Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Postovaná 31

//Zlaťák (cez baštu a les)

Rana na labe ma stále bolela, ale nebolo to nič strašné. Túžba po skúmaní a bádaní bola väčšia, než kdejaký šrám na mojom tele, či duši. Tyrkysové očká som upierala do diaľky. Keď som prechádzala zlatým lesom, na moment som sa zamyslela, či by nebolo super sa zastaviť na kus doma a trochu sa zregenerovať. Kdeže, potom by ma nikam rodičia už nepustili! pomyslela som si. Odfrkla som si a vydala sa ďalej dopredu. Smerovala som známou cestičkou, ktorou ma zobrala i teta Zarina, keď sme šli na výlet do púšte. Tá piesočná krajina sa mi veľmi páčila, no nebolo to niečo, kam by som chcela zamieriť i počas letných mesiacov. Ešte by som dostala úpal alebo niečo také. Teraz by mi ani nemal kto pomôcť, ak sa mi niečo stalo. A čo ak tam žili nebezpečnejšie zvieratá, než bola líška v lese? Ak niečo na púšti žilo, muselo to byť veľmi odolné, lebo ja som tam skoro nevydržala... premýšľala som ďalej a vydýchla si. Sťažka. Stále som cítila následky útoku líšky, ale nebolo to nič strašné. Hlavne som bola mladá a veľmi rýchlo som sa zo zranení dostala. Len som na ne nebola zvyknutá a tak ma bolel i ten najmenší škrabanec. Privrela som oči a pozrela sa niekam do diaľky. Kadiaľ asi tak mám zamieriť teraz? Predo mnou bol celý svet!

//Temný les (cez Kvitnúcu a Hraničné)

Postovaná 30

Pohľadom som sa dívala na Rumbu, ktorá prehovorila. Posmutnela som, keď som si uvedomila, že sa s Rumbou budem musieť rozlúčiť. Bála som sa toho, že ju už nikdy neuvidím tak ako niektorých vlkov v mojom živote, ktorých som videla za svoj život. Povzdychla som sa. Muselo to tak byť. Strávila som s vĺčaťom nejaký čas, dobre sme sa zabavili, ale i som zistila, že ho nedokážem sama ochrániť. Bolo by lepšie, keby sa teda vrátilo k svojim rodičom. Bola som z toho smutná, ale bolo to tak najlepšie ako mohlo byť. Veď sa určite znovu uvidíme. Nemusela som byť taká smutná. MOhla som mať trochu viery. Povzdychla som si a s úsmevom sa na Rumbu pozrela. Pokývala som hlavou. Sklonila som sa k nej a obtrela si o ňu hlavu. Nech sa znova stretneme, pomyslela som si smerom k nej a oblizla jej priateľsky ňufák. Usmiala som sa a počkala si, než sa vydala preč. Vydýchla som si a napila sa ešte z vody. Domov sa mi príliš nechcelo, i keď ma rana od líšky pálila. Musela som preskúmať čo len išlo, než sa zase uzavrem v lese! A tak som sa rozhodla. Vschopila som sa a vydala som sa opačným smerom, než bol ten prekliaty les a líška. Len tak do neznáma!

//tichá zátoka (cez baštu a les)

Postovaná 29

Keď som prišla o všetok kyslík vo svojich pľúcach, pomaly som sa vynorila nad hladinu. Nadýchla som sa a nechala vodu stekať po mojej srsti naspäť na hladinu. Vydýchla som si a pohľadom zamierila na vĺča, ktoré sa náramne tešilo z našeho výjazdu. Ach, prečo som tak zakríknutá? Čoho sa tak bojím? premýšľala som, pretože som nerozumela tomu, ako som si mohla vytvoriť taký odpor po určitých okolnostiach k takýmto veciam. U vĺčaťa sa nezdalo, že by mu táto skutočnosť niečo spôsobila. Obdivovala som ho, že si z toho útoku nič nerobí. Musela som sa však pousmiať. Až vyrastieš, bude z teba skvelý bojovník, pomyslela som si a uznanlivo pokývala hlavou. Rovno som sa i otriasla a vyškriabala sa späť na breh, kde som zo seba striasla i zvyšok vody. Lasička oddychovala na brehu a snažila sa rozdýchať celý tento šok, čo sme zažili. Privrela som oči a pozrela sa na vĺča. Netušila som, či budeme ďalej pokračovať alebo sa naše cesty rozídu. Určite by sa už mala vrátiť domov, ak vedela, kde vlastne je.

Postovaná 28

//Močiare cez Baštu

Zdesene som sa pozrela na Rumbu, ktorá sa tešila z toho, čo sa práve stalo. Avšak i ja sa začala napokon tlmene chechtať. Ach, aspoň budem mať na čo spomínať. Viac akcie som v živote nezažila. Na jednu stranu sme sa dosť potrápili, ale na druhú sme získali nové skúsenosti. Vydýchla som si a venovala Rumbe unavený úsmev. Pravda. Teraz sme sa ale museli ošetriť. Preto, keď som došla späťk jazierku, vošla som do neho. Celá som sa do vody ponorila a oddychovala. Nechala som chladnú vodu, aby mi obmývala moje zranenia a mlčky vyčkávala. Zastrihala som ušami a pozrela sa na Rumbu, či sa ku mne pripojí. Tiež musela mať nejaké zranenia. Pousmiala som sa a na moment si užívala ten pokoj. Ach, tak tam sa nikdy nevrátim, pomyslela som si a sťažka si povzdychla. Skutočne to nebolo nič pre mňa. Takéto odvážne činy. Avšak Rumba vyzerala, že sa dobre bavila. Akú to mala preboha rodinu? Gény? Avšak aspoň sa nezľakla niečoho tak malého, ako bola líška. Ja som bola v porovnaní s ňou hrozný strachoprd. Vydýchla som si a ponorila si na moment hlavu pod vodu. Moje bublinky odchádzali od ňufáka hore.

Postovaná 27 - P5

Rumba pochopila, že nad týmto súperom vyhrať nemôžeme. Nie teraz. Rozbehli sme sa teda smerom na planinu, kde sme chceli líške utiecť. Lenže než sme stihli prejsť niekoľko metrov, líška sa po nás opäť vrhla. Kútikom oka som sa pozrela dozadu a rýchlo sa otočila, aby som vrazila automaticky do líšky, nech pustí chvost Rumby. Už som bola zúfalá. Keď som ju preplesla po papuli, ktorá ju už mala zranenú, pustila vĺča a my sa mohli slobodne vydať preč. Rýchlo, hlavne rýchlo. Aby nás líška ale neprenasledovala, ešte som sa poistila výbojom vzduchu, ktorý urobil menšiu vzdušnú stenu, cez ktorú nemohla prejsť. Nevydržala dlho, ale stačilo to k tomu, aby sme sa dostali čo najďalej. Zviera ešte chvíľu za nami bežalo, ale čoskoro to vzdalo. Nemalo potrebu nás naháňať po celých ostrovoch. Vydýchla som si a rozbehla sa o to rýchlejšie, ak by si to rozmyslela. V diaľke som mohla vidieť už malé jazierko, ku ktorému som mierila. Mohli sme si tam oddýchnuť a vyčistiť naše rany.

//Zlaťák cez Baštu

Postovana 26 - P4

Cítila som sa tak bezmocne. Strach mi nedovolil sebou ani pohnúť a zaslintané tesáky sa ku mne čoraz viac načahovali. Už som i zatvárala oči, že to bude môj koniec. Bála som sa toho, že už nikdy neuvidím svojich rodičov. Lenže úder neprichádzal. Miesto toho som pocítila tlak. Otvorila som oči a uvidela Rumbu ako sa zakvačila na ňufák liske. Spôsobila jej trhnutim zranenie a mňa zasiahla spŕška krvi. Vydesene som sa na to zadívala. Líška však zoskočila a zaspätkovala kvôli šoku a bolesti. Pozviechala som sa ledva na nohy a roztrasene strčila do šteňata aby sa pohlo preč. Museli sme sa odtiaľto dostať čo najskôr než sa líška spamätá. Dúfala som len, že vĺča má dosť rozumu na to aby pochopili závažnosť situácie. Celé telo ma bolelo, srdce dostalo pekný záťah na kardio a zranenia ma nepeknr stipali. Len aby tá líška nebola besna... Nebolo však isté že sa nám podarí utiecť. Líška sa určite plánovala pomstiť za dorafaný ňufák. Nemala som však odvahu sa obzrieť cez rameno. Ach.

Postovana 25 - P3

Srdce som mala až v papuli. Ledva som dokázala vôbec dýchať. Až tak moc zdesená z celej situácie som bola. Tieto agresívne výpady mi nerobili dobre. Bola som od narodenia pacifista. To vĺča je nenapraviteľný blázon! prebehlo mi mysľou, keď som sa zadívala na ten záškrp aki sa vrhol opäť po liske. Kde sa v nej vzala všetka tá odvaha to som stále netušila. Musela som sa však vspamätať. Síce Rumbu odhodila, hneď sa za ňou i otočila. Nemohla som dovoliť, aby sa vlčice zmocnila. A tak som sa vrhla vpred. Skôr než zdrapila Rumbu, ja sama sa jej zakvačila do srsti na krku. Líška zapišťala a naštvane svoju pozornosť opäť presunula na mňa. Síce bola menšia než ja, laby sa mi zamotali a ja skončila na chrbte v bahne. Líška vytazoslavne vyskocila na môj hrudník a pomaly vrciac sklanala svoju besnu papuľu smerom ku mne. Zavrela som oči a modlila sa, aby si to rozmyslela.

Postovaná 24 - Predátori 2

Hľadela som na líšku predo mnou a stále sa nemohla pohnúť, pretože som úplne zmrzla na mieste. Prehltla som ešte väčšiu hrču v hrdle, len aby som sa pokúsila zastaviť toho malého zmrda, ktorý sa rozhodol, že sa postaví proti líške. Panebože vschop sa, pomyslela som si. Nemohla som dovoliť, aby ma bránilo o dosť mladšie vĺča. Ako to, že malo viac odvahy než ja? Pamätala som si furt stretnutie s rosomákom, kedy ma musela zachrániť Mireldis. Až sa mi srsť na šiji naježila. Panebože, nemohla som opäť zmrznúť! Veď chudák vĺča! Potriasla som hlavou a keby som mohla, aj by som sa prefackala. Nie, dnes som nemohla podľahnúť svojmu strachu! Zamračila som sa a spravila som krok, aby som prelomila svoje zamrznutie. Pozor! pomyslela som si a nemo pootvorila papuľu, keď sa líška rozhodla zahnať po vrčiacej Rumbe. Stihla som ju však skôr odtrčiť bokom, takže líška zasiahla mňa. Nebolo to nič extra hrozné, ale i tak som zasyčala pod náporom pálivej bolesti. Snažila som sa čo najviac odtlačiť Rumbu stranou a sama sa vzdialiť od peniacej líšky, ktorá sa s nami rozhodne zahrávať príliš dlho neplánovala. Mali by sme utekať. Celá zježená som sa snažila uhnút jej hnusným, ostrým tesákom, ktoré sa po mne zahnali. Nechápala som, kde sa toľko agresie berie v tak malom stvorení. Pozrela som sa krátko na Rumbu. Museli sme ujsť! Ale tá líška nám stála v ceste, pretože okolo nás sa ocitol len vodnatý močiar a my stáli na poslednom kúsku pevnej zemi. Ak sme chceli utiecť na planinu, museli sme sa dostať okolo líšky... čakal nás boss fight.

Postovaná 23 - Predátori začiatok 1

Ako som skúmala močiare, Rumbe sa to tu nepozdávalo. Nečudovala som sa jej. Zastrihala som ušami a pohliadla na vĺča. Mala pravdu. Pokývala som hlavou s úsmevom. Tento les bol skutočne škaredý a zvláštny. Veľa vlkov sem chodiť nemohlo. Boli by blázni! A tak som sa teda vybrala späť k pláni, lenže v tom som začula hlučný piskot. Zarazila som sa s labkou vo vzduchu a pozrela sa smerom ku krovinám, z ktorých sa ako blesk vydrala lasička a pálila si to rýchlo ku mne, aby sa za mnou skryla. Nerozumela som tomu, prečo tak panikári. Avšak čoskoro som zistila, pred čím tvor utekal. Z húštiny vyskočila i nohatá líška, s dlhým, huňatým chvostom. Očividne mi chcela uloviť lasičku. V tento moment sme všetci na seba len hľadeli a postávali. Bola rovnako prekvapená ako ja. Dúfam, že pochopí, že jej zle nechceme a odíde sama... pomyslela som si a ani brvou nepohla. Prehltla som hrču v hrdle a po očku kontrolovala Rumbu, či ju nenapadne nejaká hrdinská šialenosť ako s netopiermi. Toto skutočne nebol... netopier.

Postovaná 22

//Zlaťák cez Baštu

Malý batoh hnevu sa nevydržal dlho durdiť. Pousmiala som sa a na jej otázku pokývala hlavou. Nechcela už predsa hľadať poklady tejto zeme? Uškrnula som sa. Určite áno, len sme museli nájsť niečo, čo bolo dostatočne super na upútanie pozornosti. Keby tam nájdeme nejaký super poklad bolo by to úplne úžasné, pomyslela som si a s rozžiarenými očkami pokračovala vpred. Čoskoro sme prešli celú pláň a zamierili medzi stromy. Pôda na začiatku lesa bola ešte ako tak pevná, avšak keby sme pokračovali hlbšie do lesného porastu, určite by sme čoraz viac narážali na vlhké, prepadlivé jazierka plné bahna. Zastavila som sa a pozrela sa na Rumbu, či je v poriadku. Chládok stromov mi ale pomohol k tomu, aby som trochu vychladla z toho rozhorúčeného slnka. Povzdychla som si a nechala lasičku zoskočiť na zem. Vybrala sa k nejakej chrapaždine neďaleko. Asi tam niečo objavila svojim vycibreným čuchom. Zastrihala som ušami a dala sa do skúmania mäkkých plôch zelene, ktoré plávali na hladine vodnej plochy, ktorá zmáčala pôdu. Čo to bolo za miesto? Les, ktorý vyrástol na veľkom jazere?

Postovana 21

Pozrela som sa na Rumbu. Nebolo to tak ako si myslela. Na jej otázku som chaoticky zavrtela hlavou. Bolo ťažké určiť, čo vlastne chcem povedať. Chcela som sa hrať to teda áno. Ale nie rozhodne vo vode. Už som bola premočená až po uši! Nebol to predsa môj vrodený element takže som nemala k nemu až taký vzťah. Rumbe sa moje rozhodnutie nepáčilo, ale... Pousmiala som sa a stuchla do nej labkou nech sa nemračí. Boli pred nami ďalšie väčšie dobrodružstvá než bolo toto! Rozhodne sa mala na čo ešte tešiť a ja tiež. Pozrela som sa na lasicku, ktorá sa mi vyštverala späť na chrbát a potom som ešte skontrolovala vĺča. Boli sme pripravené vyraziť! A tak som nadvihla obočie v spýtavrj otázke no nemalo moc na výber. Pomaly som sa rozišla po lúke a zamierila si to k lesu v diaľke. Čím dlhšie sme šli, tým teplejšie mi bolo. A čo taká Rumba s jej tmavou a hustejšou srsťou? Ach. Musela na tom byť horšie ale zase bola mladá. Ona to zvládne. Uskrnula som sa a už premýšľala, čo objavíme za srandy v tom lese pred nami! Verila som však vo veľkej dobrodružstvo. Teda... Dúfala som v to a ani ma nenapadlo že by nám mohlo niečo... Hroziť.

// Močiare cez Baštu

Postovaná 20

Táto naša vodná hra ma veľmi bavila. Prišla i vhod, vzhľadom na to, že teploty šli pomaly ale isto hore. Avšak vedela som, že až vyjdeme z vody, bude tu zase horúco. Tak či onak som sa nechala ešte chvíľu unášať pri hre s Rumbou, ktorá to napokon zapikovala hlavou pod hladinu. Nastražila som uši a snažila sa zistiť, či je v poriadku, no vyzeralo to, že len pozorovala svet pod vodou. Rozhodla som sa to vyskúšať i ja! Preto som ponorila hlavu vedľa nej a ako sonda som kráčala s hlavou pod vodou vpred. Keď mi šli z ňufáka bublinky, vynorila som sa nad hladinu a odfrkla si. Nič som tam poriadne nevidela! Dno sa dalo veľmi jednoducho rozvíriť a tak som mala skazený výhľad. Nespokojne som zamrnčala. Počkala som, kým sa Rumba vynorila a kývla smerom k brehu. Vyškriabala som sa von a otriasla sa. Zdĺhavo som si zívla. Lasička sa držala odo mňa, pretože sa nechcela zamočiť. Otriasla som zo seba všetkú vodu a následne pozrela niekam do diaľky, kde som mohla zazrieť stromy. Tieň! V tom som dostala nápad a pozrela sa na Rumbu, ktorá bola v ten moment ešte vo vode. Ukázala som na slnko a potom na les v diaľke. Mohli by sme sa tam skryť pred tým nenormálnym teplom!

Postovaná 19

Malému vĺčaťu sa vôbec nepáčilo, že som mala aspoň ako takú presilu. Mlčky som sa pobavene zachechtala. Ak by chcela, určite by ma porazila. Bola tak mojou polovičnou veľkosťou už teraz. Zastrihala som ušami. Ach, toto mi tak chýbalo. S mojimi súrodencami som sa nikdy takto nehrala. Jedine, keď sme boli ešte príliš malí. Si na to už ani nespomínam, pomyslela som si a akou škodou bolo, že som sa o tom s nikým nemohla len tak porozprávať. Bolo pre mňa namáhavé s niekým komunikovať, kto nemal nejaký vyšší zmysel pre vnímanie mojich neverbálnych znakov. Avšak... pri hre sa nedalo pokaziť nič. Ponorila som sa do svojich myšlienok tak hlboko, že som nezachytila včas vĺčaciu vendetu. Zahryzlo sa mi do labky a ja som len automaticky zaskučala a poddala sa tlaku, aby som ho zmiernila. Čím som padla i ja do vody. Ponorila sa mi hlava a až keď ma Rumba pustila, vynorila som hlavu von. Odfrkla som si a zamrkala, aby som zaostrila na vĺča. Pobavene som sa zaškerila a bez nejakého čakania sa odrazila zadnými labami od dna a skočila priamo k nej. Dopadla som do vody vedľa a vytvorila tak vysokú vlnu, ktorá jej narazila do ksichtu. Bola to taká zábava! Teraz sa mohla veľmi ľahko zmocniť môjho zátylku a chrbtu!

Postovaná 18

Vĺča sa tešilo, že som sa pripojila k jeho vodným hrátkam. Zazubila som sa a pohľadom prešla po jej malom telíčku. Stále som bola uchvátená jej bielou maskou, ktorá sa jej rozliezala po tvári. Aké krehké sú asi tak malé vĺčatá? Neublížim jej snáď? pomyslela som si a ustarane sa na ňu zadívala, no nezdalo sa, že by sa k Rumbe trebalo správať jemnejšie. Veď i ona sama šla dosť bojovne do mňa. Preto som sa potešila a veľmi rýchlo zvolila k hre. Vyhýbala som sa jej ihličkám, ktoré sa na mňa rozhodli útočiť. Na to aká malá bola, tak jej rýchlosť a obratnosť nechýbala teda. Ach to i ja som bola taká čiperná? Musela som sa v duchu nad tým smiať. Sama som sa pokúsila na ňu spraviť výpad, aby som nebola v takej nevýhode! Sklonila som hlavu a strčila do nej ňufákom. Bola som väčšia a tým som mala i viac sily. Určite som ju tým musela vyviesť z rovnováhy. Dopomohla som si i vetrom, ktorý ju sotil o niečo ďalej. Pravdepodobne by až do vody padla, čím by som si zaslúžila svoje víťazstvo! Hehe. Predsa len som dobrá v boji! Budem ako moja matka. Zaujímalo by ma, kto sú jej rodičia, prebehlo mi hlavou, zatiaľ čo som čakala na jej vendetu až sa pozbiera z vody a vyrazí mi po mojej tepne na krku. Určite prahla po krvi táto malá piraňa. zazubila som sa.

Postovaná 17

Ticho v okolí narušilo zbesilé čľupnutie mladého vĺčaťa do vody. Odvrátila som inštinktívne hlavu, aby som sa spŕške vyhla. Lasičke sa to rozhodne nepáčilo a malou päsťou dobre, že nepohrozila Rumbe. S obavami som sa zadívala na hladinu jazierka. Vedelo tak malé vĺča plávať? Ani ja som to nikdy neskúšala. Čo ak sa utopí? Jej matka mi to nedaruje, ak sa jej niečo stane! Panebože, stresovala som na plnej čiare. Avšak, keď vĺča vyzeralo byť v poriadku, vydýchla som si. Zastrihala som ušami. Chcela sa so mnou hrať... vo vode? Ešte som to nikdy neskúšala. Preto som opatrne natiahla labku a pár ráz ňou ťapla po hladine. Naklonila som hlavu na stranu a napokon vošla opatrne do vody, v ktorej som sa začala brodiť až k vĺčaťu. Veselo som začala vrtieť chvostom. Nie je to až tak hrozné! Práve naopak, pomyslela som si a usmiala sa od uch k uchu. Pohľad som upriamila na vĺča a uškrnula sa. Bolo na čase zautočiť! A tak som natiahla labku, aby som do vĺčaťa strčila. Nech sa trochu zahráme. Voda v jazere bola plytká a i pre ňu to bolo viac menej v poriadku u brehov. V strede by asi musela plávať, ale inak sme boli v poriadku. Nebála som sa preto, že by sa mi mohla utopiť. Teraz bude len zábava!