Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Roklina

Hlavu som strčil do diery v skaliskách a chvíľu si privykal na tmu. Čakal som, kým si zvyknú moje oči a potom som zavetril. Skúmal som túto dieru, kde som cítil pár vlčích pachov. Všetky ale boli staršieho dáta. Zastrihal som ušami a zamračil sa. Bol to niečí brloh? Zastrihal som ušami a vošiel dnu. Cítil som vlhkosť, zatuchlinu, hnilobu a mierny závan vetru. Toto nebola jaskyňa. Alebo aj keď bola, mala nejaký iný východ. Nastražil som uši a zadíval sa vpred. Postupne som pokračoval ďalej a rozhliadal sa po okolí. Všade bola tma. Kiežby som len dokázal vyvolať ohnivú bludičku! Zamračil som sa a pokračoval vpred. Prešiel som si jazykom po tesákoch a o niečo zakopol. Sklonil som hlavu. Bola to lebka. Nadvihol som obočie a skúmal steny, ktoré kde tu zdobili v hline kosti. Zaujímavé. Bolo ich tu plno. Prečo asi? Zamračil som sa. Boli však staré. Všade boli pavučiny a prach. Odfrkol som si a pokračoval ďalej, až som počul rachot padajúcej vody. Musel som byť niekde u rieky? Mora? Nie, neznelo to ako vlny. Po chvíli som pocítil silnejší poryv prúdiaceho vzduchu, hluk sa zvyšoval a zasahoval sem i chlad. Čoskoro som uvidel i svetlo na konci tunela.

//Nerové vodopády

//Furijské hory

Pokračoval som vo svojej ceste. Môj cieľ nebol očividný. Len som chcel skúmať tunajší kraj. Aspoň na chvíľu, čo som mal čas. Zašvihal som chvostom a pohľadom brúsil po okolí. Strihol som uchom a zavetril. Aj by sa mi niečo hodilo uloviť si pod zub, ale moju pozornosť miesto zajačiny a nejakých sŕn, upútala podivná roklina. Nastražil som uši a pohliadol do jej útrob. Na moment som sa zastavil a zavetril. Necítil som tu žiaden známy pach, ani zverinu. Preto som vykročil napred. Sneh mi pod labkami vŕzgal. Keby tu niekto bol, počul by ma prichádzať už z diaľky. Postupne som sa dostával hlbšie a hlbšie. Musela tadiaľto tiecť rieka, čo som usúdil na základe tvarovania tohto údolia. Postupoval som pomaly a sledoval ako sa mení krajina. Čoskoro som došiel k jej koncu a myslel si, že sa otočím a vydám sa späť. Lenže v tom mi pohľad padol na nenápadný otvor, ktorý zíval prázdnotou. Vošiel som do diery, najskôr len hlavou, ale napokon som tam vkĺzol celý.

//Katakomby

//severné hory

Odfrkol som si a pozrel sa na ďalšiu pláň, ktorá určite bola dosť dobrá lovná oblasť. Bohužiaľ pre nás bola priďaleko. Ale ak koristi bude málo, vedel som, kam máme pokračovať. Lenže ťahať to potom celé naspäť? To sa mi fakt nechcelo. Zamračil som sa a premýšľal, že budem musieť preskúmať i sever od našich hôr a snáď tam niečo nájdem použiteľné. Švihol som chvostom a pokračoval k druhým horám, z ktorých som sa chcel pozrieť na druhú stranu z výšky. Nastražil som uši a ako som naprieč horami pokračoval, začul som podivný cengot. Zamieril som za tým zvukom. Postupne som sa dostával smerom k jeho zdroju. Vlk, ktorého som chcel nájsť bol však hneď v ťahu, akoby sa presúval na nejaké iné miesto. Zamračil som sa. Ale existuje. Musel som to brať aspoň ako tak.

//roklina cez sokolí zrak

//na výhliadke

Hory, ku ktorým som mieril, neboli tak vysoké ako tie, ktoré osídlil Einar. Zastrihal som ušami a pohliadol ku končiarom hôr. Pridal som do kroku a rozhliadal sa všade navôkol. Vydýchol som a kúdol pary sa zdvihol k nebesiam. Začínal som veriť, že tie reči o niekom, kto mi vedel pomôcť s mágiou, sú len poverami, ktoré tu šíri sám vietor. Zastavil som sa na výbežku a opäť sa rozhliadal, kam som len dovidel. Ale nikde som nevidel obyčajných vlkov, nie to niekoho, kto so sebou vláčil všetky možné dary. Odfrkol som si a pokračoval po hrebeni hory. V diaľke som videl nad priekopou ďalšie, pokračovanie hôr. Zastrihal som ušami. Ako som šiel ďalej južnejšie. Otvorila sa predo mnou planina a jazero, pri ktorom som sa zjavil prvý raz. Stretol som tam i toho blázna. Zamračil som sa a moje zraky padli na ďalšie hory. Pokračoval som teda dole z hôr. Postupne som pokračoval po pláni k nim. Z nich som mohol vidieť i ďalšiu časť ostrovov, pretože na ňu mi teraz tienil výhľad práve ten vrchol tamtej hory.

//furijské hory

//most

Keď som sa dostal cez ten most, vydal som sa vpred a zamieril medzi stromy. Pomaličky som sa prepletal pomedzi jednotlivé kmene stromov. Zašvihal sm chvostom a zavetril. Hľadal som nejaké pachy vlkov, ktoré by som mohol nasledovať. Chcel som skúmať nie len náturu ostrovov, či mágií, ktorých sila tu pramenila. Ale aj jednotlivých vlkov, vzhľadom na to, že sa tu vyskytujú rôzni vlci z rôznych končín sveta. Pokračoval som do svahu a pocítil, že práve toto miesto bolo viac vetrnejšie, než iné. Zašvihal som chvostom a zastavil sa na výbežku. Pozoroval som more. Vlny boli rozbúrené. Fascinovane som sledoval more a postupne sa rozišiel smerom k vodopádu, ktorý tiekol dolu do jazera. Zastrihal som ušami a rozišiel sa ďalej. Netušil som, kam mám namierené a hľadal som nejaké vzrušenie. A toho parchanta. Ale nikde som ho nevidel. Ani som presne nevedel, koho som hľadal. Len som o ňom počúval. Zamračil som sa a pridal do kroku. Dal som sa do poklusu a zamieril k horám. Z nich budem mať ešte lepší rozhľad na okolie, než z tadiaľto. Povzdychol som si a pomaličky pokračoval, až som pocítil povrch, ako hornatí.

//Severné hory

//Spálenisko

Zastavil som sa a pohliadol na prapodivný most, ktorý sa tiahol ponad zráz. Spájal tak dva ostrovy k sebe. I keď ten prechod bol vcelku nepraktický. Pamätal som si, ako som cezeň šiel pred zimou. Teraz bol prechod ním oveľa nebezpečnejší. Nevadilo mi to. I tak som vykročil vpred a opatrne našľapoval na jednotlivé drevené brvná. Dával som si bacha, aby sa mi niekde nešmyklo a ja som nezahučal niekde v priekope. Ešte by ma vlny hodili na nejakú skalu a zo mňa by neostalo nič len mastný fľak. Odfrkol som si a zašvihal chvostom. Musel som nájsť iinú cestu, ktorou by som sa vedel dostať z jedného ostrovu na druhý. Zastrihal som ušami. Labka sa mi mierne šmykla, ale dokázal som sa narovnať. Ostal som chvíľu stáť, kým sa most prestal kývať a potom pokračoval v ceste ďalej. Z jednej latky na druhú a tak podobne. Mnoho vlkov tadeto nemohlo chodiť. Musela tu existovať nejaká iná cesta. Zamračil som sa. Opýtam sa na to Hanky. Aspoň mi bude mať na čo odpovedať, no nie? Zastrihal som ušami a prešiel už konečne na druhý koniec mostu. Vyskočil som a dopadol na pevnú zem. Otriasol som sa a pokračoval v ceste.

//výhliadka

//nížina hojnosti

Zastrihal som ušami a pokračoval v ceste vpred. Vošiel som do lesu a zamieril som naprieč jeho krajom ďalej. Niečo ma tiahlo k miestu, kam som mieril. Zašvihal som chvostom a premýšľal, aká veľká je vôbec táto krajina, kde nás bohovia pritiahli. Podľa Doubravky išlo o magické ostrovy. Aká však bola cesta z nich preč? I keď som netušil, či by som sa chcel vrátiť k svojmu bývalému životu. Niečo z neho mi chýbalo, asi preto, že som nič iného nepoznal. Na druhú stranu som si užíval slobodu a voľný čas, ktorého som mal tu strašne veľa. Zašvihal som chvostom a pozrel sa na otvorenú časť lesa, kam som došiel. Kde-tu bol nejaký pahýľ stromu, ale inak to tu bolo pusté, akobyy sa tadiaľto prehnal uragán, či lesný požiar. Zvláštne. Zastrihal som ušami a pomaly prechádzal pozdĺž brehu ďalej, až som sa dostával k miestu, kde ponad zráz sa tiahol podivný kus niečoho...

//Most

//slané jazero

Prechádzal som sa po pláni a hľadel do prázdna. Premýšľal som, kam by som sa mal vydať, aby som našiel toho obchodníka, ktorý by mi vedel pomôcť s mojimi schopnosťami. Po slovách Hanky som bol i vcelku dotknutý. Naštvaný a sklamaný sám zo seba. Ako som sa mohol rovnať Einarovi, keď som nedokázal tu ovládať svoj element? Zavrčal som a kopol labou do snehu. Potreboval som zosilnieť, aby som bol aspoň k niečomu. Zamračil som sa a pridal do kroku, aby som sa niekam pohol. V mojom okolí nebolo živáčka, ale namiesto toho som si všimol v diaľke stádo vysokej. Táto pláň sa zdala byť skvelým loviskom, ktoré bude asi i lepšie, než kdejaká tajga. Zamračil som sa. Musel som o tom informovať Hanku, až sa vrátim do hôr a nájdem ju. Bohvie, aké ma plány a kam sa vydá. Zastrihal som ušami a pokračoval ďalej. Mal som namierené tam, kde som ešte nebol. Vyhýbal som sa cestičkám, ktoré som poznal, len aby som čo najviac nových vecí bol schopný uvidieť. Zívol som si. Bolo na čase zažiť trochu vzrušenia. Potriasol som hlavou a rozklusal sa. Chcel som sa trochu zahriať a potrénovať si svoju kondičku.

//spálenisko cez temný

//alatey

Prešľapoval som z laby na labu a pomaly klesal dolu z hôr. Strihol som uchom a pohľadom zamieril do doliny. Našiel som si cestu, ktorou museli chodiť horské kopytníky dolu na pláň sa pásť. Predsa len tam mali väčšiu šancu niečo nájsť, než tu vysoko v pohorí. Zamračil som sa, keď mi labka mierne podkĺzla a takmer som sa strepal do priekopy. Ale len takmer! V podstate sa nič nestalo a ja sa len zošuchol o niečo nižšie. Zastrihal som ušami a pokračoval ďalej. Až som došiel k jazeru. Jeho vodná hladina však nebola zamrznutá. Čo ma mierne prekvapilo. Podišiel som k vode a opatrne do nej pichol labkou. Voda nebola teplá. Čiže táto záhada nemohla tkvieť v jej teplote. Sklonil som hlavu a oňuchal ju. Už takto som cítil, že nepôjde o klasickú vodu a keď som do nej opatrne omočil jazyk, bolo mi jasné, že prečo sa na nej netvoril ľad. Zaškeril som sa a hlavu zdvihol. Bola odporne slaná, pravda. Ako morská voda. Odfrkol som si a zamračil sa. Dobre, túto záhadu som vyriešil, bolo na čase sa pohnúť ďalej a tak som sa otočil a vydal sa na otvorené priestranstvo.

//nížina hojnosti

//alatey

Naša námaha stála za to. Korisť sme dotiahli do úkrytu a odložili na nejaké normálne miesto, aby srnu nemuseli prekračovať všetci, čo sa tu budú pohybovať. Zastrihal som ušami a pozrel sa na Hanku, ktorá pustila srnu a konečne prehovorila. "Hm, otázky by som mal, ale nemyslím si, že ste niekto, kto by mi na ne vedel odpovedať," riekol som a oblizol si ňufák. Sám som si odtrhol kus mäsa, aby som sa nažral predtým, než sa vydám po svojich niekam preč. "Neberte si to nijak zle, sú to veci, ktoré sa potrebujem opýtať samotného Einara. Ale ďakujem za vašu ponuku, určite sa môžeme pobaviť niekedy i členoch, chode svorky a iných záležitostiach, čo sa týkajú pravidelného dopĺňania zásob akožto funkcie lovcov," dodal som a prežúval ďalšie sústo mäsa, ktoré som si odrapil. Zastrihal som uchom. "Teraz je však čas, aby som išiel. Ďakujem za spoluprácu, držte sa," rozlúčil som sa s ňou, kývol jej hlavou a vstal. Otriasol som sa a pobral sa späť k východu z jaskyne späť do tej zimy.

//Slané jazero cez hory

//tajga

Cesta do srdca hôr nebola prechádzkou ružovou záhradou. Hlavne počas zimy. Nebola nijak krutá, ale i tak hromady snehu a zľadovatené skaliská neboli najľahšou cestou. Veril som, že trasa, ktorú vybrala Hanka, bude prijateľnejšia, než iné. Zdalo sa, že mala pravdu, pretože sme boli schopní postupovať do vrchu bez nejakých extra ťažkostí. Strihol som uchom a nasal pachy, aby som sa vyhol nebodaj útoku kdejakých predátorov. Či len tulákov, ktorí sa určite zbiehali v okolí hraníc, len aby sa nasýtili zbytkami potravy. Vo dvojici nás mohla kdejaká tulácka banda prepadnúť a vziať našu korisť. A to som nechcel.
Okolie sa však zdalo byť pokojné. Čoskoro sme prekročili hranice svorky a pokračovali ďalej. Mlčky. Nepotrebovali sme komunikovať slovne. Náš vzťah bol čisto pracovný a u toho sme dokázali spolupracovať. Vedel som si predstaviť s Hankou chodiť na lovy častejšie. Azda i u toho zosilnie alebo sa pôjde prejsť do Svätyne. Čoskoro sa nám podarilo vyškriabať až ku hlavnému vstupu do úkrytu, kde sme začali srnu sťahovať. Už nám nechýbalo veľa k tomu, aby sme mali túto časť našej práce hotovú. Potom som mal v pláne kus vypadnúť, prejsť ostrovy a nájsť toho starého parchanta.

//ukryt

Prechádzal som si tesákmi po tesákoch a čakal na Hanku, že z ktorej strany lesu sa tu zjaví. Po chvíli ku mne došla a ja sa na ňu pozrel. Očakával som nejaké inštrukcie, vzhľadom na to, že poznala cestu, ktorou sme mohli najjednoduchšie potiahnuť srnu k úkrytu, nech sa členovia nasýtia. Počúval som ju a pohľadom zamieril na hory, aby som si to vizualizoval. Prikývol som. Zopakoval som si to v mysli a po chvíli prikročil ku srne, aby som sa do toho pustil. Nech je to už za mnou a môžem si odpočinúť. "Môžete mi pomôcť, ak chcete," odvetil som jej na jej otázku a kývol hlavou, aby srnu chytila za nejakú z nôh. Ja som pristúpil k druhej strane a začal srnu ťahať k horám. Tá najťažšia časť nás čakala na svahoch, kde okrem srny budeme kĺzať i my dvaja. Ach bolo na čase nájsť toho chudáka obchodníka a získať nejaké mágie! Aspoň niečo, čo by mi tu v horách bolo prospešné pri vláčení koristi. Čo taký vzduch? Oheň bol najlepší, ale ten mi s korisťou veľmi nepomôže. Mágia vzduchu sa mi k tejto činnosti zamlouvala najviac.

//avar

Hanka sa vydala po stopách líšky. Strihol som uchom a ja sa venoval svojej stope, ktorá ma zaviedla k srne. Mala bolesti. Pravdepodobne sa niekde zranila alebo ju napadlo nejaké zviera. Nastražil som uši a proti vetru sa k nej začal opatrne približovať. Moje laby boli veľké a mohutné, bol som stavaný pre život v horách a na snehu. Preto som sa pohyboval i pomerne ticho po vrchu snehovej posýpky. Zastrihal som ušami a vyčkával na vhodnú príležitosť, ktorá na seba nenechala dlho čakať. Hneď ako srna spozornela a otočila sa mojim smerom, vyštartoval som a hrubou silou som ju zadržal v pohybe , keď sa snažila postaviť na rovné nohy. Bol som silný. Hlavne, keď som prišiel do tesnej blízkosti, bolo ťažké sa mi vymaniť zo zovretia. Strhol som ju teda späť do snehu. Mätala sa a bojovala o svoj život. Ale márne. Chvíľu mi trvalo, než som jej priľahol krk a zovrel jej tepnu s priedušnicou do papule. Zavrčal som a držal ju pevne, kým som nepocítil, ako jej telo pomaly ochabuje. Ešte hodnú chvíľu som čakal, no napokon som ju pustil. Z papule mi tiekla krv a ja sa usmial ako ten najväčší psychopat, keď som hľadel na jej mŕtve telo. Niekoľko minút som len tak stál než som zdvihol hlavu a zavyl, aby som tak privolal Hanku. Bolo na čase srnu odvliecť späť do hôr. Nech vlcata ochutnajú kus poriadneho krvavého mäsa.

Naša debata sa pomaly presunula smerom k obchodníkovi, ktorý sa potuloval po ostrovoch a za pár lesklých kameňov, bol ochotný poskytnúť čokoľvek. Strihol som uchom a privrel svoje vínové zraky. "Pravda. Sám sa ho asi vydám hľadať až tu skončíme. Zima v týchto končinách je prechádzkou ružovou záhradou," riekol som a pohodil hlavou, keď som vykročil vpred a zavetril. Chcel som ten lov urýchliť, nech som sa mohol vydať po svojich. Hľadal som preto korisť, ktorá snáď mohla byť niekde na blízku. Sledovali sme spoločne stopy zvierat, ktoré sa v snehu nachádzali. Nakrčil som ňufák nad lišacími. Nemal som rád tie potvory. Boli otravné. Ich kroky sa uberali jedným smerom, kde som na moment spočinul svoj pohľad. Pozornosť mi však upútal slabý závan krvi. Prešiel som pár krokov a spolu s Hankou narazil na srnčie stopy, ktoré sprevádzali kvapky krvi. Zastrihal som ušami. Stopy boli rozťahané, akoby svoju labu ťahala za sebou. Istotne pôjde rýchlo skoliť, ak už na zem nepadla. Vínový pohľad som pomaly otočil na Hanku. "Mali by ste navštíviť Majstra v podivnom lese na druhom ostrove. Ten by vám s vašou silou istotne pomohol," povedal som smerom k nej a pohodil hlavou. Svoje kroky som následne viedol po stopách srny pripravený ju vystopovať a následne uloviť.
Nenechala príliš dlho na seba čakať. Stopoval som ju asi len kilometer pomedzi stromy. Napokon som ju uvidel, ako leží v snehu. Mala to už za sebou? Nie, dýchala. Začal som sa zakrádať a bol pripravený ju doraziť skôr, než sa vôbec postaví na svoje doráňané laby.

//alatey

Nasledoval som Hanku smerom k pláni, ktorá ležala severne od pohoria. Zastrihal som ušami a pokračoval v kroku. Miestami mi sneh pod labami prepadol a ja sa labkou skĺzol. Nebolo to však nič, na čo som nedokázal pohotovo reagovať a rozumne si nájsť novú cestu, ktorou som kráčal dolu. Strihol som uchom a keď sme zišli dolu, otočil som sa na Hanku, ktorá celú cestu rozprávala. "Hm, na jedno vĺča päť nových," zašomral som si popod ňufák a musel povedať, že tu sa množili vlci náramne rýchlo a plodne. Akoby tu bolo dostatok potravy a všetkého. Zo slov Hanky však bolo očividné, že to tu nie je tak úplne bezpečné. "Mágia. Cítiť, že je tu silnejšia než tam, odkiaľ pochádzam," priznal som a pozrel sa na stromy, kuk ktorým sme sa približovali. "Počul som o obchodníkovi, ktorý dokáže vlkom pomôcť s ich mocou, aby zosilneli, je to pravda?" otázal som sa, vzhľadom na to, že som spoznal toho druhého, ktorý mi vrátil moje fyzické schopnosti. Aspoň z polovice.