Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,,Isto," nenechal sa predsa zahanbiť. Ako hraničiar od ktorého sa očakávalo, že bude chrániť hranice pred narušiteľmi by si mal byť schopný poradiť so srnou i keď ešte nevyčerpal potenciál fyzického zosilnenia. Síce sa ostrovy postarali o to, aby od príchodu na mois gris sa mu zvýšila sebaistota a celkovo posilnili jeho charakter, stále vedel pomerne ľahko znervóznieť. Sledoval Tiaru ako stopuje, hádam aby sa tomu trochu priučil. Tomu, že jeho ňufák nebol schopný vnímať dobre pachy, to nepomohlo no stále si zvýšil šancu na vystopovanie nejakej zvery ak to bolo potrebné. Spozoroval ich nadchádzajúcu korisť o dve sekundy neskôr než jeho spoločníčka. Srnka im síce bola jasne na očiach, no oni dvaja v pozícií lovcov boli v značnej nevýhode. Nížina hojnosti bola otvorené priestranstvo, neponúkalo žiadne prekážky. ktoré by srne na nich zablokovalo výhľad. I tráva tu bola nízka a nebola tak možnosť sa v nej schovať i keď Tiara bola od Keijiho znateľne nižšia. ,,Aký je plán?" stíšil hlas, aby neodplašil ich korisť skôr než sa pustili do akcie. Tiara tu bola predsa bola od mala lovec a nebolo tak ani trochu odveci predpokladať, že vedela presne ako postupovať. Keiji uprel zrak na pasúci sa srnu, no nedovolil si na ňu príliš hladieť snáď akoby sa obával, že zviera jeho pohľad vycíti. Tak, ako to bývalo u vlkov.
,,Možno by sme sa k nej dokázali priblížiť dostatočne na to, aby jej jeden znás mágiou zo vzdialenosti podlomil nohy alebo ju inak zdržal," aj tak sa rozhodol prispieť svojou myšlienkou, pričom sa snažil príliš nerozprávať. Srne stačilo zodvihnúť hlavu a pozrieť sa ich smerom na to, aby sa rozšprintovala preč. Ćím kratšia vzdialenosť medzi ňou a dvoma vlkmi bola, tým ľahšie ju bolo dobehnúť ak sa tak stalo. No a ten druhý zatiaľ po nej vybehol a vrhol sa na ňu, ale to Keiji asi ani nemusel hovoriť nahlas. Pozrel sa na vlčicu čo si o tom myslela. Zatiaľ čo poprípadne čakal na odpoveď alebo vypočutie si jej lepšieho plánu, znova sa pozrel na srnu. Tá na moment zodvihla hlavu a šklbla uchom, no následne pokračovala v paseniu a dvaja vlci zostali zatiaľ nepovšimnutí.

,,Zlatá svorka? O tej som tuším raz uvažoval, že sa do nej pripojím, ale nakoniec ma cesty zaviedli k Alatey," Keiji si už na Gabriela, vĺča ktoré stretol krátko po jeho príchode na ostrovy, nespomínal. Bolo to už pomerne dávno. To isté platilo o Wyianovi, tulákovi, s ktorým si čierny vlk veľmi rozumel. Ten mu zas povedal o "tej svorke v horách". Keiji istý čas dúfal, že sa im znova podarilo stretnúť a on by mu s hrdosťou oznámil, že to zvládol a stal sa členom Alatey. Inu, niektoré vzťahy neboli súdené na viac, než krátku a zabudnuteľnú známosť. ,,Prieskumník tiež neznie ako zlé povolanie," poznamenal, kebyže vie o takej možnosti v Alatey, asi by sa nad tým chvíľu zamyslel. No aj tak by si s veľkou pravdepodobnosťou tak či onak vybral post hraničiara. ,,Čo ťa lákalo k lovcovi?" vyzvedal. On v love nikdy nejako nevynikal a tak dávalo zmysel, že sa k tomu veľmi nemal. I keď lov bol svojím spôsobom ako boj, v ktorom bol Keiji vyučený od otca.
,,Ešte som s nimi nemal tú česť," pokrútil hlavou. No, lebo bol zaseknutý v Začarovanom lese, všakže. Tu a tam mu ešte svaly po tom páde mravčali, no už sa z toho jeho telo vzpamätalo. No a potom si ešte skočil za obchodníkom pre nový kožuch a vylepšenie mágie. ,,A ja ti zamávam naspäť," povedal pobavene, ,,bude to celkom dobrý pocit," usídil. Na poslednom sraze mu tak mohla zakývať jedine Hanka, ale tá sa musela vzorne prezentovať po boku alfy ako beta.
Snáď ešte nenarazil na niekoho kto by tak veľa rozprával, no v pozitívnom slova zmysle. Keijimu, ktorý nebol majster konverzácie, sa podvedome páčilo, že nemusel ťahať za každé jej slovo ako za steblo trávy. Bolo dosť možné, že to bolo skrátka tým, že mali solidnú spoločnú tému - svorku. Tak či onak, konverzácia príjemne plynula. No, odmysliac si tú predchádzajúcu náladovosť. Keiji už stretol pár náladových vlkov a vedel sa cez nich ľahko prekusnúť. Jeden ale vedel, že nebol náladový vlk ako náladový vlk. To bolo ako tvrdiť, že všetci milí vlci boli rovnakí. ,,Stopovať budeš musieť ty," priznal sa trošku...nervózne a nechal tak vlčicu viesť. ,,Môj ňufák mi neslúži tak akoby mal," začínal si uvedomovať svoje čuchové nedostatky a nebol si ešte istý ako sa ohľadom toho cítil. ,,Sľubujem ale, že ti dobre poslúžim na polapenie koristi," dúfal v srnu, lebo zajace lovil vždy, no zajace boli pravdepodobnejšie a uloviteľnejšie. Pohľadom skúmal trávu pred nimi či nezazrie pohyb.

,,Asi som mal ostrovy celé preskúmať než som sa pridal do svorky," priznal si a nepriamo tak odpovedal na jej otázku. ,,Teraz, keď nemá kto veľmi strážiť hranice si nedovolím sa príliž od územia vzdialiť," ale veď ona sa naskytne ešte príležitosť. Ako sama Tiara povedala, jeden alebo dvaja hraničiary sa určite nájdu. Aspoň v budúcnosti. Niektoré z tých mnohých vĺčat, ktoré vo svorke stále pribúdajú si to snáď za povolanie vyberie, no nie? ,,Uh, v pohode," nerozumel úplne za to sa ospravedlňovala. ,,Už tomu budú takmer dve roky," možno jeho pojem o čase bol rozpoltený vďaka ostrovných shenanigans, jemu to prišlo, že to bolo omnoho kratšie. A zároveň, že prebehlo viacej času než len dva roky. Áno, zmäťujúce. ,,A čo ty? Ako stará je Alatey?" zaujímal sa. Bolo to vlastne celkom fascinujúce, že Tiara poznala celú históriu svorky.
A to ešte tí dvaja nevedeli, že ďalší Alateyský párik si práve zarobil na svoje vlastné ratolesti. Ešte pár deciek navyše a Keiji sa začal cítiť, že jeho svorka bola jedna veľká škôlka. Kedy bol on na rade s potomkami? Na vĺčatá sa ani trochu necítil, ale tá vôľa by prišla časom vo vzťahu. Vzťahu, ktorý bol momentálne v ďalekom nedohľade. ,,Myslím, že sa volá Stina...? Čiernobiela vlčica," menom si istý nebol, výzorom áno. Vo vzťahoch Einara sa nevyznal a bolo radšej sa nevyznať i keď musel uznať, že teraz sa v ňom vďaka Tiare prebudila zvedavosť.
,,Pokúsim sa pred najbližším srazom spoznať bližšie čo najviac členov. Je vtedy na to najlepšia príležitosť," prezradil jej svoj plán. Počas srazu si ich pozornosť vyžadoval Einar a po sa všetci rozpŕchli preč za povinnostiami alebo na potulky mimo územia, ako kŕdel vyrušených vtákov. ,,Aspoňže my sme sa tu takto stretli, za čo musím vďačiť tebe," keby ho neoslovila, len by ju zahliadol tu a tam na území a ktovie kedy by sa mu vôbec podarilo dozvedieť sa jej meno. Než sa nazdali, začalo sa rozvidnievať a prinieslo so sebou o niečo chladnejší vzduch. Zdalo sa, že to bolo prvé, nenápadné znamenie, že sa leto chýlilo ku koncu. ,,Ako mávnutím chvosta, noci je koniec. Pripravená ísť loviť?"

No ona si už len mala čo myslieť, že veľa rozprával! Veď ako mal len vedieť či preferovala upokojujúce slová alebo len stručné To určite bude dobré. Veď sa len sotva spoznali. Nezdalo sa, že by aspoň trochu ocenila jeho snahu ju mentálne podporiť. ,,Keiji," zopakoval suchým tónom. ,,Dávam si menšiu prestávku. Neustála práca nikomu neprospieva," až klikol jazykom, no prebehlo to nenápadne. ,,Prečo nie. Trochu pohybu navyše mi neuškodí. A uh, to nebude potrebné," odvetil trochu prirýchlo. V prechádzkach po horách nachádzal duševný pokoj a ten mu Tiara rozhodne nedodávala. Nerád by to spojenie jej prítomnosťou poškodil. ,,Dúfam skôr, že nás hraničiarov časom pribudne viacej. Je ťažké vo dvojici pokryť hranice rozľahlého územia svorky," dodal ešte aby sa neurazila, len to by mu tu ešte chýbalo.
,,Hanka je moja kamarátka," odvetil s náznakom hrdosti v hlase. Síce nemala na neho veľmi čas, stále bol rád, že ju tak mohol volať. ,,S Vločkou som...prehodil kus slova," nedalo sa to tak nazvať, no Tiara nemusela vedieť podrobnosti. Aspoň nie od neho. Keď naposledy bielu vlčicu videl, chúďa bola otrasená z udalostí, ktoré sa udiali na poslednom sraze. Rozhodne nebola jediná, v ktorej z toho vykvetli nepohodlné pocity. ,,Xander a Cinder? Oni sú rodičia Cipher a jej súrodencov, nie?" osobne sa s ani jedným nerozprával, no poznal ich drahú, hlučnú tínedžerku, ktorú trochu bral ako mladšiu sestru. ,,Iste," povedal stručne. Ak by Vločka bola taká dobrá kamarátka, určite by na vlčicu myslela, spomínala ju a hľadala. Čierny vlk nevedel však Tiare čítať myšlienky. Zatiaľ. Keiji a Tiara vlastne zdielali rovnaký problém, no vlčica sa nevedela vyjadrovať a najmä naivne očakávala, že porozumel jej duši za tú necelú polhodinu od ktorej sa prvýkrát zoznámili. Povedzme si úprimne, aj keby mu Tiara dala tú možnosť jej porozumieť, Keiji sa na to necítil. Za tú bolesť hlavy mu to nestálo. Tiara si s Vločkou navzájom vystačia. ,,V čase môjho pripojenia boli vo svorke zväčša dospievajúci vlci, no Einar tuším očakával počas posledného srazu vĺčatá," už vlastne museli pobehovať po území. ,,Je vždy vo svorke veľa vĺčat?" zasmial sa. No, rozhodne si všimol, že tam nemal veľa rovestníkov.

,,Sériový vrah?" ponadvihol pomyslené obočie nad tým výrazom a viac sa k tomu nevyjadroval. ,,Um, čo sa Arryna týka..." nechcel byť nositeľom zlých správ, no Arryn sa vydal na prieskum do hôr a odvtedy ho viac nikto nevidel alebo tak nejak mu to ostatní povedali. A už prešla dosť dlhá doba na to, aby jeden sotva pomyslel na to, že sa znova objaví. Keiji pôvodne dúfal, že Arryn ako skúsený hraničiar bol ten čo by ho previedol po hraniciach a trochu mu o ich povolaniu porozprával, možno mu prezradiac jeden či dve triky. Vlčica však rozprávala ďalej a nedala tak možnosť Keijimu sa rozhodnúť či jej povedať o Arrynovej nezvestnosti. ,,Ach, tak vidíš. Aj vo svorke sa jeden môže cítiť sám," niežeby vlčica vyslovene predtým tvrdila opak, no z jej ostatných slov a postoja k veci to vyplývalo. ,,Ty si poznala Einara?" nemohol si pomôcť a udivene ten fakt zopakovať, neočakávajúc na svoju otázku potvrdenie. Bol zvedavý aký bol Einar kedysi a či sa odvtedy príliš zmenil, no na vyzvedanie teraz nebol priestor. Snažil sa všetok ten nával slov vlčice spracovať a napokon zostal zaskočený, keď sa začala triasť.
Podišiel k nej snáď akoby bola porcelánová bábika, ktorá sa mala rozlámať na kúsky s prvým zafúkaním. Pekná na to určite bola. Potlapkal ju po chrbte, čo bolo vcelku trápne a nemotorné gesto, no bola to jediná forma podpory, ktorá nie dobre socializovanému Keijimu v tom momente napadla. Existovali kurzy socializácie pre vlkov? ,,Čas tu na ostrovoch vie vlka ľahko polapiť. Myslím, že sa to stáva mnohým," nelám si s tým príliš hlavu, snažil sa jej snáď povedať, no dobre si uvedomoval, že to bola desivá a zmäťujúca situácia. Čo ak jedného dňa bude vlk spať roky? No, radšej sa nad tým nezamýšľať. ,,Ja som sa vlastne takto pozabudol jedno ročné obdobie v Začarovanom lese," tým jej povedal, že skutočne nie je sama. ,,A som si istý, že tvoja sociálna situácia sa časom vylepší. Vieš, lovci sú v Alatey stredobodom pozornosti. Určite budeš čoskoro zatiahnutá do nejakého lovu a budeš mať tak príležitosť sa bližšie spoznať aspoň s ostatnými lovcami," taká Hanka by ju určite neignorovala. Ak áno,jeho kamarátka by si v jeho očiach pohoršila! Ako hraničiar, osamelá práca, to mal trochu horšie.

Jej logika sa mu veľmi nepozdávala, no nevedel čím to podložiť. Snažil sa vzpomenúť si na samotárske zviera, ktoré mu prišlo milé. Nič z toho sa mu nezdalo ako presvedčivý príklad. ,,Medvede sú skrátka protivné," riekol napokon. Ani im to nezazlieval, no jedného by veru stretnúť nechcel. ,,Istý čas som bol tulákom a väčšinu z toho som bol vlastne samotár," nie úplne dobrovoľne, ale aj tak. ,,Snáď by si sa ma vtedy nebála, hmm?" opýtal sa pobavene nad zamýšľaním vlčice, v pozitívnom slova zmysle. Jej myšlienkové pochody boli rozhodne unikátne. ,,Nemyslím si, že som sa odvtedy príliš zmenil," dodal. Áno, aj nie.
,,Alatey?" zopakoval a zavrtel chvostom, keď mu vlčica potvrdila jeho domienku. ,,Tak to pár vecí uľahčuje," povedal si skôr pre seba. Ako najmä, že svorku mohol voľne spomínať. Bolo ťažké s jedným komunikovať, keď musel okolo toho chodiť ako okolo horúcej kaše! ,,Ja som hraničiar," odvetil jej, ,,obehovanie, čiže stráženie hraníc pred cudzincami, obnovovanie hraničných značiek, ešte viac stráženia. A čo ty?" zaujímal sa, dúfajúc, že išlo o novopridanú sa hraničiarku. S tým poznamenal:,,Pri poslednom sraze som ťa nevidel," bol si tým takmer istý, predsa len sa v sraze nachádzalo veľa vlkov a nastal tam celkom rozruch. Umožnil tak vlčici si čo-to objasniť. ,,Si nová? Volám sa Keiji, mimochodom," no akoby to len bolo, keby nepoznal meno člena svorky, s ktorým sa stretol takto tvárou tvár? Samozrejme tak počítal s tým, že sa mu vlčica na oplátku bez vyzvania predstaví.

Pohľadom nenápadne skúmal doplnky, ktoré vlčica mala na sebe. Zaujímal sa o to, z kadiaľ k nim prišla, no opýtať sa jej v tomto momente mu prišlo nezdvorilé. Možno sa mu to prirodzene podarilo vytiahnúť neskôr. Úprimne, dúfal v to. ,,To nepopieram," pousmial sa, ,,samota mi sama o sebe nevadí. Nie v dlhodobom časovom pásme. Povedzme, že to je komplikované," zasmial sa napokon.
Svorka a núdza o stálu spoločnosť snáď nešlo dokopy a Keiji sa nad svojími slovami pozastavil. Rozmýšľal, ako by ich objasnil bez toho, aby o sebe zdelil viac než bolo nenutné. Len málokto nemal zábrany rozprávať o vnútorných záležitostiach s cudzími vlkmi, no Keiji medzi týchto jedincoch nepatril. Až zostal sám zo seba znepokojený, že sa jej tak zdôvernil. Mohol za to snáď optimizus vlčice? ,,Patrím," priznal sa, čiastočne si vedomí, že na ňom svorka cítiť. ,,Je trochu ťažké sa začleniť, skutočne začleniť," dodal na objasnenie ten celej záležitosti, ktorú sám načrtol. Na to sa usmial:,,Ale všetko to chce len čas," úprimne v to aj veril. Jeho práca skrátka nebola centrom pozornosti ako liečiteľ či lovec. ,,Vlastne som mieril práve na územie svorky," prezradil jej, dúfajúc, že dobre na nej cítil pach Alatey. Ten zachytil len teraz, bol akýsi matnejší. Nezdržovala sa snáď tak ako ona posledný čas na území? Bola to len domienka, Keiji si bol dobre vedomý svojho ňufáku, ktorý nebol práve najcitlivejší. ,,Je na čase sa vrátiť k svojím povinnostiam," nemohol dovoliť nechať celú váhu ustráženia hraníc len na Třezalke a svojím spôsobom by mal potiahnúť nadčasy. Flákať sa bude trochu môcť, keď ich bude viac do počtu.

Čierny vlk dlho sám neostal a svojou prítomnosťou ho podstila priateľská vlčica. Keiji k nej natočil hlavu: ,,Zdravím," kútiky tlamy sa mu nadvihli do menšieho úsmevu. Optimizmus, ktorým cudzinka priam sršala bol veľmi nákazlivý. ,,Ani u teba nevidím nikoho po tvojom boku," odvetil jej nesmelo. Neoriginálna odpoveď? Tak trochu. No ona mu podala neoriginálnu otázku, takže to bolo len férové. Keiji musel však uznať, že on sám by sotva vymyslel unikátny spôsob, ako s niekým cudzím nadviazať konverzáciu, za veľmi dobrého predpokladu, že sa práve o to vlčica pokúšala. No, veď sa len uvidelo.
,,Nanešťastie je v mojom živote núdza o stálu spoločnosť," posťažoval sa jej snáď. Mal síce členov svorky, no tí sa často niekde rozleteli skôr než sa s nimi stihol dať do nejakého poriadnejšieho rozhovoru. Hanka, jeho kamarátka, bola príliš zaneprázdnená a navyše aj veľmi žiadaná ostatnými na to aby sa s ním mohla flákať častejšie. To jej mimochodom nezazlieval. Keiji bol nevýraznejšej povahy bez zaujímavejších čŕt, ktoré by vlkov priťahovali. Bol tam, boli k nemu milí a keď na to došlo prehodili kus slova, no ľahko sa na neho zabudlo. Možno to tak úplne nebolo, ale kto ho tu poznal dostatočne na to, aby mohol tvrdiť opak? Ale bola pravda, že teraz to bol zase on, kto sa kde tam túlal, čo sa práve chystal napraviť. Taktiež bol stále relatívne nový a nájsť si svoje miesto v už vo vybudovanom systéme vzťahov v rámci svorky si vyžadoval čas. Jhin za to mohol, že sa náhle cítil sa posťažovať.

<< Mrazivá jaskyňa (Cez Tundru)

Ani jeho pomalé tempo mu nedalo dostatočne času na to, aby si zvykol na zmenu teploty medzi Tundrou a Nížinou hojnosti. Naučí sa niekedy vyššie teploty tolerovať? No, to by sa v nich musel byť ochotný zdržiavať. Aj teraz sa ponáhľal, ako to len šlo, naspäť do chladnej náruče hôr. Jeho cestu mu robila znesiteľnejšiu noc, ktorá zaliala ostrovy a Keijiho čierna srsť si tak oddýchla od nepriaznivých slnečných lúčov. Všetko na ňom kričalo, že nebol stvorený do teplého podnebia.

Zápis rýchlohry
Prechádzal práve popri horách na kraji nížiny, keď zostal zarazene stáť. ,,Kaito?" oslovil vlka menom svojho brata, tváriac sa, akoby videl prízrak. Ten pre neho jeho súrodenec možno aj skutočne predstavoval. Následne sa cudzincovi, ale prizrel bližšie a uvedomil si, že sa pomýlil. Hádes, ako sa mu na to vlk predstavil, mal kožuch veľmi podobný tomu, ktorý sa dedil v Keijiho rodine - čierna srsť so šedobielymi značkami a dokonca aj fliačkami. Keiji sa mu za svoju chybu ospravedlnil a v duchu si aj tak trochu vydýchol, na čo sa Hádes rozhorčil, že či takto menil obchodník každého ak si ho Keiji dokázal s niekým spliesť. Keiji mu objasnil, že v jeho rodine sú ich farby dedičné a poukázal aj na svoju srsť.
Snažiac sa neznieť príliš vyľakane, Keiji nepríjemnému vlkovi protivne odvetil, že z dôvodu veĺmi podobnej srsti bolo ľahké si ho na prvý pohľad pomýliť, ale nabudúce sa prizrie dvakrát. Dostali sa do krátkeho rozhovoru o kultúre spájajúcou sa s hviezdami a slnovratom. Keiji na to vyjadril svoj názor, že na svete je veľa vlkov s čiernym kožuchom a sem tam sa stane, že majú v kožuchu "hviezdy" a s kultúrou to nemuselo mať nič spoločné. I keď následne zneistel, keďže bolo otázne z kadiaľ jeho otec vlastne pochádzal. Starý vlk bol príliš zamestnaný hučaním do Keijiho za každú blbosť, ktorá sa naskytla a celkovo rodinné vzťahy boli pohrotené dostatočne na to, aby sa Keiji o minulosť svojich rodičov príliš nezaujímal. Ku Keijimu prekvapeniu mu dal Haedus za pravdu a vypýtal si od neho jeho meno. Vyjadril vôľu, že sa tí dvaja možno nabudúce stretnú za lepších okolnosti, než sa obaja pobrali svojou cestou.

,,Phew," vydýchol si, keď osamostatnel. Bol rád, že to jeho brat nebol. Tak prečo sa cítil...sklamaný? Nie, to nemohlo byť správne. Mieriac na územie svorky sa snažil priradiť názov k pocitom, ktoré práve prežíval. Príliš tvrdohlavý na to, aby priznal o čo skutočne šlo - sklamanie. Ale to bolo tak, keď išlo o komplikované a nie práve pozitívne rodinné väzby. Otca už Keiji vidiel nikdy nechcel, matku by nepreferoval, no jeho bratia...síce boli od seba viac menej izolovaní otcovým chovaním, hlboko v duši mu chýbali. Keiji potiahol nosom a pokrútil hlavou. Bolo zbytočné nad tým premýšľať. Pravdepodobnosť, že by skončili tu s ním na ostrove bola veľmi nízka. Prečo by odišli?

,,Niežeby som tam nechcel, ale-!" išiel sa hneď brániť proti tak krivemu obvineniu. Nebol snáď jeho spoločník svedkom jeho leteckej nehody? Jhin si tiež vypočul počas ich presunu za obchodníkom od Keijiho dobrú dávku bolestivých syknutí. Sám mu ozrejmil, že s tak náročným zľadovateným terénom by teraz sotva zvládol popasovať. A možno to Jhin ani tak nemyslel a čierny vlk to len v tej zmäťujúcej chvíli zle pochopil. Béžovohnedý vlk sa každopádne nedal prerušiť a pokračoval. Keiji pootvoril tlamu, že niečo povie, no hneď na to ju zase zaklapol a vypočul si všetko, čo Jhinovi ležalo na srdci.
,,Nápodobne. Veľa šťastia na tvojich cestách," stihol len zamumlať, než sa Jhin pobral do neznáma. Keiji ho sledoval, až dokým jeho silueta nezanikla v diaľke a s tým mu oči klesli k labám. Nebolo sa za čo obviňovať, no jeho hlava mala na to iný názor. Pátrala po chybe v jeho chovaní, ktoré donútili Jhina k tak náhlemu rozhodnutiu. Možno...ale nebolo náhle, zasiahla jeho racionálnejšia stránka. Asi ani nešlo o tú jaskyňu, ktorá bola len spúšťač rozhodnutia dlho pretrvávajúce v Jhinovom vnútri. Teraz našiel v sebe spomínanú odvahu, ktorá mu chýbala ho učiniť. No, nech to už bolo tak či tak, od Jhina sa už objasenia nedočká a pre kľud jeho duše Keiji rád bude o tomto nečakanom zvratu ich výletu zmýšlať týmto spôsobom. Čierny vlk si opatrne popreťahoval stuhnuté telo, zanechávajúc v zamrznutom snehu ryhy po drápoch a následne sa svojím uboleným pomalým tempom vidal na územie svorky.

>> Nížina hojnosti (cez Tundru)

Poprosím 1% do obratnosti

,,Sometimes when things are falling apart, they may be actually falling into place."

<< Tundra

,,Tu na severe veľa fauny a flóry nenájdeš," zasmial sa odľahčujúco. Následne v pozore nadvihol uši:,,Ach, tak ty o nej vieš? Alfa sa snaží o to, aby jej existencia zostala anonymná," no, niežeby sa mu veľmi darilo. Na nasledujúce slová svojho spoločníka mierne poklapil uši a zarazene dačo zamumlal. Jhin si to mohol objasniť akokoľvek, no Keiji zostal zahanbený, že poprvýkrát aj on ho nevnímal normálne a venoval mu aj za ten jeden krivý pohľad. Ah nuž. Keiji si uvedomoval, že nebol perfektný a ani on nebol schopný sa sem tam ubrániť odsudzovacím myšlienkám. Chvíľu kráčal bez slova, dokým si nevšimol výčnelok a oznámil Jhinovi, že sa ide prizrieť bližšie.
,,Vyzerá to na jaskyňu, a to nemalú," zhodnotil svoj objav, keď nakukol dovnútra a svojím telom zablokoval dobrý kus svetla, ktorý do jaskyne prenikal. ,,Všade to je samý ľ-" a snáď akoby jaskyňa chcela potvrdiť jeho slová, predné laby sa mu šmykli a polovica jeho tela skĺzla dnu:,,Íiiii!" až krátko zo seba vypískol ako tínedžer, ktorý v dave zazrel svoju obľúbenú celebritu. Zahanbene si odkašlal nad tým zvukom, ktorý si Jhin musel vypočuť, no aj nad tým, že mu tak neúmyselne natrčil svoje pozadie celé v jeho kráse.,,Neviem ako ty, ale ja by som do vnútra radšej neliezol," povedal mu zatiaľ čo kládol opatrne predné laby smerom k sebe, zarývajúc drápy do ľadu aby sa mu nohy zase od seba nerozleteli. ,,Nedokázal by som sa momentálne vytiahnúť naspäť von," poznamenal Keiji, keď sa zahľadel na pomerne strmú cestu dole. Pochyboval tiež, že na tak klzkom povrchu by Jhin mal s ním úspech ak by mu to náhodou napadlo. Zaprel sa prednými nohami a dostal sa do stoja.

,,Ja som vždy zamýšľal o nich ako o snehových vločkách," priznal sa, súviselo to s jeho vzťahom voči zime. Jhin nebol prvý a za isto ani posledný kto sa vyjadril k jeho srsti ako o nočnej oblohe. Tieto komentáre samozrejme ustáli, keď si nechal srsť zafarbiť na modro. Ako Keiji krátko na to zistil, farebný kožuch na ostrovoch nebol veľmi výdaný a stal sa tak hlavným objektom poznámok niekoľkých vlkov. Teraz jeho biele fliačky, či už hviezdy alebo snehové vločky mohli zase vyniknúť. Už mu nevadilo, že ho spojovali s jeho rodnou rodinou tak ako kedysi. Aj tak ich pravdepodobne nikdy viac neuvidí. Keď sa Jhin pousmial, aj on na neho samovoľne vytiahol menší úsmev. Keiji si matne spomínal, ako na neho béžovohnedý vlk neurobil bohvieaký prvý dojem, späť tam ohľadom celej tej "stratená Iriesta" záležitosti. Čierny vlk si osobne na prvé dojmy až tak nepotrpel. Z Jhina bol celkom fajn spoločník.
,,Noo...mal by som sa vrátiť späť na územie svorky," zneistel nad jeho otázkou. Splniť si svoje povinnosti. ,,Urobme si výlet cez sever naspäť do Tajgy a tam sa naše cesty rozídu," rozhodol sa napokon. Sám len ťažko odolal tomu ľadovému svetu a možno zotrvaním v takom prostredí by mu rýchlejšie pomohlo uchopiť sa svojej novo objavenej mágie. ,,Už som tam raz bol," informoval Jhina, ,,možno sa mi- nám, podarí naďabiť na nové zaujímavé miesta," povedzme si úprimne, sever bola púšť zamrznutej zeme a snehových závejov. S novonájdenou energiou sa rozpohyboval vpred, zdánlivo pozabudnúc na svoje odraté telo. A zaraz mal aj šťastie, lebo si to vykročil ku skrytej jaskyni.

>> Mrazivá jaskyňa

<< Hraničné pohorie

Keiji len súhlasil s Jhinom o ohladení sa, i keď bol trochu zarazený vzhľadom na to, že keď sa s tým plášťom spustil dole horou bola ešte jar a teplota prijateľná. ,,Ach! Tam je," povedal svojmu spoločníkovi, keď po polhodine chôdze mrazivým povrchom zahliadol známy šedý kožuch. ,,Kúpiš si niečo aj ty?" opýtal sa a nečakajúc na odpoveď dokryvkal k obchodníkovi. ,,Zdravím, Wu," oslovil ho, ,,áno, áno, zase som to ja," pravidelný zákazník, ale takí vlci museli byť určite viac než vítaní. Keiji mu následne nadiktoval čo si želal a opýtal sa na tú mágiu ľadu ako zamýšľal. Na to dostal prekvapivú informáciu, že tam už u seba nemal čo kupovať. Napokon si okrem nového kožuchu odniesol aj elixír na nakopnutie aj týchto nečakane objavených, no nesmierne vítaných, schopností a keď Wu vykonal svoj magický trik s jeho srsťou, hneď ho aj vypil. ,,Hmm? Nie, vďaka. Len som trochu odretý, dostanem sa z toho sám," odvetil ako mu zaplatil za jeho služby a tovar a hneď bol o niečo chudobnejší.
,,Zaujímalo by ma, na čo sú mu tie kamienky," poznamenal čierny vlk smerom k Jhinovi, keď odstúpil do dostatočnej vzdialenosti aby jeho slová uši obchodníka nezachytili. ,,Ale nikdy sa nemám k tomu, aby som sa ho na to opýtal," priznal sa. Wu by si aj tak s veľkou pravdepodobnosťou zachoval svoje tajomstvá. ,,No, my ich môžme využiť len na nákup u neho," obzrejmil svojmu béžovo-hnedému spoločníkovi fakt, ktorý bol zrejmý. Možno ich Wu využíval na nákup od niekoho iného, koho ostrovný vlci nepoznali. Nebolo by to ale kontraproduktívne? A stále to budilo otázku, na čo by boli tie kamienky tomu ďalšiemu obchodníkovi. Možno niekto miestny o tom vedel viac než Keiji. ,,No, čo povieš?" zaujímal sa Keiji o Jhinov názor na jeho staro-nový výzor. No nech bola jeho odpoveď hocijaká, hlavne že bol čierny vlk so sebou spokojný a hlavne na tom predsa záležalo, no nie?

1. Aktuálny stav účtu: 185 kšm, 20 rubínov, 21 mincí
2. Prevod: 1 mincu na 40 kšm, čiže výsledne 225 kšm, 20 rubínov a 20 mincí
3. Nákup samotný: Vzhľad - nacenený 170 kšm a tlapka do mágie ľadu 50 kšm
4. Celková cena nákupu: 220 kšm
5. Stav účtu po nákupu: 5 kšm, 20 rubínov, 20 mincí

Schváleno