Příspěvky uživatele

Hnala som sa za srnkou najrýchlejšie ako som mohla,rýchlo som dýchala, nikdy som sa tak nesústredila na korisť.Ako keby som mala väčšie skúsenosti s lovom...... Určite mi pomohol Mister, keď som ho poprosila o lepšie skúsenosti s lovom. Počas behu som ucítila pach zajacov, no ignorovala som to, musela som sa sústrediť na srnu. Potom som sa pozerala na Wissheoha ako beží predo mnou.On už srnku dobehol a zaťal tesáky do srny, chcel ju zhodiť na zem. Dobehla som nejak tú srnu a zakusla som sa jej do hrude. Potom som prešla ku stehnu a odtrhla som kus mäsa. Jednoducho som sa ju snažila oslabiť a zraziť ku zemi.

,,jasné "potichu som povedala.Bola som v napätí.Už som sa tešila ako si na nej pochutnám.Teda,ak sa nám to podarí.Prestala som myslieť a začala sa zase sústrediť.Uvidela som ho,ako sa plazil ku srnke,začala som robiť to, čo on.Zrazu zvolal ,,teraz!", vyskočil a ja tiež .Srnka sa splašila, dala sa na útek a ja som bežala za ňou najrýchlejšie ako som mohla.Hlavne som dúfala, že sa nám to podarí.

Nooo, srna? Naozaj si trúfaš? "Uškľabila som sa. Srnu som ešte nikdy nelovila, nebola som si si istá či to dáme.... Jasné že dáme, veď sne dvaja. Olízla som si papuľu. Mňam, to musi byť veľmi chutné..,,tak poďme teda na to"usmiala som sa a snažila zachytiť pach nejakej srny. Mám to! Išla som za tým pachom, až som došla, keď som nechtuac stúpila na vetvičku, tá praskla a srna sa zľakla, odbehla trochu ďalej. Zatiaľ som len sedela skrytá v hustej tráve a čakala na Wissfeoha. Potom som sa zamyslela nad tými jeho slovami, že tu odpočívajú zlé sily. Tak toto som mu neverila. A, zatiaľ sa nám nič nestalo, myši sa nepremenili v neviem čo, ani nič podobné. Dobre, už s tým prestanem, zase som sa sústrefila na srnku.

,,No, vôbec sa mi nezdá, že by sa tu niečo také stávalo...Tak poďme teda inde, ak chceš...."povedala som, no nechcelo sa mi ísť preč z toho miesta, neverila som, že by sa tu niečo také mohlo diať, ale dobre teda. Mierila som na sever a bola aj trochu zvedavá kam nás zavediem. Cestou som pokračovala v rozprávaní: ,,No a ja.....ja som len obyčajná vlčica, čo sa túla svetom...zatiaľ som nič zaujímavé nevidela a ty si prvý vlk, ktorého som stretla..."rozprávala som a pokračovala v ceste. ,,Vieš čo, trochu som aj vyhladla, čo tak si niečo uloviť? "povedala som a zastala. Rozhliadla som sa okolo a snažila zachytiť nejaké pachy koristi. Zase som ucítila myši. Potichu som sa priblížila ku jednej z nich, prikrčila som sa a bum, ulovila som ju. Zjedla som ju a chystala sa uloviť ďalšiu. To isté sa mi podarilo aj s ďalšou myšou. Rozmýšľala som, či ulovím aj niečo Wissfeohovi.Veď nie je vĺča, vie si uloviť aj sám, ale predsa by som len mohla...

,,Mireldis" odvetila som.. ,,a čo by sa mi tu malo stať? a navyše, ja na seba dávam pozor."Pousmiala som sa, a potom so dodala:,, sú aj oveľa horšie miesta" a pomaly som kráčala.Ale o čo mu vlastne ide? Pomyslela som si a trochu sa uškľabila .,,Wissfeoh, pekné meno "povedala som a pozrela sa naňho. Nevedela som čo ďalej hovoriť., Tak....skús mi niečo porozprávať o sebe "(prvá vec čo ma napadla)povedala som, stále som kráčala a obzerala sa za seba. Už som aj začala byť trochu hladná....

,,To nevadí "odpovedala som a usmiala som sa. ,,A k vašej druhej otázke, toto je len neškodný lesík" odpovedala, na most nepôjdem, nie som taká hlúpa" pousmiala som sa.,,Ehm,a ako Vás mám volať? "spýtala som sa a čakala na jeho reakciu. Zatiaľ som si ho poprezerala. Bola som rada, že konečne nejaký vlk, prišiel mi sympatický.Čo keď sa len pretvaruje? V skutočnosti nemusí byť taký milý, môže mať aj zlé úmysly...... Pomyslela som si no hneď som zahodila tú myšlienku. Švihla som chvostom a pomaly začala kráčať.

<<ovocný lesík

Bežala som pomedzi stromy. Energie som mala dosť. Hladná som nebola, takže som si nemusela nič uloviť. Zrazu ma niečo pichlo do labky, zastala som. Bolo to len ihličie, vytiahla som i ho. Teraz som len kráčala, ale postupne som zrýchľovala až som zase začala bežať. Po nejakej chvíľke ma to začalo unavovať, veď energiu si treba šetriť. Prišla som ku stromu a sadla si .Už dlho som nevidela vlka. Potešila by som sa, keby som aspoň jedného uvidela, samota mi nevyhovuje až tak. Začala som sa nudiť. No, mohla by som si niečo uloviť. Tak som teda vstala a ňuchala, ale cítila som len myši , na tie som práve nemala chuť. Ďalej som kráčala ,ani sama neviem kde a sledovala okolie. Celkom pekný lesík.

<<svätyňa
Z tej nepríjemnej džungle som sa dostala tu. Toto je doslova ráj. Kopa ovocia a bobúľ, mňam. No vedela som, že niektoré z nich sú jedovaté, preto som si musela dávať pozor. Prišla som ku jednému stromu, skontrovala ovocie, ktoré som chcela zjesť a opatrne som sa doňho zakusla. Počkala som chvíľu. Výborné.Odkusla som viac.Nakoniec som to zjedla celé a dala som si ešte dalšie, bolo to taaak chutné. Skúsila som iné. Bolo tiež dobré, ale nie tak výborné ako to prvé. Odišla som od stromov, prešla som ku kríkom. Neváhala som a odtrhla tú bobuľu.(no nezjedla som ju) Už-už som ju chcela zjesť, no potom som si uvedomila že je jedovatá.Odhodila som tú bobuľu a radšej som už dalšie ovocie a bobule nejedla. Musím uznať, že toto bolo jedno z najlepších miest ktoré som navštívila.

>>les u mostu

2 mince-16%
schopnosť lovu +8%
vytrvalosť+8%

Predierala som sa hustou džungľou. Mala som namierené do svätyne. Netušila som, či idem správne, v tom som len dúfala. Veľmi zle sa mi chodilo, neustále som sa šmýkala na kameňoch, zamotávala do hustých porastov, utekala pred jedovatými hadmi.....Toto nebolo bezpečné miesto pre vlka. Za chvíľu už som z diaľky videla tu svätyňu. Vydýchla som si, už som skoro tam. Po chvíli som tam konečne dorazila. Prišla som ku majstrovi.,,Ehm....dobrý deň“ pozdravila som, uklonila som sa a hneď som dodala čo chcem:,, rada by som sa naučila byť lepšia v lovu a vytrvalosti “povedala som a čakala na jeho reakciu. Mister sa len na mňa usmial a zrazu som sa ocitla dole pod horou. Mister stál na vrchole. Hneď som pochopila čo mám robiť, ale trochu som sa bála, neviem či to zvládnem. Rozbehla som sa , a skočila na vytŕčajúcu skalku. Šplhala som sa hore, stále padali drobné kamienky na moje labky. Jeden bol väčší a tvrdo mi spadol na labu, začala mi tiecť krv, príšerne to bolelo.,,Auuu“ zastonala som. No nič, musela som ísť ďalej. Kráčala som a kráčala. Už som sa blížila ku strede hory, keď sa mi šmykli labky a ja som spadla asi o 2 metre dole. Tak som teda kráčala a kráčala hore. Už ma to naozaj začalo unavovať. Neustále mi na labky padali kamene, bolelo to. Navyše bola veľká horúčava, tá mi to ešte len sťažovala. Potila som sa. Nečakala som, že to bude až také ťažké. A mister len na mňa zazeral.
Pozrela som sa pred seba, a uvidela som obrovský balvan ako sa valí ku mne. Trochu som zajačala. Našťastie som sa uhla ,bolo to len tak-tak. Keby som sa nepozrela pred seba, všimla by som si ten balvan neskoro a bolo by po mne. Moja pravá labka bola celá zakrvavená. Sčista-jasna sa objavil nejaký veľký vták a ďobol ma do chrbta. Nahnevala som sa. Už mám toho dosť! Zavrčala som a kusla som ho do krídla z celej sily, našťastie ma prestal otravovať. Už som bola taká unavená, že som si musela dať prestávku.Noták, nevzdávaj sa! Ty to dáš!ozval sa ten optimistický hlas v mojej hlave. Zase som sa pozrela pred seba a uvedomila som si, že už som skoro tam! Zaťala som zuby a smelo som kráčala keď.......Som konečne vyšla hore! Nemohla som tomu uveriť....,,ja som to dala, mister, dokázala som to"! Od šťastia som bola celá bez seba. Mister sa pousmial a hora zmizla.
Ocitli sme sa v lese. Veď ešte lov, zabudla som naňho. Vôbec sa mi nechcelo, bola som vyčerpaná. Ale aj hladná, takže som si niečo musela uloviť. Zacítila som pach......myš. Olizla som si papuľku pri predstave že ju jem. Prikrčila som sa v tráve a potichu som ju sledovala. Skočila som na ňu, a aj pripučila. Hotovo, myš ulovená. No to asi nebude stačiť. Hneď som zbadala ďalšiu, no tu už nebolo také uloviť. Prikrčila som sa, ale práve vtedy, keď som ju chcela uloviť, sa myš rozbehla a ja za ňou.Tá myš je nejaká rýchla, pomyslela som si. Bežala som za ňou, keď som sa potkla. Myš zatiaľ odbehla ďalej. Vstala som, a pomaly som kráčala za ňou. Našťastie myš zastavila. Ja som využila príležitosť a bolo po myši. Ták, ulovila som 2 myši. Mister sa na mňa zase usmial a les zmizol. Ocitli sme sa svätyni. ,,Ďakujem, určite sa u Vás zastavím i nabudúce" povedala som, zase som sa uklonila a odišla som. Bola som taaak vyčerpaná, ale zároveň aj šťastná že som sa aspoň trochu zdokonalila.

>>ovocný lesík

<<Krištáľové jazero

Radostne behala vo vysokej tráve a vietor jej ovieval jej bielo-béžovú srsť. Prestala behať a zvalila sa do mäkučkej trávy. Bola aj celkom hladná, ale v tej chvíli sa jej nechcelo loviť. Len zavrela oči a odpočívala,slnko jej hrialo na kožuch. Vtom ucítila pach zajacov, vstala veď len si skúsi ako jej to pôjde. Pomaly a potichu kráčala. Sadla si a pozorovala ho .A bum! Skočila a pozrela sa dole ,na jej veľké sklamanie ho neulovila, potom zdvihla hlavu a videla ako rýchlo beží. Vyštartovala za ním, no bolo neskoro, nedobehla ho.*Vážne som taká neschopná?* smutne si pomyslela.* To nič, zlepším sa* ozval sa ten optimistický hlas v jej hlave. Už sa nemala tak dobre, áno, len kvôli hlúpemu zajacovi.

>>svätyňa

Namočila labku do jazera, chcela zistiť či je voda teplá, jasne že bola. No ešte nevedela aké to jazero má hĺbku. Opatrne tam vošla a napila sa. Zadívala sa na svoj odraz v jazere. Potom sa rozhliadla okolo seba. Krásne miesto, pomyslela si. Bola aj celkom hladná, takže si ulovila rybku. Podarilo sa. Vyhodila ju do vzduchu a rybka jej spadla rovno do úst. No nestačilo jej to, bola to malá rybka. Poobzerala sa okolo, nikde žiaden vlk. Síce cítila tu nejaký pach vlkov,no boli staré. Otrepala sa a vyšla von z vody.

>>Luka