Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Jedným uchom som počúvala Ahvu a Mireldis, ktorý sa rozprávali o účinkoch samotnej kvetiny, ktorú nám Atreas ukázal. Avšak to boli veci, ktoré som už počula! Preto moja pozornosť padla niekam inam. Kukla som sa na lasičku, ktorá mi dotiahla k labkám zlaté lístky, ktoré búrka musela strhnúť k zemi. Pousmiala som sa na ňu a pohľadom sa zadívala na onú vetvičku s listami. Ach aká škoda, taká smršť sa tadiaľto prehnala... pomyslela som si a bolo mi ľúto onej dreviny, ktorá utrpela kvôli krúpam. Ľahla som si na zem k lasičke a konáriku. Kývla som hlavou, aby ju hranostaj zapichol do zeme. Takto predsa rastú veci alebo nie? Natočila som hlavu a premýšľala, či by sme z toho konára vedeli obnoviť ďalší strom. Bolo by to úplne úžasné, keby to tak jednoducho fungovalo. Potom by som si mohla pestovať vlastnú záhradku, hihi. Avšak v tom som zachytila otázku Mireldis, ktorá si musela povšimnúť, že i napriek môjmu vrodenému elemntu, mám blízko k prírode. Venovala som jej úsmev a prikývla. Veľmi rada by som sa dozvedela všetko, čo vedela. Aspoň by som bola o to múdrejšia! Pohľadom som prešla i na Ahvu, ktorý sa opýtal na zlaté stromy. Aj mňa to zaujímalo. Prižmúrila som oči kvôli svetlu a pohliadla do korún stromu. Ako to, že listy im normálne neopadali?

Pozrela som sa na Mireldis a zastrihala uškami. Vedela som o ktorom love rozprávala, veď som im tam prišla pomôcť! Ale netušila som, že sa na ňom niekto zranil. Zjavne som tomu vtedy ani nevenovala pozornosť, ak tam náhodou bola. Nastražila som uši a zadívala sa na Ahvu, ktorý však nič viac nepovedal. Aká to škoda! Ak sa ale smeje, tak to nebude nič hrozné, že? pomyslela som si a odľahlo mi. Potom som sa zadívala na Mireldis, ktorú zaujímalo akú kvetinu sme to našli. Rozžiarila som sa a pozrela na lasičku, ktorá jej kvetinu, čo sme odtrhli ukázala. Ahvaryann k tomu povedal svoje. Pritakala som. Určite bude Mireldis zaujímať i to, k čomu slúži! Bola som zvedavá, čo na to povie. Hm, zdá sa, že Mireldis vie o rastlinkách tiež veľa, mohla by ma im priučiť? Vyzerá to ako niečo, čo by som sa učiť rozhodne chcela! A nemusím sa s nimi aspoň rozrpávať, pomyslela som si a uškrnula sa. Bola to pravda a tak som čakala, ako sa situácia ďalej vyvinie a či i Mireldis nemá niečo na srdci, čo by chcela odkázať nám. Nemala som k tomu príliš čo hovoriť, teda i keby som chcela tak som nemohla. Dúfala som, že Ahva všetko potrebné povie!

Culila som sa ako malé vĺča, ops, keď mi Ahva povedal, že pôjde za svojou partnerkou - Rýdiou. Ehehe, dúfam, že budete mať čoskoro vĺčatá, aby som tu mala nových kamarátov! pomyslela som si s úsmevom, ktorý hovoril za všetko. Avšak z mojich myšlienok a predstáv ma vytrhla prítomnosť... Mireldis! Nadšene som začala vrtieť chvostom a priskočila k nej, aby som sa jej obtrela láskyplne o bok. Ach ako ťa rada vidím! pomyslela som si pobavene. Napokon som sa pozrela do jej očí a pokývala hlavou. Lasička z môj chrbta zoskočila a rozhodla sa na mňa "zaútočiť". Zazubila som sa a vďaka vetru vytvorila niečo ako štít, ktorý vyblokoval jej útok a odhodil ju o kus ďalej. Nadšene som sa pozrela na Mireldis, či ma za to pochváli. Bolo to super no nie? Aj ona ma raz takto zachránila, keď vytvorila vzdušný štít a teraz som ho vedela i ja sama! To bolo super, už som sa mohla ochrániť i sama, hehe. Pozrela som sa na lasičku a usmiala sa na ňu, boli sme skvelá parta. Ahva potom začal rozprávať a spozornela som. Venovala som mu jeden nadurdený výraz. Nebola to len taká zelina! Bola špeciálna! Ahva nedokázal pochopiť kvality správnej krásy prírody ach jaj. Škoda, že som ale nevedela ešte viac informácií ohľadom flóry. Rada by som jedného dňa druhým vlkom pomáhala a rastlinky boli super kamaráti. Takí tichí... ideálni pre mňa, keďže vlci ma zvykli ignorovať keď som nehovorila. Mierne som posmutnela s ťažkým povzdychom.

//Hmlisté pláne (cez Zubria pláň)

Bola som spokojná tým, že mi pán Wu dal ďalšie schopnosti do vienka. Nevedela som sa dočkať, kedy si budem môcť oné mágie vyskúšať! Zašvihala som chvostíkom a nasledovala Ahvu až ku stromom. Bola som mierne sklamaná, že naše dobrodružstvo skončilo tak rýchlo, ale... naučila som sa niečo nové! Veľa nového! Zastrihala som ušami a pozrela sa na Ahvu. Kam by som mala asi tak ísť? Bolo by fajn na chvíľu ostať vo svorke. Počasie je fakt hnusné... pomyslela som si, pretože môj kožuch bol už dávno premočený. Pri jeho doplňujúcej otázke som sa nezatvárila úplne nadšene. Mykla som plecami. Mala som svojich súrodencov rada, ale... Keď sme boli pohromade, tak ma všetci ignorujú, pretože predsa neviem rozprávať. To zo mňa robí niečo menej cenné? Hlúposť! Ahva a iní sa so mnou pekne rozprávajú a komunikujú i tak, pomyslela som si s povzdychom. Keby bolo viac takých vlkov ako sú oni, bolo by to skvelé. Najskôr si nájdem inú obeť. Ideálne niekoho, kto na mňa nekašle a neignoruje len preto, že som iná.Napokon som však nadvihla obočie a kývla smerom k nemu, aby som mu oplatila otázku. Spomínal Rýdiu ešte na pláni.

//Červená lúka (cez Snežné tesáky)

Prešli sme s Ahvom cez portál. Uff, to teda bol výlet! Naučili sme sa hneď niečo nové. To bolo super. Zvesela som vrtela chvostíkom a kukla sa na neho, či ma nasleduje. Bola som ako taká bludička, ktorá ho ťahala krížom krážom po krajine. Akoby nemal ani na výber. Zatiaľ mi stále nedochádzalo, prečo je tomu tak. Tak či onak som kráčala z hôr dole čo najskôr. Mala som na ne zlé spomienky až ma striaslo! Napokon sme sa dostali na pláne, ktoré zahalila hustá hmla! Počkala som Ahvu a po jeho boku pokračovala vpred. Tak a teraz kade domov, pomyslela som si. Mala som pocit, akoby sme sa na pláňach stratili! Stiahla som ušká dozadu. No hrôza. Napokon som začula ten podivný zvuk. Wu! preblyslo mi mysľou. Drgla som do Ahvu a rozbehla sa oným smerom. Čoskoro som toho kočovníka uvidela.

-----O B C H O D-----
Dobehla som k Wuovi a jeho stánočku. Venovala som mu priateľský úsmev a vrtiaci chvostík. Nemusela som kvetinu položiť na zem, pretože som i tak hovoriť nemohla. Ihneď som vopchala svoj zvedavý nos do jeho vozíčku a skúmala, čo zaujme moju pozornosť. Okamžite mi začal robiť všelijaké návrhy a ja som bola priam užasnutá. Samozrejme, že som chcela ovládať viac mágií a zlepšiť sa v tom, čo som už vedela! Zdalo sa, že rozumie tomu, že hovoriť neviem. Vysvetlil mi všetko potrebné, čo som musela vedieť ohľadom mágií, ktoré mi pripravil. Zavrtela som chvostom a na moment položila kvetinu na zem, ktorú mi podržala lasička a strážila, aby nám ju ten Starec neukradol. Určite by toho bol schopný. Vypila som pekne tie lektvary, ktoré mi pripravil a už som sa tešila, až sa moja magická moc zlepší! Hihi. Chutilo to príšerne, ale... zjavne to bola daň za mágiu. Napokon som teda sa rozlúčila s Wuom, vzala lasičku i s Červienkou a vydala sa spät do hmly za Ahvom. Kde len že bol? Nakoniec som ho našla a rozhodol, že ideme domov a tak som šla za ním!

//Zlatý les

OBJEDNÁVKA
Mením rubíny (10) v inventári na kšm (100).

Po zmene mám v inventári:
1248 0 24

Nakupujem:
4. slot / 5. slot / 6. slot = 450 kšm (100+150+200)
element Vody = 180 kšm
element Zeme = 180 kšm
mágia Ilúzií = 220 kšm + 5 rubínov
mágia Aury = 150 kšm + 2 rubíny
mágia Pavučiny = 170 kšm + 4 rubíny
7. - 11. úroveň do Vzduchu = 600 kšm
2. - 10. úroveň do Vody = 810 kšm
2. - 10. úroveň do Zeme = 810 kšm
2. - 10. úroveň do Ilúzií = 810 kšm
2. - 10. úroveň do Aury = 810 kšm
2. - 10. úroveň do Pavučiny = 810 kšm
Dokopy to je: 6 000 + 11
Uplatňujem zľavu 80 % (mám 50% a 30%).
Prevediem teda hodnotu nákupu na kšm pre lepšiu kalkuláciu:
6 000 kšm + 11 rubínov = 6 110 kšm - 80 % (to je 4 888) = 1 222 kšm
Inventár po zaplatení 1 222 kšm bude:
26 0 24

Schváleno

3.

Lasička sa na mňa mierne urazila, keď som jej zakázala obhrýzať kvetinku. Zamračila som sa na ňu. Tebe by sa tiež nepáčilo, keby ťa začnem ožužlávať, pomyslela som si k lasičke a povzdychla si. Musela som jej nájsť niečo pod zub, zjavne bola hladná a kvetinka jej chutila. Prešla som si po tesákoch a opäť svoje očká upriamila na kvetinu. Ja na to prídem, počkaj chvíľu! prebehlo mi hlavou a nasadila som ten vážne krutoprísne zamyslený pohľad, kedy sa mi muselo od hlavičky i pariť. Avšak nemalo to žiaden výsledok. Nič nové ma nenapadalo. Povzdychla som si a zastrihala uškami, keď mi niečo zablabotal Ahva. Aha! I jemu napadlo to isté, ale má pravdu, len jedno slovo nestačí. Červienka je ale veľmi pekné slovo. Ale čo k nemu dať? premýšľala som, ale na ten jeho nápad som prikývla. Museli sme k nemu niečo ale ešte vymyslieť! Červienka... Červienka hojivá! spojila som slová Ahvaryanna ešte zo skoršej. Zazubila som sa. Znelo to cool. Ale stále nie dosť. Hmm... Červienka liečivá! pomyslela som si ďalej, ale čo som mohla viac vymyslieť. Bola som len vĺča a veľa som toho ešte nepoznala. No i tak sa mi to páčilo. Pokývala som nad tým hlavičkou a zadívala sa na Ahvu, či ešte ho niečo nenepadne. Každopádne ma to tu už prestávalo baviť. Chcela som ísť niekam inam, možno domov? Asi. Možno sa za ten čas domov dostal i zvyšok rodiny? Pravda. Preto som opatrne odtrhla kvetinu zo zeme a vzala ju do papule. Pozrela som sa na Ahvu, ktorý zjavne nemal na výber len ma nasledovať. Kývla som tomu pánovi Bylinkárovi na pozdrav. Dúfam, že vás znova uvidím! pomyslela som si smerom k nemu s úsmevom, prebehla ešte pohľadom po vlkoch okolo a následne sa vydala k portálu. Hor sa domov ukázať kytičku Mireldis alebo ocinovi! Áno, presne tak. Zvesela som si to ťapala preč.

//Hmlisté pláne (cez Snežné tesáky)

2

Zamľaskala som a pozrela sa na Ahvaryanna. No neviem, to mi znie dosť podobne ako ten červený kvet hmm... chce to určite niečo ešte lepšie! premýšľala som a na znak nesúhlasu som zavrtela hlavou, aby i Ahva vedel, že sa mi to vôbec nepáči. Teda, názov to bol pekný, ale nie dosť vhodný na to, aby sme ju tak mohli pomenovať. Hm, slúži to na liečenie vnútorné i vonkajšie... to znie tak pekne liečiteľsky. Hojivka v tomto poňatí by sa i hodila. Veď je to ako to slovo hojiť, hehe, dumala som nad tým a zvalila sa u toho do trávy, aby som mala lepší výhľad na bylinku, ktorá sa mi ocitla medzi labkami ako som ju obľahla okolo. Tešila som sa, že si ju môžem odtrhnúť i domov a ukázať ju niekomu zo svorky! Hojivka hojivá! Nie, nie nemôže sa to volať dvoma tými istými slovami predsa, Sillarei mysli! dumala som nad tým ďalej a po očku sa kukala na Ahvu. On mal skvelé nápady, určite na niečo príde. Verila som mu. Hojivka... červienka... hmm. Čo tak Šarlátový zázrak? Keď vie pekne liečiť? pokračovala som vo svojom dumaní. Znelo to tak krásne a predsa len mal takú peknú červenú farbu, hihi. A znelo to tak magicky! Vyrastala som v tejto zemi od mala a tak i liečivá schopnosť rastlín pre mňa znamenala mágiu, ktorú ovládali tieto zelené bylinky. Rovnako ako vlci ovládali inakšiu mágiu. Usmiala som sa a zavrtela chvostom, keď vedľa mňa zoskočila lasička, ktorá si ju začala obzerať tiež. Musela som ju pacnuť labkou po hlavičke slabučko, lebo ju už chcela papať! A to nemohla.

1.

Zdvihla som hlavu od kvetiny a pozrela sa na vlka, ktorý ku mne prehovoril. Zavrtela som chvostíkom a s úsmevom mu jasne dala najavo, že ho zdravím! Síce som netušila, ako sa volal, ale... Budem ho volať pán Bylinkár! Vie toho veľa o tej rastlinke! Vedel by i niečo i ďalších? Až budem veľká, i ja by som chcela vedieť toľko o rastlinkách, premýšľala som u jeho rozprávania a s nadšením sa pozrela na Ahvu. Mohli sme tú rastlinku bez mena pomenovať? To bola skvelá správa! Síce som netušila, ako svoj názor opíšem, ale... niekto z prítomných na meno rastliny určite príde a bude super! Pánovi Bylinkárovi sa nepáčil názov, ktorý vymyslel ten vlk - Raziel. Mne prišiel ale super! Takže niečo iné? Ale čo by bolo dostatočne dobré, aby sme to mohli všetci na ostrove používať? Poznala som už predsa nejaké rastlinky a hubu, hmm, zadumane som nad tým premýšľala a lámala si svoje mozgové závity. Prikrčila som sa a obzrela si kvetinu. Potom som sa pozrela na Ahvu a usmiala sa. Prednou labkou som do neho štuchla a zavrtela chvostom. Ja by som ju pomenovala po tebe! Lebo si tiež taký červený, pomyslela som si pobavene, ale niečo na štýl Červienka Ahvaryanna by mi bolo určite tiež zmietnuté zo stola. Tak inak. Musela som sa nad tým zamyslieť ako veľmi múdra, dospelá vlčica! Avšak bolo zjavné, že ani dospelákom to niekedy nepálilo, hihi.

//Zubria pláň (cez Snežné tesáky)

Dosť dlhú dobu som na neho hľadela. Doslova som ho hypnotizovala pohľadom, než mi konečne začal voľačo rozprávať! Usmiala som sa, keď mi povedal ohľadom ich nového uzavretia partnerského vzťahu s Rýdiou! Prekvapene som na neho hľadela. Páni! To teda toho stihli. A teraz budú mať i vĺčatá určite! Aaaa, budem ich môcť strážiť a budú to moji malí kamaráti! premýšľala som a celkovo sa nad tým rozplývala. Bola to krásna predstava, keď som si predstavovala, ako budem strážiť ich drobcov. Ach. Už aby to bolo. Ako dlho trvá, kým majú dvaja vlci vĺčatá? A ako sa to vlastne robí? Odkiaľ ich berú? Mala som toľko otázok! Ahvaryann mohol na mne vidieť, že som šťastná i za nich dvoch. Bolo to skvelé a priala som im to! A teraz som chcela ich deti. Hneď! Hehe. Prešli sme cez portál na Červenú lúku. Kam sa ale až dostaneme? Čo tu nájdeme? Cupitala som si ďalej. Až som uvidela skupinku vlkov. Tí traja vyzerali, že sa bavia skôr spolu povedľa (už). A potom tu boli ďalší dvaja. Zastrihala som ušami a pozrela sa na kvetiny, ktoré si všetci obzerali. Teda ten čierny vlk sa k tomu moc nemal. Uprela som zraky na (Atreasa), ktorý vo mne vzbudzoval asi najväčší rešpekt a záujem. Zastrihala som ušami a pozrela sa i na Ahvu. Hovoriaca časť bola na ňom! Ale mohol pocítiť, že ma zaujímalo, čo to tu je a čo je ten kvet zač! Pretože som mala rada kvetinky! A potrebovala som sa veľa učiť, aby som bola múdra ako je Mireldis!

//úkryt cez Zlatý les

Vykračovala som si lesom. Búrka už pomaly ustupovala, i keď stále ešte kde-tu pršalo. Avšak tie najväčšie krúpy pomaly prechádzali. Čoskoro tu bude i nové ráno a verila som, že prinesie skvelý deň! Bola som ranné vtáča a preto mi nevadilo sa vydať už takto nad ránom von. Ahvaryann veľmi nemal na výber, vzhľadom na moju schopnosť, ktorú som si zatiaľ ešte neuvedomovala. Ach, som rada, že mám tak dobrého kamaráta akým je Ahva! Škoda, že je taký starý, ale... mladí sa so mnou kamarátiť nechcú, ani som na nikoho iného nenarazila. Okrem Solari! Ach, i tú by som mohla ísť niekedy pomôcť, ach tak, premýšľala som a cupitala si naprieč pláňou. Lasička sa mi hojdala na chrbte, zatiaľ čo som pohľadom hľadala vtáčika Ahvy. Zazubila som sa. Mám ho rada, je skvelý, dúfam, že mi porozpráva niečo! Dlho som ho nevidela a kde je Rýdia? dumala som ďalej a prepaľovala ho uhrančivým, tyrkysovým pohľadom, aby mi povedal niečo viac k tomu, čo zažil od kedy sme sa rozdelili! Musela som vedieť všetky novinky, ktoré sa diali vo svorke. Nič mi nemohlo uniknúť. Veď som bola dcéra alfy! Mala by som byť dobre informovaná, tak tak. Hm, i Wua by sme mohli nájsť, príde mi, že sa už vôbec nezlepšujem v mágiách!

//Červená lúka (cez Snežné tesáky)

//svorka

Ahva sa za mnou rozutekal. So 'smiechom' som sa rozbehla po daždi a vyhýbala sa krúpom, ktoré padali z neba. Postupne som sa dostala ku vchodu do jaskyne. Vliezla som dnu a otriasla zo seba vodu. Tak to bolo tesné. Niekoľko krúp ma i trafilo do tela, ale... čo sa dalo robiť! Zastrihala som ušami a pozrela sa smerom na Ahvu, ktorý za mnou doliezol tiež. Usmiala som sa na neho a zamávala chvostom zo strany na stranu. Následne som sa vydala ďalej do jaskyne, aby sme si našli miesto, kde si môžeme pospať. Bola predsa vonka už pekná tma. A ja som bola po tom všetkom unavená. Mala som za sebou veľmi dlhý a namáhavý deň! Zívla som si a zvalila sa na zem. Pozrela som sa na Ahvu, či si ku mne ľahne a potom zaspala. Netrvalo mi to dlho. Bola som naozaj vyčerpaná.
Spala som väčšinu noci. Snívalo sa mi o rodine a bola som veľmi rada, že som našla svoju novú sestričku! Zo spania som sa i usmievala. Napokon, keď už bolo takmer ráno a búrka už slabla... som sa prebrala. Zívla som si a pozrela sa na Ahvu, či je už hore. Šikovne som ho otravovala dovtedy, než vstal. Venovala som mu zubatý úsmev a pomocou mágie mu vštiepila chtíč, aby šiel so mnou na výlet, keď sa postavil na labky, i ja som na ne vyskočila a nadšene si ponaťahovala svoje koštiale. Potom som kývla hlavičkou a ako taká princezná so svojim komorníkom som sa rozišla k východu z úkrytu a zamierila cez les preč. Mala som chuť skúmať ostrovy viac, než som doteraz videla. Bol pred nami ďalší deň! Toľko možností, ktoré sme mohli zažiť, ha!

//Zubria pláň cez les

Obaja ma pochválili za moje použitie mágie. Cítila som sa ako nejaký páv. Toľko chváli, až som sa dobre, že nešla rozdrapiť od toľkej pýchy. Avšak, všetko to zruinovala búrka. Silný poryv vetra sa prehnal pomedzi stromy, ktoré sa pod jeho náporom mierne ohli. Stiahla som uši k hlave, pretože nasledovalo ohlušujúce zarynčanie hromu, akoby sa obloha mala rozpadnúť. Búrka už bola tu, viacmenej. Nemali sme príliš veľa času na premýšľanie. Ak sa neukryjeme, tak nie len že zmokneme, ale toto vyzerá na poriadny armagedon! pomyslela som si a mierne neisto prešľapla z labky na labku. Ani mojej lasičke sa to nepáčilo. Zahryzla som si do pery a pozrela sa na oboch. Niečo riešili, ale ja som nedokázala sa sústrediť na nič iné, len na tú búrku, ktorá sa mala v pláne ostrovmi prehnať. Vietor len silnel, hromy boli bližšie, blesky okolie len tak osvecovali. Nervózne som opäť prestúpila z laby na labu a pozrela sa na Ahvaryanna. Cítila som sa pri ňom bezpečne a vždy vedel, čo robiť. Preto som ho chytila za kožu na krku a poťahala ho. Mali by sme ísť, pomyslela som si k nemu nástojčivo a po prvý raz sa uvoľnil prúd mojej mágie, ktorý v Ahvovi vyvolal potrebu ma vziať okamžite do úkrytu. Keď sa tak stalo, usmiala som sa letmo, že dostal konečne rozum a pozrela sa i na sestru, ktorá však vyzerala byť duchom neprítomná, akoby videla teda lepšie povedané ucítila ducha. Ja som v tom chaose nevnímala nič len každý jeden hrom a cestu, ktorou sme kráčali s Ahvom po boku do úkrytu.

//Úkryt

Nudné reči dospelých som hodila niekam na okraj svojho vnímania. Nebavilo ma riešiť dokola mojich rodičov a zvyšok rodiny, keď som vedela, že sa tu jednoducho skoro vôbec neukazujú. Radšej som sa zamerala na lasičku a vtáčika, ktorého druh som nepoznala. Priskočila som k nim a chcela sa s nimi hrať. Zvieratká však nemali chuť na hru. Preto som sa narovnala a povzdychla si. Obaja utiekli na najbližší strom. Zjavne ich prichádzajúca búrka pripravila o ich posledné zvyšky energie. To je strašné, všetci dospelí každého druhu zvieraťa stoja za nič, pomyslela som si a odfrkla si. Dúfala som, že ja nikdy nevyrastiem ako oni. Teda, veľká ako dospelák som už bola, ale verila som, že mi moja povaha ostane! Vydýchla som si a strihla uchom, keď sa ma Ahvaryan na niečo opýtal. Otočila som sa jeho smerom a dívala sa mu do očí a následne na oblohu, ktorá kde-tu presvitala pomedzi koruny zlatých stromov. Vyslovene som pokrútila na znak nesúhlasu s jeho plánom. Listy zbrzdia početnú masu dažďových kvapiek, takže to tu nebude také strašné. Naopak, chcela som mu, teda im obom niečo ukázať, čo som sa bola schopná naučiť! Ak si dobre pamätám, posledne som pred Ahvom dokázala zdvihnúť len malý lístok... premýšľala som a i keď som cítila, že by som dokázala viac. Upútala som na seba pozornosť tých dvoch a ukázala im ako som s pomocou mágie zdvihla do vzduchu menší kameň. Nebol väčší než šteňacia labka, ale i to stačilo. Cítila som, že som mocnejšia, no akoby bola mágia vo mne blokovaná. Neunavovalo ma to a asi by som dokázala kamene dvíhať i pol dňa. Musela som niekedy navštíviť Wua a zistiť, čo je vo veci! Boli vĺčatá v s pojitosti s mágiou niečím odlišné? Zastrihala som ušami a napokon ten kameň niekam šmarila a pozrela sa na Ahvu a očakávala jeho pochvalu. Ovládal predsa rovnakú mágiu ako ja, v čom som sa od svojich rodičov a súrodencov líšila. Bola som tiež v čierno-bielych odtieňoch ako matka a nie hnedých ako ostatní. Preto som hľadala útechu u Ahvy, ktorý mi mohol s mojou mágiou pomôcť lepšie, než rodičia. A ak ma pochváli za tento výkon, budem tou najšťastnejšou na celých ostrovoch!

Spokojne som zavrnela, keď mi Ahvaryan oplatil moje vrúcne privítanie, i keď ako som mohla predpokladať, chcel zachovať svoju dospelácku úroveň a tak ma nechal spadnúť opäť prednými labkami do trávy. Vôbec mi to nevadilo. Už som si zvykla, že dospeláci boli jedna veľká kopa nudy. Mohol by si ma zobrať niekedy loviť. Už som zabudla ako si to vtedy u mora spravil! A rada by som si ulovila svoju rybku niekedy, pomyslela som si smerom k vlkovi, keď som ho hypnotizovala pohľadom. Vedela som, že ma nebude počuť, ale čo mi to vadilo? Ani veľmi nie. Aspoň som dokázala rozlíšiť, ktorý vlk je inteligentný a ktorý nie. Mnoho totiž mojim náznakom nerozumela. A to som sa ich snažila už hodne dlhú dobu zlepšiť. Veď uvidíme, až sa k tomu znova dostanem! Oblizla som si ňufák a pozrela sa na lasičku, ktorá sa chcela skamarátiť s vtáčikom. Zaujímalo by ma, čo je to za druh vtáka! Rada by som poznala všetky zvieratá a rastliny, aké sa v kraji nachádzajú, hihi. Bolo by to skvelé, premýšľala som ďalej, kým sa medzi sebou bavili, kde je zvyšok mojich súrodencov a rodičov. Tiež by som to rada vedela, ale už som si tak nejak zvykla, že na území viac neboli než boli. Aspoň som to tu mohla strážiť namiesto nich, aby boli na mňa pri svojom návrate hrdí! Oh áno, na území lesa som strávila drvivú väčšinu svojho života a len pred nedávnom sa vydala na kratší výlet konečne prvý raz vo svojom živote! A bolo to skvelé, no nebezpečné. Radšej som to mala v bezpečí lesa, len čo bola pravda. Zastrihala som uškami a nasala okolité pachy. Ani ja som nedokázala v lese lokalizovať nikoho z mojej rodiny okrem Alyanny. Bolo to však... typické. Preto som si z toho veľkú hlavu nerobila.

S nástojčivým pohľadom som upierala svoje zraky k Alyanne. Bola som šťastná z nášho stretnutia. Tak dlho som o nej počúvala a premýšľala, až sa mi moja myšlienka konečne vyplnila! Spokojne som sa usmiala a i pri jej ďalšej otázke som horlivo prikyvovala. Ano! Ak nie si žiaden klon, určite si to ty! pomyslela som si smerom k nej, no to sa na brehu rieky ocitol už ďalší vlk, ktorý bol môjmu srdce blízky, keďže so mnou trávil veľa času ako menšie vĺča. Nechcelo sa mi veľmi odlepiť od Aly, ale predsa len i on bol môj dobrý kamarát. Naučil ma dokonca mágiu! Vyštverala som sa teda na breh a preletela celá mokrá až k nemu. Hodila som sa mu prednými labami okolo krku a oslintala mu celý ňufák. S nevinným úsmevom som vrtela chvostom a až ma striasol, zoskočila prednými labkami dole. Otriasla som zo seba vodu, o to viac ho zamočila a spokojne sa zazubila. Tento deň už nemôže byť lepší, však? pomyslela som si a skĺzla pohľadom na lasičku, ktorá bola mokrá tiež celá. Bol roztomilý, keď sa začal otriasať. Zaujímalo by ma, kde bola i posledná zo sestier, ktorú som ešte vôbec nevidela, ale len počula o nej - Aileen. Mohla byť niekde v lese tiež? Alyanna sa zjavila ako blesk z modrého neba taktiež! Ostávala som už na brehu, keďže vody stačilo. Šťastnejšie vĺča na ostrovoch by ste teraz asi nestretli. I keď pravda, ideálne aby tu bola celá moja rodina, no takto to tiež perfektne stačilo. Po očku som sa pozrela i na vtáka, ktorý bol Ahvou spoločník a usmiala sa. Prečo som i ja nemala vtáčika ale len lasičku? Mohla som mať vôbec dve zvieratká? Pohadzovala som chvostom hodnú chvíľu zo strany na stranu, pokým som premýšľala.