Příspěvky uživatele

< návrat zpět

1 bod
Skontroluj svoj/svorkovský úkryt
Prekonzultuj s iným vlkom povodňové zranenie

2 body
Odhal následky potôp

3 body
Akokoľvek sa zbav nájdeného, vyplaveného tela
Nechaj si ošetriť vážne zranenia súvisejúce s potopamI

Spolu: 10 bodov
Spolu celkovo: 50 bodov

<< Alatey

Skontroluj svoj/svorkovský úkryt

Po vstupe do úkrytu sa zdal byť na prvý pohľad v poriadku. Všimol si pred nimi Xandera, ktorý musel sa tiež navrátiť len teraz a pobral sa na svoje miesto. ,,Vyzerá to tak, že sa úkryt zaobišiel bez toho aby sme presmerovali prúdy vody...Hups?" okomentoval fakt, že zabudli na ich (ne)povinnosť. No aj keby im to Einar vyložene rozkázal, Keiji pochyboval, že by vedel aký prúd vody sa Avarom prehnal. Mali navyše novinky, ktoré ho zaisto budú zaujímať viacej, ako dvaja vlci narúšajúc hranice územia. ,,Predpokladám, že si mojou spoločnosťou presýtená," zasmial sa, keď otočil hlavu na Althyru, ,,oddýchni si ak to potrebuješ a prenechám ťa niekomu inému," povedal, ,,veď my si to zas niekedy zopakujeme. Alebo radšej nie?" opýtal sa pobavene, no či už to bude s ním alebo bez neho, ostrovy si za isto znova niečo vymyslia. Tak to tu už chodilo.

<< Kvitnúca lúka

,,To znie poeticky," usúdil s úsmevom, či už na to jeden veril alebo nie. ,,Tvoja domovina znie byť bohatá na kultúru," musel poznamenať, celkom uznanlivo. V jeho rodnej svorke neboli nejaké zvyky, ktoré by ich odlišovali od ostatných bežných svoriek i keď jeho vodcovia mali svoje radikálne názory, ktoré sa však príliš medzi členami svorky neuchytili. Uvedomil si, že už úplne prestalo pršať a jeho srsť hladilo slnko, ktorý bolo kvôli tomu dlhému dažďu príjemná zmena. ,,Jedného dňa sa to dozvieme," dodal oneskorene. Alebo respektíve, nie ak len nastane tma nevedomia. Po ceste na územie a cez hranice svorky im už neskrížili cestu žiadne nepríjemné prekvapenia. O odchodom potôp sa, aspoň zdánlivo, ostrovy a ich obyvatelia ukludnili. Navrátili sa spolu do úkrytu.

>> Úkryt

,,Asi...máš pravdu," uznal. Uvažovať nad tým im neprinieslo žiadneho úžitku. Nebolo dobré byť príliš sentimentálny nad nejakým cudzincom. Rovnako smutné by mu prišlo, ak by žiadnu rodinu či kamarátov vlk nemal, to by potom znamenalo, že jeho existencia zostala zabudnutá. Zapamätá si ho Keiji? No, videli sa len krátko. Ale to či si ho niekto udržal v pamäti alebo nie zosnulého už veľmi asi netrápilo. Sledoval ako bieločierna vlčica dokončila jamu. Althyra mala viacej toho čo zosnulému povedať zatiaľ čo Keiji, ako sa zdalo, šetril slovami. Niekedy vo všeobecnosti nevedel ako sa vyjadriť. Odpočívaj v pokoji ale samo o sebe bolo dostačujúce. Následne vlkovi spolu venovali jednu minútu ticha, i keď kto to vôbec meral, ktoré napokon prerušila vlčica. Keiji len krátko prikývol. Tak či onak, to sa už oni dvaja nedozvedia. ,,Nemám námietky," riekol a vydali sa spolu späť na územie svorky. Rozhodne nemal náladu na to sa tu potulovať a naraziť na ďalších nešťastníkov, ktorých život si vzdala voda.,,Myslíš, že existuje niečo ako pósmerný život?" zaujímal sa z viacerých dôvodov, ale tiež chcel jednoducho vedieť jej názor na túto tému. ,,Vzhľadom na to čo sa na ostrovoch už udialo, nepríde mi to ako nereálna predstava," ak môže existovať iná dimenzia, prečo nie miesto kde odchádzajú zosnulé duše.

>> Alatey

Akokoľvek sa zbav nájdeného, vyplaveného tela

,,Oh..." hlas mu klesol, keď mu pohľad padol na telo zosnulého vlka. Aj by si labou pomasíroval ňufák hádam aby ho naštartoval, keby nebolo jeho popálenia. Mágiou vody vlka očistil od blata - síce tam kde vlk išiel mu to nepomohlo, no Keiji tak vykonal z úcty k mŕtvemu. Chcel sa tiež ujistiť, že to nie je nikto koho poznal. Našťastie vlka nespoznával. ,,Myslíš, že má rodinu?" myšlienka, že jeho blízki nepoznajú kde skončil i keď si ľahko mohli domyslieť jeho osud, mu prišla nešťastná. Ale čo sa už dalo robiť. Bolo lepšie ho pochovať tu a teraz, než by sa jeho telo začalo rozkladať. ,,Poďme na to," riekol, síce väčší kus práce si tu teraz kvôli jeho ramenu bude musieť odmakať Althyra. V podstate si to vymenili. Pohliadol znova na mŕtveho aby si obchytil veľkosť tela a začal následne zadnými labami rozhrabávať. ,,Myslím, že na šírku to takto stačí. Dokončíš to?" opýtal sa jej. Chcel by pomôcť viac, no to by bolo na úkor jeho ramena. Bolo lepšie ak by nemuselo zdolávať takú námahu a rýchlejšie sa mu tak zahojilo. Za predpokladu, že vlčica súhlasila o kúsok cúvol aby jej nezavadzal pri práci a keď mala hotovo jej aspoň pomohol so spustením tela do jamy. Snáď bola dostatočne hlboká na to, aby ju žiadny hladný a zúfalý predátor nevyhrabal. ,,Odpočívaj v pokoji," riekol Keiji zosnulému a počkal či Althyra ešte niečo zamýšlala. Kvety mu tam nanešťastie položiť nemohli, všetky boli zničené vodou. Následne začal hlinu kopať zadnými labami naspäť. Išlo to pomaly, ale išlo to.

<< Hraničné pohorie

Odhal následky potôp

Labami vkĺzol do blata Kvitnúcej lúky, ktorá ešte pred chvílou bola celá zatopená. Kus ďalej sa ešte risovala nízka hladina vody a keď sa Keiji na ňu sústredil, až by prisahal, že ju videl centimeter po centimetry sa sťahovať. ,,Myslíš, že by boli niektorí tak silný?" vychádzal z toho, že on mal dostatok sily len tak na krátke zmenenie smeru prúdu dravej vody. To by hádam chcelo, aby sa spojili všetci vlci na ostrovoch. ,,Kam tá voda ale mizne?" cítil sa akoby sa pýtal na jasnú odpoveď, na ktorú ale on sám nie a nie prísť. ,,Ostrovy obklopuje more," dodal na objasnenie, aby sa cítil menej ako hlupák. ,,No, tak či tak, zanechala po sebe peknú spúšť," poznamenal, keď sa lepšie z miesta poobzeral naokolo. Zem bola bahnitá a rozritá až bolo ťažké veriť, že tu ešte pred nedávnom bola lúka s trávou a bohatá na rôzne rastliny. Keiji v bahne rozoznal farebné listy Začarovaného lesa, ktoré sem voda doplavila. A čo len listy - celé konáre, rovnako aj z Tajgy a...Temného lesa? ,,Potrvá, než sa z toho príroda spamätá. Tohtoročná zima bude obzvlášť ťažká," riekol, nedostajúc sa k nemu výrazný pach mŕtveho tela splývajúce s tenkou s vrstvou bahna neďaleko, ktoré bolo náramne ťažké v tej kamufláži si všimnúť očami. Bolo tak na Althyre, aby pach nešťastného, zosnulého vlka zachytila. Jeho ňufák, popálený, už nebol schopný zachytiť žiadny pach. A už ani pravdepodobne nikdy nebude. Keiji sa bude musieť spoliehať len na zrak a sluch, čo on aj tak pokladal za omnoho podstatnejšie zmysly.

Prekonzultuj s iným vlkom povodňové zranenia
Nechaj si ošetriť vážne zranenie súvisejúce s potopami

Vlčica súhlasila, že to museli nahlásiť a Keiji sa až zahanbil, že o nej mohol pochybovať. No, nabudúce už bude vedieť, že teraz je už skutočne členka Alateyskej svorky. Prikývol na potvrdenie, keď sa navrátila s plazivcom. ,,Vďaka," povedal, keď bola hotovo s natieraním jeho rán. ,,Kebyže mi to nepripomenieš, už by som takmer zabudol ako ma nabral strom," povedal obviňujúco s humorom, že mu pripomenula pretrvávajúce odzvuky vyrazeného dychu v jeho hrudi. Musel sa hlbšie nadýchnuť, aby ho zahnal. ,,Hlavne, že sme z toho vyviazli celý. Keby nebolo toho nebezpečenstva, aj by som si tú jazdu celkom užil," zasmial sa.
,,Althyra, pozri!" vyhŕkol, keď ho slnečné paprsky pošťuchli k tomu aby podvedome zodvihol hlavu k nebu, ktoré bolo sfarbené tými najkrásnejšími farbami, sprevádzaná už len menšou sprškol. ,,A- myslím, že vidím dúhu!" usmial sa, kývajúc pomaly no rytmicky chvostom. ,,Zdá sa mi to alebo aj tej vody nejako rýchlo ubúda?" nadvihol následne uši, keď sa zahľadel do dialky, mimo haničného pohoria. Neboli predsa ďaleko od Tajgy a Kvitnúcej lúky. ,,Čo si myslíš, že to znamená?" opýtal sa vlčice zatiaľ čo on sám nad tou otázkou v duchu dumal. ,,Chceš sa ísť pozrieť bližšie?" opýtal sa a následne sa rozpohyboval smerom ku Kvitnúcej lúke, na hrane Tajgy. Jeho chôdza bola nemotorná kvôli poranenému ramenu a on sa ani nesnažil predstierať, že sa mu kráčalo pohodlne.

--> Kvitnúca lúka

,,Budeme to musieť nahlásiť svorke," pohliadol na ňu, keď sa Noir konečne odpratal preč. Bolo dôležité aby členovia vedeli akí vlci boli pre nich nebezpeční a mali sa pred nimi na pozore. Nie všetci navyše vedeli bojovať a ubrániť sa pri potenciálnom stretnutí. To platilo aj o tom jej kamarátovi, ktorého by možno Althyru lákalo chrániť. Nemohli si tiež dovoliť pred alfou takúto vec tajiť a riskovať tým bezpečie svorky, no to vlčica určite chápala. ,,Ktovie či nepatria práve k tým vlkom, ktorý zabili Cinder," Einar ich síce nepopísal, no nemohli predsa vylúčiť možnosť, že tam s nimi v ten osudný deň skrátka neboli. Nechaj sebou prejsť menšiu triašku, keď jeho telo zaprotestovalo nad ranami a bolesťou. Keď vlčica riekla, že ju to mrzelo, povzdychol si:,,Bude to ok," zodvihol hlavu k nebesiam z ktorých stále lialo, no Keiji mal pocit, že sa niečo zmenilo. ,,Dopadlo to ľahko," pousmial sa na ňu, ,,hmm, možno by si sa mohla poobzerať po plazivci lekárskom a jeho rozkúsané listy mi pomôcť priložiť na rany," vzpomenul si na menšiu lekciu, ktorú sa cez zimu od jedného vlka dozvedel na jeho menšej výprave. Možno by mal investovať čas do naučenia sa užitočných rastlín kvôli situáciam akým bola táto. ,,Ide vraj o burinu, ktorá rastie všade. Má také malé lístky so svetlejšími flakmi," popísal jej ho ako najlepšie mu v tej chvíli napadlo.

Keiji

Za 1 bod
Stretni sa tvárou tvár s predátorom

Za 3 body
Nechaj sa strhnúť prúdom
Pokús sa ubrániť hranice

Za 4 body
Napíš v horách jeden post po dobu 4 dní
Pobi sa s cudzím vlkom

Spolu: 15

Spolu s ostatnými: 40

Pobi sa s cudzím vlkom 3/3

Faust sa pokúsil stiahnúť čierneho vlka do jeho vlastného útoku a bolo by sa mu to podarilo, keby sa Keiji nerozhodol obetovať kus kože zdola na krku. Veľmi nepríjemné miesto, ktoré ho bude pri pohybe otravne štípať - no bolo to samozrejme omnoho lepšie ako keď by si mal nechať spôsobiť vážne zranenie na hlave, z ktorého by sa len tak nespamätal. Šklbol tak sebou dozadu, zanechajúc v tlame Fausta chumáč srsti a v tom momente sa vodný oštep roztrieskol medzi nimi o zem až Keiji stuhol a cítil ako mu zovrelo hruď. To bolo o vlások. Ak by sa tomu však podarilo Fausta zasiahnúť, mal by na čierneho vlka za isto peknú pamiatku. Keiji bol pripravený zahájiť ďalší útok, no to k Faustovi priskočila Althyra a schmatla ho. Tlmene vrčiac sledoval pohyby jeho súpera a nechal ten zvuk utíchnuť, keď ten upustil od ich potýčky. Keiji samotný sa rozhodol počúvnuť vlčicu a uznal, že ak by pokračoval, nebolo by to k úžitku. I keď sa mu to trochu protivilo. Len tak ich nechať odísť. V blbej nálade švihol chvostom a jeho tvár neopúšťal chladný, neoblomný výraz či sa aj ten druhý vlk uráčil odpratať. Polavil až keď mu zmizli z očí. Mal za sebou boj. Jeho prvý, reálny boj, ktorý sa nemusel skončiť dobre a napriek tomuto uvedomeniu a štiplavej bolesti celkovo strach necítil. Nebol si tak istý čo si o sebe myslieť, no rozhodne to bola nová vec. Oči mu skĺzli ku kaluži u jeho nôh, ktorá nabrala červenkastú farbu.

Keiji

- Pisálek (200 postov)
- Dve roky
- Známosti (25) - Gabriel, Rhysburr, Wyian, Mielei, Hanka, Einar, Tainclara, Merlin, Excelsior, Cipher, Vločka, Rain, Joseline, Hvozdík, Ushari, Astrid, Vex, Trezalka, Florence, Jhin, Haedus, Tiara, Leto, Althyra, Podbel, Xander, Enigma. Faust, Noir
- Maliar
- (Edit): Dosiahnutie plných počet labiek vo vrodenom elemente (Chladivý hrob základná odmena)
- Akcia roku (Chladivý hrob)

Verena
- Zlatý vlk ((Hon na zlaté vajice, Zbav se stresu s mandalami!, Drabble Štafeta)

Zapsáno.

Pobi sa s cudzím vlkom 2/3

Veril Althyre, no nepáčila sa mu situácia, ktorá sa tu risovala. Snáď jej nemusel hovoriť, že kamarátstvo s takým vlkom by svorka nezobrala ani v najmenšom dobre. Teraz sa ale potreboval sústrediť na Fausta, ktorý mu zaril tesáky do ramena a odpoveďou Keijiho, ktorý ho stále zvieral, bolo zúrivo mu mäsom trhnúť. Bol pochopitelne naštvaný, že si vlci nielenže chceli dovoliť nakráčať si cez hranice, ale strakáč mal ešte tú drzosť sa pokúsiť zaútočiť na Althyru. Do ich boja sa však nepriamo zaplietol aj ten druhý vlk a keď Keijiho nohy zostali na moment pripútané koreňmi, dalo to Faustovi príležitosť čierneho vlka strhnúť k zemi. Keiji ucítil vlnu bolesti na krvácajúcom ramene, ktoré sa stretlo s tvrdým povrchom. Ocitol sa vo vážne nebezpečnej situácií o ktorej mu neustále jeho otec prihlukoval: Nenechaj sa strhnúť na zem inak si mŕtvy. Než ale stihol vymyslieť ako sa zas dostať späť na nohy, útočník vytvoril ohnivý bič. ,,Nie tak zhurta!" štekol po ňom a vytvoril vodný štít, ktorý sa však pri stretnutí s bičom rozprsknul. Až zjajkol, keď ucítil pálivú bolesť na ňufáku, ktorý koniec biču zasiahiol, no Keiji inak podvedome v tom chaose boja vedel, že sa mu podarilo ubrániť tomu najhoršiemu. Voda, všade kam sa pozrel bola voda. On by tu mal byť vo výhode. Nakrčil zraneným ňufákom. Vodnými liánami strhol vlkovi zadné nohy, aby povolil nátlak a umožnil Keijimu sa vyšmyknúť zo zovretia jeho predných láb. Čierny vlk koncentroval nad hlavou útočníka ostrý, podlhovastý tvar pripomínajúci oštep, ktorý sa následne na neho vyrútil. Či ho však už zasiahol bolo na Faustovi či si všimol čo Keiji na neho skúsil. Tak či tak sa dostali od seba.

<< Tajga

Pobi sa s cudzím vlkom 1/3
Pokús sa ochrániť hranice

,,Som ok," odvetil jej, ,,a čo ty?" pohladom po nej prešiel no nevidel žiadne zranenia. Nebolo by však na škodu sa ujistiť na základe jej odpovede. ,,...súhlasím," povzdychol si. Niekto by si myslel, že by mu ten menší plavecký zážitok stačil, ale no. Hraničiar a hranice predsa patrili k sebe. Musel to ale očividne nechať na Arryna s Cipher. Ktovie či sa už vrátili? ,,I keď mám z nejakého dôvodu pocit, že-" nedopovedal, keď Althyra zazrela cudzincov o sekundu skôr než on. Chcel povedať, že mal pocit, že im vyššie sily neumožnia návrat. Už s tým mal svoje skúsenosti. ,,Ako moja spoločníčka povedala," odkašlal si, ,,musíme vás požiadať aby ste sa vzdialili," povedal slušne, no chladne a premeral si ich pohladom, snažiac sa vzpomenúť si na popis Einara. Nedostal, ale príliš príležitosť lebo to sa už cudzinec s provokatívnymi slovami rozišiel k Althyre. Keiji ani nemal čas uvažovať nad tým aká desivá táto situácia bola. ,,Čo si myslíš, že robíš?!" srsť sa mu naježila, keď sa Faust k vlčici priblížil. Jeho úmysli boli jasné a Keiji sa nehodlal prizerať ako sa na ňu vrhol či si s ním už poradila alebo nie. V mysli mu prebleskol obraz Cinder; jej zakrvaveného tela, ktoré sa z posledných síl dovlieklo do úkrytu. Jej tela bez života, ktoré ležalo zakopané na území svorky. Boli to stále čerstvé udalosti a medzi Cinder a Althyrou bol zásadný rozdiel; k bieločiernej vlčici mal Keiji bližší vzťah. Vodným bičom Keiji lapil krk vlka práve, keď ten sebou trhol vpred. Keiijim to myklo smerom k útočníkovi čo sa zdalo ho popohnať k tomu aby sa mu zahryzol do krku a jeho tlamu zaliali pramienky horúcej krvi. ,,?!" jeho oči sa mu zvrtli za tým druhým vlkom, ktorý sa s Althyrou poznal. Zamračil sa.

Nechaj sa strhnúť prúdom 3/3

V ušiach mu hádam zaznel hlas vlčice tak letmý, že ho skôr považoval za výplod jeho fantázie. Dúfal predsa, že ju započul či rovno zahliadol a nebolo tak divu, že si jej volanie jeho mysel sama domýšľala. Začal usilovne plávať k pevnine čo si vyžadovalo vela sily a energie. Úprimne sa miestami obával, že to nezvládne. Prúd vody bol silný a neustále sa ho snažil stiahnúť do lesa, takže sa Keijimu neprestajne zdalo, že sa od brehu skôr vzďaloval než k nemu blížil napriek jeho úsiliu. Nohy mu pomaly odchádzali a on zaťal zuby až si zahryzol do jazyka, len aby to nevzdal a ďalej zaberal. Mágiou na krátku chvílu zmiernil prúd vody, ktorý ho ťahal aby mu naopak pomohol na pevninu. Tentokrát sa nevzpieral a nechal nech ho voda strhla vľavo; tento okamih kontroly nad búrlivou vodou stačil na to, aby sa vzdialenosť medzi ním a pevnou zemou rýchlo stiahla. Vynaložil posledné zvyšky síl ktoré mal na to, aby znova nohami zabral a zúfalo sa zahnal po nalomenom strome, ktorý zo skál trčal. Škriabal sa, dokým nebol späť na pevnine a na pár krokov sa vzdialil do bezpečnejšej vzdialenosti, na čo nechal svoje telo klesnúť od vyčerpania s hlbokým vydýchnutím na zem.
,,O tomto Hanke pomlčíme," riekol, keď sa znova s Althyrou našli, ,,inak nám vynadá, na rok neuvidíme svet mimo úkrytu, dá nám nejakú nanajvýš nepríjemnú prácu a, a-"

>> Hraničné pohorie

Nechaj sa strhnúť prúdom 2/3

Pomyslené obočie sa mu zmračilo v nesúhlase nad tým, že si s ním voda zametala ako sa jej zachcelo. Teraz, keď sa už dostatočne spamätal sa sa jeho sústredenie zvrtlo inde. Síce proti dravému prúdu toho veľa nezmohol, stále mohol dosiahnúť kontrolu. Bol predsa dobrým plavcom a vedel vodu ovládať. Vystrel svoje telo vpred do pevnej, plaveckej pózií; stále to s ním šklbalo do strán, no už z neho aspoň nebol kus handry vo vetre. Udržať hlavu nad vodou však bola namáhavejšia úloha. Pohladom rýchlo preskúmal čo sa naokolo neho nachádzalo. Rýchlo zabral všetkými nohami a stromom v jeho ceste sa tak vyhol len o vlások. Cítil ako jeho telo ešte viac stuchlo, lebo stále cítilo doznievajúce následky takého nárazu. Nesmiem nechať prúd ma odtiahnúť hlbšie do lesa, veľmi rýchlo si uvedomil lebo inak by sa obúchal o každý strom a to by bol jeho koniec. Tajgu si pamätal ako hustý les. Nie, musel sa vrátiť naspäť do hraničného pohoria. Očami rýchlo hladel dolava, kde sa čtrala pevnina a v hlave mu rýchlo skrskol plán. Musel sa k nej priblížiť a vyhliadnúť si záchytný bod z ktorého by bol schopný sa vyštverať hore. Potlačil nutkanie sa znova poobzerať po bieločiernej vlčici lebo kam ho niesol prúd vody si vyžadovalo plné sústredenie. Srdce mu ale zovrelo nad pomyslením, že by vlčicu stratil. Navždy. Pokúsil sa tie negatívne, no reálne myšlienky potlačiť do úzadia.