Příspěvky uživatele

< návrat zpět

V7

Nečudovala som, že Strix bol prekvapený. Pokiaľ pochádza z kraja, kde nebolo takmer žiadnej mágie, toto pre neho musela byť zásadná zmena. Prikyvovala som. ,,Aj pre mňa bolo prekvapenie, že mágia má práve taký zdroj,"poznamenala som. ,,Určite ju niečo chráni. Alebo sa vie ochrániť sama,"mykla som plecami. Obidvaja sme mali mnoho otázok. A v porovnaní s ním som, bohužiaľ, vedela viac len o trošičku. No vedela som, že sama to nevypátram. Treba nájsť a pýtať sa vlkov, ktorí sa kontaktovali s vlčicou z...Noramu? Nevedela som, či si pamätám dobre.
,,To je,"pritakala som a švihla chvostom. ,,Pamätáte si, či boli vo vašom svete nejaké takéto zvláštnosti?"smelo som sa vypytovala. Z mojich slov šlo vycítiť, že sa skrátka zaujímam o to, čo sa deje i v iných svetoch, pretože trebalo vedieť i to. Na tieto moje myšlienky akoby nadviazal Strix, ktorý sa pýtal na môj dodatok. ,,Napríklad samotné semienko kvetiny predala akási vlčica z Noramu miestnym vlkom. A potom sme tu mali aj nával cudzincov. Založili si tábor v bažinách. No zrejme sú už preč,"vysvetľovala som.

V6

Ach, neviem, či som stretla niekoho, s kým by sa mi lepšie rozprávalo, preplávalo mi vtedy hlavou. Ani mi vôbec neprišlo zvláštne, že som pociťovala tak veľkú sympatiu a náklonnosť ku niekomu, s ktorým som sa rozprávala len zopár minút. Len som sa nechávala unášať vlnou príjemných pocitov. Rozhovor mi prišiel dôverný, aj keď to bola asi taká typická konverzácia medzi vlkmi, ktorí sa nepoznajú. Skrátka - okúzlenie.
Tešilo ma, že Strixa zaujali tieto ostrovy a ja som mohla rozprávať to, čo som vedela, pretože...už som ich pokladala za môj domov. A vlastne už bol aj Strixov. Strix ďalej položil otázku, ktorú som vedela dobre zodpovedať. ,,Na lúke pri našom lese sa nedávno vyskytla záhadná dúhová kvetina. Vlčica, ktorá ju zasadila, nám povedala, že má za účel regenerovať vyčerpanú mágiu na ostrovoch. Takže táto rastlina v tom zohráva dôležitú úlohu,"vysvetlila som. ,,V našom svete síce mágia bola, ale nie v takej miere. A už vôbec nie taká nepredvídateľná,"premýšľala som. Obrátila som hlavu dozadu a kývla na zlatý les. ,,Tam, pri našom lese je pláž. Tam sme ten ostrov zahliadli. Ale vyzeral veľmi vzdialený a neprístupný, takže o tom pochybujem."
Vzápätí sa mi dostalo zaujímavejšej, no o to ťažšej otázke. ,,To veľmi ťažko povedať, ale skôr sa prikláňam k tomu, že nie. Aj keď sa o tom dá špekulovať, keďže už tu boli zásahy z iných svetov. Tak potom prečo by sme sa my nemohli dostať na iné svety? No zostáva len hľadať a pýtať sa, pokiaľ vás táto otázka tak trápi. No vlci na týchto ostrovoch, zdá sa, také zámery nemajú, pokiaľ viem od tých, čo som stretla. Ale podľa mňa tu to nie je zlé,"mykla som ramenami.

V5

Takže som si domyslela dobre. Prikývla som. Rozhovor o niekom inom ma však momentálne nezaujímal, aj keď bola vďačná za ďalšiu znalosť o ostrovoch. Zo sedu som sa dala do ľahu. Bola som však rada, že aj ja som mohla zodpovedať na jeho otázky. Pretože len výnimočne som stretávala vlkov, ktorí by tu boli kratšie než ja.Tri zimy bolo na preskúmanie ostrovov málo - zvlášť, ak sa zdržiavam vo svorke. ,,Podľa mňa určite áno. A záhadné taktiež. Raz sa nám odhalil pohľad na akýsi vzdialený ostrov pokrytý hmlou. Kto vie, ako sa tam dostať a či sa to vôbec dá,"pokúsila som sa mu vytvoriť predstavu.
Takže sa tu dostal celkom náhodou. Vyzeralo to na najčastejší spôsob, veď ako inak sa tu ešte dá dostať okrem portálu? ,,Zvláštne, že si vlk nájde nový domov,ktorý je tak odlišný od sveta, kde sa narodil...Či nie?"
,,Vyzerá to tak,"pritakala som. Moja nasledujúca otázka bola skôr rečnícka, ale Strix to opäť odvrátil na milé slová. Ja som len hanblivo odvrátila hlavu a nehovorila nič - ale môj pohľad hovoril za všetko.

V4

Strix mi pobyt na púšti skutočne spríjemňoval. Možno i vďaka nemu sa mi toto prostredie začínalo páčiť. A tento vlk predo mnou tu krásne zapasoval. Preto som si nemohla dovoliť nepovedať to, čo mi presne v tej chvíli napadlo. Netušila som, odkedy mi niečo niečo také prichádza na um, ale tieto chvíľky sa mi počas nášho zvláštneho, vzájomného očarenia veľmi páčili. ,,Váš alfa, však?"spýtala som sa, no zrazu mi to prišlo ako hlúpa otázka. Zahanbila som sa, ale zaujímalo ma to, pretože takéto dôležité znalosti o ostrovoch sa mi vždy hodili - keďže som jeho meno nikdy nepočula alebo zabudla. Hoci Strix moje oslovenie trochu odmietal, prikyvovaním hlavy som ho chcela vo svojej terajšej pravde utvrdiť.
Nad jeho otázkou som sa zamyslela. ,,Stále mám veľa nepreskúmaného,"mykla som plecami. ,,A vy? Odkiaľ ste tu prišli...Ak to môžem vedieť?"pýtala som sa na jeho pôvod. Vzhľadom na to, že tri roky na ostrovoch je preňho slušná doba - aspoň tak mi to vyznelo - som usudzovala, že tu bude kratšie než ja. Potom mi to i sám potvrdil. Kývla som hlavou. ,,Asi to bude tým, že som o svorke vlkov v púšti ešte nepočula,"poznamenala som. ,,Krásna, krásna. Čo je to krásna,"mierne som sa pousmiala nad filozofickou otázkou.

V3

Strix naďalej pokračoval v lichôtkach, pričom som svoju nadšenosť z tejto skutočnosti ukazovala len úsmevom. Možno vo mne ostalo niečo z toho normálneho rozumu, ale tak či tak bolo nanajvýš jasné, že nejaké kúzlo sadlo na obidvoch. A ani jeden z nás mu nemohol vzdorovať. Podľahli sme. Ale v prvotných chvíľach ma to ani popravde netrápilo. Naopak som si užívala prítomnosť tohto zaujímavého cudzinca a ten pocit, že je tu niečo zvláštne pomaly, ale isto vyprchával. Očkom som behala od vlka a na zem, akoby som sa bála si ho poriadne prehliadnuť. No tentoraz mi nedalo mu jeho milosti neodplatiť. ,,Ďakujem. No musím povedať, že aj vy krásne zapadáte do púšte, ako taký...púštny kráľ,"poznamenala som a uprene sa mu zahľadela do jeho jasných zelených očí. Najjasnejšie, aké som kedy videla! Ďalej som mu vysvetľovala, ako som na tom ja a púšť - nie, že by som ju nenávidela, o tom žiadna reč. Len som nejak nikdy nemala dôvod tu chodiť. A keby som len vedela, že sa tu dočkám takejto spoločnosti! ,,Náhodne...dá sa povedať. Ale na ostrovoch som už tretiu zimu,"odpovedala som na otázku ohľadom môjho pobytu. ,,Namareyská svorka, zaujímavé. Určite musíte mať iný život než ostatné svorky. Rada by som sa dozvedela viac!" V očiach som mala nepredstieraný záujem o nové informácie. Z druhej strany neustále padali milé slová a tak som aj ja, bez akéhokoľvek rozmýšľania vyslovila to, čo som mala na srdci: ,,Ale nehovorte. Ani neviem, či by som našla iného púštneho vlka pýšiť sa krajším kožúškom!"

Meno:Zephir
Posty:8
Postavenie:sigma
Funkcia:hraničiar
Aktivita pre svorku:-
Zhrnutie: priúča sa mágiám od Riveneth

V2

Náš rozhovor, do ktorého nás priviedlo akési zvláštne očarenie (netušila som, odkiaľ sa vzalo) sa ešte len začal, ale neuberal sa zaujímavým smerom. Bolo to stále o tom istom a istých slovách. Mne by však v tejto chvíli tieto myšlienky ani náhodou nenapadli. A aj keby, odohnala by som ich. Takúto milú spoločnosť som si náramne užívala, hoci som sa svoje lichôtky obávala vypustiť tak priamo. Nuž ako to, že ma ešte nevidel? ,,Priznám sa, chodiť do púšte ma nikdy nelákalo. Ale teraz viem, že som urobila chybu. Ani som si nepomyslela, že by sa tu niekto zastavoval,"vysvetľovala som so zdvihnutými kútikami úst a švihajúcim chvostom od napätia. ,,Mireldis.Tak Strix, povedzte mi, táto púšť je vaším domovom? Alebo ste sa tu náhodne zastavili, ako ja?"pre zmenu som položila otázku ja. Úprimne, púštne vlčie spoločenstvá by ma zaujímali i mimo očarenia. Nikdy som sa však neodvážila to viacej preskúmať! Dokonca toto očarenie malo i nejaké pozitívum - donútilo ma spoznať sa s miestnym a dať sa s ním do rozhovoru.

Jméno vlka: Mireldis
Počet postů: 5
Postavení: kappa
Povýšení: -
Funkce: prieskumník
Aktivita pro smečku: oznámenie informácií o chorobe, dúhovej kvetine
Krátké shrnutí (i rychlohry):svorkový zraz

V1

V okamihu,keď som zrak premiestnila na oblohu a potom naspäť pred seba, zableslo sa čosi ružové. Akonáhle som si onen zvláštny oblak chcela prezrieť, zmizol. Veľmi som sa tým nezaoberala ani sa netrápila, pretože som to pokladala len za zdanie. Vzápätí na to som sa rozkašľala, ale ani vo sne by mi nenapadlo, že by to s obláčikom mohlo nejako súvisieť. Skrátka som sa nestarala. Zabudla som. Príjemné a hrejivé pocity som taktiež ničomu nepripisovala. A tak som nakračovala ďalej, do nekonečného piesku. Už som prešla slušnú časť, ale pochopiteľne ma to prekvapilo. Ozaj kráčam už tak dlho? Zastavila som sa a rozmýšľala nad vrátením sa. Nemyslím si, že tu mám čo hľadať. Mala to byť len krátka prechádzka...a už vôbec nie tu. Rozhliadla som sa neisto, keď som pocítila pach neznámeho. Zanedlho sa predo mnou vyjavil béžový vlk s pozdravom. Nevedela som prečo, ale jeho prítomnosť ma zvláštne potešila. Čo samozrejme bolo absurdné, v prvom okamihu cítiť niečo ku cudzincovi... Ale ja, v tú chvíľu očarená, som všetku pozornosť presunula na neznámeho. Na pozdrav som sa len zahanbene usmiala a neobávane pristúpila bližšie, hoc som netušila, čo je zač a čo majú jeho lichôtky znamenať. Naše správanie však bolo trochu na jedno kopyto. ,,Nevedela som, že púštni vlci sú tak nádherní,"už som sa usmievala od ucha k uchu a pošvihávala chvostom.

//Zlatá svorka cez les

Ani neviem ako, ale les som prešla naozaj rýchlo. Už sa predo mnou rozprestierala šíra voda, ale predsa som mohla dovidieť na druhú stranu. A tam...bol úplne iný svet. Piesok, ktorý sa mi čoraz väčšmi zachytával pomedzi labky, bol akoby predzvesť nemilosrdnej púšte, od ktorej som nemala až tak ďaleko. No predsa sa toto mŕtve miesto od nášho zlatého lesa plného života vzdiaľovalo. Stačilo len obísť zátoku a v momente som stratená v púšti. To som však nechcela dopustiť, pretože som nemala v pláne sa vybrať na dlhé cesty. Predsa sa svorkové stretnutie tak úplne neskončilo. Našľapovala som pomaly ale isto, až som stála na pokraji púšte a lúky. Bolo zvláštne sa dostať len so zopár krokmi na miesto, ktoré je úplný opak toho susedného. A tak sa stalo, že som za sebou nechala i vodu, zátoku a les už dávno. Zanedlho ma obklopoval len a len piesok. Zdržiava sa tu vôbec niekto dlhšie? Túto otázku mi mohla zodpovedať len náhoda.

,,Len takto,"potvrdila som slová Alyanny, ktorá odpovedala na Aetasovu otázku ohľadom toho, aké príznaky sme ešte pociťovali. Aetas sa na viac nepýtal, a aspoň mne teda odľahlo, že sme úspešne oznámili to, čo sme mali. Svorkové zhromaždenie sa však začalo uberať smerom nepokoja. Nevedela som, o čo išlo. Hovorilo veľa vlkov naraz a konieckoncov, netýkalo sa ma to, preto som potichu sedela. Alyanny však áno - veď šlo o jej rodinu. Napriek tomu som počúvala, či sa to snáď neobráti ku veciam, ktoré by sa ma aspoň sčasti týkali. Rozprávalo sa o ohrození svorky s Chaosom, nikoho z nich som však nepoznala. Počúvala som záverečné slová. Veru mal pravdu. Že by bolo fajn sa s niekým zoznámiť si hovorím už dlho, ale ťažko, keď väčšina sa potuluje inde. V krátkosti som prikývla a venovala ešte jeden pohľad Alyanne. Pomaly som vstala a začala rozmýšľať, či sa pôjdem poprechádzať alebo radšej zostanem pre prípad, že by ešte niečo dôležité odznelo. Stalo sa. Neočakávane dorazil na územie ešte jeden vlk, nešťastne chorý. V tej chvíli som si len mohla povzdychnúť nad tým, že ako liečiteľka som mu nemohla pomôcť a vlastne ani nikomu inému, keďže netuším, čo je to za spomínanú kvetinu. Ktorá údajne je pre túto chorobu. Neviem, či by tradičné bylinky boli použiteľné. Tak som vstala a vyrazila na kratšiu prechádzku.

//Púšť cez Zlatý les

Aetas, Alyanna, Merlin

Kývla som na pozdrav i Sillarei, ktorá sa ukázala hneď po nás. Okolo Aetasa sa rýchlo nazbieralo mnoho vlkov. Pustila som sa rozprávania noviniek, ktoré sme za cesty nazbierali. Rozhodla som sa začať tou dôležitejšou, teda som oznámila novú, pre nás celkom neznámu chorobu, ktorá sa zrejme už nejaký čas tu potulovala. Keď som zmĺkla, doplnila ma Alyanna. Najprv hovorila o našej neúspešnej misii, ktorá mala vypátrať cudzinca, ktorý poštval medveďa proti svorke. Vysvetľovala podrobne, vďaka čomu informácií bolo hojne. Pokračovala mŕtvymi zvieratami vyplavenými na pláži. Ja som po celý čas prikyvovala na potvrdenie informácií. Veď sme boli po celý čas spolu. Takto sme sa dostali ku chorobe, ktorá bola kľúčovou správou. Medzitým sa počet vlkov ustálil. O chorobe sme však viac dodať nevedeli, pretože, pravdupovediac, nevedeli sme o nej toľko, aby sme ju mohli nazvať známou. Preto prešla ku dúhovej kvetine, ktorá sa objavila na lúke hneď za lesom. Ale vzhľadom na jej dôležitú úlohu na ostrovoch, zmienka o tejto kvetine bola taktiež veľmi užitočná. Obrátila som pohľad na Aetasa, ten však pri slove choroba nevyzeral zaskočený. Vraj mu o mŕtvych zvieratách niekto niečo hovoril.,,Mám sa bezpochyby lepšie. Keď tak o tom premýšľam, nemyslím si, že sme mali alebo máme obyčajnú nádchu. Dosť sme pokašliavali, okrem toho som mala bolesti hlavy, čo našťastie netrvalo dlho. Ale môžem povedať, že choroba u mňa takmer zmizla,"zdelila som informácie pri rozmýšľaní mojom priebehu. Keďže sa alfa musel venovať viacerým vlkom naraz, upozornil nás na prichádzajúci bielu vlčicu, Ionu, ktorá mala záujem sa zapojiť do svorky. Už som sa však otočila za hlasom, ktorý oznámil, že má liek na chorobu. ,,Ozaj?"milo prekvapene som sa obrátila na trojfarebnú vlčicu. ,,Môžeš nám o tom povedať viac?"Ako bylinkárku ma to skutočne zaujímalo. Je to snáď obyčajná bylina, alebo naopak nejaká výnimočná?

Mireldis - predajte informácie svojej alfe - 24.1 - Zlatá svorka

Alyanna vysvetľovala naozaj dopodrobna. A mňa tieto "lekcie" zaujímali, pretože som nikdy nevedela, kedy sa mi to zíde. Hoc aj ten najmenší detail! Stále sme boli len na začiatku, pretože toho bolo veľa a vedela som, že je ešte viac. Vety som nepočúvala len jedným uchom dnu a druhým von, ale zamýšľala sa nad nimi. Položila som druhú otázku,na ktorú som vzápätí dostala odpoveď, ktorá nás preniesla už do samotného boja a útočenia. Analyzovala protivníkov, dôvody a veci okolo toho. Z toho teda vyplývalo - chrániť si slabiny. Že boj nie je sranda a najlepšie je sa mu vyhýbať bola pre mňa prirodzená vedomosť. Stále som však prikyvovala, pričom som sa ako neznalá do toho pomaly dostávala. Rozmýšľala som nad všetkým, čo mi povedala a skladala otázku, ale nestihla som. Zrazu sa pri nás objavil Aetas. ,,Zdravím taktiež,"otočila som sa. Oznámil nám prítomnosť nejakých cudzích vlčíc, ktoré som zatiaľ nevidela. Nadišla najlepšia chvíľa povedať to, čo máme na srdci. ,,Áno, máme dôležité novinky. Druhá však nie veľmi šťastná," oznámila som a obzrela sa po Alyanne. ,,Tak ide o to, že sa minimálne v okolí Zlatej šíri choroba," začala som tou dôležitejšou.
Do nosa sa mi dostali ďalšie dva známe pachy. Sillarei a Tiara. ,,Ahoj,"usmiala som sa na šedú, ktorú som vlastne nevidela naozaj dlho! Tiara chcela vedieť novinky, ale neprišla neskoro. Stále sme mali čo povedať.

Naďalej som pozorne počúvala rozprávanie Alyanny a snažila sa odniesť si z toho čo najviac. Vysvetľovala mi dôvody obiehania súpera. A to ukázať svoju odhodlanosť alebo rovno vyprovokovať akciu. Prikývla som. Naviac som bola rada, že zvolila možnosť teórie a nie boja naostro. Jednak som sa na to necítila, a vôbec, mal by taký nevyrovnaný boj nejaký zmysel pre mňa?
Dozvedela som sa, že situácia môže byť úplne iná, na čo som aj hneď dostala odpoveď. Aby som sa viac zapojila, akonáhle mi niečo napadlo, opýyala som sa na to. Odpoveď bola celkom jednoduchá a logická. Pokúsiť sa odhadnúť možnosti súpera bola dobrá nápoveda, ako súboj dopadne. Na to som však mala čas len dovtedy, kým súper nezaútočí. A to mohlo byť len zopár sekúnd. ,,Čo potom, keď protivník zaútočí?"