Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//zubria pláň

Atrox mal pravdu. Museli sme sa presunúť niekam vyššie. Voda všade len stúpala a už sa nedalo ani loviť. Zamračila som sa. Cítila som toľko starostí, ktoré by vlk nemal cítiť. Bála som sa o svoju rodinu, svorku a priateľov. Tyrkysovými zrakmi som skenovala okolie, či niekde niekoho neuvidím. Niekoho, kto bude potrebovať našu pomoc. Toto počasie nebolo normálne, nič tu nebolo normálne. Pomaly sme stúpali vyššie a vyššie do hôr. Tieto hory som poznala a verila som, že sem zamierili aj ostatní členovia našej svorky. Boli predsa k lesu najbližšie. Nikam ďalej by som im rozhodne nedovolila ísť. Zaťala som tesáky do seba a cítila, že ak sa niečo stane mojej rodine, asi to len tak nedám. Pozrela som sa na Atroxa s otázkou v očiach, či je v poriadku. Ustarostene som si ho prezrela. Bol celý mokrý, ako ja. Rozhodne sme potrebovali sa nejak zahriať. Aspoň na chvíľku. Keď sme teda vystúpali do hôr, podišla som ku skalnatému zrázu a pomocou mágie deformovala skalu, aby nám vytvorila strechu a steny, proste úkryt pred dážďom a vetrom. Následne som nám usušila srsť a sadla si, aby som nezaberala toľko miesta. Povzdychla som si a pozrela sa na Atroxa. Bála som sa a bolo to na mne vidieť. keď si sadol vedľa mňa, oprela som sa o jeho bok. Netušila som, či som sa snažila byť podporou jeho alebo som sa snažila utíšiť samú seba.

//zlatý les

Nasledovala som mlčky Atroxa. Bolo náročné niekedy tráviť čas s druhými, pretože mi nerozumeli. Verila som však, že minimálne s mojou svorkou si budem rozumieť i v tichosti. Azda raz niekto získa mágiu myšlienok, aby mi konečne niekto porozumel! Bolo by to skvelé, no Atrox nevyzeral ako niekto, kto by mal onen talent, či dar. Nevadí. I tak som sa usmievala, no úsmev mi rýchlo mizol z tváre, keď som videla to, koľko škody napáchal onen dážď, ktorý padal z oblohy. Až som stiahla ušká a posmutnela som. Cítila som, že toto neveští nič dobré, no nemohla som s tým nič urobiť. Iba sa tomu prizerať. Keď však Atrox prehovoril, vcelku som spozornela.
Jeho slová ma zaskočili, prekvapili, ale zároveň som sa i potešila. Samozrejme, že som chcela ísť spolu s ním loviť bažanta! Nikdy som vtáky nelovila a toto bude určite super príležitosť zlepšiť si vzťahy medzi dvoma členmi, no nie? Usmiala som sa a prikývla. Rozhodne a rázne. Videla som, ako Atrox sa snaží zachytiť pach, ale v tomto lejaku to bolo priam než nemožné. Napokon sme mali šťastie a jedného premočeného bažanta sme predsa našli. Prikrčila som sa a kývla Atroxovi na znak toho, že som bola pripravená vyraziť. nejaký vták nemohol byť problémom pre nás dvoch, no nie? Určite nie!
Avšak vody bolo všade viac a viac a museli sme sa i hnúť ďalej k horám.

//snežné tesáky

//úkryt

Nasledovala som jedného z bleskáčov, toho, ktorý mi pomohol kedysi zahnať medveďa mimo územie. Bolo to už však dávno, veľmi dávno. Azda si na to ani nepamätal. Bolo však vtipné, koľkí zo svorky mali skúsenosti práve s týmito tvormi. Strihla som uškom a stiahla ich mierne k hlavičke, keď začal nariekať alebo teda skôr nadávať. Prišlo mi ho ľúto, no nemal s jeho mágiou mať dážď v láske? Väčšinou ho sprevádzali búrky a blesky predsa. Očividne to nebolo tak jednoduché, ako by sa mohlo zdať.
Atrox si ma napokon všimol, ako moknem neďaleko neho. Ospravedlnil sa mi a ja mu venovala priateľský úsmev. Mnohí máte v sebe toľko bolesti a zranení, ktoré ja nedokážem vyliečiť, ani keby som chcela, prebehlo mi hlavou, pretože som nechápala, prečo by inak húkal po počasí. Však ono nemohlo za to, že aké bolo. Naklonila som hlavičku na stranu, keď som začula svoje meno a prikývla u jeho slov. Pamätal si ho dobre. To bolo fajn. Ísť niekam preč? prebehlo mi hlavou a srdiečko sa mi rozbúchalo. Mohlo to byť fajn, pravda. Avšak čo by som mu ja bola platná. Moc som toho veľa nevedela o svete. Respektíve čo sa týkalo lovu, či boja... prežitia. I tak som však pozbierala svoju odvahu a prikývla. Samozrejme, že by som s ním niekam išla! Poďme pekne na výpravu, azda nájdeme niečo, čím by sme toto šialenstvo zastavili, premýšľala som a predstavovala si veľkú zátku, ktorou zapcháme oblohu. Bolo to vtipné, a tak som ho nasledovala u jeho boku s tým, že ako sme pomaly prechádzali na pláň, drgla som do neho zadkom a ukázala ňufákom na stopy v rozbahnenej cestičke v tráve. Mohli sme si niečo uloviť pod zub, no nie? Alebo svorke, pravda...

//zubria pláň

Cítila som sa konečne užitočná, keď mi vlci ďakovali za to, že som im dávala hrejivý odvar. Môj pohľad ostal na Ione, na ktorú som sa doširoka usmiala. Mierne ma znepokojovalo, že sa vydala von ako každý druhý člen svorky... bála som sa o všetkých rovnako, ale bolo potrebné skúmať situáciu, aby sme vedeli predsa na ňu reagovať! Ach, keby som len ja bola tak odvážna ako oni. Rada by som niekomu na tom dobrodružstve pomohla, ale nebola som žiaden bojovník. Strihla som uškom a zahľadela sa na Renbli, ktorá mi položila otázku. Prikývla som a usmiala sa. Bola som rada, že sa moja kamarátka vrátila. Aspoň ja ju tak od detstva brala, i keby to ona cítila inak. Videla som však nádej v tom, že teraz budeme spoločne pomáhať členom svorky a určite sa zblížime! Ach, aké krásne to bude. Napokon som sa pozrela na Atroxa, ktorý mi venoval pohľad, z ktorého som usúdila, že mi niečo chcel. Bola som zvedavá a preto, keď sa predsa len všetci napojili z odvaru, vydala som sa vonku za ním. Lasička mierne protestovala, ale čo sa dalo robiť. Hor sa pekne zmoknúť!

//zlatý les

Začínalo mi byť chladno. Pri vchádzaní do úkrytu som prichádzala medzi poslednými a preto sa mi nedostalo takej ochrany pred dažďom ako každému, kto tam šiel pred Rhaaxom. Celá táto ceremónia mi prišla príliš zdĺhavá. Zima... počúvala som i dianie okolo, ale bolo tu príliš veľa hlasov, pachov a tvári. Chcela som sa na každého usmievať, ale začínala som byť unavená z toľkej socializácie. Privrela som očká a otvorila ich, až som narazila na Atroxa. Ten sa tiež do debát príliš nezapájal potom a ja mala v pláne sa za ním vydať. Od zátoky sme na seba nenarazili, až tu.
Avšak začínali ma znepokojovať slová ostatných, ktoré som začala vnímať. Dážď neprestával, práve naopak. Hladiny sa dvíhali... potrebovali sme nájsť úkryty v horách, ak by prišlo k najhoršiemu. Jesť na šiji sa mi skutočne ježila. Začínala som pociťovať úzkosť. Ťažšie sa mi dýchalo a srdiečko som mala až v hrdielku. Prehltla som však po chvíli onú hrču a zamerala svoje myšlienky na to podstatné, čo išlo urobiť v tento moment. Tie katastrofálne scenáre som nechala budúcnosti, teraz bola dôležitá prítomnosť. Zhlboka som sa nadýchla a podišla k bledej vlčici, ktorú sem priviedol Minkar a predstavil ju ako Angee. Zatiahla som ju jemne za srsť na krku, pretože som ju nedokázala osloviť a venovala jej priateľský úsmev, aj keď v očiach mi hrali obavy. Zamierila som smerom k miestnosti, kde som mala uložený kotlík - podivný predmet, ktorý mi ale slúžil tak ako mal. Myšlienkou som nechala vodu v ňom pomaly sa hriať a medzitým pohľadom hľadela na zosušené rastlinky a bylinky. Či už obyčajného alebo magického charakteru. Zastrihala som uškami a napokon si povedala, že ak bude toto počasie pokračovať v tomto duchu, zásoby sa zídu. Preto som nechala z hlinenej pôdy vyrásť niekoľko červených kvetiniek a taktiež niekoľko lúčnych byliniek... biele kvetinky, drobné fialové, či vajcovité zelené lístky. Poodtrhávala som bylinky a nahádzala ich do kotlíka. Bola som vďačná Mireldis, že mi rozprávala a ukazovala množstvo rastliniek, o ktorých by som snáď ani normálne nevedela, že majú priaznivé účinky na naše telá. Verila som, že i ostatní členovia svorky za to budú vďačný, hlavne však vďaka třychtyřk-vbajdj-dačo. Chvíľu trvalo, kým sa voda prevarila a bylinky v nej vyluhovali. Avšak už teraz som mala z toho dobré pocity. Aby som sa neobarila, i keď voda bola v príjemnom tepelnom stupni, no i tak môj ňufáčik bol citlivý... vzala som do papule lekná šedivky a pomocou slabého použitia vetru som nabrala do nich kus odvaru a položila ich na zem. Pohľad som venovala členom, ktorý za mnou do miestnosti došli a ukázala na misky, aby si pokojne dali. V kotlíku ešte ostávalo dostatok i pre tých, čo by prišli o niečo neskôr. Spokojne som si vzala potom svoj podiel a nechala sa príjemne odvarom zahriať a pomocou vetru si i prefúkala srsť, nech ma už toľko nechladí.

//zlatá

Sklonila som hlavu a vošla do úkrytu. Musela som si na chvíľku zvykať na prítmie. Šla som za chvostom Aileen, ale u toho som sa pozrela i na Ionu. Bola mi sympatická a chcela som ju spoznať viac. Avšak bolo to namáhavé. Keď sme došli do hlavnej miestnosti, zamierila som práve k nej, aby som si vedľa nej sadla. Otec nám chcel povedať novinku, o ktorej som vedela už predtým. Cítila som, že Ionina reč tela nebola tak uvoľnená. Preto som sa o ňu oprela bokom a pokúšala sa ju upokojiť. Hranostaj tiež na ňu preskočil a vyskákal na jej hlavičku. Usmiala som sa na ňu a ňufákom ju štuchla do líca. Bude to dobre, pomyslela som si. Rozhovorila sa však Renbli. Chápala som jej rozhorčenie. Tiež som so sestrou nemala veľa spomienok. Skôr som sa bavila s Aileen a Azraelom, Atrayom a Deironom. Aly i pre mňa bola odcudzenejšia, ale to mi nevadilo. Mala som i s ňou nejaké spomienky. Rešpektovala som voľbu otca a ako podporný článok rodiny som ani do toho kecať nemohla, a ani nedokázala. Bolo mi však ľúto Renbli, ak by skutočne odišla. Veď tersz sa vrátila! Chýbala mi. nemohla mi zas len tak zmiznúť.

Iona, Aleen

Bola som mierne sklamaná, keďže nový záujemca o miesto bo svorke mi ledva oplatil svoj úsmev. Strašne. Povzdychla som si a pozrela sa skôr na svetlú vlčicu, ku ktorej som prišla. Usmiala som sa. Iona. Znelo to pekne. Nevedela som jej moje meno povedať, to ma musel niekto predstaviť. Ale urobila som ilúziu, kde som ukázala, že som sestra aly aileen atraya... Však ona sa jedného dňa moje meno dozvie! Vzápätí mi až srdiečko podskočilo, keď som začula a uvidela Renbli. Pamätala som si ju veľmi dobre a ako malá som ju považovala za kamarátku. Potom ale zmizla. Bola som rada, že tu stále je. Usmiala som sa na ňu aj keď teraz vyzerala pomerne zvláštne. Budem si musieť na to chvíľu zvykať určite. Došla i so svojím bratom no slová, ktoré povedal, ma.netesili. pohliadla som na neho, či je v poriadku, ale očividne mu nič vážne nebolo. Jeho štít proti dažďu bol úchvatný! Došiel i Minkar s ďalším záujemcom o svorku? Sestra. Wow. Usmiala som sa a zamávala chvostom. Otec však zavelil sa schovať do úkrytu a ja poslušne vyrazila za ním. Skôr než sa tak stalo... Aileen prehovorila. Usmiala som sa. Iona reagovala rovnako ako väčšina. Musela som sa mlčky usmiať. Zdvihla som labku a otrela sa o krk. Následne mĺkvo "zavyla". No nevydala som ani hlasku. Potom som kývla sestre a vydala sa do úkrytu.

//Ukryt

Barnatt, Atrox, Aileen
Cítila som v sebe šťastie, keď som sa dívala na Ahvu a Therona, ktorí sa po dlhom čase znovu stretli. Mierne ma mrzelo, že som tu nevidela aj ostatných členov ich rodiny, ale ktovie čo sa za ten čas udialo. Mohli byť radi, že tu sú aspoň oni dvaja. Usmiala som sa.
Po chvíli sa k našej skupinke pridala aj Barnatt. Zavrtela som slabo chvostom, keď mi venovala úsmev. Dlho som ju nevidela, ktovie kde toľko bola. Ale pravdou bolo, že i ja som nebola dlho na území, tak som o tom nemohla mať tak veľký prehľad. Potriasla som hlavičkou a pozrela sa po ostatných. Koľko som ich tu nepoznala? Podľa mňa aj dosť. Po privítaní s Aileen a Atroxom, som sa rozhodla vyraziť smerom k novým vlkom, ktorých som nepoznala. Ešte predtým som nad Aileeninou otázkou pokrútila hlavou, ale mala som to v pláne zistiť!

Haedus, Iona
Vydala som sa smerom k bledej vlčici (Iona) a podivnému čiernemu vlkovi. Najskôr som podišla k Hádesovi, ako sa predstavil a venovala mu priateľský úsmev. Premerala som si ho pohľadom a napokon zamierila k bledej vlčici. Zastavila som sa vedľa nej, usmiala sa na ňu a zamávala chvostom. Zdvihla som poryv vetru, aby som upútala na seba jej pozornosť, Doširoka som sa usmiala a posunkom hlavy ju vyzvala k tomu, aby sa mi predstavila.

//Zlatý les

Nasledovala som Therona a pach jeho otca. Rezonoval mi v hlave, pretože som ho už dlho necítila. Bola som však rada, že sa vrátil. A možno tu celú tú dobu bol? Ktovie. Potriasla som hlavičkou a pozrela sa medzi koruny stromov. Dážď padal i cez stromy, dokonca i krupy padali a vietor sa dvíhal. Povzdychla som si. Zlého počasia nikdy nebolo dosť. Hlavne v momentoch, kedy to bolo extrémne nevhodné. Strihla som uchom a pokračovala ďalej vpred, až sme došli k miestu, kde sa začínali všetci združovať. Nastražila som ušká a každého z nich si prešla pohľadom. Niektorých som nevidela vôbec a ďalších som veľmi dlho nespatrila. Bolo to zvláštne ich tu takto všetkých vidieť. Pozrela som sa hlavne na Ahvaryanna, ku ktorému sa Theron okamžite vydal. Usmiala som sa a vyprevádzala ho pohľadom. Ja som zamierila smerom k Aileen a Atroxovi, ktorí tu boli tiež. Venovala som im obom krátky úsmev a posadila sa na rozmočenú lesnú pôdu. Nevadilo mi to. Užívala som si hlavne prítomnosť mojej rodiny. Či už pokrvnej alebo nie.

Usmiala som sa. Bola som rada, že Theron bol pripravený so mnou ísť na výlet za Wuom. Avšak, teraz sme mali iné plány. Azda, keby som nezacítila Ahvu, asi by sme sa vydali Wua hľadať. No teraz sa zmenili plány a my sme sa museli vydať na územie Zlatej. Okrem Ahvu som čoskoro zacítila i ďalšie pachy. Nastražila som ušká. Čo sa to dialo? To sa všetci vracali domov? Ale prečo? K niečomu sa snáď schyľovalo? To som nevedela povedať presne. Pozrela som sa na Thherona, ktorý súhlasil s tým, že sa vydáme späť na územie svorky a pôjdeme pozrieť, kam sa podel jeho otec. Zaujímalo ma, čo sa s ním dialo a kde zmizol na takú dobu. Ale i ja sa túlala dosť dlho a nikto ma nehľadal. Povzdychla som si. Určite len niekam zaliezol, keď mu ostatné vĺčatá a Rýdie zmizli. Nečudovala som sa mu. Každý občas potreboval čas pre seba, ale mohol o tom Theronovi aspoň povedať, nech sa o neho nestrachuje. No nevadí. Kukla som sa zas na neho a usmiala sa. Tešila som sa na to, až zase uvidí svojho otca a tak sme zamierili k hraniciam. Napokon mi do ňufáku padol ďalší pach, ale tento mi v hlave rezonoval. Nepatril členovi svorky. Cítila som tu však i svoje sestry, či Atroxa. Určite by tu cudzinca dlho nenechali. Ale čo ak o ňom nevedeli? Nemožné. Radšej som pokračovala v ceste. Veď na území sa určite viacej dozvieme a tak som pokračovala po Theronovom boku a občas ho plesla chvostom o chvost ako som si vykračovala. Bola som rada za jeho spoločnosť a i keď sme mlčali, tak som sa s ním cítila príjemne.

//zlatá svorka

Bola som prekvapená, ale zároveň rada, že mi Theron rozumie i napriek tomu, že som nepoužívala ku komunikácií slová, ale len náznaky a mágiu. Ach, tak to aby sme sa vydali na prieskum okolia, aby sme našli Wua, prebehlo mi hlavou a hneď ma napadol super výlet, na ktorý by sme sa mohli vydať. Ale predtým... sme sa museli naučiť lepšie komunikovať, pretože inak by ho to so mnou v tom tichu asi rýchlo omrzelo a radšej by sa na taký výlet vydal s mojou sestrou než so mnou. Holt mi bolo súdené tráviť čas len s mojou lasičkou a len sem tam s nejakým vlkom, ktorý mal dostatok trpezlivosti to so mnou vydržať. Aké by to bolo jednoduchšie, keby existovala mágia čítania myšlienok! pomyslela som si a povzdychla si. Tomu ver, bolo by to oveľa jednoduchšie než sa takto trápiť. Ale aspoň sme obaja musei používať naše mozgové závity k tomu, aby som ja vedela povedať čo chcem a on to pochopil.
Napokon som však na jeho otázku prikývla. Wu mal hrozne veľa vecí, nie len zvieratá a ešte viac vecí dokázal urobiť. Prešla som si jazykom po zadnej strane zubov a predsa len sa pokúsila naznačiť svoj plán. Mohol pocítiť nutkanie sa vydať hľadať spolu so mnou Wua, a ja sa mu pozerala priamo do očí u toho. Nemusel tušiť, odkiaľ sa v ňom to nutkanie vzbudilo, predsa len išlo o zásah mágie. No aspoň takto som mohla s druhými kus hýbať a dať najavo, čo vlastne chcem.
Keď pochopil, že rozprávať nedokážem, len som sa usmiala. Necítila som sa nijak zle, že to najskôr nechápal. Ach, trápilo ma to a občas stále trápi, ale ty vyzeráš nádejne ako tvoj otec, že mi rozumieť budeš, prebehlo mi hlavou a opäť sa na neho len pokojne usmiala. Nemal sa prečo cítiť zle, bol to môj osud a môj život. Nakrčila som ňufák, keď mi vietor do neho zavial známy pach. Štuchla som ňufákom do Theronovho líca a pohliadla s nastraženými ušami smerom do lesa, smerom k územiu. Zacítila som pach jeho otca. Mohli sme sa za ním pozrieť?

Theron sa zdal, že ešte nikdy nevidel zvieracieho kamaráta. Nie každé zvieratko je na zasýtenie žalúdka, hlupáčik, pomyslela som si smerom k nemu a usmiala sa. Vyzeral tak nevinne, veď bol ešte mladý. Možno toho tak moc nezažil, ktovie. Povzdychla som si a pokývala hlávkou. Musela som mu to nejako vysvetliť, ale možno by to pochopil i sám. Ach lasičko moje, musíme mu nájsť kamaráta, aby pochopil, že to puto medzi nami je vskutku čarovné! Hodil by sa k nemu nejaký hnedý vtáčik, škovránok? Azda aj hej! premýšľala som vo svojej hlavičke. Nikdy som tam nemala ticho. Možno to bolo tým, že som tak moc žila v ticho, že som si to kompenzovala svojim vnútorným hlasom. Ukázala som mu ilúziu môjho otca a jeho kardinála, či jeho otca s ďatlom, ktorý ho prenasledoval. Následne som ich ilúzie rozbila a vyčarovala Wua a jeho stánok plný predmetov a i klietok so zvierami. Keď sa ilúziu úplne rozbila, nadvihla som obočie a pozerala sa na neho, či vôbec niekedy stretol Wua a či vôbec vie, čo je zač. Ach! Ja som mu o ostrovoch vedela toľko povedať, až to pravda hádam nebola. Kedy som naposledy toho Starca videla? Dávno. Musím sa zas vydať po kraji, nech zistím všetky miestne drby a i od neho vytiahnem nové veci, prebehlo mi mysľou a pobavene som sa nad tým pousmiala. Vždy mi vedel niečo pod ňufák nastrkať, len aby som mu tam nechala lesklé kamienky. Pri jeho posledných slovách som sa len mĺkvo zasmiala. Uprene som sa mu pozrela do očí a za pomoci mágie som nechala blízku vetvičku sa mi omotať jemne okolo krku. Pokrútila som u toho hlavou a na prázdno otvorila papuľku, akoby som rozprávala, ale hlas ani zvuky z nej nevyšli. Vetvu som potom vrátila do pôvodného stavu a pozrela sa na Therona. Ach, tak rada by som ti niečo povedala, ale nie je to v mojich slovách, priateľ môj, pomyslela som si k nemu, no nemala som tú nádej, že by ovládal mágiu mysle. Preto som sa musela zamerať skôr na pomoc mojich neverbálnych schopností a mágií, ktorých som mala viac než dosť!

Theron vyzeral prekvapene, že ma tu vidí. Nie, že by som ho sledovala, to nie. Ale Zlatá nemala toľko členov, aby som mohla ísť otravovať zakaždým niekoho iného. Snáď som mu tu však nevadila. Chvíľu som pozorovala jeho reč tela, ale nezdalo sa, že by som bola veľkou prekážkou, a tak som si vydýchla. Uvoľnila som sa a pozrela sa na neho. Atrox? Hlavou som prešla na smer, kam sa pozrel, keď o nich hovoril. Chvíľu som sa tým smerom dívala. Škoda, že sme nemali viac času sa spoznať. Pamätala som si, že som ho posledne videla u zátoky a stále mu bola vďačná i za záchranu pred medveďom, keď som bola mladšia. Privrela som oči. S mojou sestrou by boli určite skvelý pár! To ma napadlo len tak. Chcela som už, aby niekto z mojich súrodencov mal vĺčatá, ktoré by som mohla strážiť. Mala som rada krpcov. Aspoň nechceli sa toľko rozprávať ako dospelí a bolo im jedno, či niečo hovorím alebo nie. Napokon som otočila po chvíli hlavu na Therona a prikývla. Poznala som Atroxa.
Strihla som uchom a sledovala lasičku, ktorá sa hodlala priblížiť k vlkovi a zoznámiť sa. Avšak nestretlo sa to s veľkým úspechom. Muslea som sa tomu uchechtnúť. Nechcela som, aby sa Theron cítil nejako zle, a tak som k nemu pristúpila a zdvihla labku, ktorú som mu položila na hrudník. Tento tlak mal preniesť jeho pozornosť z lasice na mňa. Usmiala som sa. Sálal zo mňa pokoj a harmónia. Chcela som ho upokojiť. Následne som pohľad u priamila na hranostaja, ktorý preskočil z neho na mňa a ublížene sa na Therona pozrel. Zložila som labku, odstúpila a posadila sa. Venovala som mu úsmev i s lasicou na mojej hlave a povzdychla si. Nechápala som, prečo sa jej bojí. Naklonila som hlavu na stranu a nadvihla obočie? Mierne som i kývla bradou k nemu, aby som ho vyzvala k tomu, že či je už okej.

//svorka

Vetrila som vo vzduchu pachy vlkov, ktorých som sa snažila nasledovať. Mrzelo ma, že sa Aileen cíti tak rozpačito. Možno si myslela, že otec požiada o pomoc ju? Ktovie. Určite však bola veľkou pomocou a podporou pre svorku. Veď prišla so super nápadom! Chcela prerobiť úkryt svorky, ktorý to skutočne už potreboval. Povzdychla som si. Ach, prečo sa niekedy takto moji súrodenci stavali k veciam? Odchádzali. I keď hovorila, že chce zosilnieť... Nebrala som jej to moc. Napokon som došla k miestu, kde ich pachy boli najsilnejšie. Cítila som i Atroxa, ale ten nikde nebo. Ani Aly. Pohliadla som na osamoteného Theriona. Naozaj ho tu nechali? Nestačilo, že celá jeho rodina bola v čudu? Zamračila som sa. A to ja som sa príliš často nehnevala!
Podišla som k hnedému vlkovi a zamávala jemne chvostom u zemi. Bol dlhý, a tak som ho väčšinou nosila tak nízko. Pokiaľ ma neodohnal, podišla som až k nemu a venovala Theronovi úsmev. Vyčarovala som ilúziu svojej sestry a Atroxa, ktorých telá zmizli ako kúdol dymu. Nadvihla sm spýtavo obočie. Zaujímalo ma, kam sa tí dvaja vydali. Veď sme mali pomáhať otcovi s úkrytom a Aly s jej novými povinnosťami. Ach. Lasička mi zoskočila z pliec a prebehla k Theronovi, aby sa na neho vyštverala a usadila sa na jeho hlave medzi ušami, odkiaľ sa natiahla, aby mu pohliadla do pravého oka. Pousmiala som sa.

Potešilo ma, keď sa otec usmial. Vedela som, že mnohé nedokážem spraviť, ale chcela som byť aspoň podporou pre svoju rodinu a svorku. Aspoň to som dokázala. Opätovala som mu úsmev a zamávala jemne chvostom. Mala som ho rada, ale videla som na ňom, že je každým rokom unavenejší. Bála som sa, že nás opustí ako mama. Nie! Musel ešte stretnúť moje vĺčata a môjho budúceho partnera! Nech ešte nerozmýšľa o druhej strane. Keď sa ma opýtal ako sa mám, len som sa väčšmi usmiala a zavrtela chvostom. Cítila som sa šťastne a spokojne v tento moment. Nič lepšie než moju rodinu pokope som si želať nemohla.
Preto mi prišlo Therona ľúto. Slová Aly zneli nádejne, ale nechcela som, aby mal nádej. Ani jedného som už veľmi dlho nevidela. Príliš dlho. Šanca, že sa vrátia, bola takmer nulová. Falošná nádej niekedy ublíži viac, než keby sa zmieril s týmto faktom. Napokon, keď prišla tá veľká novinka... Ani ma to nezaskočilo. Usmiala som sa a spokojne sa dívala na Alyannu. Bola z nás najrozvážnejšia. Neušla mi zmena v správaní Aileen. Vždy bola citlivejšia. Možno sa jej to dotklo? Odišla. A za ňou Theron. V hrdle mi narástla hrča. Mala som potrebu ísť za ňou a potešiť ju. Aby to nevidela tak čierno bielo. Povzdychla som si. Venovala som pohľad na Aly a mierne sa jej uklonila. Bola som rada, že si otec oddýchne. Len som dúfala, že toto bremeno nezlomí ju. Bola som pripravená jej s tým pomôcť. Vždy som tu pre rodinu bola. Lenže teraz tu bolo príliš veľa rozladených príslušníkov. Nevedela som za kým ísť skôr. Povzdychla som si a vyčarovala ilúziu rôznych byliniek, ktoré čoskoro zožal mráz a prikryl sneh. Dávala som im najavo, že musím ísť nazbierať ešte ďalšie zásoby byliniek pred zimou. Usmiala som sa na každého a spravila kolečko, aby som každého kto tu ostal "objala". Následne som zamierila do lesa po stopách Therona a Aly.

//Zlatý les