Příspěvky uživatele

Cítila som sa ako zbitý pes. Akoby s príchodom na tento svet, sme dostali poriadnu facku. Bola som nemotornejšia, než obvykle. Zašvihala som chvostom a nadýchla sa. "Lapis!" zhúkla som na celý les tak, že by ma počul i hluchý. Citra možno dočasne ohluchla, keď som to zakričala hneď vedľa nej, ale veľmi ma to netrápilo. Na moment som zastavila, aby to čľapkanie vody prestalo. Nech počujem, či odniekaľ nebude volať o pomoc. Zamračila som sa. Bolo tu ticho. Až prehnane veľké ticho. "Možno ho vypľulo niekde inde, poď sem," riekla som sestre a hodila sa o najbližší strom, o ktorý som sa obtrela a zanechala tak na ňom pachovú stopu. Kôra mi vytrhla i niekoľko chlpov. "Necháme mu tu stopy, ak by sa tu náhodou ukázal. Poď," povedala som a ťahala sestru ďalej. Sem tam som sa obtrela rovnako o strom. Pomaličky sa však začali močiare meniť. Nastražila som uši. Akoby tu rástli iné stromy, i pôda bola iná. "Lapis, bože kde si, ani nevieš o čo prichádzaš," zabručala som a pozrela sa na niečo v diaľke, čo upútalo moju pozornosť. Ako straka som sa vydala tým smerom.

//močiare

Oči mi zvedavo poskakovali po všetkom možnom. Avšak obmedzovalo ma miesto, kde som sa nachádzala. Labky som mala zaborené v bahne a potrebovala som pomoc sestry alebo brata. Nastražila som uši. "Citra! Poď sem, potrebujem sa zaprieť," riekla som smerom k sestre a keď som ju uvidela, spravila som v tom bahne krok, aby som sa k nej natiahla a s jej pomocou sa dostala z toho bahna na pevnejší povrch. "Našla si brata?" opýtala som sa jej, keď som už nemusela premýšľať, ako sa dostať z toho bordelu. Napokon som sa rozhliadla a kukla sa na nejakého vtáka, ktorý prelietal pomedzi stromy. "Neočakávala som, že nás portál prenesie práve na toto miesto. Musíme sa z neho dostať preč, tu nič žiť nebude určite," zabručala som a kývla hlavou. "Ktovie čo je za močiarmi. Tam na ostrove. Joj, Citro, dostali sme sa do nového sveta, ktorý nepoznáme. Bože, to je super. Čo tu asi objavíme a spoznáme?" radostne som rozprávala, ako som sa brodila ďalej močiarom a postupne skúmala cestu, ktorou sme sa mohli vydať ďalej bez toho, aby sme sa do niečoho zamotali alebo potopili.

//príchod

Labky mi dopadli do vody. Šplechot sa rozliehal celým porastom. Ten bol hustý a všade rozliehajúci. Aspoň kam moje oči dovideli. "Jejda mane," zvískla som a tyrkysové zraky zabodla na hladinu. Miestami som videla pozostatky ľadu, ale postupne mizol, ako teplota v tomto mieste narastala. Jar musela byť za dverami. Zastrihala som dlhými ušami a naklonila hlavu na stranu. Niečo mi tu páchlo. Odvrátila som zraky od hladiny a začala zisťovať, kde to vlastne som. Spravila som krok, no to som nemala robiť. Labka sa mi zaborila do bahna, ktoré bolo na dne tejto vodnej plochy. "Močiare. Pozoruhodné," zamumlala som si pre seba a v tom sa rozhliadla. "Citra? Lapis? Juhú, kde ste kto?" zvolala som a hľadala svojich súrodencov, ktorí sa tu mali zjaviť so mnou. Musela som však vymyslieť i to, ako sa odtiaľto dostať beztoho, aby ma bahno stiahlo pod hladinu. Konečne nejaká poriadna zábava pre mňa! Netušila som absolútne kde som ani či prežijem túto noc... Ale tešila som sa na celý ten proces poznávania a dostavania sa z tejto šlamastiky.