Příspěvky uživatele

< návrat zpět

<< Hraničné pohorie

Odhal následky potôp

Labami vkĺzol do blata Kvitnúcej lúky, ktorá ešte pred chvílou bola celá zatopená. Kus ďalej sa ešte risovala nízka hladina vody a keď sa Keiji na ňu sústredil, až by prisahal, že ju videl centimeter po centimetry sa sťahovať. ,,Myslíš, že by boli niektorí tak silný?" vychádzal z toho, že on mal dostatok sily len tak na krátke zmenenie smeru prúdu dravej vody. To by hádam chcelo, aby sa spojili všetci vlci na ostrovoch. ,,Kam tá voda ale mizne?" cítil sa akoby sa pýtal na jasnú odpoveď, na ktorú ale on sám nie a nie prísť. ,,Ostrovy obklopuje more," dodal na objasnenie, aby sa cítil menej ako hlupák. ,,No, tak či tak, zanechala po sebe peknú spúšť," poznamenal, keď sa lepšie z miesta poobzeral naokolo. Zem bola bahnitá a rozritá až bolo ťažké veriť, že tu ešte pred nedávnom bola lúka s trávou a bohatá na rôzne rastliny. Keiji v bahne rozoznal farebné listy Začarovaného lesa, ktoré sem voda doplavila. A čo len listy - celé konáre, rovnako aj z Tajgy a...Temného lesa? ,,Potrvá, než sa z toho príroda spamätá. Tohtoročná zima bude obzvlášť ťažká," riekol, nedostajúc sa k nemu výrazný pach mŕtveho tela splývajúce s tenkou s vrstvou bahna neďaleko, ktoré bolo náramne ťažké v tej kamufláži si všimnúť očami. Bolo tak na Althyre, aby pach nešťastného, zosnulého vlka zachytila. Jeho ňufák, popálený, už nebol schopný zachytiť žiadny pach. A už ani pravdepodobne nikdy nebude. Keiji sa bude musieť spoliehať len na zrak a sluch, čo on aj tak pokladal za omnoho podstatnejšie zmysly.

Prekonzultuj s iným vlkom povodňové zranenia
Nechaj si ošetriť vážne zranenie súvisejúce s potopami

Vlčica súhlasila, že to museli nahlásiť a Keiji sa až zahanbil, že o nej mohol pochybovať. No, nabudúce už bude vedieť, že teraz je už skutočne členka Alateyskej svorky. Prikývol na potvrdenie, keď sa navrátila s plazivcom. ,,Vďaka," povedal, keď bola hotovo s natieraním jeho rán. ,,Kebyže mi to nepripomenieš, už by som takmer zabudol ako ma nabral strom," povedal obviňujúco s humorom, že mu pripomenula pretrvávajúce odzvuky vyrazeného dychu v jeho hrudi. Musel sa hlbšie nadýchnuť, aby ho zahnal. ,,Hlavne, že sme z toho vyviazli celý. Keby nebolo toho nebezpečenstva, aj by som si tú jazdu celkom užil," zasmial sa.
,,Althyra, pozri!" vyhŕkol, keď ho slnečné paprsky pošťuchli k tomu aby podvedome zodvihol hlavu k nebu, ktoré bolo sfarbené tými najkrásnejšími farbami, sprevádzaná už len menšou sprškol. ,,A- myslím, že vidím dúhu!" usmial sa, kývajúc pomaly no rytmicky chvostom. ,,Zdá sa mi to alebo aj tej vody nejako rýchlo ubúda?" nadvihol následne uši, keď sa zahľadel do dialky, mimo haničného pohoria. Neboli predsa ďaleko od Tajgy a Kvitnúcej lúky. ,,Čo si myslíš, že to znamená?" opýtal sa vlčice zatiaľ čo on sám nad tou otázkou v duchu dumal. ,,Chceš sa ísť pozrieť bližšie?" opýtal sa a následne sa rozpohyboval smerom ku Kvitnúcej lúke, na hrane Tajgy. Jeho chôdza bola nemotorná kvôli poranenému ramenu a on sa ani nesnažil predstierať, že sa mu kráčalo pohodlne.

--> Kvitnúca lúka

,,Budeme to musieť nahlásiť svorke," pohliadol na ňu, keď sa Noir konečne odpratal preč. Bolo dôležité aby členovia vedeli akí vlci boli pre nich nebezpeční a mali sa pred nimi na pozore. Nie všetci navyše vedeli bojovať a ubrániť sa pri potenciálnom stretnutí. To platilo aj o tom jej kamarátovi, ktorého by možno Althyru lákalo chrániť. Nemohli si tiež dovoliť pred alfou takúto vec tajiť a riskovať tým bezpečie svorky, no to vlčica určite chápala. ,,Ktovie či nepatria práve k tým vlkom, ktorý zabili Cinder," Einar ich síce nepopísal, no nemohli predsa vylúčiť možnosť, že tam s nimi v ten osudný deň skrátka neboli. Nechaj sebou prejsť menšiu triašku, keď jeho telo zaprotestovalo nad ranami a bolesťou. Keď vlčica riekla, že ju to mrzelo, povzdychol si:,,Bude to ok," zodvihol hlavu k nebesiam z ktorých stále lialo, no Keiji mal pocit, že sa niečo zmenilo. ,,Dopadlo to ľahko," pousmial sa na ňu, ,,hmm, možno by si sa mohla poobzerať po plazivci lekárskom a jeho rozkúsané listy mi pomôcť priložiť na rany," vzpomenul si na menšiu lekciu, ktorú sa cez zimu od jedného vlka dozvedel na jeho menšej výprave. Možno by mal investovať čas do naučenia sa užitočných rastlín kvôli situáciam akým bola táto. ,,Ide vraj o burinu, ktorá rastie všade. Má také malé lístky so svetlejšími flakmi," popísal jej ho ako najlepšie mu v tej chvíli napadlo.

Keiji

Za 1 bod
Stretni sa tvárou tvár s predátorom

Za 3 body
Nechaj sa strhnúť prúdom
Pokús sa ubrániť hranice

Za 4 body
Napíš v horách jeden post po dobu 4 dní
Pobi sa s cudzím vlkom

Spolu: 15

Spolu s ostatnými: 40

Pobi sa s cudzím vlkom 3/3

Faust sa pokúsil stiahnúť čierneho vlka do jeho vlastného útoku a bolo by sa mu to podarilo, keby sa Keiji nerozhodol obetovať kus kože zdola na krku. Veľmi nepríjemné miesto, ktoré ho bude pri pohybe otravne štípať - no bolo to samozrejme omnoho lepšie ako keď by si mal nechať spôsobiť vážne zranenie na hlave, z ktorého by sa len tak nespamätal. Šklbol tak sebou dozadu, zanechajúc v tlame Fausta chumáč srsti a v tom momente sa vodný oštep roztrieskol medzi nimi o zem až Keiji stuhol a cítil ako mu zovrelo hruď. To bolo o vlások. Ak by sa tomu však podarilo Fausta zasiahnúť, mal by na čierneho vlka za isto peknú pamiatku. Keiji bol pripravený zahájiť ďalší útok, no to k Faustovi priskočila Althyra a schmatla ho. Tlmene vrčiac sledoval pohyby jeho súpera a nechal ten zvuk utíchnuť, keď ten upustil od ich potýčky. Keiji samotný sa rozhodol počúvnuť vlčicu a uznal, že ak by pokračoval, nebolo by to k úžitku. I keď sa mu to trochu protivilo. Len tak ich nechať odísť. V blbej nálade švihol chvostom a jeho tvár neopúšťal chladný, neoblomný výraz či sa aj ten druhý vlk uráčil odpratať. Polavil až keď mu zmizli z očí. Mal za sebou boj. Jeho prvý, reálny boj, ktorý sa nemusel skončiť dobre a napriek tomuto uvedomeniu a štiplavej bolesti celkovo strach necítil. Nebol si tak istý čo si o sebe myslieť, no rozhodne to bola nová vec. Oči mu skĺzli ku kaluži u jeho nôh, ktorá nabrala červenkastú farbu.

Keiji

- Pisálek (200 postov)
- Dve roky
- Známosti (25) - Gabriel, Rhysburr, Wyian, Mielei, Hanka, Einar, Tainclara, Merlin, Excelsior, Cipher, Vločka, Rain, Joseline, Hvozdík, Ushari, Astrid, Vex, Trezalka, Florence, Jhin, Haedus, Tiara, Leto, Althyra, Podbel, Xander, Enigma. Faust, Noir
- Maliar

Verena
- Zlatý vlk ((Hon na zlaté vajice, Zbav se stresu s mandalami!, Drabble Štafeta)

Pobi sa s cudzím vlkom 2/3

Veril Althyre, no nepáčila sa mu situácia, ktorá sa tu risovala. Snáď jej nemusel hovoriť, že kamarátstvo s takým vlkom by svorka nezobrala ani v najmenšom dobre. Teraz sa ale potreboval sústrediť na Fausta, ktorý mu zaril tesáky do ramena a odpoveďou Keijiho, ktorý ho stále zvieral, bolo zúrivo mu mäsom trhnúť. Bol pochopitelne naštvaný, že si vlci nielenže chceli dovoliť nakráčať si cez hranice, ale strakáč mal ešte tú drzosť sa pokúsiť zaútočiť na Althyru. Do ich boja sa však nepriamo zaplietol aj ten druhý vlk a keď Keijiho nohy zostali na moment pripútané koreňmi, dalo to Faustovi príležitosť čierneho vlka strhnúť k zemi. Keiji ucítil vlnu bolesti na krvácajúcom ramene, ktoré sa stretlo s tvrdým povrchom. Ocitol sa vo vážne nebezpečnej situácií o ktorej mu neustále jeho otec prihlukoval: Nenechaj sa strhnúť na zem inak si mŕtvy. Než ale stihol vymyslieť ako sa zas dostať späť na nohy, útočník vytvoril ohnivý bič. ,,Nie tak zhurta!" štekol po ňom a vytvoril vodný štít, ktorý sa však pri stretnutí s bičom rozprsknul. Až zjajkol, keď ucítil pálivú bolesť na ňufáku, ktorý koniec biču zasiahiol, no Keiji inak podvedome v tom chaose boja vedel, že sa mu podarilo ubrániť tomu najhoršiemu. Voda, všade kam sa pozrel bola voda. On by tu mal byť vo výhode. Nakrčil zraneným ňufákom. Vodnými liánami strhol vlkovi zadné nohy, aby povolil nátlak a umožnil Keijimu sa vyšmyknúť zo zovretia jeho predných láb. Čierny vlk koncentroval nad hlavou útočníka ostrý, podlhovastý tvar pripomínajúci oštep, ktorý sa následne na neho vyrútil. Či ho však už zasiahol bolo na Faustovi či si všimol čo Keiji na neho skúsil. Tak či tak sa dostali od seba.

<< Tajga

Pobi sa s cudzím vlkom 1/3
Pokús sa ochrániť hranice

,,Som ok," odvetil jej, ,,a čo ty?" pohladom po nej prešiel no nevidel žiadne zranenia. Nebolo by však na škodu sa ujistiť na základe jej odpovede. ,,...súhlasím," povzdychol si. Niekto by si myslel, že by mu ten menší plavecký zážitok stačil, ale no. Hraničiar a hranice predsa patrili k sebe. Musel to ale očividne nechať na Arryna s Cipher. Ktovie či sa už vrátili? ,,I keď mám z nejakého dôvodu pocit, že-" nedopovedal, keď Althyra zazrela cudzincov o sekundu skôr než on. Chcel povedať, že mal pocit, že im vyššie sily neumožnia návrat. Už s tým mal svoje skúsenosti. ,,Ako moja spoločníčka povedala," odkašlal si, ,,musíme vás požiadať aby ste sa vzdialili," povedal slušne, no chladne a premeral si ich pohladom, snažiac sa vzpomenúť si na popis Einara. Nedostal, ale príliš príležitosť lebo to sa už cudzinec s provokatívnymi slovami rozišiel k Althyre. Keiji ani nemal čas uvažovať nad tým aká desivá táto situácia bola. ,,Čo si myslíš, že robíš?!" srsť sa mu naježila, keď sa Faust k vlčici priblížil. Jeho úmysli boli jasné a Keiji sa nehodlal prizerať ako sa na ňu vrhol či si s ním už poradila alebo nie. V mysli mu prebleskol obraz Cinder; jej zakrvaveného tela, ktoré sa z posledných síl dovlieklo do úkrytu. Jej tela bez života, ktoré ležalo zakopané na území svorky. Boli to stále čerstvé udalosti a medzi Cinder a Althyrou bol zásadný rozdiel; k bieločiernej vlčici mal Keiji bližší vzťah. Vodným bičom Keiji lapil krk vlka práve, keď ten sebou trhol vpred. Keiijim to myklo smerom k útočníkovi čo sa zdalo ho popohnať k tomu aby sa mu zahryzol do krku a jeho tlamu zaliali pramienky horúcej krvi. ,,?!" jeho oči sa mu zvrtli za tým druhým vlkom, ktorý sa s Althyrou poznal. Zamračil sa.

Nechaj sa strhnúť prúdom 3/3

V ušiach mu hádam zaznel hlas vlčice tak letmý, že ho skôr považoval za výplod jeho fantázie. Dúfal predsa, že ju započul či rovno zahliadol a nebolo tak divu, že si jej volanie jeho mysel sama domýšľala. Začal usilovne plávať k pevnine čo si vyžadovalo vela sily a energie. Úprimne sa miestami obával, že to nezvládne. Prúd vody bol silný a neustále sa ho snažil stiahnúť do lesa, takže sa Keijimu neprestajne zdalo, že sa od brehu skôr vzďaloval než k nemu blížil napriek jeho úsiliu. Nohy mu pomaly odchádzali a on zaťal zuby až si zahryzol do jazyka, len aby to nevzdal a ďalej zaberal. Mágiou na krátku chvílu zmiernil prúd vody, ktorý ho ťahal aby mu naopak pomohol na pevninu. Tentokrát sa nevzpieral a nechal nech ho voda strhla vľavo; tento okamih kontroly nad búrlivou vodou stačil na to, aby sa vzdialenosť medzi ním a pevnou zemou rýchlo stiahla. Vynaložil posledné zvyšky síl ktoré mal na to, aby znova nohami zabral a zúfalo sa zahnal po nalomenom strome, ktorý zo skál trčal. Škriabal sa, dokým nebol späť na pevnine a na pár krokov sa vzdialil do bezpečnejšej vzdialenosti, na čo nechal svoje telo klesnúť od vyčerpania s hlbokým vydýchnutím na zem.
,,O tomto Hanke pomlčíme," riekol, keď sa znova s Althyrou našli, ,,inak nám vynadá, na rok neuvidíme svet mimo úkrytu, dá nám nejakú nanajvýš nepríjemnú prácu a, a-"

>> Hraničné pohorie

Nechaj sa strhnúť prúdom 2/3

Pomyslené obočie sa mu zmračilo v nesúhlase nad tým, že si s ním voda zametala ako sa jej zachcelo. Teraz, keď sa už dostatočne spamätal sa sa jeho sústredenie zvrtlo inde. Síce proti dravému prúdu toho veľa nezmohol, stále mohol dosiahnúť kontrolu. Bol predsa dobrým plavcom a vedel vodu ovládať. Vystrel svoje telo vpred do pevnej, plaveckej pózií; stále to s ním šklbalo do strán, no už z neho aspoň nebol kus handry vo vetre. Udržať hlavu nad vodou však bola namáhavejšia úloha. Pohladom rýchlo preskúmal čo sa naokolo neho nachádzalo. Rýchlo zabral všetkými nohami a stromom v jeho ceste sa tak vyhol len o vlások. Cítil ako jeho telo ešte viac stuchlo, lebo stále cítilo doznievajúce následky takého nárazu. Nesmiem nechať prúd ma odtiahnúť hlbšie do lesa, veľmi rýchlo si uvedomil lebo inak by sa obúchal o každý strom a to by bol jeho koniec. Tajgu si pamätal ako hustý les. Nie, musel sa vrátiť naspäť do hraničného pohoria. Očami rýchlo hladel dolava, kde sa čtrala pevnina a v hlave mu rýchlo skrskol plán. Musel sa k nej priblížiť a vyhliadnúť si záchytný bod z ktorého by bol schopný sa vyštverať hore. Potlačil nutkanie sa znova poobzerať po bieločiernej vlčici lebo kam ho niesol prúd vody si vyžadovalo plné sústredenie. Srdce mu ale zovrelo nad pomyslením, že by vlčicu stratil. Navždy. Pokúsil sa tie negatívne, no reálne myšlienky potlačiť do úzadia.

<< Alatey

Nechaj sa strhnúť prúdom 1/3

Márne sa snažil inštiktívne použiť mágiu aby ich oboch zachytil a zastavil tak ich pád do vody. V tom krátkom okamihu by ktokoľvek sotva niečo zmohol a čierny vlk bol navyše s používaním mágie pomerne neskúsený - až v poslednej dobe si ju začal lepšie ochočovať. Zanechal tak po sebe len cestu z ladu, než mu v ušiach zaznelo tiché Prepáč Althyry. Nemal čas si flustrovane odfrknúť i keď by rád. V zlomku milisekundy na to zaznelo hlasné Žblunk! Telo mu na moment skončilo pod vodou, ktorá ho následne nadniesla hore, no ani zďaleka nebol mimo nebezpečenstva. Rýchlo sa poobzeral po Althyre, no bez úspechu. ,,Althyra! Si v pori-" zvolal po nej, než už vlčica bola kdekoľvek, no hlava mu skončila pod vodou a nahrdnula sa mu do hrdla. Snáď akoby sa mu snažila pripomenúť, aby jej venoval pozornosť. Bol to rozhodne element, pred ktorým bolo treba mať rešpekt. Keď sa následne zas vynoril rozprskal sa, no než sa stihol zorientovať, bokom nabral strom. Ten náraz mu vyrazil dych a zachrapčal, snažiac sa nájsť stratený vzduch v plúcach. Bol to snáď ten najnepríjemnejší pocit, ktorý kedy zažil. Bolo ťažké sa s tým vysporiadať a zároveň dávať pozor na svoje okolie, lebo prúd ho uberal ďalej medzi stromy. Podarilo sa mu jeho telo otočiť vpred, aby videl kam ho voda ťahala a mohol sa pokúsiť vyhnúť prekážkam. Medzitým sa snažil nájsť stratený dych tým, že sa pokúsil o hlboké nádychy. Išlo to pomaly, no cítil, že sa postupne zas mohol normálne nadýchnuť.

,,Spoločenstvo...to mi niečo hovorí," prižmúril oči, no bohužial. Ak to tam fakt niekde bolo, nespomenul si aj keď po tej myšlienke zalovil. Možno mu to vlčica viacej objasnila. ,,Dám si to za osobnú misiu sa dozvedieť o týchto 'cudzincoch' viac," oznámil jej. ,,Možno ti Rhaaxin o nich bude vedieť povedať viac ak sa s ním zas stretneš," poznamenal. ,,A je preč," až spevavo skonštaktoval, keď mačka zdrhla preč a oni mali zas volnú cestu. Keiji ich viedol na okraj hraníc smerom k Tajge bez toho aby naďabili na ďalšiu zver či vlka. ,,Idem sa pozrieť na ten výhlad," dal jej vedieť svoje úmysli, keď zamieril ku plochej skale a opatrne na ňu vyliezol. Pomáhalo, že ako vlk žijúci vo svorke v horách v tom už mal nejakú tú prax.
...wow," vygulil oči, keď zahliadol tú scénu pod ním až mu srdce vynechalo úder. Bolo to niečo iné si to predstaviť na základe takej menšej ukážky v Tichej zátoke alebo popisu od Xandera o zhoršujúcej sa situácií. Chvílu tam neveriacky stál, pohľadom skenujúc svet pod ním, márne sa snažiac nájsť nejakú pevninu. Nanešťastíe všade kam dovidel zračil len hladinu vody. ,,Hádam sa nepotápajú celé ostrovy?" vyjadril svoje obavy Althyre a tentokrát si nemyslel, že sa strachoval prehnane. Naopak mal za to, že ho to nevydesilo tak ako malo. Bolo však dobré si zachovať chladnú hlavu či už zo všeobecného hladiska alebo ako nádejný hraničiar. ,,Vráťme sa späť do hôr," rozhodol za nich oboch, ,,z tejto strany aj tak žiadny narušitel nepríde," s týmito slovami zoskočil dole zo skaly. ,,Neslúži to úžitku sa zdržovať tak blízko tej dravej vo-," dodal a vykročil pár krokov dopredu, keď v tom sa zem pod ním podlomila a on so zaúpením sa zošmykol na brucho. ,,Alth-!" zaťal zuby a drápy, keď sa jeho telo kĺzalo nekompromisne dole po blate a skale s nepochybne vystrašeným výrazom v očiach, ktorý sa mu v tej chvíli nepodarilo zakryť. Vediac, že mu nemôže pomôcť hladel po vlčici či aj ona skĺzala dole. ,,Zostaň tam!" zavrčal. On sám si už so sebou nejako poradil, no nechcel sa obávať ešte aj o ňu.

>> Tajga

<< Úkryt

Stretni sa tvárou v tvár s predátorom

Ako vyšiel z úkrytu, zvuk dažďa mu udrel do uší ako hrom až ho ovalil pocit úzkosti. Nedal na sebe ale nič poznať a pokračoval ďalej, mágiou odtláčajúc od svojho kožuchu do strán vodu. ,,Iní?" ponadvihol spýtavo na vlčicu pomyslené obočie, ,,vlastne som už o nich zmienku počul," uvedomil si. ,,Nie som si istí o čo vlastne ide," mali snáď na mysli návštevníkou z Noramu? Keiji o nich nezmýšlal v negatívnom zmysle i keď po ich návrate netúžil. No, vždy keď na cudzincov prišla reč bol príliš zamestnaný iným dianím na to, aby sa o zaujímal o objasnenie a následne na to zabudol. Síce jeho pamäť nebola nejako úžasná, no vtedy to bolo pochopiteľné.
Ešte ani neopustili avar a už sa stretli s predátorom; mala divoká mačka ako ostatní v snahe uniknúť potope sa uchýlila do hôr. Zviera sa naježilo a vydalo zo seba sykot zanikajúci vo zvuku lejáka. ,,Xander mal pravdu," poznamenal Keiji, keď zazrel, že jej kus ucha veľmi čerstvo chýbalo. Musela sa na ceste sem stretnúť s iným zvieraťom, ,,začína tu byť plno," naokolo videl zopár iných stôp, ktoré celkom rýchlo zanikali v bahne. Mačka sa prikrčila pod porast, pred ktorým stála a nepriateľsky na nich zaprskala, no očividne nebola práve v nálade sa biť. ,,Čo myslíš?" opýtal sa Althyry, ,,poberieme sa svojou cestou alebo jej vyprášime kožuch? Je pomerne blízko k úkrytu," mohla vkĺznuť dnu a síce by sa asi cez vlkov nedostala, predsa len boli vnútri novorodené vĺčatá. Keiji sa rozhodol urobiť krok vpred a hlasno po nej vyšteknúť. Mačka sa mykla s ďalším zaprskaním dozadu a aj cúvla tiež o krok.

Keiji - 1, 4, 7, 9, 13
Verena - 5, 6, 17, 18, 19

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 4/4

Ešte spätne pohliadol na Hanku, ktorú by síce rád plne rešpektoval ako jeho betu, no bolo treba nazbierať body. Jej autoratívny prístup voči nemu sa na vlčicu jej pozície patrilo, no už to bol nejaký ten čas čo spolu strávili ako dvaja kamaráti. Z tohto dôvodu ju začal vnímať viac len ako betu. A zdalo sa, že ona jeho skôr brala tieto dni ako člena svorky nízkeho postavenia.
,,Nepovažujem úprimnosť sa negatívnu vlastnosť," zamyslel sa nad jej slovami, ,,asi záleží na tom, ako sa jeden vyjadrí," ako sa vravelo, byť milý nič nestálo. No povedzme si úprimne, ani byť hrubý. ,,Aj ja sa hladám dobro v každom. Vlci nie sú jednostránni," nepovažoval to tak úplne za naivné. ,,Len treba byť opatrný a slepo neveriť," no to jej hádam ani nemusel hovoriť.
Šlbol uchom, keď prišla reč na divný, dlhý spánok. ,,Zdá sa, že ten postihuje veľa vlkov," spomenul si na emocionálny výlet náladovej Tiary, ktorý si musel vytrpieť. Šedá vlčica bola napokon celkom fajn, ale musel si ešte utvrdiť na ňu názor. ,,Ani ja som nebol výnimka," jemu sa to stalo aj dvakrát i keď teraz, keď sa na to pozeral spätne si to prvý raz neuvedomil. ,,Tvoje skúsenosti sú celkovo podobné tým mojím," skonštaktoval. Potom čo si vlci oddýchli a prešla nejaká tá chvílka, Keiji sa zodvihol a kývol hlavou na vlčicu:,,Energia nabratá? Môžeš ísť so mnou alebo tu s niekým zostať ak si si to rozmyslela," počkal si na jej odpoveď a následne sa vydal von z úkrytu do dažďa. Hor sa na hranice.

>> Alatey