Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//les u mostu

Moje prvé kroky putovali po obvode hraníc. Chcela som sa ubezpečiť, že je tu bezpečno. Prišlo mi, že už dlhšie ich nikto neobnovil alebo to bol len môj pocit, keď sme žili v početnejších skupinách. Cítim tu i sestru, to je dobre, že tu aspon niekto je, pomyslela som si, no bolo tu i množstvo pachov, ktoré som skutočne nepoznala. Zašvihala som svojim krátkym chvostíkom a pokračovala po hraniciach, aby som sa dostala do bodu, kde som začala. Naozaj ma neprestávalo fascinovať, aká je táto krajina rôznorodá. Bolo tu všetko. Hory, doly, sneh, pláne, púšte, či mokrady alebo džungle. Naozaj pozoruhodné. Nečuvodala som sa, že tu vládla mágia a bohovia. Napokon, po mojej vyčerpávajúcej úlohe, som sa vydala nájsť si nejaký pekný strom alebo skalu, kde som sa rozhodla uložiť a trochu si oddýchnuť. Keď sa mi to podarilo, trochu som to tam oprášila a ľahla si do klbka. Zívla som si a schúlila sa do guličky. Odpadla som takmer okamžite a spokojne začala chrápať. Cítila som sa tu dobre. Mal asom v pláne potom vyhľadať moju sestru, nech s ňou prehodím aspoň pár slov a skontrolujem či náhodou nepribrala. Alfa musí nejak vyzerať!

//severné hory cez výhliadku

More ma fascinovalo. Azda väčšmi, než kdejaké formy života alebo hviezdy na nebesiach. Malo v sebe takú úžasnú silu... že som sa na to nedokázala vynadívať. Zašvihala som chvostom a pomaly pokračovala smerom k lesu v diaľke. Nechcelo sa mi opustiť túto scenériu, ale musela som. K lesu som sa dostala pomerne skoro, no ešte som sa ním musela predrať smerom k územiu svorky. Aspoň, že prekrývalo rôzne biómy, lebo inak by ma z toho vlhka tam i porazilo. Za kus budem mať kučeravú srsť, to isto! Chcela som sa len pozrieť, čo nové, či sestra niečo po mne nechce a potom by som zas zdrhla niekam do neznáma. Nech spoznávam krásy tejto krajiny tak, ako sa patrí. Možno by som si našla nového parťáka na cesty? Oh nejakého chrabrého, silného vlka, ktorý to tu pozná?! By ma preniesol cez všetky močiare a priekopy na svojich pleciach. No aká romantika by to bola. Povzdychla som si a zasmiala sa nad svojou predstavou až som ucítila slabší pach vlkov. Asi by sa zišlo tie hranice aj obnoviť. Ktovie, či vôbec máme najekého hraničiara, ktorý by to robil nejak aktívne? Hm.

//maingar

Vylihovala som si na kraji zrázu a labky hojdala v prázdnote. Dívala som sa na vlnky, ktoré sa rozbíjali o stenu útesu a premýšľala, ako je asi tento ostrov veľký. Napokon, predsa len som videla len jeho malý úlomok. Od potopy som nebola v tej džungli, čo si privlastnila moja sestra. Asi by bolo vhodné sa tam raz za ročné obdobie zastaviť, čož, prebehlo mi hlavou a pobavene som sa nad tým zasmiala. Napokon som sa rozhodla, že predsa len sa tam pôjdem pozrieť. Pozviechala som sa na rovné laby a otriasla sa. Hor sa na cesty! povzbudila som samú seba, lebo sa mi fakt nikam nechcelo. Najradšej by som si užívala deň, každý jeden, tu na tomto útese. Ešte, že sme nesídlili nejak extra ďaleko. Zastrihala som ušami a vydala sa popri útesu smerom k lesu, ktorý ma veľmi rýchlo dovedie na územie mojej svorky alebo spoločenstva alebo ako to nazvať. Komunity? Všetko to znelo tak vtipne na túto zaostalú spoločnosť voľne žijúcich vlkov. Nuž, ničomu to nevadilo a tak som pokračovala ďalej.

//les u mostu cez výhliadku

//Výhliadka

Zastrihala som uškami a poklusom smerovala čoraz väčšmi do hôr. Mala som v pláne nájsť nejaké sedlo, cez ktoré by som sa dostala na výhliadku a mohla tak pohliadnuť z výšky na krajinu. Určite tam niečo takého bolo. Moju pozornosť zaujala skupinka drobných vtákov, ktoré prelietali pomedzi hrebene hôr. Povzdychla som si. Kiežby som i ja vedela lietať tak ako oni. život by bol miestami o niečo jednoduchší. Zašvihala som chvostom a vyskočila na skalu predo mnou. Postupne som sa dostávala vyššie a vyššie, až som sa dostala do bodu, kde som uvidela aspoň kus krajinu. Síce som hľadela do údolia, ale to mi vôbec nevadilo. Mohla som tak sledovať kopce na druhej strane i v diaľke, a zároveň obrovskú planinu. Určite sa na nej páslo dostatok zvery, ktorú by sme mohli loviť. Avšak lúku pod lesom sme mali bližšie. Toto by bola dosť zachádzka, ale ak by sme objavili schopnosť teleportovania sa, bolo by to o dosť jednoduchšie. Mohli by sme loviť kdekľkvek a kedykoľvek! Ach, to bola nádherná predstava, ktorej som sa chcela držať. Aspoň som mala nejakú zábavku, keď som sa inak dostatočne nudila. A keď som sa nudila, začínala som vymýšľať fakt pekné hlúposti.

Vlk na mňa nereagoval. Uprene som sa na neho dívala a povzdychla si. Tak to je ale drzý týpek, pomyslela som si a smerom k nemu a odfrkla si. Nechápala som, ako ma môže niekto takto ignorovať. Mňa! Vetrom som fúkla mu do ksichtu, aby ho pekne prefackal. "Tak sa tu majte, nemluvka," rozlúčila som sa s ním a vydala sa so vztýčeným chvostom preč. Nemala som náladu sa tu s ním o niečom baviť. Postupne som prechádzala pozdĺž útesu a dívala sa na vlny. Bolo to niečo, čo ma fascinovalo. More. Ach, aké bolo nádherné. Ani som sa nečudovala svojej sestre, že si vybrala územie, aké si vybrala na zapustenie koreňov. Potom som sa zadívala na hory. Ak sa do nich vydám, aspoň budem mať lepší prehľad o aktuálnom diení v šírom okolí! Aspoň tak ma to napadlo. Ani som netušila, čo vlastne hľadám. Asi len nejaké nové informácie a zábavu. Ktovie. Napokon som teda pridala do kroku a pustila sa smerom k horám, ktoér sa týčili v diaľke. Videla som tu i vyššie hory než tieto. Potriasla som hlavou a začala si pekne cupitať.

//severné hory

Svoje zraky som mala upriamené na búrlivých vlnách, ktoré lačne hladili skalnaté útesy dole podo mnou. Jeden jediný zlý krok a mohla som skončiť v nenávratne. Avšak nemala som v pláne skákať. Ostala som posedávať na kraji a sledovala krajinu. Vietor sa mi pohrával so srsťou a po chvíli ku mne priniesol cudzí pach. Otočila som hlavu smerom, odkiaľ sa šíril a uvidela približujúceho sa tmavého vlka. Po tých potopách som očakávala, že narazím na viacero vlčích duší, ale teraz išlo o prvú z mnohých. Skúmavo som si jeho telo prezrela a snažila sa odhadnúť, čo je zač. Avšak jeho pach mi nič nenapovedal, ani jeho vizuál a mala som skôr pocit, že je tulákom, ktorý na ostrovoch až tak dlho nebol. Aspoň som z neho nemala ten pocit. "Ach, môj brat vyzerá ako daniel, určite by si si ho dokázal s jedným zmýliť," zatiahla som a zasmiala sa. "Prečo ty vyzeráš ako čierne uhlie?" nadvihla som spýtavo obočie a prešla si jazykom po zadnej strane tesákov. "Volám sa Melanis a ty?" dodala som napokon a naklonila hlavu na stranu. Aké milé privítanie, určite je veľmi priateľský a vľúdny!

//Severné hory

Kráčala som po úpätí hôr a sledovala pohromu, ktorú opadnutá voda zanechala. Bolo to fascinujúce, že len tak zmizla. Avšak náhle jasné počasie mi aspoň zhodilo kameň zo srdca. Bola som unavená a konečne som mohla poriadne obschnúť a dať sa dokopy. Zamierila som k jaskyni na severnej stráni, kde som si ľahla a pospala si niekoľko hodín.

Keď som vstala z bezsenného spánku, postavila som sa na rovné labky a ponaťahovala si koštiale ako taká mačka. Až mi v nich zaprašťalo. Otriasla som sa a zdĺhavo si zívla. Tak kam teraz? prebehlo mi hlavou a zamyslela som sa nad tým, ako prežila Citra. Nebála som sa však o ňu, pokiaľ sa nesnažila niekoho zachrániť. Bola dobráčisko, i keď by sa mala zachovať iracionálne. Ach. Zastrihala som uškami a rozišla sa smerom dolu z hôr. Vydala som sa smerom k výhliadke. Útesu, z ktorého som mohla mať dobrý výhľad na more a jazero s lúkou. Na vymyslenie ďalšieho plánu dostačujúce. Mala by som sa pozrieť do džungle, ale teraz tam rozhodne nepôjdem. Ešte tam bude viac než dosť bahna, pomyslela som si. Chcela som trochu popreskúmať tieto ostrovy. Prišlo mi, že som tu už bola dosť dlho na to, aby som niečo poriadne zažila a zistila, ale... vedela som toho tak málo! Až ma to frustrovalo. Zastavila som sa až na hrane útesu a dívala sa na more. Vlny sa mi rozbíjali hlboko podo mnou o skalnatý útes a vetrík mnou pohúpaval, až by sa zdalo, že som bola na hrane toho spadnúť dolu.

× Zamiř do bezpečí

//Nemé údolie

Pozrela som sa na Caspiana, či je naozaj v poriadku. Akoby som to nebola ja, čo sa tu pred chvíľou topil, všakže. Neriešila som to však až tak moc. Prežila som. Už som sa tým nezapodievala, boli to zbytočné myšlienky navyše. Pozrela som sa na hory, ku ktorým sme mierili. Hory vyzerali ako jediné, ktoré boli schopné prečkať tento nečas. Povzdychla som si. Už tej vody bolo naozaj veľa, ale nestrácala som ešte hlavu. Stále existovala nejaká súš, kam sme sa mohli zašiť. Kadiaľ sme mohli prejsť, no videla som, ako sa počasie zhoršovalo a zatápalo sa čoraz viac území. Zastrihala som ušami. "Až nájdeme Citru, bude najlepšie sa stiahnuť do hôr, nikde inde nie je bezpečno," povedala som smerom k nemu a zachmúrila sa. Pomaly som zamierila ďalej a vydala sa smerom k lúke pomaly dolu zo svahu. Mierila som čo najkratšou cestou do lesíku, ktorý som videla na druhej strane dúfajúc, že nájdeme nejakú rozumnú cestu k džungli a tak ďalej.

//Na výhliadke

× Podej pomocnou tlapku topícímu se/top se a nech zachránit
× Zamiř do bezpečí

Preklínala som svoju nepozornosť v tom, že som sa nechala stiahnuť vo vode prúdom. Bolo náročné sa udržať nad hladinou a hlavne som sa bála, aby ma voda nestiahla k moru. Hladina poriadne stúpala a nebolo by to nič neobvyklé. Ach, len to neskúšaj, pomyslela som si smerom ku Caspovi, ktorého som periférne videla pobehovať po brehu jazera. Nechcela som, aby sa za mnou vydal. Ešte by sa mu niečo stalo. No nemohla som ho udržať len mysľou na brehu. Pretože i tak za mnou skočil. Cítila som sa viac v strese za neho, než za seba. Keď ku mne priplával, použila som ho ako bóju a zachytila sa ho.
Nestiahla som ho pod vodu, len som ho použila ako plavák na to, aby som mala hlavu nad hladinou. Spoločnými silami som sa mu snažila pomôcť dostať sa k brehu, i keď to bolo namáhavé, bol veľmi statočný. Preto, keď som pocítila dno pod labkami, zaprela som sa do neho a vyškriabala sa na "súš", kde som padla na papuľu a vypľula kus vody, ktorý som vdýchla. "Vďaka," zakašľala som smerom ku Caspovi a chvíľu lapala po dychu, než som začala normálne dýchať. "Si statočný," zabručala som a keď som bola schopná sa postaviť na rovné labky, otriasla som sa a pozrela sa na more. "Mali by sme sa vrátiť do hôr, azda i nasmerovať späť, informovať Citru," riekla som, keďže táto situácia začínala byť veľmi vážna. Zamračila som sa a postavila sa na rovné labky. Otriasla sa ešte pár ráz a popchla Caspa. "Si inak v poriadku?" opýtala som sa ho, pretože to nebolo len tak, ako ma šiel zachrániť. Sám sa musel namáhať. No vyzeral byť silný, a tak som zamierila späť k horám.

//Severné hory

× Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody (1b)
× Podej pomocnou tlapku topícímu se/top se a nech zachránit (2b) - topím še

//Irisin ráj

Caspian vyzeral v poriadku. Minimálne si o sebe myslel, že je v poriadku. Chvíľu som sa na neho nedôverčivo pozerala, ale napokon som si povedala, že však je to v konečnom dôsledku jeho problém a ak mi klame, tak ho to len bude dlhšie bolieť, pretože mu s tým nepomôžem! Tak. "Tak poďme ďalej," riekla som a ako sme kráčali cez pahorky hôr, uvidela som údolie, kde sa nachádzalo jazero. Väčšmi ma skôr znepokojovalo more, ktoré požieralo pevninu. "Keď to bude takto pokračovať, tak tu žiadne ostrovy neostanú," skonštatovala som, no nezaoberala som sa tým viac. Skôr som sa dívala na ďalšie hory v diaľke. Boli asi najmenšie, ktoré som tu videla. Zvláštne. "Jazero vyzerá, že sa len vytopilo, keď ho obídeme po plytčine, nemalo by sa nič stať a mali by sme mať vodu maximálne po kole-" ani som tú vetu nedokončila, než som sa prepadla pod vodnú hladinu ako také vrece zemiakov. Boli sme i blízko mora, čiže tam koloval prúd a ten ma vzal mierne hlbšie do vody. Stiahlo ma to a chvíľu mi trvalo sa vynoriť. Packala som labkami a chcela sa niečoho zachytiť, no zdalo sa mi, akoby sa mi podarilo o niečo pod vodu zakliesniť labku. Potrebovala som... pomoc.

× Ujisti se, že je člen tvé smečky v bezpečí (2b)

//dračí priesmyk

Čoskoro sme sa dostali do bezpečia od leoparda, ktorý nás sledoval z hôr. Očividne nebol tak tupí ako my, keď sme bežali k povodňovej oblasti, ale aspoň sme zmizli pred predátorom. Ten mi prišiel ako väčšia hrozba. Zadýchaná som sa pozrela na Caspiana. Svoje zranenie som teraz neriešila. Nebolo smrteľné, len ma bude pekne bolieť a najlepšie by bolo ho vydezinfikovať, ale... bohužiaľ. Teraz na to nebol priestor. "Si celý? Nezlomil si si niečo? Nemáš nejaké zranenie na ktoré by si umrel? Si v poriadku hej? Cítiš sa okej? Neudrel si si hlavu? Vieš ako sa voláš?" ubezpečovala som sa Caspa, či ma vníma a či je okej. Asi by ma Citra zabila, keby som jej povedala, že máme o člena menej. Mala som skôr dotiahnuť niekoho nového, nie o nejakého prísť. Tak či onak! "Musíme pokračovať ďalej, ak si toho schopný. Tu nemôžeme ostať, pozri ako sa hladina mora zdvihla. Skoro je u hôr," povedala som a zasyčala, keď ma zabolelo v rameni. Bolela ma moja rana. Povzdychla som si. Budem si to musieť niečím obviazať, ale čím? U toho som sa pozrela i na Caspove zranenia. Na niečo spolu prídeme. Kývla som hlavou a spoločne sme sa vydali smerom k údoliu, kde bola ďalšia voda. Panebože.

//nemé údolie

× Ubraň svůj úlovek před hladovým predátorem (3b) → 3/3
× Zamiř do bezpečí (1b)

Hlupák, prebehlo mi hlavou, keď som si uvedomila, čo urobil Caspian. Bol tak odvážny alebo hlúpy? Nie. Bol len hlúpy. Momentálne sme obaja mŕtvi, pomyslela som si a už som premýšľala, ako moc sa mi bude Citra nad hrobom vysmievať, keď zistí, pri akej banálnej hlúposti som zahučala pod zem. Odfrkla som si a s naježenou srsťou sledovala, ako Caspa leopard ľahko odhodil. Hlupák, hlupák, hlupák, opakovala som si v hlave. Sledovala som jeho telo, či to rozchodí, či má zmysel sa ešte brániť. Vymyslieť spôsob, ako uniknúť. Niečo ma napadlo. Vzala som šikovne ušiaka zo zeme a rozbehla sa priamo k mačke, ktorej pozornosť bola na bielom vlkovi. Hodila som jej ušiaka do ksichtu, u môjho švihu som si kus pomohla mágiou vzduchu, aby dostal väčší ráz. Keď som tak mierne mačke vlepila mokré chlpy ušiaka, priskočila som ku Caspianovi. Rana na rameni ma pálila ako čert a v rebrách mi stále rezonoval náraz, no teraz som si nemohla dovoliť poľaviť. "Zaber, musíme ísť," zabručala som k nemu a pomohla mu, aby sme sa vydali preč. Otáčala som sa cez plece, ale okrem niekoľkých výstražných pazvukov leoparda, sa za nami nevydal. Pustil sa do mršiny králika. Avšak nebola som naivná, určite to jeho apetítu stačiť nebude. "Musíme si pohnúť mimo hôr," zabručala som a šikovno pokračovala ďalej úžinou na juh. Nevedela som presne, kam nás zavedie, ale určite bude všetko lepšie, než horské prostredie, kde mohli byť i ďalší predátori. Potrebovala som otvorené priestranstvo. Kto by tam v tomto počasí tak šiel... My.

//Irisin ráj

× Ubraň svůj úlovek před hladovým predátorem (3b) → 2/3

//Južné hory

Ťažko povedať, čo šelma v túto chvíľu naháňala. Či krpatého Caspiana, ktorého si pomýlila s horskou kozou alebo mňa s mršinou zajaca v papuli. Zabručala som a skrz bičujúce kvapky dažďa sa snažila nájsť čo najlepšie schodný terén, ale bolo to náročné. Labky sa mi na vlhkom, horskom povrchu šmýkali a niekoľko ráz som nepekne zaflekovala. Mala som pocit, že som si natiahla i šľachu, ale adrenalín moju bolesť potláčal. Srdce mi búšilo až v krku a mala som čo robiť, aby som udržala dych s tlkotom môjho srdca. "Pofor," zafunela som smerom ku Caspovi, keď som videla, ako sa leopard vydal na jeho stranu. Chcel po Caspovi skočiť. Odrazila som sa od vlhkej skaly a vrazila do boku mačky. Nemala som plané nádeje. Vedela som, že ho nikam nezrazím. Avšak zaskočila som ho minimálne. Zahnal sa však po mne labou, nestihla som sa uhnúť. Zajac mi vypadol z papule ako som odletela k najbližšej skale. Vyrazilo mi to na moment dych a pocítila som škrabanec na pleci, z ktorého mi začala tiecť krv. Pohľadom som skĺzla najskôr na Caspa a potom na zajaca, ktorý ležal medzi mnou a leopardom. Zavrčala som. Vedela som z racionálneho hľadiska, že je silnejší. Rozumnejšie by bolo utiecť, ale v momentálnej situácii ma ovládali inštinkty. Nemohla som dovoliť, aby bol Casp o hlade alebo sa mu niečo stalo. Môj zámer sa však podaril. Leopard si všímal mňa a nie Caspiana. Mohol utiecť. Dúfala som, že nebude skúšať niečo iné... vykročila som k mršine ušiaka...

× Ubraň svůj úlovek před hladovým predátorem (3b) → 1/3

Zaspala som skôr, než som sa dotkla svojej časti zajaca, ktorý ostal viacmenej celý, vzhľadom na to, že Casp si z neho príliš veľa neodtrhol. Bola som unavená a premoknutá. Nevadí. Spalo sa mi fajn, až na to, že mi bolo chladno a čoskoro som sa na to prebudila. Zamrkala som očkami a pozrela sa na Caspa, ktorý sa ku mne natlačil. Preto mi nebola až taká zima, keď sme sa hriali navzájom. Avšak čudovala som sa, že nám srsť aspoň ako tak preschla. Nebolo to ideálne, ale čo už. Počasie sa ani o kúsok nezlepšilo. Zapeklitá situácia, premýšľala som nad tým, čo sme mohli urobiť, aby sme našli nejaké bezpečné miesto, ako chcela Citra. Samozrejme, že hory boli jednou z tých logickejších odpovedí. Museli sme však zmapovať i tie ďalšie. Caspa som však budiť nechcela hneď, nech si pospí, kým môže. Potom by sme mali zamieriť do tých druhých hôr, nech sa pozrieme, či v nich nie je viac jaskýň, premýšľala som ďalej a z uvažovania ma vytrhli až kamienky, ktoré sa rozutekali spoza zrázu. Nastražila som uši. V tom lejaku som nič nepočula ani necítila. Avšak ochvíľu som uvidela. Srdce sa mi automaticky rozbúšilo, keď moje zraky pohliadli na mačkovitú šelmu. Tak a teraz pomaly, prebehlo mi hlavou a dúfala som, že nás neuvidí, ale opak bol pravdou. Stretli sa mi s ňou zraky, ktoré po chvíli prešli na mršinu zajaca. Chcela náš úlovok. Opatrne som drgla do Caspa, aby sa prebral. "Caspe, je čas vstávať, ak nechceš skončiť ako ten zajac," riekla som smerom k nemu. Mršinu som však leopardovi nechať nemienila. Preto som sa preň načiahla. Zasyčal. "Idfeme, hfeď," zahučala som so zajacom v papuli a strčila do Caspa, aby sa rýchlo vydal do hôr. Nemohli sme s leopardom bojovať. Ani jeden sme neboli tak magicky, či fyzicky zdatní. Našou obranou bol jedine únik. Avša bála som sa toho faktu, že mačka bola v horách schopnejšia než my dvaja dokopy. Mala som však vieru a tak som vybehla do dažďa a pustila sa rýchlo na útek späť do údolia, snažiac sa leoparda niekde stratiť. Vedela som však, že nás nasleduje a neprestane len tak. V tomto počasí bol každý hladný. Preto som sa úlovku nehodlala vzdať.

//priesmyk

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) → 5/5

Caspian sa zamýšľal nad situáciou veľmi racionálne. To sa mi páčilo, ale nevedela som, či som chcela konzumovať rozmočené mršiny. Preto som mu len jednoducho odpovedala: "Uvidíme, čo nájdeme." Teraz som mala inú prioritu, a to nájsť nejaké bezpečné miesto, kde by sme sklonili na niekoľko hodín naše mokré hlavy. "Odkedy som na ostrovy prišla, tak takýto výdatný dážď som skutočne nezažila. Možno nejaké obsezónne obdobie dažďov? Ale takto veľmi som to nečakala," zareagovala om na jeho slová, ktoré viedol smerom k tomu počasiu na ostrovoch. Nevedela som to vysvetliť. Azda len proste pršalo. Viac než obvykle. Vydýchla som si. Stále som hľadala nejaké miesto, kde by som mohla zamieriť a narvať tam svoj zadok a aj Caspov. "Ohnivý dážď nie je najšťastnejším riešením. Hrial by nás, to áno, ale až príliš," zasmiala som sa so svojimi slovami. Potriasla som hlavou a predstavila si to. Nie, ani som si to predstavovať nechcela. Z myšlienok ma vytrhol až Caspianov hlas, ktorý očividne videl lepšie než ja. Neprotestovala som jeho kvalitám a pozrela sa smerom na ktoré ukazoval. Skutočne som tam videla niečo, čo by sme mohli využiť v náš prospech. "Veď ma," povedala som mu, keď som žmúrila v daždi. Nech mi to ukáže pekne z blízka, lebo takto som nič nevidela. Nie to, na čo ukazoval. Niekedy bol mladší mozog lepší, než náš. Videli sme a mysleli nad vecami komplexnejšie. Caspian len proste hľadal tmavú dieru kam zaliezť. Preto som ho ochotne nasledovala. Našiel previs. Nebolo to rozhodne niečo extra, ale stačilo nám to na chvíľu. Opatrne som ho nasledovala po klzkých skalách, aby sme pod bralo zliezli. Hádam však nepríde zosuv pôdy! Keď sme sa dostali pod previs, konečne sme sa zbavili toho otravného dažďu. "Dokázal si to, výborne, tu máš za odmenu," riekla som a zhodila z chrbta zajaca k jeho labkám, nech sa nažerie. "Oddýchnime si tu a potom pôjdeme ďalej," dodala som, otriasla som sa a našla si miesto tesne u steny pod bralom, kde ani nefúkalo zatúlané kvapky. Stočila som sa do klbka a zívla si. Labky ma boleli. "Čím menej budeš myslieť na to, že ti je zima, tým skôr sa zahreješ. Ber to ale pozitívne, keď sa tvoje telo trasie, zahrievaš sa, daj tomu len čas," vysvetlila som mu a pomaly začala zatvárať oči, aby som upadla do spánku, keď sme aspoň na nejaký čas našli bezpečné miesto, kde sme si mohli odpočinúť. Tá cesta však bola naozaj zdlhava.