Příspěvky uživatele

Kroky neznámeho vlka k sebe počul, uvedomoval si jeho prítomnosť už dávno, predsa len kroky sa dali od zvukov mora veľmi jednoducho odlíšiť; a uši mu zatiaľ fungovali viac ako len dobre, čo sa o jeho očiach a zadných nohách povedať príliš nedalo. Podľa rýchlosti krokov sa aj dozvedel, že vlk nebeží a tým pádom by mu nemalo hroziť nebezpečie - a aj keby malo, tak by nedokázal nič extra s vlastnou situáciou urobiť. ,,Mám dojem, že mi vybuchne hlava," uškrnul sa, no ihneď svoje rozhodnutie aj oľutoval, najmä potom čo mu do očí vystrelila nepríjemná bolesť. Migréna, niečo čo dokáže obyčajného vlka dostať do kolien. Doslova aj metaforicky. ,,S tým mi asi nevieš nejako pomôcť čo?" s očami stále zatvorenými sa nejakým spôsobom dostal do spriamenej polohy, aj keď telom sa stále nachádzal na mokrom piesku. ,,Nemáš vodu?"

Mimo Mois >
Hlava mu kvalitne trešťala a fakt, že už bolo dávno po najväčšej aktivite slnka, bol ako jeho záchrana. Oči v tomto momente sa zdali byť omnoho senzitívnejšie ako bol zvyknutý a tým pádom ich nechával zatvorené ako dlho sa len dalo. Prisahal by, že ho práve len tak vyplavilo more, no on sám by neveril ak by niečo nevidel na vlastné oči. Ako by mohlo more vyplaviť dospelého samca? A najmä odkiaľ? Naxinovi sa z hrdla vydral nepríjemný povzdych a popri tom sa natiahol na piesok. Mal dojem akoby ho prešil parný valec a teraz z neho bola len placka, ktorú mohol ktokoľvek zožrať. Nechcelo sa mu pohnúť a už vôbec nie dýchať - ak by sa jeho svaly nechýbali sami od seba, rozhodne by sa s ďalším dýchaním príliš neobťažoval.