Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Len so slabým pousmiatím sa prikývol na jeho slová o dlhom príbehu. Radšej by bol, keby si Wyian jeho zvedavosť nevšimol. Musíš kontrolovať svoje výrazy čierny vlk sa pokarhal v duchu. Mal by to mať predsa natrénované, ale nechal sa príliš rozptýliť.
Keiji si nenápadne povzdychol. Wyian mal aspoň niekoho o koho sa zaujímal; nielenže sa nikto nezaujímal o čierneho vlka, ten nemal ani šancu spoznať niekoho tak, že by aspoň on túžil po ich spoločnosti. Ale nebude sa zase ľutovať. Vyhľadá tú svorku v horách a snáď rozbehne jeho spoločenský život. Ak nie, potom sa môže obrátiť na to seba ľutovanie. ,,Som si istý, že sa ti s ňou podarí zase stretnúť. Ako sa hovorí, svet je malý a tieto ostrovy ešte menšie," aspoň čo počul. Keiji sa zatiaľ zdržiaval v len rozmedzí od Zlatého lesa po Snežných tesákov. Každopádne to bol jeho pokus o snáď povzbudenie jeho spoločníka, ktorého ťažilo srdce nad touto vlčicou.
,,Dokáže zmeniť výzor?" nemohol si pomôcť. Bol v takom údive, že z neho tá otázka vyšla sama. ,,Oh wow," Keiji nebol nespokojný s kožuchom, ktorý mu nadelila príroda od rodičov; pri pohľade na niektorých mal však sem tam pocit, že bol až príliš nudný. Myšlienka zaujímavých znakov mu prišla celkom lákavá. A aj keby si bol teraz istý, že nejakú tú zmenu výzoru chce, nevedel by čo. Pozorne sledujúc Wyianovu interakciu s obchodníkom na to nasledoval jeho príklad a pristúpil k nemu: ,,D-dobrý deň. Máte niečo na zlepšenie schopností elementu?" ak si jeden dokázal zmeniť výzor, nemohol byť predsa príliš mimo. Bola to jediná druhá vec, ktorá Keijimu momentálne prišla na myseľ - nikdy nemal veľký vzťah k jeho schopnosti ovládať element vody, keďže dokázal len vycítiť kde sa na blízku nachádza voda a celkovo mu to prinášalo len viac depresívneho pocitu než úžitku. Teraz v tom, ale videl veľkú príležitosť. A hľa, šedý vlk to mal. Keiji zaplatil a snažil sa skryť pocit vzrušenia, ktorým sa ním rozľahol nad myšlienkou, že konečne s vodou niečo viac zmôže. Koniec chvosta sa mu rozkrútil. ,,Zálusk na niečo iné než mäso? Alebo to má nejaké špeciálne účinky?" dovolil si Wyiana priateľsky, s jeho typickou nervozitou samozrejme, labou štuchnúť.

1) Aktuálny stav účtu: 122 KŠM, 9 rubínov, 6 mincí
2) Prevod: -
3) Nákup: level 2 k elementu (50 KŠM), level 3 k elementu (60 KŠM)
4) Celková cena nákupu: 110 KŠM
5) Stav účtu po nákupu: 12 KŠM, 9 rubínov, 6 mincí

Zapsáno

<- Zlatý les

Uši sa mu vystreli; takmer sa ho opýtal čo si myslí, že je za tým, že si časť svojho života nepamätá, no nebolo by vhodné vyzvedať od cudzinca, i keď to Wyian sám načrtol. Čierny vlk prehltol teda svoju zvedavosť. O svorke v horách počul už matnú zmienku od Rhys, no až teraz jeho myseľ viacej uchopila tú myšlienku. ,,Myslím, že máš pravdu," poznamenal skôr sám pre seba. Nebol to predsa samotný chlad, ktorý mu prekážal. Bol to najmä strach z nedostatku potravy, ktorú doplňovali jeho nízke schopnosti lovu. ,,Potom čo som prežil moju prvú zimu viac menej nedobrovoľne ako tulák, zvládol by som to aj bez svorky. Je ťažké si, ale udržať alebo nájsť spoločnosť. Niekoľko mesiacov a skoro nikto nevie, že existujem, ha-ha," pre Keijho bolo ťažké zdeľovať nejaké tie precitlivené informácie o sebe akoby to niekto nazval. Nikoho predsa nezaujímal jeho úbohý sociálny život a život celkovo. Wyian bol však milý a nevyzeral, že by súdil takého maličkosti. Keiji by každopádne tak či tak potom neskôr ľutoval, že nezavrel v niektorých momentoch tlamu. Zadíval sa smerom, ktorým Wyian ukázal a uistil sa, že si ho dobre zapamätá. Neskôr by sa na svorku, z diaľky, išiel pozrieť.
Keijiho zmätená tvár jasne napovedala, že nemal ešte s obchodníkom tú česť. Vypočul si objasnenie svojho spoločníka a i keď Keijimu nebolo do nejakého nakupovania, nadšený tón Wyiana v ňom vzbudil zvedavosť. ,,Kopu vecí, hovoríš? Chcel by som sa pozrieť bližšie," urobil pár krokov k šedému vlkovi, nesvoj. Nemohlo to predsa nikomu vadiť, keď sa trochu poobzerá čo obchodník ponúka. ,,Kúpil si si už od neho niečo?" Keiji stíšil automaticky hlas. Obchodník nemusel predsa počuť jeho vyzvedanie.

,,Narodil som sa do nej," prikývol. Bolo to v podstate jediné čo počas jeho detstva a dospievania poznal; obdivoval schopnosť ostatných sa napriek tomu zdvihnúť a odísť bez ťažkostí do sveta akoby to bola len prechádzka. Keijiho to stálo veľa mentálnej sily učiniť to rozhodnutie, opustiť územie svorky a neobzrieť sa. Nakoniec to ale dokázal, inak by tu teraz nestál. ,,Uh," zamumlal v menších rozpakoch, náhle si prišiel hlúpo. Ponáhľal sa mu to lepšie vysvetliť:,,Mám ju hustejšiu než ostatní," preto vyzeral tak baculatejšie; Keiji mal pomerne mohutnú postavu po svojom otcovi, ktorej na objeme pridávala jeho srsť. ,,A cez leto neplznem skoro vôbec, čo zase nie je bohviečo. Som skôr stvorený na zimu, asi by som si na ňu mal začať viac zvykať" odvetil veselo. Tak či onak, takmer práve prežil jeho prvú zimu na vlastných labách; už bol viacej skúsenejší a tá ďaľšia bude o niečo jednoduchšia. Dovtedy sa snáď jeho lovecké schopnosti vylepšia. Ak nie, stále môže prehltnúť tú guču v hrdle a zájsť za nejakou alfou. Isté vĺča mu tiež sľúbilo, že mu urobí doprovod po Zlatej svorke.,,To hej," pousmial sa a spomenul si na jeho osamelé dni zastrčené pod skalou v horách chrániacu ho pred nepriaznivým počasím. Náhle do neho vstúpila vlna melanchonie nad tou predstavou, ktorou sa však rozpustila vďaka Wyianovej prítomnosti.,,Aj mňa teší," zakrútil chvostom a vydal sa po jeho boku, s lepšou náladou než keď kráčal k Zlatému lesu.

-> Tichá zátoka

,,Toto je moja prvá zima na vlastných labách," priznal. Už predtým mu bolo jasné, že život tuláka a bez rodiny po boku nebol jednoduchý, no jeden nemôže úplne vedieť dokým to nezažije na vlastnej srsti. Jeho plán pridať sa do svorky ešte pred zimou zlyhal, no i keď niektoré dni ho tlačili na hrudi ako neviditeľná skala, za rodinnou do svorky by sa naspäť nevrátil. Radšej sa popasuje s nepriaznivou zimou.
,,Ešte dobre, že mám tak hustú srsť," jedna z mála kvalít, ktoré si sám sebe priznával. ,,Len keby nefúkal tak ostrý vietor," nezabudol počas ich konverzácie žmúriť oči. Ak sa chcel vlk rozprávať, mali by sa presunúť niekde, kde budú viacej krytý. ,,Keiji," predstavil sa mu a pousmial sa. Jeho nasledovné slová veľmi nepochopil a tak na neho na moment pozeral, než odvetil:
,,Nemám, kľudne," viac menej len usúdil čo tým vlk myslel a dúfal, že sa trafil. Bolo mu trápne sa ho opýtať, lebo nechcel budiť dojem, že nie je veľmi bystrý. Čo nebol, aspoň podľa jeho názoru, no Wyian to nemusel vedieť. ,,Tak to sme dvaja," povedal možno až nadšeným tónom, za ktorý sa následne zahanbil. Nechcel vyznieť, že ho vlkov sociálny neúspech potešil; bolo skrátka akosi upokojujúce zistiť, že niekto zažíva rovnakú situáciu ako on. To bolo predsa prirodzené, isto.
Stretol Gabriela z tunajšej svorky a tú Rhys, ktorej sa rád nabudúce vyhne; potom len už pár bezmenných tvári, s ktorými došlo len na výmenu pár slov.

,,Zdravím," tak nakoniec sa s ním vlk rozhodol prehodiť zopár slov. Keiji pochyboval, že túžil po konverzácii s ním tak veľmi, že by na neho takto zízal, no neznámeho sa na dôvod neopýtal. Možno mu ho neskôr objasní sám alebo bol skrátka len zvedavý. Bolo ľahké zabudnúť na spoločenskú stránku a túžbu konverzácie ostatných vlkov. Aj Keiji ju vlastne celkom mal, no ľahko ju pri potenciálnom stretnutí prebila jeho nervozita z interakcie. V podvedomí si ale dobre uvedomoval, že mu spoločnosť chýbala.
,,Život by bol zase o niečo jednoduchší," pritakal. Keiji nebol odborník na plynulú konverzáciu hneď od začiatku stretnutia tak sa s radosťou uchýlil ku konverzácii o počasiu - overená klasika, ktorá jednému pomohla nejako začať a snáď sa im neskôr na to podarí siahnuť do zaujímavejších vôd. Jemu osobne by tá samotná konverzácia o počasí ani trochu nevadila, keďže v poslednej dobe sa s nikým skoro nerozprával vôbec; vlk pred ním by ju však pravdepodobne neocenil.

Vďaka ostrému, mrazivému vetru mu chvíľu trvalo si všimnúť vlka kráčajúceho okrajom lesa. Keiji žmúril oči, ktorého z nepríjemného počasia štípali a bol tak príliš zamestnaný na to, aby venoval pozornosť širšiemu okoliu a len sa viac menej sústredil na to, aby nevrazil do najbližšieho stromu, ktorý mu stál v ceste.
Možno mal zostať v horách...no už bolo neskoro na nejaké ľutovanie svojho rozhodnutia. Naspäť do jeho nory v skalách sa mu kráčať nechcelo. Až po chvíli zodvihol hlavu a zazrel ako sa k nemu blíži čierno biely vlk, ktorý sa rozhodol ho na chvíľu pozorovať. Keiji neisto zastal a sledoval ho, čakajúc či mal vlk v pláne k nemu pristúpiť a prihovoriť sa mu. Bol viac menej pripravený neznámemu vysvetliť, že nemal v pláne sa príliš priblížiť k územiu svorky a zachová si vhodnú vzdialenosť.
Alebo vlk chcel len vymeniť pár slov. Čierny sa osobne už s nikým nejaký ten čas nerozprával a ani tu skoro nikoho nepoznal vzhľadom na to, kde sa cez zimu zdržiaval. Jeho sociálne schopnosti za ten čas poklesli. Každopádne tam len Keiji stál a čakal či sa mu ten druhý prvý prihovorí.

//Snežné tesáky cez Zubriu pláň

Sneh mu vŕzgal pod labami, ten zbytok ktorému sa podarilo na zemi udržať po vyšplhaní sa teploty hore. Keijmu chlad neprekážal vďaka jemu hustému kožuchu, no zima ho znepokojovala kvôli nedostatku koristi. A on navyše nebol bohvieaký lovec. Jeho plán pridať sa do svorky pred začatím zimy akosi nevyšiel a stále vlastne ani nevedel nič moc o svorkách čo sa tu nachádzali. Keď si v hlave prebehol čo robil za poslednú doby mesiac a viac späť, nič konkrétneho sa mu nevyjavovalo. Ako sa vravelo, ak si na to jeden zabudol, nebolo to nič významného. Nohy sa mu sem tam plietli od strachu, keď príliš premýšľal nad jeho nepodarenou situáciou tuláka, ktorému chýbali schopnosti na život o samote. Donútil sa sústrediť na svoje okolie, predsa len zatiaľ si viedol dobre. Aj keď nemal taký pocit, no v žalúdku mu príliš neškvŕkalo a to bol v podstate veľký úspech. Jeho obľúbená časť zimy bol padajúci sneh, obzvlášť navečer. Vďaka zvýšenej teplote za posledné dni a roztápajúcemu sa snehu mal väčšiu šancu na ulovenie si pár hlodavcov. Sneh sa teraz začal znova držať, no pribudol k nemu aj nepríjemný, veľmi silný studený vietor, ktorý Keiji nemohol oceniť. Prižmúril oči ako sa blížil k Zlatému lesu. Možno ho stromy aspoň trochu pred ním ochránia. Nebol si istý, kde to bolo horšie, tu alebo v horách.

//Zubria pláň

Zmätene sa s nimi rozlúčil a sledoval ako sa vydali spolu preč. Nevedel prísť na to, akú to malo pointu a po chvíli sa rozhodol nad tým viacej ani nepremýšľať. Aj tak nepredpokladal, že sa s nimi tak znova čoskoro stretne, aspoň čo sa Rhys týkalo. Aj keď náhoda vedela zamiešať kartami. Zodvihol hlavu a sledoval ako sa snežné vločky začali hrnúť z oblohy. Zima skutočne začala. Jaskyňa bola príliš veľká a najmä známa na to, aby ju využil ako svoj nový, dočasný domov. V tú noc prespal pod holou oblohou pod skalnatým výbežkom na blízku a po nabratí energie sa porozhliadol po nejakej opustenej malej jaskyni o ktorej svet nevedel. Tam strávil nejaký ten mesiac, než ho nohy znova zaviedli do Zlatého lesa.
Spomenul si na Gabriela, ktorý mu ponúkol, že ho zavedie za alfou. Jeho ponuku nemal ešte v pláne využiť, no nepovedal by nie stretnutiu s vĺčaťom. Na presun si Keiji vybral nie práve najlepší čas - silný vietor ho pálil v očiach a bol rád, že nepatrí k vlkom s krátkou, riedkejšou srsťou.

//Cez Zubriu pláň do Zlatého lesa

//Kvitnúca lúka

Počul za sebou Rhys vrčať a bol rád, že on v tom momente bol tu vpredu a nie v dosahu jej tesákov. Jej reakcia ho mierne vydesila (niežeby dal niečo najavo samozrejme) a prekvapila; každopádne dúfal, že mu to nedá neskôr vyžrať aj s úrokmi. Nemohol predsa vedieť, že Rhys bola tak háklivá na tému chorôb alebo čo jej tak vadilo. Rozhodol sa nad tým radšej nerozmýšľať, ultimátne riešenie na myšlienky, ktoré ho zaťažovali. Niekedy to fungovalo, inokedy ho to kuslo neskôr poriadne dozadku. Nepokojne šklbol chvostom a radšej sa na vlčicu nepozrel ak nemusel. Svaly mal náhle stuhnuté. ,,Ja radšej tie hory. Ak je tá púšť veľká, zaujíma ma ako riešia hydratáciu," musel s nimi súhlasiť, že púšť mu neprišlo ako vhodné miesto na žitie. Možno išlo o nejakých veľkých milovníkov tepla; Keiji len málokedy cítil potrebu sa zahriať, za čo mohol vďačiť jeho hustej srsti. Aj preto mu púšť nevyhovovala, pridusil by sa tam ako vajice. Keiji si spomenul, že videl vlastne púšť na ceste sem; nachádzala sa cez zátoku oproti Zlatému lesu. ,,Budem si asi skôr teda vyberať podľa územia," uškrnul sa na Gabriela. To, že svorky boli v podstate rovnaké Rhys aj celkom veril. Každopádne dostal aspoň ako taký prehľad o svorkách v týchto krajoch. Kráčal po ich boku do hôr. Sotva prišiel a už prešiel cez niekoľko miest.

> Snežné tesáky

Vnútorne sa pripravil na čokoľvek čo ho čakalo; nebolo to vlastne možné, no on si rád nahovoril opak. Nepochyboval o tom, že Rhys mala niečo za lubom a bola to jeho skúška sa s tým s rozvahou vysporiadať. To by zvládol. Musel. ,,Tak potom on nebol úspešný," odvetil vlčici, ktorá ho očividne nepochopila, ale na tom nezáležalo. ,,Vďaka," usmial sa na Gabriela, on si nikdy nemyslel, že má nejako veľmi skvelé meno. Ale to bol Keiji; nikdy si nemyslel, že na ňom bolo niečo skvelé. Rád by sa tešil tomuto komplimentu, no nasledujúce slová ho vyviedli z miery. Čierny vlk si ani nebol istý či počul tie slová od vĺčaťa správne, keďže zneli akoby mu ich Gabriel povedal spoza steny nory. Čiernemu vlkovi na moment trvalo než si uvedomil, že jeho myseľ sa s ním zahrávala a hneď takto zavčasu . Potriasol mierne hlavou; na veľmi krátky čas bol rád, že tu Rhys bola s nimi. Tá by na Gabrielové slová určite zareagovala ak by sa naozaj vyslovili. Áno. ,,Hmm, takú ponuku nemožno odmietnuť!" zazubil sa na Gabriela. Jeho chovanie sa mierne pozmenilo, bol to efekt halucinácie. Bola to zvláštna zmes rozrušenia, ktorá ho nakopla. Zazízal na vlčicu takým chladným prázdnym pohľadom; než sa mu na tvári objavil väčší úsmev. ,,Prechladla si, Rhys?" zareagoval na jej kašlanie. ,,Zima ešte len začína," skôr než mu vlčica na to stihla niečo povedať, rozbehol sa za vĺčaťom, ktoré už trielilo v predu.

//Zubria pláň cez Tichú zátoku

Nevedel si ujasniť či sa cítil viacej znepokojený alebo ako starý dedko, ktorému nebolo dopriate pokojné dožitie a dostal na starosť svoje vnúčatá. Ani si vlastne neuvedomil, že Rhys nie je ešte dospelá, keďže pôsobila dospelo a on sa nad tým viac nezamýšľal. ,,Nemyslím si, že ja by som si tú skúsenosť užil," odvetil a cúvol dozadu s mierne trápnym úsmevom aby zhodil zo seba labu vlčice. Tento kontakt sa mu dvakrát nepozdával. Gabriel ako sa následne dozvedel, si naopak premenu na kameň očividne užíval. ,,Iste," odvetil jej narovinu, ,,ako silný bojovník nám tu úplne stačíš ty," Keiji bol na zahanbenie zvyknutý a i keby obyčajne sa snažil dokázať, že na to má, teraz to tak necítil. Možno to niečo malo spoločné s tým, že žiadny drak nebol. A tiež išlo o Rhys. Ako ste si už mohli všimnúť, Keijimu sa vlčica práve nepáčila, no niežeby to dal pred tými dvomi nejako najavo. ,,Gabriel to dokázal...ak jeho cieľ bol nechať premeniť sa niekoľkokrát na kameň," obišiel pomaly vlčicu aby vĺča nezachytilo jeho slová a potom nahlas vyhlásil: ,,Tak teda, veďte ma za tým drakom," čo najhoršie sa mohlo stať? Radšej si na túto otázku nezodpovedal. ,,Keiji," odvetil Gabrielovi, ktorý na jeho odpoveď uprene vyčkával. Často vraveli, že s vĺčatami boli samé problémy a toto ho skutočne rado do nich zaťahovalo, aj keď (pravdepodobne) neúmyselne.

Keiji skôr potreboval ochrániť pred Rhys, mal taký pocit. Niežeby sa jej bál, no znepokojovala ho. Skôr sa obával o ukecanú tlamu vĺčaťa. ,,Nepochybujem o tom, že ho zastrašila," vlčica vyzerala a chovala sa na to, že toho bola schopná. Síce nie možno tak veľkého ako celé pohorie, ale nejakého menšieho určite. Nič z toho by nahlas nepriznal, samozrejme. ,,Nuž, aké to bolo byť kameňom?" zodpovedalo by to tak na večnú otázku vĺčat toho či skaly môžu niečo cítiť. ,,Určite. Len málokto má takú skúsenosť," odvetil vĺčaťu to, čo chcelo počuť. Osobne si nemyslel, že byž v ohrození života drakom a premenený na kameň bola nejaká skvelá vec. A k tomu bol premenený niekoľkokrát. Už si myslel, že bol úspešný, no vĺča zareagovalo na poznámku Rhys a Keiji mal chuť mu zaviazať dačím tlamu. Bolo to akoby ho vytiahol z jamy len preto, aby tam hnedák mohol zase skočiť naspäť. A teraz do toho zatiahol aj jeho. ,,Nemyslím si, že by som sa do Chaosu hodil. Ja by som draka zastrašiť nedokázal," nepotreboval vedieť nejaké väčšie informácie na to, aby mu bolo jasné, že byť súčasťou nejakej svorky alebo spoločenstva či čo nazývaného Chaos by nebolo pre neho. Keiji si ľahko vedel predstaviť ich povahu a tiež mimo to, on potreboval pokoj a rád. Nezačuteľne si povzdychol, keď na neho vĺča mrklo a mal chuť mu labou postrapatiť srsť na hlave.

,,Na to by som sa nespoliehal," donútil svoje uši vystreté, no jeden si ľahko mohol predstaviť ako ich sklopil. Keiji mal možno problémy čítať náladu, no nebol zase hlúpy. Aj keď iróniu v jej hlase nezaznamenal, bol to ten úškrn a celkové jej chovanie, ktoré mu ľahko napovedalo, že si z neho len uťahovala. Ani sa to s veľkou pravdepodobnosťou nesnažila ukrývať. Ale to bolo jedno, každopádne. Prekvapilo ho, aký vie byť ukecaný. Až teraz si Keiji uvedomil, že nevedel že sa s vĺčaťom nepredstavili po mene. Neskôr by to mal napraviť. A opýtať sa ho niečo o tom Chaose. Táto celá situácia mu nebola ani trochu pohodlná. Vlk tu rozprával informácie o ktorých by očividne nemal a vlčica z toho nebola nadšená. ,,Už si zápasil s drakom, tak už máš nejaké tie skúsenosti," len málokto sa predsa len mohol pochváliť, že si zmeral sily s drakom. Keiji sa pokúsil trochu odpútať vĺčaťu pozornosť. ,,Bol veľký?" samozrejme pochyboval, že nejaký drak existoval, no bol si takmer istý, že sa vĺča rozkecá o jeho zážitku. Vlčica sa možno ľahko dovtípila o čo sa pokúšal, no Keiji sa to rozhodol riskovať. A možno vyzeral v očiach vlčice ako blbec veriaci na existenciu nejakého draka, no to ho trápilo momentálne najmenej.

Mal väčšiu šancu na prijatie do Zlatej svorky; neboli by tak vyberavý na jeho schopnosti ak nebolo vlastne z čoho vyberať. Na slovám jeho spoločníka neveril ani len trochu, keďže nebolo možné, že taká veľká svorka naozaj nemala aspoň pár bojovníkov. Týmto nechcel povedať, že by mu hnedý vlk klamal. Išlo len určite o nevedomosť vĺčaťa. Tak či onak, vĺča mu nasadilo chrobáka do hlavy a Keiji začal fakt uvažovať o pridaní sa k Zlatej svorke. ,,Pouvažujem o tom," pousmial sa. Trochu sa bál urobiť to rozhodnutie, ale ani ostatní by sa do neho určite neponáhľali. ,,Zdravím," pozdravil zo slušnosti vlčicu, ktorá k nim náhle priklusala a musel si pripomenúť, aby nesúdil vlka podľa kožuchu.
,,Vedieť bojovať ma ešte nerobí bojovníkom," nepokojne na hnedáka zazrel, nechcel aby to teraz vĺča vykrikovalo každému. Niekto by mohol dostať zlý nápad. Bojové tréningy sa naozaj nevyrovnali bojom na ostro, aj keď jeho otec mu dával dobre zabrať. No Keiji skrátka vedel, že to nebolo reálne a aj keď bol v strese v snahe úspešne odraziť jeho útoky a urobiť úspešný výpad, vedel že jeho otec by mu skutočne neublížil. Takže sa tí dvaja poznali, Keiji sa cítil o niečo lepšie. Počúval ten nával slov, ktorými vĺča zahrnulo ich novú spoločnosť. Chaos...? Nová informácia pre Keijiho.

//Zlatý les cez Tichú zátoku

,,To vieš, keby sa náhodou niekto rozhodol z teba si urobiť obed, aby si sa vedel ubrániť," objasnil pobavene a oškrel si jazyk o tesáky. Bolo to celkom možné. Nohy ho začali bolieť, no nebolo to nič nezvládnuteľné. A keby aj hej, len by asi zaťal zuby a prekonal to ako nejakú osobnú skúšku.,,Radšej nie," vyhol sa jeho prosebnému pohľadu. Na jeho poznámku nereagoval; bola pravda, že lovu sa vlk mohol naučiť aj sám jednoduchým skúšaním stále dookola a nejakým tým rozmýšľaním. Keiji bol totiž zvyknutý, že v ich svorke rodičia dávali svojim vĺčatám pravidelné lekcie lovu. Ale ja nie, pomyslel si Keiji zatiaľ čo potlačil nadchádzajúce zívanie. Ale aspoň by potom neskôr mal veľmi kvalitný spánok.
Asi sa veľmi nepochopili, no snáď im vyššie sily budú priať a nenarazia na nikoho, kto by im rád spôsobil problémy. ,,Som si istý, že vo svorke je niekto, kto by ťa naučil bojovať lepšie ako ja," naozaj by sa divil, ak by sa tam nenašlo aspoň pár bojovníkov. Jemu bolo hneď jasné, že on sám by nebol práve dobrý učiteľ a úprimne sa mu do toho tiež nechcelo.
,,Hej, tak nejak," odvetil pobavene, ,,otec vravieval, že zlý postoj dáva v prvých krokoch boja nevýhodu...A že ak dokáže vlk udržať správny postoj, stabilnejšie vie kontrolovať svoje telo," alebo tak nejak. Zaspomínal na ich tréningy. Zrazu mal problém si dačo ďalšie z nich vybaviť. Zastal vedľa vĺčka uprostred nejakej lúky. Čo mal v pláne? Keiji vážne dúfal, že nie ten výcvik boja. Bol odhodlaný sa z toho vyvliecť. Niežeby ho hnedý vlk mohol nejako donútiť...pravdepodobne.