Příspěvky uživatele

< návrat zpět

S Renbli som si užívala skutočne veľa zábavy! Predsa len s vĺčaťom, i keď veľkým, to bolo iné, než s kadejakým dospelákom! Zazubila som sa na ňu a aj by som pokračovala v hre, ale tá aktuálna ma dosť nudila! Vedela som, že vlčica veľa rozpráva, preto som premýšľala, ako by som jej dala najavo, že chcem porozprávať nejaký príbeh. Bolo to dosť náročné, takže som sa na to nakoniec vykašľala. Avšak napadla ma iná hra, ktorú by sme si mohli spoločne zahrať! Napokon som poskočila na mieste a snažila sa zaujať jej pozornosť. Ukázala som jej, aby ostala tam kde je a zavrela oči. Možno jej došlo, čo chcem asi tak hrať. Ak to pochopila, rozbehla som sa naprieč lesom hneď čo ich zavrela a začala počítať. Po chvíli behu som sa začala obzerať za chrbát, či už Renbli ide alebo nie. Až tak, že som si nevšimla, že som si to vpálila rovno medzi labky jedného z vlkov. Celá doľakaná som sa zvalila do zvyšku snehu a prekvapene sa obzerala okolo seba, čo sa to deje. (//Dúfam, že Atrox stojí lol) Zdvihla som hlavu a obzerala si hrudník vlka nado mnou. Nebol však sám, vedľa som videla ďalšie štyri labky. Chvíľu trvalo, než som sa prebrala zo šoku, preto som v daný moment ostávala ležať pod ním ako obarená.

//Zinek: Pýtala som sa ťa niekoľko ráz ako to vidíš... pochopím dva ok tri dni, keď sa niekomu nechce. Ale aspoň v chate zareagovať sa dalo, ale ignoruješ ;-; nechcem post za desať dní, hádam chápeš, preto sa odpájam preč a ukončujem. I tak dík! Keď tak hoď si ešte nejaký zamilovaný post a pak to zapíšeme ak chceš aspoň o jeden viac...

//Atrox&Zarina: Už je to také trošku väčšie bábo :D 5 mesiacov. Dajme tomu že má tak 45 cm :D

Amor 3

Obe sme dopadli do snehu. Moja maličkosť mala o niečo príjemnejší dopad, vzhľadom na to, že som svojou váhou masírovala Renbline orgány. Veľké vĺča tento pád rozdýchalo a ja som chvíľkové obavy, či som ju nezabila, veľmi rýchlo zahnala do úzadia. Opäť som sa usmiala a mávala chvostom zo strany na stranu, keď sa na mňa vlčica pozrela. Jej fľaky na tele ma veľmi fascinovali, vyzerala podobne ako môj braček a sestrička! Zamávala som chvostom zo strany na stranu a oblizla si ňufáčik. Puff, pomyslela som si, keď som sa načiahla labkou po jej ňufáku, ktorý sa ku mne približoval. Nevydalo a labka mi spadla späť do snehu. Miesto toho som pocítila vlhkosť na svojej srsti. Ew. Striaslo ma a privrela som očká, keď som sa na Renbli dívala, že čo robí! Studilo to! Potriasla som hlavičkou a zadívala sa na ňu. Jej výstrahám som rozumela, ale bola som malé vĺča. Veľmi rýchlo som na ne zabúdala, keď som sa začala blázniť. Zmienka o jedle ma však zaujala. Mala som rada jedlo a i keď som bola postavou jak anorektik, zjedla som toho fakt veľa a nikdy som toho nemala dosť. Ach jaj. Napokon som horlivo prikyvovala, aby sme sa vydali za dobrodružstvom k jedlu! Možno by sme nejaké zvyšky našli v úkryte? Ktovie. Ja sama som však vyčkávala na jej rozhodnutie, čo urobí a následne ju nasledovala. Vzhľadom na to, že som bola veľmi nesamostatný faktor, ktorý bol závislí na druhých. Doslova. Ak by nebolo vlkov okolo mňa, istotne by som sa nedožila ďalšieho dňa!

Amor 2

Bola som ešte príliš malá, aby som si robila ťažkú hlavu z mojej neschopnosti rozprávať, či vydávať vôbec nejaké normálne zvuky. Preto som ani jej chlácholivé slová nebrala s vráskou na čele. Len som sa usmievala a vrtela chvostíkom zo strany na stranu. Žila som v zlatej nevedomosti, ktorá mi bránila sa trápiť nad nejakými problémami. Avšak, jedného dňa to postihne i mňa, prečo si však teraz nevychutnať sladké, nevinné detstvo? Oblizla som si ňufáčik a nedočkavo poskočila na mieste. Jej ďalšia otázka mi sadla ako riť na šerbeľ! Vypískla som nejaký podivný pazvuk, ktorý sa nedal bližšie špecifikovať. Začala som radostne poskakovať ako zajačik duracel a zvalila svoje ťarbavé telo do snehu. Začala som sa v ňom váľať a ňufákom si vyhadzovať sneh nad hlavu, pričom som ho vzápätí chytala do papule. Zazubila som sa a ostala ležať na bruchu, dívajúc sa na Renbli s vrtiacim chvostom. Očividná odpoveď, no nie? Napokon som ju sledovala, ako vyskočila. Fascinovane som sa na to dívala. No samozrejme, že som to musela vyskúšať! Okamžite som sa nemotorne vyhrabala na labky a otriasla sa. Následne som pohľadom zaostrila na nejakú snehovú vločku a odrazila sa do výšky. Bola som menšia a slabšia než vlčica, preto mi to moc dobre nešlo. Avšak vločku sa mi podarilo uloviť! "Zasmiala" som sa priduseným, tichým smiechom a pohľad opäť upriamila na Renbli. Nevydržala som však dlho nič nerobiť a tak moju pozornosť upútal ďalší chuchvalec snehu, ktorý bol veeeľky a padal priamo na Renbli. V očiach sa mi rozžiarili iskričky a ja sa rozbehla a odrazila sa do výšky, aby som zacvakla tesáky okolo tejto vločky. Pri tomto kaskadérskom úkone som však skončila i v boku vlčice, čím som ju i napriek mojej váhe, musela dosť rozhodiť v motorike a rovnováhe. Bolo vysoko pravdepodobné, že obe skončíme ako také klbko v snehu.

Amoré 1

Vlčica sa predo mnou zastavila a ja som veselo začala triasť hlavou zo strany na stranu, ako som bojovala s jej oháňkou. Bola som rada, že som stretla niekoho mladšieho, kto sa so mnou chcel hrať. Ako ukázali i jej ďalšie činy, kedy si ma prepletala pomedzi stromy. Od rasti som nevedela čo so sebou, no mala dlhšie labky, čo mi dosť sťažovalo môj život. Napokon som jej chvost prepustila zo zovretia a vypľula všetky chlpy, ktoré sa mi nahromadili na jazyku. Ren-bli, zopakovala som si jej meno v duchu, keď sa mi predstavila. Nadšene sa mi rozžiarili očká. Veď jej meno bolo tak pekné! Prečo mi ju otec neukázal skôr? Ako to, že som o iných vĺčatách vo svorke vôbec netušila? Vydýchla som si. Renbli a Sillarei, pomyslela som si a nad myšlienkou, aké skvelé kamarátky by sme boli, som zasnene hľadela pred seba. Avšak v tom na mňa padla ďalšia otázka. Okamžite som sa otočila smerom akým sme prišli a ukázala tak na pomyselný bod, kde sa mal nachádzať môj otec, od ktorého sme pred chvíľou zmizli. Usmiala som sa a položila labku hneď do snehu. Dúfala som, že tu nechce len tak postávať a rozprávať sa. Predsa len hrať sa alebo skúmať zákutia lesu by boli oveľa, oveľa zábavnejšou aktivitou!

Samé slová, až som ich prestala vnímať úplne. Moju pozornosť si získali trsy udupanej trávi, ktoré prekukovali miestami spod snehovej pokrývky. Jar sa blížila i snehu podstatne ubúdalo. Usmiala som sa a sklonila hlavičku skúmajúc, čo je to zač. V tom som si spomenula na jeseň, kedy som mala možnosť vidieť i trávnatý povrch. Slová som však pre to sama nemala. Príjemne ma však šteklili na ňufáčiku. Spozornela som na rozhovor mojej rodiny až v momente, kedy padlo moje meno. Otec nám dával neskutočne často vediet, že nás majú radi. I keď som ho videla častejšie než matku, vedela som i vďaka nemu, že im obom na nás záleží rovnako a ja som nemala najmenší dôvod prečo mu neveriť. Merlinine úvahy boli príliš komplexné a videla svet ako dospelejší jedinec. Akoby mala plno skúseností a chýbalo jej niečo, čo ešte ani nespoznala. Ako to však bolo možné? Pre mňa bol celý svet tento les. Mal toľko zákutí, ktoré som musela prvotne objaviť! Vydýchla som si a zastrihala uškami. Nudila som sa, no na scénu čoskoro prišiel iný účastník. Bola vysoká, takmer isto by som si o nej myslela, že je dospelák, ale i ja sama z nej cítila, že je mladá. Môj chvost sa zo strany na stranu rozhojdal. Usmiala som sa a nevedela sa dočkať, keby prejde od sestry ku mne. I ja som sa chcela zoznámiť! Bola živá a mala tiež papuľu plnú slov, lenže tieto boli iné. Viac vĺčacie a tak som sa na ňu s rozžiarenými očkami dívala. Keď si ku mne sadla a pozrela na mňa, mala som chuť po nej skočiť a povaliť ju do snehu. Opýtala sa však na moje meno a rovnako ako ona, som sa otočila na otca tým mojim typickým pohľadom, kedy som niečo chcela. *Aetasova odpoveď jej mena insert here* Napokon sa však veľké vĺča zdvihlo a chcela si to štrádlovať inam. Nie! Smutným pohľadom som sa pozrela na otca a počkala kým mi (pls) dal povolenie ísť za ňou. Následne som sa rozbehla po slabom poprašku snehu za chvostom vlčice. Určite bola zamyslená do vlastnej činnosti pátracej akcie. Preto som rozdžavila papuľu a zahryzla sa jej do špičky chvostu ako taká súprava za lokomotívou.

Bola som mierne zarazená, keď som sa dívala na sestru, ktorá v tak mladom veku rozprávala plynulejšie než náš vlastný otec tesne pred smrteľnou posteľou. Vážne ma to prekvapovalo, pretože som mala pocit, že i Sisi nerozprávala dvakrát najlepšie. Lenže Merlin dokázala klásť slovo za slovom, dokonca som žasla nad tým, ako si to všetko tak detailne pamätá. Ja som už pomaly zabudla i na to, čo sme robili na pláži s Ahvaryannom a Rýdiou. Oblizla som si nervózne ňufák. Bolo toho na mňa príliš veľa slov. Chcela som sa hrať a skúmať, nie tu počúvať príbehy. Samozrejme, že ma zaujímalo, čo sa stalo mojej sestre a kde je zvyšok rodiny, ale prišlo mi, akoby patrila skôr k dospelákom a nie malému vĺčaťu, i keď zjavne nadanému. Bolo to príliš zvláštne a ja sa začínala cítiť až nepríjemne. Keď sa ďalej ukázalo, že súrodenci zamierili k horám, otec sa ich chcel samozrejme vydať hľadať. Merlin okamžite nesúhlasila a jej ďalším slovám som veľmi nerozumela. Vládca vody? Čo tým myslela? Každopádne, ak sa otec pozrel na mňa, mohol sám usúdiť, že nie som pripravená na také dlhé cesty. K tomu všetkému som mala riedku srsť a na otvorenom priestranstve by som ľahko prechladla. Najlepšie bude, ak ostanem na území lesu a nájdem ďalšieho člena svorky alebo strávim nejaký čas so sestrou. I keď tá vyzerala, akoby na mňa nemala čas ani chuť vôbec. Cítila som sa z toho mierne posmutnelo, no nechcela som to dávať moc najavo a tak som sa radšej len milo usmievala a čakala, čo vlastne bude ďalej nasledovať medzi otcom a Merlin.

Protestne som zamrnčala v momente, kedy sa otcova papuľa zachumlala do mojej srsti na hlavy. Nepáčilo sa mi to! Zazrela som po ňom dosť nepekne a odmietala prijať jeho slová. Tak či onak som nechápala tomu, preto proste musia vlci odchádzať. Najradšej by som tu mala celú moju rodinu pohromade celý čas! To by som bola neskutočne šťastná, keby sa mi to podarilo dohodnúť. A kde sú tie staršie sestry o ktorých sa bavili? pomyslela som si, no nemala som šancu sa na to opýtať otca. Pravdepodobne to ani on sám nevedel. Oblizla som si malý ňufák a zastrihala uškami. Pri jeho ďalšej otázke som len súhlasne pokývala hlavou, aby sa vydali hľadať náš zvyšok rodiny. U čoho som sa k nemu ešte na chvíľu pritúlila. Bola som taký tuľko! Mala som proste rada kontakt s niekým, koho som mala rada.
Naše plány však boli zvrátené, keď sa pri nás z ničoho nič objavila sestra. Bola celý čas v lese? To znamenalo, že s ňou prídu i ostatní súrodenci! Alebo som sa mýlila? Veselo som sa obzerala po lese, no bola tu len ona. Otec tiež nevyzeral, že by sa mu situácia páčila. Pohľadom som zišla späť na sestru a i ja sa k nej nahrnula so šťastným úsmevom. Ahoj, pomyslela som si smerom k nej a venovala jej vrúci pohľad. Keď však začala ďalej rozprávať a ucítila som zlomenie v jej hlase. Stiahla som uši dozadu a opatrne k nej pristúpila, keď sa nahrnula so slzami v očiach k otcovi. Pridala som sa k nim a chcela ju utešiť. Jazykom som prešla po slaných slzách a obtrela si hlavu o jej líca a krk. Následne som ju nechala spočinúť na jej lopatkách a privrela očká. Mrzí ma to, pomyslela som si smerom k nej a zotrvala v objatí, kým neprestala. Nevedela som si predstaviť, ako by som sa cítila na jej mieste, keby som sa takto stratila. Až sa odtiahla, zdvihla som hlavu a sledovala jej labku, ktorou ukazovala na hory, ktoré vykukovali spomedzi stromov. Pohľadom som prešla na otca a následne podišla späť k sestre, do ktorej som štuchla ňufákom. Bola som od nej výrazne menšia, i keď sme boli v rovnakom veku. Niekto by povedal, že sme nemohli byť ani rovnaký vrh. Zazubila som sa smerom k nej, chcela som ju rozveseliť. Už bolo dobre, našla cestu domov.

Bola som smutná, keď musel brat odísť. Ani moje žadonenie a motanie sa mu pod labami, nepomáhalo a ja sa musela pomaly zmieriť s faktom, že odíde. Vydýchla som si a pozrela sa mu do očí, keď ma uistil, že sa sem za mnou určite ešte vráti. Chabo som sa pousmiala. Musela som mu však veriť a veru, že som mu i verila. Bola som tak naivné vĺča. Smutne som Azraela sledovala, ako odchádza až kým sa mi nestratil z dohľadu. Sadla som si do snehu a hľadela tým smerom ešte peknú chvíľu, než som sa pozrela smerom k otcovi. Prečo musí každý odchádzať? pomyslela som si a konečne sa k nemu rozišla. Obmotala som sa mu okolo láb a obtierala si hlavu o jeho srsť na hrudi. Aspoň ty tu vždy si a nikam neodchádzaš, prebehlo mi hlavou a sťažka som si vydýchla. Nepáčilo sa mi, že som tu nemala nikoho z našej rodiny. Okrem otca. Zaujímalo ma, či sa tu ukážu i ďalší starší súrodenci o ktorých sa otec s bratom rozprávali. Rada by som ich spoznala, pretože som z konverzácie zachytila, že išlo o vlčice. Bolo by to skvelé mať staršiu sestričku, no nie? Z myšlienok ma vytrhlo praskanie snehu a známy hlas, ktorý sprevádzal i závan pachu. Zastrihala som ušami a vykukla spoza otca, aby som sa pozrela, či ma môj sluch neklame. Na tvári sa mi rozžiaril šťastný výraz.

Bola som nervózna z toho, ako sa brat neustále rozpráva s otcom a vôbec si ma nevšíma. Zopár raz som nervózne zakvílila, no nemalo to žiaden efekt. Ale ja sa chcem hrať! pomyslela som si a zamračila sa. Vôbec sa mi to nepáčilo, že nespolupracuje. I otec sa mi dal zhodiť do snehu! Väčšmi ma však deptalo, že moja sila nebola dostačujúca. Chcela som byť predsa silní a krásna ako môj brat. Bol môj veľký vzor. Určite i ja taká budem až podrastiem! Mala som však čo doháňať. Veľkostne som mu bola ledva po brucho! Ako sa zväčším? dumala som, no v tom ma z myšlienok vyrušilo, keď sa brat posunul a ja som dopadla do snehu. Hodila som na neho veľmi nepekný pohľad, no rýchlo som pochopila, že je na odchode. Môj výraz sa okamžite zmenil na smutný. Už? zvesila som uši a podišla k jeho predku. Začala som sa mu ako mačka obtierať okolo hrudníka a láb. Nechcela som aby niekam šiel! Na otca som venovala pohľad štýlu "urob s tým niečo, nech neodchádza". Na podtrhnutie mojich myšlienok som sa k bratovi ešte viac natlačila a pristupila mu labky predné. No nie. Nikam nejde! Však len teraz prišiel. Chcela som s ním stráviť viac času. I keď sa zdalo, že i on so mnou, no mala som za ním niekam prísť. Netušila som však kam. Ani kde to "tam" je. Poznala som predsa len náš les a trochu pláže. Nemala som moc poňatia o ničom mimo tohto miesta. Zatiaľ som však nič nevedela, preto mi to ani nechýbalo. Ostávala som však zmätená, no určite som za ním chcela niekedy ísť! V konečnom dôsledku som si hlavne priala, aby tu proste jednoducho ostal s nami.

Radovala som sa z toho, že som mala v papuli chvost svojho veľkého bračeka. Bol tak huňatý, že som si ho prirovnávala k huňatej srsti králika. Ktovie asi ako chutí vlčie mäso? Z môjho jednoduchého rozjímania ma však vyrušil pohyb. Chvost mi ušiel z papule a mne po ňom ostalo len niekoľko chlpov. Začala som prskať a vypľúvať ich von, niekoľko ráz i vyplaziac jazyk, aby som z neho dostala i ten posledný chĺpok. Nakoniec som sa otriasla a nestačila sa diviť, keď po mne vzápätí vyrazil i brat a ja skončila opäť v snehu. Tak na tomto sme sa nedohodli! Keď na mňa vyceril svoje zubiská, zopakovala som po ňom jeho manéver a odvážne i ja ukázala svoje ostré, mladé perličky. Z hrdla sa mi však dostávalo len veľmi tlmené a kostrbaté vrčanie. Bolo zjavné, v tomto veku, že pravdepodobne nie je niečo dobre s hlasivkami. Vzhľadom na moju i veľkostnú zakrpatenosť mohlo ísť o deformáciu, ktorá sa vyvinula vďaka tomu, že ma početní a väčší súrodenci vytlačili. Takéto slabšie jedince akým som bola i ja, sa málokedy bez pomoci druhých dožili prvého roka. Napokon, nepáčilo sa mi, že som furt skončila v snehu ja, preto, keďže som už nebola najnižšia, priskočila som k bratovmu boku a postavila sa na zadné labky, čím som tie predné oprela do jeho rebier. Z celej sily som do neho zatláčala, snažiac sa ho prevrhnúť do snehu! I keď pre neho to skôr muselo byť, jak keby po ňom prebehli myši.

Ten Azrael sa rozprával s mojim otcom o nejakých nudných veciach, ktorým som poriadne ani nerozumela. Bola som však sklamaná, že nejaká "vojna" je prednejšia než ja. Ja som sa chcela hrať! Začala som preto dobiedzať do svojho veľkého a huňatého brata, ktorý ma nakoniec zhodil do snehu. Ponorila som svoj zadok do bielej pokrývky a hľadela na neho s otvorenou papuľou. No tak toto snáď nie! Toto vyvolávalo tú skutočnú a jedinečnú vojnu! Do zbrane! Po chvíli rozkukávania som vyskočila na labky a s podivnými pazvukami som sa vrhla na bratove packy, no ako som tancovala, snažiac sa vyhnúť jeho pohybu, kedy by ma chcel opäť odhodiť, som prišla až k jeho chvostu. Tak ľahký terč! Toto určite zaberie! Ako na takú anakondu som sa mu hodila po jeho oháňke a pevne ju stisla do svojich tesákov. Ostré ihličky mliečneho chrupu museli parádne bodať. A ja sa len radostne držala na pohyblivom chvoste, keď mi určite začal robiť z toho ródeo! Toľká zábava, veru. Mala som svojho brata o niečo radšej, keď sa so mnou takto hral. Hehehe.

Otcov chvost sa mi nechcel poddať. Čoskoro som sa ocitla opäť v snehu, kde sa ma hodlal pomáchať ako v práčke. Zavrnela som nespokojne. Ja som chcela druhých váľať v snehu, nie aby oni váľali mňa. Takto to nefungovalo! Napokon ma prepustil zo zovretia a ja sa postavila opäť na labky. Otriasla som sa a zastrihala ušami. Spozornela som pri jeho ďalších slovách. Starší brat? Zaujímalo ma, čo sa to teda deje. Kto to bol? Zvedavo som klusala za ním. Zastavila som sa až, keď ostal stáť i otec. Prekĺzla som pomedzi jeho laby a vykukla spopod jeho hrudi na dvojicu vlkov. Natočila som hlavu na stranu a obzerala si ich oboch. Kto boli zač? Mala som rada však nových vlkov a určite som sa s nimi chcela zoznámiť! Otec sa k nemu vydal ešte bližšie. Ostala som stáť na mieste a sledovala ich z diaľky. Po chvíli váhania som podišla napokon k nim, zastavila som sa až keď som sa ocitla pred vysokým vlkom. Venoval mi podivnú grimasu, ktorú som musela zopakovať. Vystrúhala som teda rovnaký výraz ako on a keď sa ku mne sklonil, prvá vec čo ma napadla... vyskočila som mierne a ňufákom sa zľahkla dotkla toho jeho. Začala som vrtieť chvostom. Rada by som mu to povedala, no môj pohľad prešiel na otca. Bolo očividné čo po ňom chcem, aby odpovedal za mňa! Následne som sa opatrne priblížila bližšie k Azraelovi a začala skúmať každú jeho labku. Bol taaaak vysoký! Ako mohol byť mojim bratom? Následne som sa vrátila k jeho hrudi a zdvihla hlavu, čím som mu hľadela na spodok hlavy s vrtiacim zadkom.

Otec spomenul matku a mojich bratov so sestrou. Okamžite som spozornela. Zastrihala som ušami a vyskočila na labky bližšie k nemu. Zamávala som chvostom zo strany na stranu a veselo sa hodlala otca nasledovať. Medzitým som však od všetkej tej radosti zamotala do vlastných labiek a spadla do kopy snehu. Pokrútila som sa v nej, až som sa opäť vymotala na labky. Otriasla som sa a odfrkla si. S kňúraním som sa rozbehla za otcom, ktorý sa už pomaly vzďaloval do lesu. Nemala som rada pohybovanie sa v snehu. Vadilo mi to. Stiahla som uši a nasledovala vychodenú cestičku po otcovi, no i tak mi to bolo vysoké. Nespokojne som zamrnčala. Nepáčilo sa mi to. Dobehla som ho a natiahla krk. Roztvorila som papuľu a zacvakla sa otcovi za chvost. Hravo som zaň mierne ťahala a "vrčala", no musela som stíhať i jeho rýchlosť. Vzhľadom na to, že kráčal vpred. Nevedela som sa na jednu stranu dočkať až uvidím opäť zvyšok svojej rodiny, no na druhej strane som bola vyspatá, najedená a teraz som sa chcela hrať, či skúmať nové veci!

Namrzene som sa dívala na otca, žadonila o pomoc a čakala, kým sa jeho starecký zadok rozhýbe. Nakoniec predsa len mojej žiadosti vyhovel a sklonil sa k ušiakovi. Stačilo niekoľko zovretí jeho tesákmi, aby zajaca načal, čím sa mi dostalo možnosti pustiť sa do mäsa. Mala som už pekné ihličky, ktorými som mohla otravovať nie len korisť, či svoje hračky, ale i chvosty náhodných členov svorky. Mali sa na čo tešiť. Každopádne som zavrtela chvostom a usmiala sa na otca, keď ma vyzval, aby som teda pokračovala v jedení. Priskočila som k mŕtvole a zaborila hlavu do rozorvaného zajaca z ktorého si i otec kus odtrhol. Otvorila som papuľku a začala bojovať s trhaním mäsa. Nebolo to také jednoduché ako pre dospeláka. Vyzerala som skôr ako šteňa, ktoré sa preťahuje s páničkom o hračku. Nakoniec sa mi však podarilo si kus odšklbnúť a začať spokojne prežúvať. Takto som chvíľu pokračovala, než som zaborila hlavu i do brušnej dutiny, ktorá na mňa zívala prázdnotou. Orgány mi totiž voňali. Predsa len i vysoko postavený išli po orgánoch, ktoré im prepožičiavali silný zápach, ktorým dávali jasne najavo, kto je alfa a beta. Inštinktívne som si teda uchmatla zajačiu pečienku a začala ju spokojne papať. Hladký sval bol predsa len o niečo jednoduchší na konzumáciu. Keď som dopapala pozrela som sa veselo na otca s celým ňufákom od krvi. Na bielej srsti to nehorázne svietilo. Dokonca nejaké kusy krvi som mala i na čele a krku. Labky tiež neboli na tom najčistejšie. Asi by sa ma zišlo trošku umyť, hehe. Inak si ešte niekto pomyslí, že je zo mňa masový vrah králikov.

Chvíľu som sa ponárala v hromade snehu, než som konečne vystrčila hlavu na povrch. Vyzerala som ako taká mačka v hromade kokaínu. Zastrihala som ušami a pohľadom zišla na zajaca, ktorý dopadol neďaleko vedľa mňa. JEDLO! Tvár sa mi opäť rozžiarila a ja som sa okamžite vyhrabala z môjho snežného hrobu. Nemotorne som sa pozviechala na labky v pevnejšej časti pokrývky a otriasla zo seba prebytočný sneh. Následne som s vrtiacim chvostom podišla až k otcovi so zajacom. Vždy keď som sa pozrela na krv, ako vyteká všade možne, bola som ako že „ew“. Nepáčilo sa mi to. Páchlo to, bolo to teplé a chutilo to hrozne trpko. Avšak mäso... to už bolo niečo iné! Pozrela som sa na chlpatého zajaca a na malý moment len tak postávala. Nemala som veľa skúseností so žraním zvery. Vždy mi ju niekto rozorval, aby som sa nemusela prebojovávať cez nástrahy šupín, chlpov a pevnej kože. I tak som to však hodlala skúsiť, pretože som bola hladná. Vrhla som sa teda bezhlavo na zajaca a začala mu slintať srsť. Mala som však výrazne menšiu papuľu a dosť ťažko sa mi dostávalo k mäsu, i keď som mala ostré zúbky ako ihličky. Pozrela som sa s nepokojným mraučaním na otca, aby mi pomohol v tejto spletitej situácii. Nešlo mi ho roztrhať tak, ayb som sa dostala ku svojmu vysnívanému mäsovému pôžitku! Mala som len plnú papuľu chuchvalcov chlpov a pár kvapiek krvi, ako som to sem tam zahryzla a poškriabala kožu.