Příspěvky uživatele

< návrat zpět

<< Alatey

Nechaj sa strhnúť prúdom 1/3

Márne sa snažil inštiktívne použiť mágiu aby ich oboch zachytil a zastavil tak ich pád do vody. V tom krátkom okamihu by ktokoľvek sotva niečo zmohol a čierny vlk bol navyše s používaním mágie pomerne neskúsený - až v poslednej dobe si ju začal lepšie ochočovať. Zanechal tak po sebe len cestu z ladu, než mu v ušiach zaznelo tiché Prepáč Althyry. Nemal čas si flustrovane odfrknúť i keď by rád. V zlomku milisekundy na to zaznelo hlasné Žblunk! Telo mu na moment skončilo pod vodou, ktorá ho následne nadniesla hore, no ani zďaleka nebol mimo nebezpečenstva. Rýchlo sa poobzeral po Althyre, no bez úspechu. ,,Althyra! Si v pori-" zvolal po nej, než už vlčica bola kdekoľvek, no hlava mu skončila pod vodou a nahrdnula sa mu do hrdla. Snáď akoby sa mu snažila pripomenúť, aby jej venoval pozornosť. Bol to rozhodne element, pred ktorým bolo treba mať rešpekt. Keď sa následne zas vynoril rozprskal sa, no než sa stihol zorientovať, bokom nabral strom. Ten náraz mu vyrazil dych a zachrapčal, snažiac sa nájsť stratený vzduch v plúcach. Bol to snáď ten najnepríjemnejší pocit, ktorý kedy zažil. Bolo ťažké sa s tým vysporiadať a zároveň dávať pozor na svoje okolie, lebo prúd ho uberal ďalej medzi stromy. Podarilo sa mu jeho telo otočiť vpred, aby videl kam ho voda ťahala a mohol sa pokúsiť vyhnúť prekážkam. Medzitým sa snažil nájsť stratený dych tým, že sa pokúsil o hlboké nádychy. Išlo to pomaly, no cítil, že sa postupne zas mohol normálne nadýchnuť.

,,Spoločenstvo...to mi niečo hovorí," prižmúril oči, no bohužial. Ak to tam fakt niekde bolo, nespomenul si aj keď po tej myšlienke zalovil. Možno mu to vlčica viacej objasnila. ,,Dám si to za osobnú misiu sa dozvedieť o týchto 'cudzincoch' viac," oznámil jej. ,,Možno ti Rhaaxin o nich bude vedieť povedať viac ak sa s ním zas stretneš," poznamenal. ,,A je preč," až spevavo skonštaktoval, keď mačka zdrhla preč a oni mali zas volnú cestu. Keiji ich viedol na okraj hraníc smerom k Tajge bez toho aby naďabili na ďalšiu zver či vlka. ,,Idem sa pozrieť na ten výhlad," dal jej vedieť svoje úmysli, keď zamieril ku plochej skale a opatrne na ňu vyliezol. Pomáhalo, že ako vlk žijúci vo svorke v horách v tom už mal nejakú tú prax.
...wow," vygulil oči, keď zahliadol tú scénu pod ním až mu srdce vynechalo úder. Bolo to niečo iné si to predstaviť na základe takej menšej ukážky v Tichej zátoke alebo popisu od Xandera o zhoršujúcej sa situácií. Chvílu tam neveriacky stál, pohľadom skenujúc svet pod ním, márne sa snažiac nájsť nejakú pevninu. Nanešťastíe všade kam dovidel zračil len hladinu vody. ,,Hádam sa nepotápajú celé ostrovy?" vyjadril svoje obavy Althyre a tentokrát si nemyslel, že sa strachoval prehnane. Naopak mal za to, že ho to nevydesilo tak ako malo. Bolo však dobré si zachovať chladnú hlavu či už zo všeobecného hladiska alebo ako nádejný hraničiar. ,,Vráťme sa späť do hôr," rozhodol za nich oboch, ,,z tejto strany aj tak žiadny narušitel nepríde," s týmito slovami zoskočil dole zo skaly. ,,Neslúži to úžitku sa zdržovať tak blízko tej dravej vo-," dodal a vykročil pár krokov dopredu, keď v tom sa zem pod ním podlomila a on so zaúpením sa zošmykol na brucho. ,,Alth-!" zaťal zuby a drápy, keď sa jeho telo kĺzalo nekompromisne dole po blate a skale s nepochybne vystrašeným výrazom v očiach, ktorý sa mu v tej chvíli nepodarilo zakryť. Vediac, že mu nemôže pomôcť hladel po vlčici či aj ona skĺzala dole. ,,Zostaň tam!" zavrčal. On sám si už so sebou nejako poradil, no nechcel sa obávať ešte aj o ňu.

>> Tajga

<< Úkryt

Stretni sa tvárou v tvár s predátorom

Ako vyšiel z úkrytu, zvuk dažďa mu udrel do uší ako hrom až ho ovalil pocit úzkosti. Nedal na sebe ale nič poznať a pokračoval ďalej, mágiou odtláčajúc od svojho kožuchu do strán vodu. ,,Iní?" ponadvihol spýtavo na vlčicu pomyslené obočie, ,,vlastne som už o nich zmienku počul," uvedomil si. ,,Nie som si istí o čo vlastne ide," mali snáď na mysli návštevníkou z Noramu? Keiji o nich nezmýšlal v negatívnom zmysle i keď po ich návrate netúžil. No, vždy keď na cudzincov prišla reč bol príliš zamestnaný iným dianím na to, aby sa o zaujímal o objasnenie a následne na to zabudol. Síce jeho pamäť nebola nejako úžasná, no vtedy to bolo pochopiteľné.
Ešte ani neopustili avar a už sa stretli s predátorom; mala divoká mačka ako ostatní v snahe uniknúť potope sa uchýlila do hôr. Zviera sa naježilo a vydalo zo seba sykot zanikajúci vo zvuku lejáka. ,,Xander mal pravdu," poznamenal Keiji, keď zazrel, že jej kus ucha veľmi čerstvo chýbalo. Musela sa na ceste sem stretnúť s iným zvieraťom, ,,začína tu byť plno," naokolo videl zopár iných stôp, ktoré celkom rýchlo zanikali v bahne. Mačka sa prikrčila pod porast, pred ktorým stála a nepriateľsky na nich zaprskala, no očividne nebola práve v nálade sa biť. ,,Čo myslíš?" opýtal sa Althyry, ,,poberieme sa svojou cestou alebo jej vyprášime kožuch? Je pomerne blízko k úkrytu," mohla vkĺznuť dnu a síce by sa asi cez vlkov nedostala, predsa len boli vnútri novorodené vĺčatá. Keiji sa rozhodol urobiť krok vpred a hlasno po nej vyšteknúť. Mačka sa mykla s ďalším zaprskaním dozadu a aj cúvla tiež o krok.

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 4/4

Ešte spätne pohliadol na Hanku, ktorú by síce rád plne rešpektoval ako jeho betu, no bolo treba nazbierať body. Jej autoratívny prístup voči nemu sa na vlčicu jej pozície patrilo, no už to bol nejaký ten čas čo spolu strávili ako dvaja kamaráti. Z tohto dôvodu ju začal vnímať viac len ako betu. A zdalo sa, že ona jeho skôr brala tieto dni ako člena svorky nízkeho postavenia.
,,Nepovažujem úprimnosť sa negatívnu vlastnosť," zamyslel sa nad jej slovami, ,,asi záleží na tom, ako sa jeden vyjadrí," ako sa vravelo, byť milý nič nestálo. No povedzme si úprimne, ani byť hrubý. ,,Aj ja sa hladám dobro v každom. Vlci nie sú jednostránni," nepovažoval to tak úplne za naivné. ,,Len treba byť opatrný a slepo neveriť," no to jej hádam ani nemusel hovoriť.
Šlbol uchom, keď prišla reč na divný, dlhý spánok. ,,Zdá sa, že ten postihuje veľa vlkov," spomenul si na emocionálny výlet náladovej Tiary, ktorý si musel vytrpieť. Šedá vlčica bola napokon celkom fajn, ale musel si ešte utvrdiť na ňu názor. ,,Ani ja som nebol výnimka," jemu sa to stalo aj dvakrát i keď teraz, keď sa na to pozeral spätne si to prvý raz neuvedomil. ,,Tvoje skúsenosti sú celkovo podobné tým mojím," skonštaktoval. Potom čo si vlci oddýchli a prešla nejaká tá chvílka, Keiji sa zodvihol a kývol hlavou na vlčicu:,,Energia nabratá? Môžeš ísť so mnou alebo tu s niekým zostať ak si si to rozmyslela," počkal si na jej odpoveď a následne sa vydal von z úkrytu do dažďa. Hor sa na hranice.

>> Alatey

Keiji

1 bod
Zamier do bezpečia
Zahuč do vody po zlom odhadnutí hĺbky vody
Zlepši svoje dovednosti

Za dva body
Podaj pomocnému labu topiacemu sa
Ujisti sa, že je člen tvojej svorky v bezpečí
Po premočení si urob horký odvar z trychtýrku

Za tri body
Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom
Zauvažuj nad najlepšou akciou pre prežitie potopy

Spolu: 15

Spolu s predchádzajúcou fázou: 25

Verena

2 body
Podaj pomocnú labu topiacemu sa

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 3/4

Vlci do úkrytu prichádzali a odchádzali, pričom si nevyžadovali Keijiho pozornosť. Aj on ich tak len obdaroval stručným kývnutím hlavy na pozdrav zatiaľ čo počúval slovám bieločiernej vlčice. ,,Opak môjho, zdá sa," poznamenal ten zrejmý fakt potom čo sa uchechtol na jej predchádzajúce slová. No, jeden si mohol všimnúť, že mali s Althyrou pomerne veľa spoločného a muselo sa tak nájsť niečo, v čom sa dvaja vlci odlišovali. ,,Ten tvoj je ale rozhodne užitočnejší. Mne osobne stresovanie neprinieslo žiadneho úžitku," poznamenal s humorom, no v duchu si musel povzdychnúť. Ale len krátko. Už nie tak dlho ako "kedysi". ,,Dva roky na ostrove a rok vo svorke," odpovedal jej, ,,ale často mi príde, že to bude už omnoho dlhšia doba. Často sa tu hádam za tú krátku dobu toho dej až príliš," teraz rozprával o ostrovoch, no mohlo to platiť aj o Alatey. Mal síce za sebou len dve svorkovské srazy, no nedával si veľké nádeje, že by ten nasledujúci prebehol pre zmenu v kľude. Mohol byť jedine rád, že on nebol tým stredobodom pozornosti v negatívnom slova zmysle, to by bol asi jeho koniec. ,,Aspoň sa jeden nenudí...?" no, on osobne preferoval skôr tú nudu. ,,Mala si tu na ostrovoch nejakú, povedzme nezvyčajnú, skúsenosť? zaujímal sa. Rád sa dozvedal čo si ostrovy na ostatných vlkov vymysleli a rozširovalo mu to obzory bez toho, aby si to musel zažiť na vlastnom kožuchu.

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 2/4

Keiji si matne spomínal, že mu meno Rhaaxin prišlo povedomé. V jeho Noram skúsenosti bolo príliš veľa vlkov, aby si ich vedel všetkých zapamätať. V opačnom prípade by si totiž bol istý, že Althyra nemusela mať o jej známosť obavy. Rhaaxin si s Einarom určite poradil. A týmto nechcel povedať, že svojmu alfovi nefandil. No, i keď teraz s Althyrou na starosti- Sám sa chcel bieločiernej vlčici spýtať či ho doprevadí po okolí alebo sa rozhodne zostať s jedným z vlkov v úkryte, no Althyra ho predbehla. Kútiky tlamy sa mu jemne zdvihli do úsmevu. ,,Každý z nás má špeciálny talent a môj je stresovať," stále aby ho nikto okrem Althyry nepočul stíšil hlas a nemohol si pomôcť než nechať vykĺznuť von tlmený smiech. Ten sa ale premenil na akýsi rozpačitý, previnilý výraz. Veď on sa za ten čas od príchodu na mois gris ostrovy a najmä pripojenie sa do Alatey polepšil. Už aspoň nenechal stres s ním tak vybabrať a neželane ho omámiť. Prestať toľko stresovať, no, nad tým musel ešte zapracovať. ,,A čo ty? Objavila si už svoj?" mohla to byť celkom osobná otázka a tak neočakával na ňu s istotou odpoveď.

Napíš v horách jeden post aspoň po dobu štyroch dní 1/4

Hanka, Althyra

,,Ahoj, Hanka," usmial sa na príchodzú vlčicu, ktorá ich rovnako uvítala v úkryte. ,,S Einarom sme sa krátko stretli v Tichej zátoke," odvetil jej na otázku, neochotný spomínať na tú bolestivú udalosť, ktorá vlastne stála tam blízko neho, ,,a následne som sa s Althyrou pobral späť na územie. No, mám menšie tušenie," pohliadol na bieločiernu vlčicu a následne späť na betu, ,,že sa vydal poctiť svojou návštevou Zlatý les," Hanka si mohla zvyšok domyslieť, no pokiaľ by od neho žiadala detaily samozrejme by jej ich ako inak dodal. Zostal tam len napoly zahanbene stáť, keď Hanka vyhrešila Enigmu a snažil sa tváriť normálne. Čo na to povedať, bolo pre neho ľahké z tej interakcie dostať second paw embarrasment. Snáď jej takto nedá nechtiac príležitosť vynadať aj jemu!
,,Oddýchneme si," riekol, keď dostali kolektívny rozkaz, ,,no čoskoro sa budem musieť znova venovať hraniciam," Hanka nebola Einar a tak si dovolil svojej bete a kamarátke trochu "oponovať". ,,Čím dlhšie sú hranice ponechané bez dozoru, tým viac riskujeme neželané prekvapenia," či už sa Arryn s Cipher vrátil s hlásením alebo nie, Keiji považoval za potrebné ich obehnúť. Predsa len, jedným takým neželaným prekvapením bola Cinder, ktorá teraz bola súčasťou pôdy na území a stal sa z nej stromček. Plecia mu trochu poklesli, keď nikto nevenoval pozornosť jeho otázke ohľadom Trezalky a Leta, no rozhodol sa predpokladať, že skrátka nevedeli kde sa tí dvaja nachádzali.
,,Dopadlo to lepšie než som si myslel," poznamenal tak, aby sa jeho slová dostali len k ušiam Althyry, napoly zachytiac, že Xander s Enigmou zmizli von z úkrytu. ,,Asi som nad tým príliš premýšlal...zase," narážal samozrejme na reakcie vlkov na novú členku v týchto nepriaznivých časoch. Popreťahoval si svaly a následne sa posadil na zadok v rámci nejakého toho oddychu.

Poprosím Verene špeciálnu mágiu. Vymyslím si ju až niekedy v budúcnosti

4% rozdeliť do sily a 1% do obratnosti

Zapsáno.

Zauvažuj nad najlepšou akciou pre prežitie potopy (v štyroch vlkov)
Po premočení si urob horký odvar z trychtýřku

Podbel, Xander, Enigma, Althyra

,,Ahoj, Podbel," privítal vlka, ktorý sa pri nich z vonkajška objavil a predstavil ho tak Althyre. Šedý vlk ich obdaroval úsmevom, ktorý mu Keiji opätoval. Podbel bol vždy miernejší. Čiernemu vlkovi opadol ten najväčší kameň zo srdca až keď sa v úkryte zjavil Xander s Enigmou, partner a syn zosnulej členky, a nezobrali prítomnosť vlčice negatívne. Kde vlastne bola Cipher? Vittani stretol u Tichej zátoky. Stále však bolo čoho sa obávať, ešte nestretli tých tvrdších členov svorky. Kývol hlavou Xanderovi na potvrdenie svojho mena a identitu bieločiernej. ,,Plánoval som obehnúť hranice a skontrolovať situáciu potom, čo som novú členku, Althyru, zaviedol do úkrytu," ubezpečil Xandera a Enigmu zároveň, ,,bude potrebné zhromaždiť všetkých schopných zaujať obrannú pozíciu," hranice boli rozsiahlé a situácia vonku zlá; každá štvorica láb sa zíšla. ,,Videli ste niekto Trezalku a Leta?" opýtal sa ich. Boli hlbšie v úkryte? Arryn, ktorý sa už pravdepodobne vzchopil, ho príliš osobne nezaujímal. Nemal s ním osobne ešte žiadnu interakciu, ale to sa napraví.
,,Ďakujeme, tak my sa teda obslúžime," odvetil na ich ponuku sa zahriať odvarom a vytlačil si z kožucha mágiou vodu, lebo v opačnom prípade by to bolo kontraproduktívne. Napil sa a cítil ako sa mu telom rozlialo príjemné teplo. Povzbudivo kývol na Althyru a dodal, keď si vzpomenul čo jemu Hanka po prijatí do svorky povedala:,,Vyber si tu nejaký pelech, ktorý je obsadený zistíš podľa pachu," ktorý jemu samotnému nejako odchádzal, ehm ehm. Ale čo už s tým narobil, musel sa nejako vynájsť.

<< Územie Alatey

Althyra, všetci

,,A sme tu," zastal na pár krokov od vchodu do úkrytu a podvedome stíšil hlas, aby zakryl svoju nervozitu:,,Prehovorím prvý ja, aby som hneď objasnil situáciu," objasnil jej svoje úmysli a v hlave si už premietal ako by to mal členom svorky povedať. Ak by sa vlci mohli potiť, už by sa to z jeho čela lialo. I keď teraz by to nebolo tak či tak vidno. lebo jeho kožuch bol premočný po nevypýtanom si kúpely v Tichej zátoke a od dažďa, ktorý sa stále a stále lial z oblohy. ,,Neber si ich reakcie príliš osobne. Snáď sa čoskoro všetko vyjasní" aj keby ju rád ujistil, Keiji sa zdráhal použiť slová ako "určite" a "za isto". Z pochopiteľných dôvodov. ,,Okej, tak, poďme na to," povedal si skôr pre seba na povzbudenie než pre ňu a vkráčal dovnútra, vstupujúc do sucha a nechávajúc dážď konečne za sebou. Pri vchode bolo blatovo, no inak ho privítalo sucho úkrytu.
,,Zdravím," odkašlal si nahlas aby na seba upozornil a pohladom prešiel po prítomných vlkov, snažiac sa nájsť slová, ktoré si pred vstupom do úkrytu pripravil. Vedel, že nebolo dobré otálať než si členovia svorky vytvorili vlastnú, nesprávnu domienku. ,,Toto je Althyra. Dozvedela sa od vlka zo Zlatej o Alatey a Einar sa ju rozhodol prijať s tým, že budem za ňu uh, životom zodpovedný," pokukol po vlkoch aby si prezrel čo si o tom myslia, no nedal im dostatok priestoru aby stihol dopovedať čo bolo treba než sa na nich vrhli, ,,nesmie zostávať bez dozoru jedného z nás, dokým sa nepreukáže, že nie je jedna z nich," a...to by bolo asi tak všetko? Pohliadol na bieločiernu vlčicu či mala niečo dodať alebo ich aspoň slušne pozdraviť. ,,Ach! A ulovili sme zajace-," uši sa mu vystreli, ,,um, zajaca," opravil sa, keď si spomenul, že ten druhý sa zostal niekde kúpať v Tichej zátoke. Mykol "plecom", aby si úlovok zošuchol dole a schmatol ho do tlamy, na čo popodišiel dopredu a odložil ho nabok, nech si s ním ostatní už naložili ako chceli. Tak či tak sa zišiel do zásoby, lebo teraz nastali ťažšie časy.

Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom 3/3

Keiji sa prihnal k líške, ktorá sa oslobodila zo zajatia ladom a schmatol ju za krk, na čo ňou zbesilo začal mykať do strán - metóda, ktorou predátori oslabili svoju korisť či zlomili jej krk. Líška márne na neho štekla, keď sa priblížil a skrčila sa na zemi v obrannej pozícií, aby ho pokúsala či sa následne snažila vyvliecť z jeho druhého zovretia. Čoskoro bola z mykania príliš desorientovaná na to, aby bola schopná reagovať a jej ryšavé telo sa opakovanie stretlo so zemou. Keiji trhol rázne krkom a zostalo mu v tlame len chumáš jej srsti. Samotná líška bola týmto pohybom vyhodená do vzduchu a vletela medzi stromy z dohladu dvoch vlkov. Na jeden ten dlhší moment by si mohli vlci myslieť, že z nej čierny vlk vytriasol život. Následne však mohli zazrieť, ako sa jej srsť myhla medzi porastom a sypiac, kňučiac odkrivkala preč. Rozhodla sa, že dala prednosť úniku než ďalšiemu hádam beznádejného pokusu o zajaca. Či to už líška prežije bolo otázne. Keiji s ňou celkom slušne naložil. Hlboko sa nadýchol a zažmurkal, keď mu výhlad na jedno oko zatienila krv tečúca mu z čela. Otočil sa k Althyre a zajacovi na zemi, ktorého si prehodil naspäť na chrbát. ,,No...to som sa teda predviedol. Nebolo to ani trochu koordinované," povzdychol si. Začala sa mu do tela rozlievať bolesť zo škrabancov a kusancov, ktorú predtým potlačil adrenalín, ,,ale inak...dobrá práca," usmial sa na ňu a zavrtel chvostom. Vlci sa spolu rozišli do úkrytu.

>> Úkryt

Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom 2/3

,,No len to nie!" vyhŕkol Keiji, keď sa líška šikovne prešmykla popri bieločiernej vlčici a skočila po jeho boku, naťahujúc krk a roztvárajúc tlamu, aby mu zajaca strhla z chrbta. Minula len o kúsok. Ako sa však Keiji zvrtol v zúfalom pokuse jej v tom zabrániť, ich úlovok mu skĺzol nižšie. Líška neváhala využiť tejto príležitosti a znova po zajacovi skočila, na čo ho schmatla za nohy a hneď by aj zdrhla kade ľahšie keby nebolo Keijiho, ktorý ju zacvakol na boku zubami až mu krv líšky vytreskla do tlamy. Pevne zovrel stisk ako sa líška začala metať v snahe sa uvolniť z jeho zovretia, sama neochotná pustiť zajaca. Syčiac a prskajúc sa zaháňala Keijimu po tvári labami a zanechala Keijmu na nej pár škrabancov, ktorý sa jej inštinktívne snažil uhnúť, no zároveň ju odmietal pustiť. Výsledkom bol akýsi chaotický tanec, ktorý spočíval v tom, že sa Keiji, s privretými viečkami aby si ochránil oči, točil dokola zvierajúc líšku, ktorá zase zvierala zajaca. Keiji takto vrazil do Althyry, ktorá stála v ceste tohto zvláštneho tanca. Nech už vlčica zasiahla akokoľvek, po pár kolách nakoniec líška nechala zajaca dopadnúť na zem a radšej sa sústredila na to, aby si zachránila kožuch. Zahnala sa tesákmi všade kam Keijimu dosiahla.

<< Hraničné pohorie

Ubraň svoj úlovok pred hladným predátorom 1/3

,,Želám ti veľa šťastia," kývol hlavou na jej slová o budovaní rešpektu, lebo tvrdá práca úplne nestačila ak sa ostatné partie rozhodli zamiešať kartami. A zároveň tým vlastne želal veľa šťastia aj sebe. Zo slov budeš za Althyru ručiť vlastným životom sa mu zovrel žalúdok a cítil kameň na srdci. Čo sa ho snáď chcel Einar zbaviť? Ak by sa niečo stalo a nie nutne vinnou Althyry, Keiji mal dostatok pudu sebazáchovy na to aby zdrhal kade ľahšie a nečakal by na rozsudok. Sám si pre seba potriasol hlavou, aby tie myšlienky potlačil a sústredil sa na lepšie podnety.
Jeden nemohol povedať, že Keiji a Althyra nemali dostatok príležitostí sa spoznať a zblížiť. Aj teraz spoločne stáli proti líške, ktorá im prekrížila cestu a drzo na nich vytasila jej tesáky. Rovnako ako bieločierna vlčica, ani Keiji nemal v úmysle sa svojho úlovku vzdať. Už stratili niekde jedného zajaca, ktorého hádam zobral prúd vody, keď sa Althyra prepadla do vody a topila. Neprial si, aby ich lov vyšiel úplne nadarmo a dožičili líške víťazoslávny pocit. Gesto jej Keiji oplatil tak, že aj on nadvihol pysk a cez tesáky sa mu vydralo tlmené, varovné zavrčanie. On sa musel sústrediť na obranu a prípadné útočenie nechať na Althyru, lebo mal u seba zajaca a líška by mohla byť šikovná mu ju strhnúť z chrbta. No nech na predátora cerili dvaja vlci zuby, zdala sa byť dostatočne zúfalá na to, aby s pohľadom na zajaca urobila výpad vpred na bok čierneho vlka. Keiji svižne cúvol a dupol pri tom prednou labou do zeme, na čo mu spod laby vystrelil cielený prúd vody, ktorý zasiahol ryšavku medzi oči. Tá až bolestivo zaplakala a na okamih sa stiahla, no rýchlo to zase skúsila znova.

,,Dovolím si povedať, že Alatey má veľa prívetivých vlkov," usmial sa, no následne mu kútiky tlamy pokesli. Nemohol samozrejme zabudnúť na čerstvú udalosť, o ktorej by mal Althyre asi vypovedať aby nebola zaskočená, najmä, keď ju členovia nemuseli uvítať práve priateľsky. ,,I keď, Einar je teraz ako aj ostatní vypetejší," Keiji si odkašlal, ,,zdráhal som sa ti to predtým povedať, ale ako si mohla pochytiť," samotný alfa jej dal nápovedu a bieločierna vlčica tak mohla byť trochu na jeho nasledujúce slová pripravená, ,,niečo sa vo svorke stalo," ak sa to nedozvie od čierneho vlka, členovia Alatey jej o tom nepochybne dali vedieť jedným alebo druhým spôsobom. ,,Jedna členka bola napadnutá na hraniciach a, no..." zvyšok si už mohla domyslieť. Očkom po nej pokukol aby si zistil jej reakciu, neodvážiac sa priamo na ňu pozrieť. No, nemohla byť príliš naštvaná nad tým, že ju nikto nevaroval, keď sa sama prihrnula k tajnoskárskej svorke. ,,Inak by bol Einar tiež prív- ehh, trochu prívetivejší," no, snáď to príliš Althyru neodradilo. A ak áno, tak potom Alatey nebola pre ňu. Vždy sa tu niečo dialo a konflikt vraždy ešte ani zďaleka nebol uzavretý i keď teraz si vlci museli lámať hlavu nad nekončeným dažďom a záplavami. ,,Ale áno. Snáď nás už nič nečaká," neznelo to presvedčivo. Najbližšie sa totiž museli vysporiadať s hladnou a veľmi trúfalou líškou, ktorá dostala zálusk na zajaca na Keijiho chrbte.

>> Alatey