Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,,Blesky? Sochy...ktoré sa hýbu?" až vygulil oči. Po tornádovom monštre by nemal byť prekvapený, no on to celé ešte len spracovával. Jedného dńa sa za isto dostane do bodu, kedy bude že Oh? Videl si vlka s rudými očami šprintovať po dvoch cez lúku? To tu ešte nebolo. Každopádne, pri čom som to bol? Ah! Včera na hraniciach som naďabil na líšku-" Berte to s nadhľadom. Keď sa Trezalka zaprisahala, že ich naozaj videla, odvetil:,,To ti teda verím!" zafučal, ,,začínam si už uvedomovať, že na ostrovoch sa môže udiať snáď čokoľvek," vlk si len mohol želať, že sa neocitne uprostred jedného toho blázinca.
,,Môžeme len dúfať, že sa k nám znova prinavráti," povedal s náznakom sklúčenosti v hlase. Ćím dlhšie bol jeden stratený, tým menšia bola šanca, že sa tak stalo. Síce Arryna osobne nepoznal a i bez ohľadu na to, že bol cenná sila hraničiarov, zmizutie nebola veselá myšlienka. ,,Nemyslím si, že mám na to v prvom rade dostatočný zásobník," odvetil chudák celý zahanbene i keď to bola vlastne normálna vec. Ak však bol vlk ktorého to mohlo priviesť do rozpakov, bol ním Keiji. ,,Ale budem sa snažiť," odkašlal si. ,,Hmmm," už si aj on musel od toho všetkého hmlkania zahmlkať nad hraniciami, ktoré mu vďaka ich malému rozhovoru teraz prišli dvakrát rozsiahlejšie. ,,Ak by sa niekto cudzí rozhodol dostať na územie na druhom konci od nás..." hmm- ,,nebudú nás hádam ostatní viniť ak sa nestihneme k nemu dostať včas...?" aj bez diaľky bol terén hôr náročný a neumožňoval práve rýchly pohyb. Snáď sa nemuselo vysvetlovať prečo, obzvášť takému z Alatey.
Možno by neskôr načrtol problém nedostatku hraničiarov bete; Hanka bola priateľská vlčica, ktorá by jeho obavy určite slušne odmietla ak by jej neprišli adekvátne. Niežeby...niežeby do Einara nevkladal takú dôveru, ale s kamarátkou sa mu rozprávalo jednoduchšie.

,,Zemetrasenie...?" prekvapene nadvihol uši. On si ničoho nevšimol, ale v tej dobre bol zaneprázdnený zdrhaním pred tornádovým monštrom, všakže. ,,Isto," pousmial sa, ,,mám už celkom dobrú predstavu o rozľahnosti územia," okrem toho, že bolo nasiaklé pachom vlkov, pospájal si ho do seba vďaka takým vlkom ako bola Cipher, s ktorou sa vydal cez územie za modrou bludičkou. Územie nolo tak veľké, že to chcelo viac hraničiarských síl aby ho dokázali celé ustrážiť. ,,Lovec je populárna funkcia," poznamenal krátko na to. Na sraze si ju takmer všetci vybrali za svoje povolanie. Za to hraničiarov sa zdalo byť nedostatok. ,,Okrem nás dvoch viem, že hraničiarom je ešte Arryn," ktorý bol niekde na výprave v horách a znelo to, akoby si ostatní neboli istí či sa vôbec vrátil. Čo sa tým každopádne Keiji snažil povedať, bolo...,,No, budeme my dvaja musieť zabrať ak je nás tak pomálo," poznamenal. ,,Alebo sa rozdeliť na viac častí," zasmial sa, i keď ono to vlastne do smiechu nebolo. Keiji si už takmer chcel naivne nahovoriť, že bol by vykonával svoju prácu hraničiara tak dobre, že cez neho sa niekto len tak neprešmykol. Žiadne podobné nepríjemné incidenty typu Yaro a jeho brat, ktorý si to veselo nakráčal priamo do úkrytu svorky. Ach, nejaký ten trpký pocit z úkrytových udalostí sa zdal v Keijim pretrvať a teraz keď tak čiernomodrý vlk bol späť na území, vyliesť zase na povrch. Nebolo to ale niečo čo by pomerne rýchlo neprekusol. Keiji nebol niekto, kto by si v sebe dlho vedel uchovávať negatívny postoj.

Whoops zabudla som, že čakám na odpis spoluhráča a vypadlo mi to z hľavy, nevadí, 7 kšm it is!

Percentá poprosím všetky do sily a tlapku do vody.

Vďaka za akciu, mala som veľmi úspešný first run. Moja najobĺúbenejšia úloha bola pokémon karty a nemyslím, že som mala nejakú viac menej obľúbenú úlohu.

Poprosím % do obratnosti, ďakujem

>> Nížina hojnosti (cez Hraničné pohorie)

Konečne dorazil na územie svorky a podarilo sa mu nájsť hraničiarku. Zahanbene kývol na Trezalku a rovnakým spôsobom pozdravil aj jemu neznámu členku svorky, ktorá stála pri jej boku. Na blízku si tiež všimol Hanku s ďalšou neznámou vlčicou. Bolo fakt ťažké si pamätať všetkých členov svorky, ktorí sa počas srazu v úkryte objavili. Postavil sa na bok, aby nerušil ich potenciálne súkromnú konverzáciu a počkal si, dokým sa neskončila a Trezalka sama k nemu neprišla.
,,Prepáč, že som na seba nechal tak dlho čakať," vyhabkal zo seba, ,,bol som len za obchodníkom, k-keď som bol zatiahnutý- uhh...pomôcť niekomu," dlhý príbeh, on sám si to už veľmi nepamätal! (Toto nebolo myslené vážne, ak to náhodou niekto nepochopil). Keď sa nad tým zamysleľ, celá táto Noram skúsenosť mohla znieť pomerne neuveriteľne. Ako už začal zisťovať, vlci na ostrovoch mali rôznu úroveň uvedomelosti o tom, čo všetko magického sa na ostrovoch nachádzalo a mohlo udiať. ,,Tak teda, veď cestu," odkašľal si a pokynul jej labou. Ak sa teda vybrala napred, Keiji poslušne vlčicu nasledoval. Už žiadne odbehovačky preč z územia. Teraz tie hranice konečne obehol aj keby malo horieť celé hraničné pohorie! (Einar, noooooo!) I keď, nad tým by ešte pouvažoval-

Ushari, Astrid, Cipher a Vex, okrajovo Joseline

,,Nič sa nedeje," odvetil Vex, ktorá sa od neho obtrela a Keiji sa následne neisto poobzeral po okolí. Všetci sa tu museli zhrnúť kvôli tej dúhovej rastline. Bol tu už takmer taký rozruch ako v úkryte počas svorkového stretnutia a Keiji to bral ako dobrý signál sa pobrať preč. Ushari mala tiež podobný nápad. Jeden sa aj začal obávať či tú rastlinu tí vlci nechtiac nepodupú, keď sa tu tak všetci splietali a pomaly aj do seba vrážali, ako mu Vex dala práve okúsiť. Keiji venoval kvetine znepokojený pohľad.
Až sa mu chlpy naježili, keď započul známy hlas a obzrel sa za ziapajúcou vlčicou. ,,Ospravedlnte ma," povedal jeho dvom spoločníčkam, ,,snáď sa ešte niekedy uvidíme," skôr išlo len o bežnú zdvorilosť, no to neznamenalo, že by mu ich prítomnosť v budúcnosti prekážala. Následne sa rozišiel smerom na územie svorky a keď prechádzal okolo čokoládovej vlčici, povedal:,,Cipher, teba je vždy taká radosť vidieť...počuť!" zo všetkého toho davu, ktorí sa v nižine hojnosti zišiel (a z ktorého sa rád Keiji vytratil), nebola šanca, že by vlčicu prepočul. Jeden by takmer mohol povedať, že to patrilo ku kúzlu jej osobnosti. Keiji kývol na Joseline, s ktorou tam Cipher stála, aby si nemyslela, že ju ignoruje. Zažili si predsa spolu celkom akčné dobrodružstvo. Už idem, Trezalka! v duchu zaúpel, snažiac sa už hneď aj v duchu nájsť nejakú dobrú výhovorku. Možno by jej mal niečo nešpecificky zdelil z ich Noram pátrania.

>> Alateyská svorka (cez hraničné pohorie)

Toto musela byť tá rastlina, o ktorej im rozprávala Selaine. Náhle si Keiji želal, aby o tom druhom svete vedel viacej. Śkoda, že vtedy nevyužil krkavca, i keď ten nevyzeral byť ochotným zdieľačom informácií a Ushari neznela, že by vedela viacej. Nechcel tiež cudzinku otravovať viac otázkami. ,,Takže váčkovka dúhová," zamrmlal si skôr pre seba a kývol hlavou:,,Ďakujem," za vysvetlenie.
,,Ah, niežeby som sa ja sám predstavil," odvetil vlčici mierne zahanbene, ,,ja som Keiji, taktiež ma teší," s tým otočil aj hlavu na Astrid, ktorej tieto slová taktiež patrili. ,,Za mňa určite nie. Vlastne...!" bolo na čase si spomenúť na vlčicu, ktorá na neho musela čakať na území svorky, ,,nemôžem sa dlho zdržať, som s niekým dohodnutý" povedal im a mierne sklopil uši. Neprekvapilo by ho, ak mu Trezalka vynadá kde sa flákal. Čas na ostrovoch plynul zvláštne, no toto už "chvíľka" nebola. Každopádne čo tým chcel povedať bolo, že tie dve si kľudne mohli so sebou pokecať a on sa musel pobrať ďalej. Keď sa zas pozrel na Astrid, zapracovali mu jeho dve mozgové bunky a rozpamätal sa či už vlčicu niekde nevidel. V úkryte však bolo príliš veľa vlkov a najmä rozruchu na to, aby si Keiji všimol všetkých prítomných. A to isté sa zdalo aj u Astrid, ktorá prepásla predstavenie Keijiho ako nového člena svorky od alfy.

>>Hraničné pohorie

V Nižine hojnosti sa zišlo nezvyčajne veľa vlkov a on nabral odvahu, aby sa prizrel bližšie. Netrvalo dlho než zistil dôvod takej premávky - dúhová kvetina, z ktorej sa niesla sladká vôňa. Až na ňu dostal chuť! Mimo faktu, že rastlina vyzerala dôležito, nemohol zabudnúť na udalosti z minulej jary, keď sa takto nechal nalákať na vajíčka pestrofarebných vtákov a dopadlo to tak, že náhle už neboli také chutné a nepríjemne sa mu z nich zalepila k sebe tlama. Dalo by sa povedať, že sa tak celkom poučil. Všimol si blízko vlčicu pekných farieb, Ushari. Vyzerala celkom priateľsky a keďže mu bola najbližšie, zdala sa byť najlepším kandidátom na to, aby sa jej na kvetinu opýtal. ,,Zdravím," postavil sa dnes mäsožravému tornádu a síce osloviť niekoho si vyžadovalo iný druh smelosti, neprišlo mu to po moštre tak hrozné ako predtým. ,,Uhh...vedela by si mi povedať, čo je toto za rastlinu?" usmial sa na ňu. ,,Ak ti to teda neprekáža," náhle sa vystrel, akoby mu niekto pripomenul, že sa krčil a bude ho neskôr tak bolieť chrbát. Znova sa zahľadel na rastlinu, ktorú za isto videl po prvýkrát, inak by si bez pochyby na ňu pamätal. Také farby ale vôbec neboli zvyčajné, nehovoriac o tej vôni.

2. charakter
Aspoň pol roka na MG - splnené
Aspoň 70 herných postov - splnené

Za posledné dve mesiace som nahrala tak 70 postov. Hlásim sa za ďalší charakter. Vďaka za zváženie!

Schváleno

>> Začarovaný les (cez Tajgu)

Skupinka sa niekde prirodzene rozišla a on sa osamote vydal popri hraničnom pohorí. Na moment sa zastavil aby si ňufákom prešiel po boku, po ktorom ho šlahli vetvičky tornáda. Jeho myseľ bola predtým príliš zaneprázdnená snahe o únik pred tesákami monštra na to aby bolesť vnímal. Teraz sa navrátila v podobe nátlaku, ktorý bol síce nepríjemný, no nič čo by celkom neotriasol. Zodvihol hlavu k oblohe, ktorá začínala naznačovať, že sa blížil večer. Chudák Trezalka, ktorá ho tam pravdepodobne práve hľadala na území a ešte sa ho nejakú chvíľu nedočkala. Keijimu sa tak trochu podarilo zabudnúť, že nejaké obehnutie hraníc bolo v pláne. Jeho myseľ bola zaneprázdnená dnešnými, novými skúsenosťami o ktorých by sa mu ani nesnívalo. I keď vlastne ktovie. Čo sa mu v noci preháňalo hlavou nebolo ešte rozoberané a bude na to priestor inokedy. Zahľadel sa za seba, než pokračoval ďalej v ceste. Túžil sa dozvedieť či sa niekomu podarilo tú Iriestu nájsť, ale nemohol sa príliš dlho zdržiavať na to, aby to zistil. Jeden len mohol dúfať, že ju v tom Začarovanom lese vlastne nezožralo to vlkožravé tornádo!

>> Nížina hojnosti

>> Tajga

Zapísanie rýchlohry Noramu (2/2)

Skupinka sa vydala cez les s Keijim na čele, ktorý sa v ňom vyznal najviac. Menej sa ale sústredili na pátranie a viac na tárací krúžok, snažiac sa svojimi slovami o vlkožravých stromoch naplašiť Keijiho. To sa im ale nevyplatilo, lebo vetvy na okolitých stromov sa skutočne začali hýbať. Keiji znervóznel a varoval ich, aby sa držali od nich čo najďalej. To už sa ale vĺčatá, splašené až na Podbela, rozbehli preč z lesa až na okraj Mlžných plání, už nepočujúc slová krkavca, že išlo len o jeho trik. Keiji mierne rozhorčený si dovolil vyjadriť voči nemuu nesúhlas, keďže sa im teraz mohli stratiť pomedzi stromy a takto len ťažko Iriestu našli. Našťastie sa im podarilo decká dobehnúť, kde Keiji popohnal Raevera aby im vysvetlil, že pohyb vetví mal na svedomí on, nech mohli pokračovať v pátraniu. Krátko na to sa však lesom prehnal vietor a okolím sa začínal niesť šepot. Joseline, ktorá sa už odmietla nechať znova napáliť sa vybrala smerom k lesu. Keiji mladú vlčicu rýchlo nabral na chrbát a od lesa sa s ňou vzdialil, keďže nehodlal nič riskovať.
Tentokrát ale veru nešlo o žiadny vtip od Raevera, ktorý sa už poučil. Zo Začarovaného lesa sa vyrútil magický prízrak v podobe tornáda, ktoré si to namierilo rovno oproti Cipher. Tá zamrzla na mieste a Keiji už bez Joseline na jeho chrbte, sa prihnal k nej aby ju strhol stranou, než ju monštrum stihlo cvaknúť svojími tesákmi. Tornádo naštvané, že ho pripravil o korisť, si ho teraz vybralo za nový cieľ. Keiji, príliš blízko na to, aby od neho len tak zdrhol ako na neho vĺčatá pokrykovali, schmatol do tlamy konár a namieril ho na tlamu monštra. Raever, ktorý vypočul jeho prosbu o pomoc urobil nálet na tornádo, čo skončilo vytrhnutím pier z jeho chvosta a monštrum následne zaútočilo na Keijiho. Ten zaútočil naspäť - konár vytrhnutý mu z tlamy silou vetra preletel cez tornádo a donutílo prízrak sa aspoň stiahnúť. To dalo Keijimu, ktorý si po ceste schmatol jedno čierne perie, a skupinke dostatočný čas na to aby sa dali na útek cez Začarovaný les. Monštrum sa hnalo za nimi, no vlci čoskoro zistili, že rýchlosťou sa tej ich nevyrovnalo až ho napokon úplne stratili medzi stromami a dovolili si polaviť v temple. Keiji nemohol inak, než sa zamýšľať nad tým čo všetko sa ešte skrývalo na ostrovoch.

>> Hraničné pohorie (cez tajgu)

>> Alatey svorka

Zapísanie rýchlohry Noramu (1/2)

Keiji bol na území svorky prekvapený bludičkou s podobou žraloka veľrybieho. Cipher, ktorá jej modrý zálesk zachytila a zamierila si to k nim následne Keijiho popohnala, aby ju nasledovali. Dvojica sa tak vydala do tajgy, kde naďabila na zvláštnu trojicu - rozprávajúca puma, krkavec a vlčica, ktorá ich oslovila ako Iriesta. Skôr než Keiji stihol objasniť trochu situáciu, nahrnuli sa k nim ďalší privedení vlci z ostrovov. V tom chaose sa podarilo Keijimu dozvedieť, že cudzinci prišli z iného sveta, Noramu, hľadať Iriestu, ktorá sa pred rokom stratila v tomto svete.
Vlci boli po chvíli rozruchu pozvaní do prístrešku, kde im konečne Selaine objasnila situáciu. Keiji sa naučil o udalostiach, ktoré sa udiali na mois grise pred jeho príchodom a i po ňom - Magická apatia, ktorá prebehla počas Keijiho prvej zimy na ostrovoch. Vlkovi sa (takmer) podarilo jej úplne vyhnúť, keď sa počas studeného obdobia zašil do hôr. Choroba mu vtedy bola následne pred začiatkom jara bola krátko zmienená. Keiji tiež v prekvapení zistil, že mois gris majú boha Nera, čo mu následne jedna z prítomných vlčíc Rain objasnila, že aj bohyňu Iris a niektoré veci mu hneď dali zmysel.
Náhle sa veci rýchlo rozpohybovali a vlci sa za príslušným cudzincom rozbehli do troch smerov. Keiji sa na poslednú chvíľu, dovtedy neistý či sa do pátrania chcel pridať, rozbehol za krkavcom a vĺčatmi, ktoré sa k operencovi rozhodli pridať - Cipher, Joseline, Hvozdík a Podbel. Vták, Keiji a parta deciek sa tak vydali započať pátranie po stratenej Irieste do začarovaného lesa.

>> Začarovaný les

>>Tundra (cez hraničné pohorie)

Tak ako prísľúbil vlčici, vrátil sa späť na územie "za chvíľku". Čas tu niekedy vedel plynúť zvláštne...Neprišlo mu však, že by na seba nechal dlho čakať, keďže Trezalka sa zdala byť ešte v úkryte. Rozhodol sa tak na ňu vyčkať v jeho blízkosti aby tu po sebe potom nepátrali. Územie bolo predsa rozľahlé.Tešil sa, že sa konečne čoskoro mohol plne zhostiť svojej funkcií hraničiara. Približne už vedel čo bolo jeho úlohami, no cítil by sa lepšie a istejšie keby s tým o niekom hodil reč. A teraz sa mu naskytla dobrá príležitosť. Poškriabal sa zadnou labou za uchom na mieste, kde sotva dočiahol, našťastie sa mu ale podarilo zahnať svrbenie. Sem tam sa poobzeral či vlčicu nevidel prichádzať. Niežeby bol netrpezlivý, no...dúfal, že na neho nepozabudla. Bola to však úloha od alfy a tak si aj dovolil veriť, že nie. Pri svojom čakaní si všimol zo rozmočeného snehu vykúkať snežienky, nepopierateľný symbol toho, že jar naozaj nastala. Labou snehovú nádielku odhrnul preč a odhalil tak rastliny v celej kráse. I napriek tomu akým bol fanúšikom zimy, bola radosť to vidieť. Tu a tam miestami už aj vyrastala nová tráva a nebolo pochýb, že sa všetko čoskoro začalo prebúdzať. Vrátane určitých druhov nepríjemných chrobákov. Zatiaľ čo vlčica neprichádzala, jeho plány boli prerušené. Ale veď o tom sa jeden dozvedel čoskoro.

>>Tajga

1) Keiji
2) Nebola
3) Hanka, Ellie, Xander
4) C

>>Hraničné pohorie

,,Zdravím, Wu!” a tak už tu bol zase. Pôvodný plán si bol zakúpiť niečo, čo by znova nakoplo element vody v ňom. Už ako sa chystal obchodníkovi povedať, že to je to, čo si želal, zaujal ho jeden z vystavených predmetov. Išlo o motýlie krídla alebo teda plášť, ako mu bolo upresnené. Nemohol si pomôcť a bližšie sa na ne opýtať a obchodník teda neváhal. Bolo čiernomodrému vlkovi vysvetlené, že s plášťom môže skočiť z hôr a dostať sa tak plachetím rýchlejšie bez prekážok (možno až na vtákov) kam potreboval. Keiji to nepovažoval za potrebné. Nikdy nemal problém sa po vlastných nohách svižne dostať tam kam potreboval a povedzme si úprimne, najmä ho znepokojila tá časť, ktorá zahŕňala skákanie z hôr. Niežeby patril k jedným tým vlkom, ktorí sa báli výšok, no neprišlo mu to skrátka ako niečo čo by považoval za práve bezpečný kúsok. Čo keď by plášť zlyhal? Bolo ťažké si predstaviť, že by mágia predmetu nepolavila a mohol hladko s ním preplachtiť na pevnú zem bez toho aby si dolámal nohy. Nakoniec mu to ale nedalo a zdalo sa, že obchodník povedal niečo, čo ho presvedčilo. ,,A ste si istý? Tak dobre!" možno by nadišla situácia, kedy by sa s plášťom mohol dostať tam, kde po svojich nie. Alebo skrátka, no...rýchlejšie! ,,Zoberiem ten plášť," zahlásil a podal šedému vlkovi požadovanú sumu. A už sa hneď aj so svojím novým motýlim plášťom spokojne pobral späť do svorky, ako vĺča čo dostalo novú cool hračku. Vyskúšal by ho niekedy inokedy. Ak k tomu teda našiel odvahu, no teraz ho čakalo obehnutie hraníc s Trezalkou a pozbieranie toho suchého dreva na pálenie. Nezabudol!

>> Alateyská svorka (cez hraničné pohorie)

1. Aktuálny stav: 150 kšm, 15 rubínov, 15 mincí
3. Nákup: Motýli plášť - 150 kšm a 3 rubíny
4. Celková cena: 150 kšm a 3 rubíny
5.Zostatok na účte: 0 kšm, 12 rubínov a 15 mincí

Schváleno