Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sokolí zrak >
Zem pod labami už dávno nebola taká trávnatá ako na mieste odkiaľ práve prišiel. Oberal sa naokolo seba aby našiel niečo zaujímavé po čom sa pozeral, no nedarilo sa mu. Bola pravda taká, že si potreboval vyplniť čas. Keď nemáte presný plán, miesto kde sa dostať alebo osobu na ktorú čakať, odrazu zistíte, že máte príliš veľa času, ktorý vás začne zožierať. To bol presne problém aj Naxina, stále nevediac kde patrí sa snažil nájsť miesto, ktoré by mu vrátilo spomienky - pravda bola však taká, že ak neviete kde hľadať, nedá sa hľadať všade. Miesto toho sa radšej zvalil do prachu pri prvej príležitosti čo našiel neporušené miesto zaplavené svetlom slnka. V tieni už bola zima, aj keď jeseň ešte len teraz nastúpila - a on sa cítil ako mačka. Najlepšie bolo odpočívať v teple.

Luka >
Po čase strávenom sám so sebou začínal mať dojem akoby mu patril celý svet - aj keď ho ešte poriadne nepoznal. Minimálne teda ten v ktorom sa nachádzal teraz. Miesto toho však aby si zúfal a nechala negatívnu energiu ovládnuť si telo, pustil sa do skúmania a spokojne sa premával po ostrove, ktorého (niektoré) územia bolo vždy plné prekvapení. Dobre vedela, že ak pôjde z týchto končín smerom na východ, príde do meist v ktorých ešte nebol, čo bolo pozitívum. Potreboval si zmapovať miesto kde žije a tak zistiť, že sa nejedná o nič čo by mu mohlo prekážať. Avšak čo sa nachádzalo ďalej za roklinou, ktorú už teraz dokázal vidieť aj z diaľky? Netušil. Skutočne netušil. Nedalo mu to a tak teda svojimi krivými krokmi pokračoval smerom dopredu. Počasie predsa len bolo príjemné a nič nebránilo vybrať sa na prieskum - akoby to nerobil doteraz, dnešný deň pre neho skutočne nemohol byť lepší! Jedine ak by mu niekto priniesol jedlo bez práce. To by bolo dokonalé.
> Roklina

Most >
Jazykom si prešiel po tesákoch a až teraz si uvedomil, že toho hada zožrať mohol. Nie žeby ho hlad nejako kváril, no už cítil, že sa necítil úplne komfortne a bola len otázka hodín kedy sa mu z útrob tela skutočne ozvú akýsi hudci. Rozhliadal sa naokolo seba ku komu by sa mohol prikmotriť tentoraz, no nemal šťastie. Lúka, ktorá sa pred ním rozostierala bola prázdnejšia ako tmavý les v ktorom sa Naxin už zopár ráz pohyboval. Odfrkol si a urobil presne to čo dokázal robiť najlepšie - s nosom mieriacim priamo pred seba zamieril ... no, priamo dopredu. Nemal nič lepšie na práci a teda nezostávalo nič iné len aby sa nakoniec nalepil na niekoho ďalšieho kto mu pomôže prežiť zopár ďalších dní svoj hlúpeho života.
> Sokolí zrak cez Severné hory

Prekliate jazero >
Zázrak bol už samotný fakt, že sa mu podarilo dostať z Temného lesa bez toho aby potreboval pomoc niekoho ďalšieho. Ono to bolo pomerne jednoduché, keď sa nad tým napokon zamyslel. Stačilo len ísť za nosom a všetko eventuálne skončí - alebo to sa aspoň vravelo a mladý samec tomu v tomto momente veril a prinášalo mu to pokoj. Nič iné ani nejako extra robiť nemohol. Problém ale nastal v okamihu ako mu oči padli na ďalšiu prekážku, ktorá sa mu objavila na ceste. Nie žeby sa bál výšok, ale svoj život mal radšej ako skúšanie niečoho nového. Veľmi rýchlo si ale uvedomil, že ak sa nechcel vrátiť do lesa, mal by sa pohnúť dopredu. Jedna cesta lepšia ako druhá len čo bola pravda, Naxin ale nemal čo iné stratiť okrem svojho života samozrejme.
> Luka cez Les pri moste

Ja napriek tomu, že mu tmavý vlk hada ponúkol, Naxin ho nechal na zemi. V žalúdku mal žltý vlk vždy prázdno, to bola pravda avšak čo sa týkalo jedla, nebol určite ako odpadkový kôš, ktorý zomelie všetko čo do neho vložíte. Na samca sa usmial, no ten už aj odchádzal. Naxinovi to bolo jedno, nikdy nebol nejako extra fixovaný na prítomnosť iných vlkov, keďže sa vždy našiel niekto kto by toho predtým nahradil. Povzdychol si a mŕtvolu nechal na zemi, nech si ho nájdu potkany či veveričky, alebo akýkoľvek iný hmyz, čo boh vie čo. Ako blbec sa vybral rovno za nosom priamo do tmavého lesa z ktorého sa teraz dostal, dúfajúc, že tentokrát bude mať jeho túlanie sa úplne iný výsledok. A možno aj bude.
> Most cez Temný les

Predátori 5 - koniec
Keby mal lepšie oči, možno by Naxin aj videl čo presne sa stalo - pravda však bola taká, že možno ešte aj oči zavrel. Však viete, pre istotu. Ako správny hlupák nechal celý svoj život v labách cudzieho vlka, ktorého len teraz stretol a ako správny blbec ešte očakával, že mu to pomôže. Mal ale šťastie a tento raz sa spoľahol na dobrého vlka, ktorý dokázal dať zadosťučinenia svojim vlastným slovám. Oko otvoril až v okamihu keď Noir hada stískal v tesákoch a ten sa metal ako madman. ,,Jesus dobrý si!!" podporoval vlka a mierne nadskočil. Držal sa ale v dostatočnej vzdialenosti aby mu zviera ublížiť nedokázalo. ,,Dokonči ho!"

Naxinovi sa nápad páčil. Teda minimálne do momentu kedy mu Noir pripísal rolu návnady, čo mu príliš nevoňalo. Nebol však typ vlka, žeby vycúval z niečoho čo sám vymyslel a tak sa len rýchlo narovnal a jemne si odkašľal. Žltým okom prešiel po hadovi, ktorý sa stále stáčal na mieste a pozoroval vlkov akoby očakával ich ďalší krok. ,,No dobre teda," povedal a zaujal miesto pred hadovou hlavou, stále snáď však príliš ďaleko aby ho had vôbec za ohrozenie pokladal. Nebolo mu všetko jedno, to bola skutočnosť, ktorá prichádzala s jasným ohrozením. Sakra, však ani nevedel, či je ten had jedovatý alebo nie! ,,To zvládnem," vydýchol a pohľadom preskočil z hada na Noira a späť. Aby sa presvedčil či skutočne môže. A následne skočil pred hada a zase späť. ,,Stačilo?"

Predátori 3
Uši sa mu skláňali k lebke ako sledoval hada na okraji vody. Nejako sa mu odtiaľ nechcelo a Naxin bol momentálne v celkom dobre nálade. Predsa len po dlhých mesiacoch samoty našiel niekoho kto sa s ním chcel aj rozprávať a nie len nepríjemne zazerať. Pohľadom zdravého oka prešiel po samcovi a uškrnul sa. Prednými labami nadskočil do vzduchu. ,,Oboch nás predsa nemôže hryznúť naraz," smial sa Naxin, s prednými labami sklonenými k zemi tak, že zadok mal vystrčený do vzduchu. Ak by mal dlhší chvost, rozhodne by ním čachroval vo vzduchu omnoho viac než mu to bolo dovoľované teraz. ,,Jeden z nás ho zamestná a druhý mu chňapne po chvoste," oznámil vlkovi, no v tomto momente bolo len ťažko povedať či to myslí skutočne alebo si robil len srandu. Možno to bolo práve na rozhodnutí Noira ako zareaguje.

Jméno vlka: Ahvaryan
Počet postů: 6
Postavení: Delta
Povýšení: -
Funkce: -
Aktivita pro smečku: zúčastnil sa svorkovej sleziny
Krátké shrnutí (i rychlohry): Ahva spoločne s Rýdiou priniesli šteňatá do svorky, aby ich zoznámili s alfou a ostatnými členmi - zúčastnili sa tak aj svorkového zhromaždenia.

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů:
Postavení: sigma
Povýšení: -
Aktivita pro smečku: -
Krátké shrnutí (i rychlohry): bonding s Riven

Predátory 2
Smial sa spoločne s vlkom na jeho slovách, lebo bola pravda, že zatiaľ z jeho strany nezaznamenal nejako veľa agresie. Nebál sa ho, možno dokonca odkedy sa tuna objavil tak sa nebál ničoho - ak teda nepočíta strach z toho že umrie od hlavu. Toho si počas zimy užil skutočne hodne a to by radšej vo všetkej počestnosti neopakoval. ,,Dobre, dobre, beriem na vedomie," smial sa na slovách svojho spoločníka a takmer sa skutočne pokadil keď zazrel vo vode to na čo si mal dávať pozor. Predné laby snáď vyhodil až nad hlavu keď sa hodil dozadu, stavajúc sa na zadné ako snáď nejaký kôň. ,,Skoro som dušu vypustil, bože môj," zanadával. No zdalo sa, že had sa len tak svojho miesta na svete vzdať nechce.

Temný les >
,,Ah tak," mykol ramenami Naxin. Jemu nakoniec bolo úplne jedno čo medzi tými dvomi vlkmi bolo - nie žeby ho až tak veľmi nezaujímali. Aj keď, nezaujímali. Nech to ale bolo akokoľvek, oku bledého vlka skutočne neušlo, že by vlk bol radšej s niekým iným než s ním. Avšak zase, bolo mu absolútne jedno čo robil a nakoniec nasledovať ho mu nikto neprikázal. A Naxin už vôbec nie. ,,Ah pardon, prepočul som sa," obzrel sa za tmavým vlkom, avšak stále pokračoval vo svojej chôdzi. Jeho nový kamarát sa mu celkom pozdával, alebo za čokoľvek čo sa teraz brali. ,,Naxin," predstavil sa nakoniec a jeho kroky zastavilo až nepríjemne vyzerajúce jazero.

Predátory začiatok - 1
Naxin nespokojne zacvakal ušami a tázavo pozrel na svojho priateľa. ,,Bolo aj toto v ponuke miest kde sme sa mohli vybrať," uškrnul sa mierne podpichovačne, no to čo mal pred sebou ho skutočne zaujímalo. Až na to že nemal príliš čas sa čo najlepšie rozhliadnuť. Popri labách sa mu prehnal had a nezdalo sa žeby on sám bol nejako nadšený.

Vlkova pozornosť sa presunula na vlčicu a Naxin si pripadal trošku navyše. S nadvihnutým obočím sledoval ich konverzáciu - aspoň mal v tomto momente možnosť rozmyslieť si kam skutočne chce ísť a či vôbec. Klamal by ak by povedal, že mu nebolo lepšie keď niekto rozmýšľal a najmä rozhodoval za neho. Ťažko sa rozhodovalo ak ste nemali pred sebou nič naplánované. Možno by sa mal pridať do nejakej zo svoriek o ktorých mu vravel taktiež vlk bez oka - bolo mať jedno oko na tomto mieste norm pre samcov? nemal tušenia - ktorého meno si nepamätal. ,,Ja idem... niekam," povedal napokon vlkovi a rozišiel sa rovno za nosom, presne tak ako to robil vždy keď už nevedel kam ďalej. ,,Ste sa poznali, čo? Rodina?"
> Prokleté jazero

,,Máš pravdu, ide len o uhoľ pohľadu," prikývol nakoniec. Tmavý vlk mal pravdu a Naxins a to nebál priznať. Niečo mu vravelo, že bol vždy pokladaný za akéhosi tupého a tak akceptovať jednu ďalšiu vec, ktorú nevedel bolo pre neho jednoduché. Naxin nemal najmenšieho tušenia čo ten 'most' bol, no po ďalších slovách vlka už neznel tak dobre ako predtým. ,,Tak poďme teda do púšte," vyzval vlka s myknutím ramien. Popravde mu bolo absolútne jedno na ktorú svetovú stranu sa vyberú, hlavne aby sa čo najskôr dostal preč z tejto diery. Nebolo pochýb o tom, že ak by sa týmto miestom pretĺkal sám, možno by ani nikdy nevišiel. Hlavne nech ho vlk donesie preč a potom môže robiť čo chce. Kým sa im ale podarilo pohnúť pridal sa k nim ďalší vlk - tohoto videl v tmavom prostredí lesa omnoho jednoduchšie, takže Naxin bol spokojný. ,,Čau."

Vlk sa ho začal pýtať celkom relevantné otázky, no najhoršie bolo, že na ne Naxin nemal ako odpovedať. Pozeral smerom na samca, bola to celkom príjemná zmena po tom čo celú zimu strávil sám len s kopami snehu. ,,Vieš ako sa ťažko chodí, keď nemáš pred sebou žiaden cieľ?" zasmial sa nad slovami, ktoré mu vlk venoval. Skutočne, Naxin nemal ani jednej predstavy kde by ho mohol život zaviesť a tým pádom ani nečakal, že sa niekam dostane. Skôr nechával život aby ho zaviedol na miesta kde sa má dostať - v určitom zmysle osud. Alebo ako inak by sa to dalo pomenovať, záležalo na uhle pohľadu.,,Ale ten most asi znie najzaujímavejšie," mykol plecami napokon. To slovo ešte nepočul, minimálne nie od doby keď sa zobudil na pláži. Aspoň zistí zas a znova niečo nové a možno sa mu odomknú ďalšie spomienky, ak vôbec. ,,Čo to máš na tvári? Aj tebe chýba jedno oko?"