otázky, tak už to podľa nej nebolo potrebné. "To je pravda. Ale ako je to s ostatnými dravcami? Ako moc nám môžu ublížiť?" Vedela, že sa moc pýta, ale nechce byť hlúpa. Veď chce sa niečo naučiť a vedieť čo to o svete. Hlavne chcela vedieť o tom v ktorom žila. No veľa vecí jej bolo nejasných. "Odkiaľ máš ten kvietok? Je veľmi pekný." No potom sa vráti ku svojím otázkam, ktoré boli dôležitejšie. "Je aj odrastene medvieďa nebezpečné?" Podľa nej mohlo byť, predsa len sa dalo veľa toho zistiť aj skúmaním, ale sama by do toho nešla.

post číslo 15
Pozerá sa na ňu, pričom jej prikývne. Bola rada, že už nebude cestovať sama, predsa len cestovanie samému nebolo až tak dobré. Ani ona sama presne nevedela, čo má robiť. "Budem sa pýtať. Veľa vecí ešte neviem." Povie jej a je rada, že aspoň niekto bude odpovedať na jej otázky a že ich nebolo málo. Že sa netrafila bolo pre ňu celkom zlé, ale nejak sa cez to dostala. Pozrela sa na ňu a počúvala jej slová, pričom vstrebávala všetky informácie, ktoré od nej dostávala. "Takže aj keď to bude týždeň, tak ho budeme cítiť?" Spýta sa, pričom je zvedavá ako na jej otázku odpovie. Asi to tak aj bude, keďže to by malo tak byť. "Možno nie je na blízku, ale nemohol by sa vrátiť? Predsa len sa vždy vracajú do svojich brlohov, je to tak?" Má veľa otázok, ktoré sa jej preháňajú v hlave, hlavne na ne potrebuje odpovede. "Medvede sú samotári že? Ale čo matka medvedica a jej mladé? Nie sme vtedy najviac v nebezpečenstve?" Jednoducho si so svojimi otázkami nevie dať pokoj. Bola zvedavá a hlavne potrebovala odpovedi.

Post číslo 14
Keď sa tak zamyslí, tak sa tak stalo a možno mali vo svorke niekoho takého, ale ona o nich moc nevedela. Všetci členovia sa radšej pratali radšej preč, keď ona prišla, ale tak čo mohla robiť, predsa len chcela niečo vedieť a ako inak sa to mala naučiť, keď nie od nich. "Sama neviem. Ak aj hej, tak si svoje povinnosti neplnia správne akoby mali. Ale to je jedno. Aj tak sa väčšinu vecí učím sama, ale nie je to jednoduché." Povie jej, pričom sa snaží trochu na ňu pousmiať, ale nebolo to tak ľahké, keďže ku úsmevu ju nič neviedlo a viac menej cítila smútok a osamelosť. Viac menej aj vo svorke bola osamelá, aj keď to radšej nikomu nehovorila. Sama je radšej ticho a tvári sa, že ju nič netrápi, aj keď trápi. Pozrie sa na ňu a na jej rady prikývne. Zavrie a sústredi sa. Aj keď presne nevie, na čo sa sústredí, ale vie, že sa chce to naučiť. Snaží sa rozozneť pachy, ale moc jej to nejde, aj keď vie oddeliť tie ich pachy, pretože smrdeli ako zmoknuté psy. Ale ostatné boli trochu pre ňu záhadou. "Hmm... Bol tu nejaký kamzík? Alebo koza?" Sama nevie, ale bolo to dosť možné, potom sa pozrie na Liss, či to uhádla.

Post číslo 13
Pozrie sa na vlčicu, ale keby sama povedala, že o nich nejak vie moc, tak by to nebola pravda a ona nerada klame. Zatajovať pravdu, to možno ale nikdy nebude klamať, to jej je proti srsti. Dokonca nemá rada klamstvá. Aspoň ona bola taká, že jej neklamala. Mohla sa ale viac sústrediť na to, čo jej hovorila, aj keď skôr bola myšlienkami niekde doma. Hlavne mala strach o svojich súrodencov, čo si bez nej počnú, predsa len ona bola bojovníčka a bila by sa za nich kedykoľvek. "Ako som povedala. Rodičia majú veľa práce a tak na nás nemajú čas. Aj keď bola by som radšej keby nejaký mali, aspoň by nás niečo naučili." No Pri jej návrhu prikývne hlavou naznak súhlasu. Chcela sa to naučiť. Chcela sa veľa toho naučiť, aby raz mohla ukázať, že nie je slabým článkom svorky, že je tá, ktorá ju dokáže viesť a hlavne s ňou pracovať, tá ktorá sa ničoho nebojí a vie veľa vecí. "Veľmi by som sa to chcela naučiť. Naučíš ma to? Prosím." Väčšinou ani neprosí, ale túto vec by sa veľmi rada naučila. Aj keď ju to nenaučia členovia zo svorky, tak sa to aspoň naučí ona sama od iných.

Post číslo 12
Pozrie sa na ňu, pričom sa zamyslí. Moc o svorkách nepočula a keby aj, tak hlavne vedela o ich svorke, ale možno aj o dvoch ďalších, ale moc toho o nich nevedela. Keď sa tak zamyslela, tak veľa o ostatnom nevedela. Musela sa nadtým tak zamyslieť, tak moc ju nemal kto učiť a ona sa chcela učiť. "Neviem o tej som možno trochu počula a ešte je tu jedna. Blázni alebo ako sa volajú. Ja neviem. Ale o tých som moc nepočula." Vojde teda úplne dnu do jaskyne, pričom sa otrepe od vody. Potrebovala sa jej zbaviť, ale predsa len nemohla len tak to urobiť. Aj tak na nej celkom dosť vody zostávalo. "To vieš ako? Ako vieš, že je už dávno preč? Ako to rozoznám?" Spýta sa jej, pričom sa snaží na to vlastným čuchom prísť, ale furt cítila to isté ako pred chvíľou. Chcela sa to naučiť, keď už ju to nikto neučil a na všetko prichádzala sama, ale toto jej robilo problém. "Hmm... Som Alyanna," povie jej konečne svoje meno, "ale môžeš ma volať Aly alebo Lya. Na všetký mená počujem." Potom si na chvíľku sadne, aby sa lepšie pozrela na vlčicu.