Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Slabé laby pomaly ale isto prekračovali hrubé korene stromov, ktoré blokovali všetko svetlo, ktoré k nemu mohol eventuálne preniknúť - nie žeby jeho jedno funkčné oko dokázalo robiť zázraky aj za normálneho svetla. Žltý vlk však ani poriadne nevedel kam kráča, les pred jeho labami sa krútil ako had a popravde by prisahal, že samotná zem sa hýbala avšak nie počas toho ako kráčal. Preto sa držal len svojho ňufáka a pomaly kráčal smerom dopredu aj keď nevedel kam sa dostane a či sa vôbec dostane niekam kde by mu mohlo byť fajn. Aj keď bola pravda, že on sám si už nebol príliš istý ničím sa spojovalo s ostrovom na ktorom sa objavil. Veriť svojim zmyslom bolo jediné čo mohol, predsa len ak sa jeden oslabí, ďalšie naskočia na jeho miesto a urobia život o niečo jednoduchší, ak sa to tak dalo vôbec povedať.
> Prieliv

Snežné tesáky >
Svet okolo neho bol svetlí, možno až príliš svetlí na jeho vkus. Poobedie sa mu prelievalo nad hlavou a aj napriek tomu, že mal len jedno oko, musel ho držať privreté aby mu slnko nedráždilo rohovku tak veľmi - aj keď sa často skrývalo za mrakmi, keď už spoza nich vykuklo, bolo pre neho pomerne silné. Do nosa sa mu stále nepodarila dostať vôňa tmavého vlka, ktorého dúfal, že počas svojej cesty stretne a tak sa len pomaly ťahal dopredu pomedzi stromami a dával pozor aby sa mu laby nezasekli medzi koreňmi; už aj bez toho mal dostatočné problémy s pohybom, nepotreboval si prinášať ďalšie. Už sa u so zadnou nohou však hýbalo omnoho lepšie ako po prvý raz čo sa objavil na tomto zvláštnom území a možno po pád ďalších mesiacoch sa mu bude chodiť už takmer normálne. Mohol v to minimálne dúfať.

Po nejakom čase sa na mieste zhromaždilo viacej vlkov. Aj napriek tomu, že on sám nemal príliš dobrý zrak, do uší sa mu dostalo takmer všetko. Ako sa vraví, ak sa jeden zmysel zhorší, jeho miesto preberú bez váhania ďalšie a majiteľ si to často ani nestihne všimnúť. Síce sa zdalo, že mali pre neho vlci nejaké ďalšie informácie, no v spoločnosti sa necítil príliš dobre a tak sa s nimi rozlúčil len s kývnutím hlavy a s pár slušnými slovami. Ešte sa mu predtým nestalo, žeby bol ochromený spoločnosťou vlkov, no na druhú stranu bola aj pravda, že si nespomínal na čas kedy sa nachádzal v skupine viacerých vlkov ako len jeden. V tomto momente si aj celkom prial aby bol pri ňom Setek, ktorého slová boli často skúpe na svoj počet ale jeho prítomnosť bola akási... pokojná. Možno sa mu podarí nájsť ho niekde v blízkosti.
> Začarovaný les cez Mlžné

,,To som si pamätal z nejakého dôvodu. Čas od čase sa mi vynárajú spomienky, to je aj dôvod prečo si spomínam na toho modrého vlka a pláž ale nič viac. Také záblesky," pokúsil sa ďalej vlkovi ozrejmiť čo sa s ním deje. Teda respektíve ako sa mu darí spomínať si na veci, ktoré mu zatiaľ príliš zmysel nedávajú. Predsa len ak odseknete kus od celku, niekedy nie je možné presne určit o čo sa jedná. Keď sa však podarí poskladať malé kúsky dohromady, tak až potom sa nájdu presný obrys. Skôr ako sa im však predsa len podari vybrať na cestu smerom na pláž, kde by si Naxin možno mohol spomenúť aj na niečo viac, do uší mu znovu doľahli zvuky, ktoré prezrádzali prítomnosť niekoho ďalšieho. ,,Kto sa to ukrýva v tieňoch?" preniesol a pootočil sa. Jedným okom prehľadával okolie aby vedel čo sa na nič chystá. Bol si však istú, že ak by o niečo šlo, Sar by to uvidel skôr ako on sám.

Svojim jediným okom sledoval hnedého vlka ako sa mu snažil pomôcť a ani jedným slovom nedokázal povedať ako veľmi si vážil všetko čo pre neho urobil a ešte aj urobí. Nielen, že už samotná informácia, že pláž na ostrovoch existuje, ale aj to, že mu ju chcel osobne ukázať mu psychicky robila dosť dobre. ,,Myslím, že nijaký iný program zatiaľ nemám," odpovedal jednoducho, no na jeho tvári sa dalo zaznamenať, že sa mu kútiky úst pretočili dohora. Porozhliadol sa, teraz bola otázka, ktorým smerom sa budú spoločne uberať. Teraz bolo na samcovi aby sa chopil vedenia, lebo on sám nemal najmenšieho tušenia čo sa deje. ,,Ja som Naxin. Naxin z ďaleka," uškrnul sa. Nemal najmenšieho tušenia kam patril, kam patrí a odkiaľ vôbec prišiel. Jeho minulosť nebola záhadou len pre vlkov, ktorý mu teraz prišli do života ale aj pre neho samotného. Aj napriek tomu, že jeho oči nefungovali tak ako mali, uši mu pracovali možno aj lepšie ako normálne. Ak odíde jeden zmysel, ďalší sa zlepší - preto pre neho nebol veľký problém započuť ďalšieho vlka, ktorý sa prechádzal neďaleko nich.

Hnedý vlk sa snažil ako len mohol, počúval všetko čo mu Naxin hovoril, no z tej trošky čo si on sám pamätal by ani zďaleka neposkladali všetko čo do svojej skladačky potrebovali. Naxinovi sa už však ani zďaleka nechcelo odpovedať na všetky položené otázky jedným slovom a tým istým slovom, z krku sa mu preto vydralo tlmené vrčanie, ktoré však nebolo ani tak mierené na hnedého samca. Keď však niekoľko dní v kuse opakujete, že neviete, na psychike sa frustrácia celkom dobre odrazí - nie žeby sa však jednalo o ospravedlnenie. ,,Spomienky ma prenášajú jedine na pláž kde je on. On a kraby," odpovedal, jeho hlas bol tomto momente akýsi hranatý, nie príliš spokojne priznával koľko málo toho vedel, no snažil sa preniesť cez svoje ego a najmä ho prehltnúť kdesi v krku, kde mu zavadzalo a blokovalo dýchacie cesty. Aj keď chcel rozprávať, snažil sa, no niekedy to skutočne nešlo akoby sa mu v trachei zastavil kameň. ,,Ale to nám asi nijako nepomôže," pokrútil hlavou a uškrnul sa. Nezmohol sa na viac ako na smiech. Nevadí. ,,Je tu v horách niečo zaujímavé čo by stálo za pozretie?"

Naxin presunul pohľad smerom k Sarovi na seba, mal dojem akoby sa pozoroval z úplne inej perspektívy, akoby sa pozeral, na nejakého iného vlka. Krv ktorá mu tiekla z rán na nohe bola hustá, tmavá - síce celé okolie smrdelo kovovým zápachom, no nejednalo sa o príliš veľkú stratu. Chrasty na jeho tele čas od času povolili, najmä teda na nohách s ktorými sa takmer neustále hýbalo. ,,Hej, mal som trošku náročnejších pár uplynulých dní," jemne sa pousmial a s tým znovu hlavu zvesil pred seba. Našťastie jazvu na tvári mal už zahojenú, predsa len to bolo pekných pár rokov odkedy sa mu dané nešťastie stalo; teda nie žeby si spomínal čo sa vôbec stalo, to nie. Vedel jedine, že odkedy sa zobudil na pláži, tak už mal všetko poriadne zahojené.
,,Otec, povedal by som," odpovedal na ďalšiu, pomerne dôležitú otázku, ktorú mu hnedý samec položil. On sám odpoveď poriadne nepoznal a len mohol predpokladať čo jeho pocity zo spomienok znamenali. Celý život sa mu ešte pred mysľou neotvoril a teda musel čakať; čo iné predsa len mohol? ,,Ale nedal by som labu do ohňa. Ty ale vyzeráš, že sa tu celkom vyznáš."

Mlžné pláne >
Na Naxinovo vlastné šťastie, bolo pomerne dobre, že nezostal príliš dlho sám. Hnedý vlk sa objavil na mieste kde i on, zo začiatku ho ani poriadne nevidel - čomu sa nedalo až tak veľmi čudovať, keďže Naxinovo periférne videnie stálo za starú ocikanú topánku. On sám si veľmi dobre uvedomoval, že ak chce prežiť, bolo by pre neho najlepšie ako by si našiel niekoho s kým môže žiť, no otázka číslo dva bola, kto si na krk uviaže niekoho, kto sa o seba nedokáže poriadne postarať a bude mu ochotne pomáhať aj vo svoj neprospech. Naxin asi nemal príliš veľké nádeje. Uši mu poskočili, keď sa nad ním ozval hlas a otázka, ktorá mu bol položené ho poslala späť do čiernoty spomienok, na ktoré si nespomínal. ,,Neviem," s povzdychom odpovedal na otázku od samca a v rýchlosti si ho prezrel so svojim jediným okom. Samec nevyzeral, že trpel hladom, práve naopak. ,,Nepoznáš nejakého modrého vlka? opýtal sa rovno aj on, keď už si kládli otázky bez predstavenia. Možno mu bude tento vedieť povedať viac ako Setek.

Mlžné pláne >
Ihneď ako sa vynoril z hmly, razom mu bolo omnoho lepšie. Keď sa zviera spolieha len na svoje zmysli a razom o jeden prídete, všetko je omnoho viac zložité. S hlavou sklonenou k zemi prechádzal do vyššej nadmorskej výšky a popri tom ťahal zranenú nohu za sebou. Lýtka ho štípali, no snažil sa presúvať a nájsť miesto kde by bolo pre vlka ako bol on bezpečné zastať, zotaviť sa a možno si nájsť nejaký úkryt, kde by strávil nasledujúcich pár dní. Nie len že prišiel o vlk, ktorý sa o neho staral, teraz sa musel starať sám o seba. A jedlo? Naxin si skutočne nedokázal predstaviť, že by v takomto stave mal loviť svoje jedlo úplne sám. Bohužiaľ však nemal na výber a popravde v tomto momente na tomto mieste nemal ani len príležitosť.

Hmla okolo neho sa prelievala ako mlieko a on so svojim jedným dobrým okom nebol príliš dobrý v pozorovaní svojho okolia ešte aj keď sa okolo neho nachádzalo všetko tak ako malo byť. Setek jeho volanie úplne ignoroval, alebo ho nepočul - v tomto momente Naxin nedokázal povedať ako presne to je a tým pádom sa snažil nerobiť unáhlené závery. Aj keď, niekde vzadu v hlave sa mu vôbec nepáčilo, že sa niečo podobné stalo práve jemu. Nie, žeby si myslel, že s čiernym samcom sú teraz nejaký lepší priatelia, avšak možno... možno si to myslel. S hlasným povzdychom sa teda dal do pohybu, nemalo cenu zostávať na jednom mieste, kde ste stratený ako malé decko a cítite sa bezmocne.
> Snežné tesáky

Zubria pláň >
Obaja samci vošli do hmly, zatiaľ čo Naxin kríval za Setekom, ten sa mu strácal pred očami. Doslova aj metaforicky. Zrak žltého vlka odkedy prišiel o oko nebol úplne najlepší a preto sa ani nebolo čomu čudovať. Aj keď bola pravda, že tmavý vlk sa len veľmi ťažko strácal v bielom prostredí, po pár krokoch v takmer tekutom mlieku, no Naxin si to odmietal priznať. Preto sa ozval až príliš neskoro by zažehnal problém, ktorý sa pred ním vytvoriť; bohužiaľ si až príliš neskoro uvedomil, že teraz je už neskoro na to aby si pomohol. ,,Setek?" zastal na mieste. Očakával, že sa samec znovu vynorí kdesi pri ňom a bude po jeho boku aby ho on mohol nasledovať. Akosi počítal s tým, že sa o neho čierny vlk postará akoby o bola jeho povinnosť a nie len dobrý skutok, ktorým mu prejavoval česť. ,,Stratil si sa mi, nevidím ťa," hlesol stratene a obzeral sa. Nijako mu to nepomáhalo, no popravde nemal najmenšieho tušenia čo mal iné robiť ako čakať kým ho niekto nájde. Aj napriek tomu akú formu pred sebou samým hral, vo svete Mois Grisu pekne stratený.

,,Si myslíš, že tvoj život nemal na nikoho taký vplyv aby ťa hľadali? spýtal sa prekvapene a zacvakal ušami. Ťažko sa niečomu takému verilo, najmä keď predpokladal, že vlk pred ním mal celú rodinu. Nie ako on, kto možno aj rodinu mal, no nevedel k nej. Takto fakt ale nemenil nič na tom, že by ho jeho rodina hľadala niekde na úplne druhom konci sveta alebo kdekoľvek teraz boli. ,,Fakt nikto?" pokrútil hlavou, no až teraz si viac-menej uvedomil, že jeho slová asi nie sú pre samca príliš najpríjemnejšie. Možno niekdy by bolo lepšie ako by držal jazyk za zubami, škoda že si takéto veci Naxin uvedomil vždy až potom čo ich vyslovil. Ale nie len on. ,,Tak poďme ďalej," povzdychol si a znovu sa postavil na laby aby sa mohli obaja začať presúvať zase ďalej.
> Mlžné pláne

Prosím percentá aj Rhys aj Sivemu do vytrvalosti. Ďakujem!
Akcia bola fajn, páčila sa mi tá voľnosť :D

Zlaťák >
,,Tu sa mi celkom páči," odpovedal tmavému vlkovi, aj keď jeden z hlavných dôvodov bol ten, že už ďalej kráčať nedokázal. Šľachy v zadnej nohe ho ťahali akoby ich niekto naťahoval na škripec a ak bol skutočne rád, že si mohol aspoň na pár minút či hodín znovu sadnúť na zadok a premýšľať nad nesmrteľnosťou chrústa. Inak by asi na tejto pláni nezostal - aj z zahalení tmi a dažďa mohol vidieť, že sa jednalo o celkom veľa otvoreného priestoru. No teraz, keď mal aj on sám potrebu zostať na mieste, neplánoval Setekovi hovoriť, že sa mu miesto ktoré vybral nepáči. S povzdychom sa vyrútil na zem a labu s jazvou natiahol do pomerne prirodzeného uhla, tak aby mohli svaly čo najviac odpočívať. ,,A tak teraz vlastne... Čo robíš? Len tak chodíš po krajine a čakáš kým ťa niekto príde vyslobodiť?"

Vlk predsa len nezmenil svoj názor a rozhodol sa ďalej ho sprevádzať. Naxin by sa síce v tomto momente rozhodne neprinútil povedať ako veľký kameň mu zo srdca spadol, no Setekova prítomnosť ho akosi viac ťahala k zemi než by bol ak by územím prechádzal sám. Boh, či Bohyňa, vie ako by ďalej pokračoval vo svojom hľadaní ak by s ním tmavý samec nebol, možno by sa nezmohol na nič viac ako len ležať na zemi a ľutovať sa. Alebo by sa nikdy neposunul z pláže na ktorú ho vyplavilo more. ,,Vážim si to," povedal napokon a s hlasným zafučaním sa pobral za Setekom, ktorý ho v tmavej noci ťahal čo najďalej od modrého jazera ako len mohol. Zatiaľ čo Naxin slepý tmou prechádzal okolo zlatého lesa, kde bol jeho domov... ktovie ako by sa jeho cesta zmenila, ak by sa miesto noci presúvali cez deň.
> Zubria cez Baštu