Příspěvky uživatele

< návrat zpět

<< Temný les

,,Vy musíte byť obchodník Wu!" vlčica k oslovenému priklusala so zubatým úsmevom na tvári. Zdalo sa, že je pre neho v tejto lokácií prvým zákazníkom v tejto lokácií. A že si to vybral pochmúrne miesto na prevádzku svojho obchodu! Vedela si predstaviť, že sa tým snažil vyhovieť jeho zvláštnejším záujemcom o nákup. Že by medzi nich mohla patriť Verena, nezdalo sa, že by ju to trápilo. Mala určité povedomie o nekomfortných pocitoch, ktoré vo vlkoch často svojím prirodzeným chovaním vyvolávala. Možno, trošičku, niekedy sa v tom vyžívala. ,,Bolo mi povedané, že by ste vedeli vo mne prejaviť element zeme. Áno? Skvelé!" komu sa len nepáčilo, keď mu vychádzali plány? Už sa chystala zaplatiť, keď jej do očí padla ponuka s predmetmi. Po vyzvaní Wua, aby jej objasnil účel jednotlivých predmetov, hneď vedela, že ten kotlík potrebuje. Bude pre ňu dôležitým a veľmi užitočným nástrojom pri vykonávaní jej liečitelskej funkcie. Škoda len, že sa dal využiť len v úkrytoch, ale to už nebolo tak pre ňu podstatné. Kotlík si tak od neho vypýtala a následne posunula Wuovi tie lesklé kamienky a mince. Prevzala si od neho elixír a prehltla jeho obsah, príliš nevnímajúc jeho chuť. Dokým v nej skutočne vyvolá element zeme, bolo jej jedno ako to chutilo.
Vlčica bola o svoju menu úspešne odlahčená a spokojná so svojím nákupom. Jala sa tak vrátiť za Scarom, dumajúc nad tým, že do budúcna sa jej hádam podarilo nazbierať viacej tých peňazí, keby náhodou Wua znova zastihla. Ak mal obchodník v ponuke niečo, čo by jej dobre poslúžilo pri jej profesií, určite o to mala záujem. Ach, precitla, že bolo toho veľa čo chcela, nie, bolo zapotrebné vykonať, no neboli na to prostriedky či priestor. Ale všetko poporiadku. Dokým bola tuláčkou, aspoň ten čas si mohla roztriediť a využiť ako ona potrebovala, čo sa jej vlastne veľmi pozdávalo.

>> Temný les

Aktuálny stav účtu: 222 kšm, 7 rubínov, 5 mincí
Prevod: 4 mince na 160 kšm
Nákup samotný: Element zeme (180 kšm) + Kotlík (200 kšm a 1 minca) + Magický herbár
Celková cena nákupu: 380 kšm a 1 minca
Stav účtu po nákupu: 2 kšm, 7 rubínov a 0 mincí

Schváleno

,,Tak svojrázny, vravíte?" spýtala sa zatiaľ čo bŕdlala ďalej do mŕtveho tela, lebo táto časť konverzácie si nevyžadovala jej plnú sústredenosť. Stále však dobre počúvala čo jej rozprávať. ,,A mohli by ste mi o ňom povedať viacej?" šklbla uchom, pričom na neho zvedavo nadvihla oči či Scar bude viac zdelný než vlci, ktorých stretla doteraz. Všetci sa chovali akoby od nich Verena požadovala nejaké dôležité, vnútorné informácie pričom sa ľahko uspokojila so základnými poznatkami. Než sa k niečomu jeden zaviazal, musel najprv vedieť k čomu sa to vlastne viazal. V opačnom prípade by sa mohol ocitnúť v nepríjemných situáciach.
,,Oh?" Verena sa otočila smerom, ktorý jej živý spoločník naznačil a za okamih aj ona zračila obrysy vozíka. ,,Oh!" zvolala s nadšeným výrazom na tvári a možno aj zľahka prekvapeným. ,,Zdá sa, že ma zastihla veľmi štastná náhoda!" pre ňu to bolo až vyhratie lotérie. Wu si to v podstate nakráčal takmer až k nim. ,,To chce, aby som ju náležito využila a dovolím si vás tak na krátko opustiť," odchádzať od konverzácie sa nepatrilo, no vlčica zvážila, že výnimočne bude neslušná. Bolo to tak povediac pre vyššie dobro. Vďaka mágií zeme bude mať prístup k liečivým rastlinám, ktoré bude môcť vyvolať ako bude potrebovať a zostane jej tak viac času na venovanie sa samotným pacientom či nebude hroziť, že jej nezostane dostatok liečiviek po ruke. Obzvlášť, keď nastane nejaká pandémia, ktorá sa v jej očiach zdala byť až...nevyhnuteľnou. ,,Áno, postrážte mi ho," zašvitorila tónom, akoby sa tá mŕtvola hádam mohla postaviť a odísť. Keď jej avšak portál premenil brata na sestru, neradno vylúčiť silu, ktorá by oživila jej mŕtvolu! I keď to by už potom asi nebolo mŕtve telo. Nechala teda Scara dohliadnúť na ich kamaráta (menší test dôvery!) a svižne sa vydala pomedzi stromi za obchodníkom, než jej niekam zdrhol. To by vskutku samú seba nepotešila, keby ho prepásla, obzvlášť, keď jej bol "hneď pod nosom".

>> Prekliate jazero

,,Scar," poválala si to meno na jazyku, ,,to znie dobre, unikátne i keď to nie je slovo, ktoré by som najradšej použila. Nestrácajme však čas nalezením presného výrazu," až ponadvihla obočie či s ňou súhlasil, než sa pokračovala venovať dôležitejším veciam. Ale kudos! Vlk si za to meno jej pochvalu zaslúžil. I keď by som snáď mala vzdať kompliment jeho rodičom? Tí sa väčšinou podielali na zásluhách pomenovania vlkov. ,,Ach, ale vlastne áno!" zvolala a cvakla ušami, ,,som dohodnutá so sestrou nájsť a spoločne sa pridať do svorky, ktorá nám obom bude vyhovovať," jej sa však sotva podarilo nazbierať informácií o miestnych svorkách a pre zmenu sa ich zo Scara nepokúšala vytiahnúť. Možno bola príliš zamestnaná ich hlavnými témami konverzácie. Bola tu šanca, že Scar tému svoriek rozvinul sám.
,,Isteže!" zazubila sa, keď ju jej spoločník poučil o ďalšej šikovnej rastlinke a podstrčil jej ju. Teda, hube. ,,Bude zaujímavé pozorovať jej účinky a reakciu na rôzne podnety pod jej vplyvom," možno ju okúsi ona sama, ale až keď sa ujistí na niekoľkých dobrovoľníkoch...že jej nehrozila strana pamäti alebo neovplyvnila jej vedomie dlhodobo či hádam nezvratne. Mysel a jej neovplyvnená podoba bola pre Verenu tá najcenejšia vec, ktorú vlastnila. Predstava, že by o ňu prišla bola až desivá. Desivá v pomeroch Vereny, lebo tá sa tradične zastrašiť nedala. Či si už Verena všimla, že sa čiernemu vlkovi zbiehali sliny na jej mŕvolu alebo nie, išlo o objekt výskumu anatómie - a nie chutí. Scar mohol mať zostalé zdrapy mäsa, keď s ňou bola hotová. Na rozobratej mŕtvole si obyčajne pochutili rôzny mrchožrúti, upratovacia čata prírody. Z toho dôvodu si po sebe vlčica neupratovala, aby si náhodou niekto nemyslel, že bola nevychovaná! ,,Prizrite sa sem," vyzvala ho a drápkom ukázala na odhalenú kosť, ,,Viete ako zdravá kosť vyzerá," skonštaktovala bez okolkov. ,,Tu náš kamarát," uškrnula sa, ,,si niekedy počas svojho života zlomil kosť a nesprávne mu zarástla, čo mu muselo spôsobovať ťažkosti pri pohybe." Aspoň to bola jej domienka vzhľadom na typ kosti a tým pádom jej polohu.

,,Stretli ste ich znova?" na tvári jej zostal usadený úsmev, no v očiach sa jej myhlo niečo nedefinovatelné. Ňu, takí jedinci dlho v zdraví požiť nemohli. Samá kosť a koža! Nehovoriac pri tom o všetkých chorobách, ktoré sa na nich nalepili za nesprávneho stravovania sa. Choroby! Povedzme, že Verena s nimi mala menší spor. Nemôžu byť predsa až tak tvrdohlaví. ,,Je to veľkorysá myšlienka, na ktorú nie sú naše žalúdky však stavané," narúšalo by to navyše rovnováhu prírody o ktorej snáď lekciu dávať nemusela. Strihla ušami. Na druhej strane však musela s takými vlkmi, tak povediac, súcitiť. Veď nech sa oni príliš zle necítia. Hádam všetci takzvaní bylinožravci sú príležitostnými všežravcami. Naposledy som videla srnu prežúvať vtáčika a že so sebou vyzerala spokojná! Jemne naklonila hlavu do strany:,,Mám nedostatky v znalostiach," odvetila mu takto. Veď on sa zaobišiel bez informácie, že dôvod týchto nedostatkov bolo, že takmer celý svoj život žila vlčica s bratom v džungli mimo Mois grisu. Fauna tam bola veľmi, veľmi rozdielna. ,,Inak áno. Ide o poznanie tvaru a veľkosti čeluste, spôsobu úmrtia a sprievodných zranení," niečo málo mu o tom povedala, zároveň to bolo plné zhrnutie.
,,Oh, to je isté, že ma to zaujíma," zašvitorila. ,,Ako liečiteľke sa mi zíde znalosť o každej liečivej rastline, ktorá sa na ostrovoch vyskytuje," prezrela si ilúziu, ktorú vlk vyvolal. ,,Smiem vedieť vaše meno? Ja som Verena. Verena Syierr," ozvala sa zatiaľ čo stiahla z vlka kožuch tak najlepšie ako to len šlo; kiežby mala niečo poriadne ostré! Iste, vlčie tesáky boli ostré, ale chcelo to niečo ostrejšie. Každopádne, vlčica by sa rada dozvedela meno svojho veľmi užitočného spoločníka, keď tu už spolu nejakú chvílku tak konverzovali a nejakú chvílku ešte konverzovať budú. Aspoň dokým neskončí s touto mŕtvolou, potom sa už musela pobrať sa sestrou. Potopy ju zdržali, no ich dohodu ako inak bola zarytá dodržať. Ale hla, aké užitočné informácie jej prinesie. ,,Nie je fascinujúce aká spleť sa pod povrchom v nás nachádza?" bola síce ešte len u svaloch, no bola to myšlienka, ktorá jej stála za vyjadrenie.

,,Ach, tak dúfam, že sa na mňa šťastie čo najskôr obráti. Nemám v súčasnosti žiadne povinnosti, ktoré by mi bránili ísť sa po ňom aktívne poobzerať, " no, okrem stretnutia sa so svojou sestrou u Kryštálového jazera, kam mierila, než jej ňufák objavil túto mŕtvolu.
,,Tak aj vy máte znalosti, samozrejme," zahmkala si pre seba, ,,na to, že sme predátory, stvorenia živiace sa mäsom, je až zarážajúce koľko vlkov si ten fakt nevšimne," až sa jej tvár v nesúhlase zvraštila i keď...ono to vlastne nebolo vidno. Každopádne, čo už! Aspoň potom takí vlci akým bola ona, jej čierny spoločník a sestra Serren mohli medzi ostatnými jasnejšie vyniknúť. ,,Ste veľmi blízko," labou pošťuchla do rany tak, aby na ňu vlk dobre videl. ,,Srdce nepumpovalo a môžte tak vidieť, že, nepresne povedané, do svalov v rane sa nenahrnula krv," to by bolo vidno či už by ranu zmyla voda alebo nie. Jeden vedel lepšie o čom vravela, keď sa s tým stretol už viackrát.
,,Ale iste," zachichotala sa, ,,budem rada za obecenstvo," ooo, tak on sa až tak zaujímal o jej prácu! ,,Tak užitočné, vravíte," Verena hneď na spôsobe jeho slov pochytila čo tým mal na mysli. Predsa len, ona sama sa rada nechala poučiť o užitočných rastlinách. ,,Obávam sa, že nie som na ostrovoch dostatočne dlho aby som práve vás vedela poučiť o miestnej flóre, no snáď mám pre vás aspoň niečo," švihla chvostom.,,Mlžnatku fialovú poznáte?" spýtala sa a keď jej dal zápornú odpoveď, hneď sa pustila do vysvetlovania, ktorý si veľmi dobre pamätala od Shine až na to, že ona ju musela aj popísať:,,Bežná huba, ktorá ma rada vlhko a vyskytuje sa v lesoch či močialoch," pohľadom prebehla po okolí, ,,potopy po sebe ale zanechali peknú spúšť a je nepravdepodobné, že by sme ju v našom blízkom prostredí teraz našli. Popis postačí, s ničím iným si ju nespletiete," údajne. Následne mu popis výzoru fialovej huby dodala. ,,Po použití paralyzuje organizmus. Je dosť nápaditá, ale vy si už určite poradíte," vlčica ju nemala ešte tú príležitosť vyhľadať a otestovať a tak brala na vedomie zo svojich skúseností v džungli možnosť, že výrazná farba huby a prípadne jej chuť bola ťažká zakryť. Už aj premýšľala príliš napred a v hlave si prevracala spôsoby, ktoré by vyskúšala, ako napríklad lúhovanie v rôznych intenzitách či drvenie...Ehm. Vrátila sa pozornosťou a sústredením naspäť na čierneho vlka a svoju mŕtvolu, ktorej bez väčších problémov špicákmi pretrhla kožuch na krku.

,,Pre také kratochvíle, áno," zopakovala jeho slová, no nazývať to darom sa jej priečilo i keď to mohlo znieť pokritecky. Vzťah Vereny k životu a smrti bol komplikovaný. Viac sa k tomu ale z nejakého dôvodu nevyjadrila napriek tomu, že slovami šetrila len výnimočne. Toto bol vlastne z tých výnimočných prípadov a síce ktoby nechcel počúvať jej ženský, melodický hlas, Scar nemohol povedať, že ho už teraz nemal dostatok (tento post bol navyše už dostatočne dlhý) - ,,Skvelé!" zvolala radostne, keď sa vlk postaral o to aby si jej mŕtvola neublížila viac než to bolo nevyhnutné. ,,Mágia zeme," poukázala skôr sama pre seba než sa pýtala na tak očividnú vec. Hneď aj pokračovala:,,Už znova sa mi preukázala ako užitočná a mala by som si ju pri najbližšej príležitosti zadovážiť. Bolo mi povedané, že skôr či neskôr na obchodníka naďabím, je však nejaký spôsob ako sa dozvedieť, kde sa nachádza, respektíve bude nachádzať?" dozvedala sa. Zdalo sa, že nebrala do úvahy možnosť, že by si obchodníka vzala voda. Jednoducho povedané, lebo veru že by sa vedela k tomu rozsiahlo vyjadriť, nepredpokladala to, ale ani úplne nevylučovala. Zo skúsenosti (a rozumu) vedela, že vylúčiť nejakú možnosť bola chyba, ktorej sa často ostatní dopúšťali. Takmer, ak nie vždy, existovala "šanca", že to tak bolo. A to sa týkalo aj nasledujúceho zistenia.
Neotálala a schmatla toho chudáka opätovne za krk, tentokrát ho úspešne zošuchnúc dole po jednom poriadnom, no stále namáhavo, zabratí. Hneď aj k telu z kmeňa zoskočila. Počítala s tým, že voda zmyla z tela väčšina stôp, ktoré by mohli bližšie povedať o vlkovej smrti ako aj o jeho živote a aspoň si ho tak pretočila, aby mohla vidieť dobre jeho ranu. ,,Je ťažké to určiť, za týchto okolností a nedostatok skúseností, avšak- domnievam sa, že zomrel na utopenie," tak predsa len za to mohla voda, ,,nabodnutie sa na konár nastalo až po tom, čo si jeho bezduché telo zobral prúd vody. Možno existuje spôsob ako si to na isto potvrdiť, ale zatiaľ ho nepoznám," zakončila svoju menšiu dedukciu. ,,Predtým než prejdem na tú zábavnejšiu časť, je nejaký spôsob ako sa vám odvďačiť za vašu pomoc?" ona sama záchranu Kary považovala za drobnú maličkosť, no ako sa vravievalo, žiadny dobrý skutok nezostane bez odmeny. Verena mu rada vyhovie, ak jeho požiadavka bude rozumná.

Zodvihla zrak na príchodzieho, ktorý rušil niečo čo bolo súkromný moment medzi vlčicou a jej mŕtvolou. Po pár sekundách hádam očného kontaktu nechala telo zosnulého skĺznuť späť na konár a zodvihla hlavu:,,Nedá sa poprieť, že sa mi nedarí. V každom prípade neodmietnem dobrú mužskú spoločnosť," riekla hravo. Doteraz stretávala len samé vlčice a bolo na čase, aby naďabila na nejakého švárneho mládenca. A síce jeho dve biele pruhy na chrbte nebol úplne jej vkus, príliš sa nesťažovala. ,,Nie kamaráta, ale subjekt liečiteľského výskumu," poučila ho, ,,chcem preskúmať jeho rany a anatómiu," objasnila mu bližšie jej úmysly. Bolo zaujímavé podotknúť, že tak či onak nevyzeral byť znepokojený jej činnosťou. A tak sa jej to páčilo! Jej úmysly s telom vlka boli napokon čestné. ,,Potopy priniesli mnoho príležitostí a bola by škoda ich nevyužiť, nemyslíte?" viete aké ťažké to bolo naraziť na voľne dostupné telo mŕtveho vlka v nízkom štádiu rozkladu? Veľmi ťažké. Síce sa naučila ako a kde hľadať, bola to tiež vec šťastia a náhody. Aspoňže jej veľmi pomáhal jej vycibrený ňufák.
,,Nadvihnete ho zdola alebo vám mám urobiť miesto tu ku mne na kmeni?" vyškierajúc sa potlapkala labou drevo, jej ponuku mysliac vážne. Čokoľvek jemu bolo lepšie. Svoj ciel dosiahnú tak či onak. ,,Snažte sa ho nepoškodiť viac než to je nutné," ešte k tomu si dovolila klásť nároky, ale snáď si to čierny samec nezoberie príliš osobne, ,,to by mohlo narušiť vážne výskum," nepotešilo by ju to, no ani príliš nerozrušilo. Vďaka potopám by sa jej za isto pomerne rýchlo podarilo nájsť ďalšiu mŕtvolu, čo mala aj v pláne potom čo bola hotová s touto. Potom čo sa neporiadok po povodňách upratal ktovie koľko času by prebehlo odkedy by sa jej podarilo naraziť na ďalšiu. Smutná to myšlienka.

<< Kvitnúca lúka

Keď sa voda stiahla z pevniny, Verena zišla z hôr na menší scavenger hunt. Bola to morbídna myšlienka, to iste. Životy, ktoré si vzala voda, sa tým nešťastníkom už ale nevrátia a budú tak aspoň využité pre dobré účely medicínskeho výskumu. Možno by to znelo lepšie, keby bola vlčica menej nadšená; tvár sa jej rozžiarila, keď jej do nosa zavanul pach mŕtveho tela. Ako malému dieťaťu, ktoré si nájde pod Vianočným stromčekom vysnívanú hračku. Nechala sa viesť svojím dôveryhodným ňufákom, ktorý ju pomaly ale isto viedol ku zdroju pachu. Svaly sa Verene od nedočkavosti triasli. Pohyb to bol však tak nepatrný, že by to zachytilo len to najpozornejšie okolo. ,,Áaa, tak tu si!" prihovorila sa mŕtvole, ktorú naša prehodenú cez padnutý kmeň stromu. ,,Predomňou sa len tak neschováš," zazubila sa a rýchlo si ho pohľadom prebehla. Na pohľad nebola príčina smrti hneď jasná - vlk sa mohol len utopiť. Keď nad tým Verena viacej zauvažovala, lebo vo výskume nemohol vlk hneď len tak prijať prvú odpoveď, bolo dosť možné, že ani nezomrel tu. Čo videla, prúd vody bol dostatočne silný aby telo i tak mohutného vlka ako bol tento povláčil kde a tam. Niekoľkokrát okolo neho zakrúžila ako dravý sup, aby si originálnu scénu pozrela zo všetkých uhlov než ju naruší.
Pristúpila k telu a pokúsila sa ho zošuchnúť dole z kmeňa aby si ho pohodlne mohla poválať a rozobrať ako sa jej zachcelo, no zistila, že je nabodnutý na konár. Oh, tak takto pravdepodobne zomrel. Potrebovala ranu preskúmať aby zistila či bola spôsobená pred alebo po smrti. Avšak vlk sám o sebe bol ťažký, no toto jej to ešte viac zkomplikovalo. Vyskočila na peň a schmatla ho za zuby tak, aby do jeho krku príliš ona sama nezasiahla, snažiac sa ho z konára nadvihnúť. ,,Ale no ták!" zavrčala možno flustrovane, s kútikmi tlamy skrivenými do úsmevu. ,,Zbytočne sa mi už vzpieraš," mumlala mu do srsti, ,,tú energiu si mal vynaložiť na udržanie sa navyše," zaprela sa a drápy zaryla do kmeňa, cítiac ako sa jej laby ťahali dole. Odmietala mŕtvolu pustiť, už bol hádam takmer dole.

,,Ále, veď to maličkosť!" kútiky tlamy sa jej pomaly roztiahli do pomerne širokého úsmevu, keď sa vlčica celým telom vyškriabala na pevninu a poďakovala sa jej za záchranu. Kara sa však očividne príliš zdržovať nechcela i keď Verena by si veselo s ňou pokecala. No, možno to tak bolo pre šedú vlčicu lepšie. Nevyzerala byť v najlepšom mentálnom rozpoložení a slová, ktoré sa často hrnuli z tlamy Vereny neboli práve pre slabých. ,,Treba si dávať väčší pozor. Aká škoda by to len bola, ak by vás tá voda pohltila na dobro, nu?" zamrkala na Karu hádam ako by sa jej snažila niečo naznačiť, no to už tá slečna kráčala preč.
,,Tak, čože som to mala v pláne?" zahmklala si, keď šedá vlčica zmizla v diaľke. Hádam, aby zapadla do inej mláky. Ak tomu tak veru bolo, snáď to bude práve ryšavošedá, ktorá nájde jej stuhlé telo. Mala rodinu? Prevzatie tela pre účely pohrebu by jej skazilo plány. Verena sa otočila smerom k temnému lesu. Koho sa to snažila oklamať? Samozrejme, že si dobre pamätala. Vracala sa späť na dolný ostrov aby sa poobzerala po sestre s ktorou sa dohodli, že sa o tomto čase stretnú u kryštýlového jazera. Vlčica by rada verila, že taký kreshký kvietok ako Serren mala dostatok rozumu na to, aby sa vydala niekde do bezpečných výšin, no aj tak sa ako správny súrodenec potrebovala ujistiť.
Nemohla si pomôcť a kvôli Kare skontrolovať po ceste okolité mláky či v nich neskonal nejaký nešťastník, no na jej sklamanie našla len nejaké tie myši a iných malých hlodavcov, ktorí neboli na pytvanie veľmi atraktívni. Snáď vám nemusela vykladať prečo - boli príliš malé, aby sa v nich mohla pekne pošpárať a príliš bežné aby nimi už nebola presýtená. Jedine, že by v sebe mali nejakú zaujímavú infekciu. Inak potrebovala niečo väčšie - zajaca, možno. Srnu. Vlka.

>> Temný les

<< Tajga

Podaj pomocnú labu topiacemu sa

No toto! Tak dlho a ťažko hádam nepršalo nikdy ani v džungli. Ak však mala Verena nejaké obavy, nebolo to na nej ani trochu poznať. Klusom a ponadvihnutou hlavou si to vlčica razila cez Kvitnúcu lúku akoby snáď bola na módnej výstave a nie na rýchlo zaplavujúcej sa oblasti. Jediná jej sťažnosť by hádam bola, že mokrý kožuch jej ale vôbec neslušil. Ponadvihla pomyselné obočie, keď sa jej uši zvrtli za ženským hláskom, ktorý k ryšavo šedej vlčici prenikol cez intenzívny hluk dažďa. Verena plynulo zmenila smer svojej trasy, no i keď zachytila slová, ktoré neznáma vykrikovala, nezdalo sa, že by sa príliš za ňou ponáhlala.
,,No hľa koho to tu máme," zvolala Verena veselo, keď pred sebou zračila vlčicu, ktorá sa beznádejne snažila vyškriabať z vody na breh. ,,Slečna v núdzi?" musela si hádam ju ale "podpichnúť", znejúc príliš pozitívne na to, že šedej hrozilo vážne utopenie sa z vysilenia. Zastala si na pár krokov od kaluže a týčiac sa nad vlčicou ju s úsmevom sledovala:,,Ach, tieto potopy si už museli vyžiadať množstvo obetí! Tá hnedá tulúčka sa určite poteší," zamyslela sa. ,,Hmm~" keby prišla o niečo neskôr, mala by po dlhom čase čerstvú mŕtvolu s ktorou by sa mohla vyhrať v mene vedy, ale alas. Nemohla sa takto prizerať ako by sa hlava vlčice od vyčerpania ponorila pod hladinu vody a vynorila by sa už bez známok života. Verena pristúpila bližšie ku kaluži a svaly sa jej nebádateľne napli. Ach, keby nevyzerala ako zmoknutý vtáčik, tak pekne by pod jej krátkou srsťou vynikli. ,,A teraz- Vlož do toho všetkú silu, drahá!" dala jej rýchle varovanie, než sa až nečakane zohla a surovo vlčicu tesákmi schmatla za krk. Nebol priestor na jemné prístupy. Snažiac sa ju vytiahnúť von z vody sama Verena cítila, ako jej všetky štyri laby po blate kĺzali vpred. Musela tak vkuse nimi cúvať dozadu, márne sa snažiac nájsť záchytný bod. Na okamih povolila stisk:,,Thoto budze tlochu boliefť," zamumlala jej s uchechtnutím sa do srsti, než znova pevne zovrela stisk a trhla nimi oboma dozadu. Šup! Polovica tela Kary bola späť na pevnine.

,,To nebude potrebné. Šetrite si dych na dôležitejšie veci," na bylinky a travičské rastliny. Tak tak. Zatiaľ čo načúvala slovám vlčice, v duchu dumala nad tým či by mala džunglu navštíviť. Verena bola predsa len majster multitaskingu, do akej miery to už bolo efektívne bolo otázne. Na jednej strane ju to k džungli lákalo z viacerých dôvodov, na tej druhej...nebolo by to kontraproduktívne? Čo by asi na to povedala jej sestra? Ryšavo šedá vlčica sa zriedkakedy potrebovala poradiť, no tentokrát jej možno žvanenie jej drahého súrodenca pomôže utvrdiť si myšlienky. ,,Ja si už nejako poradím," odvetila snáď akoby Shine čítala myšlienky. ,,Ohohoho-" vyšlo z nej tým hrubým mužským hlasom, ktorý Serrena vedel tak vylakať, keď jej Shine predstavila mlžnatku fialovú. Ale ani tentokrát sa neráčila objasniť dôvod toho zvuku. ,,Tak to sa potom nikto aspoň trochu oboznámený nemusí obávať, že by sa ňou nechtiac otrávil," hmm, to ale mohlo byť aj trochu problém. Dala sa do niečoho rozkúzkovať a zamiešať bez toho, aby to jeden spoznal? Ach, ale veď ona či radšej jej sestra už našla spôsob!
,,Ale sa to z tej oblohy leje!" povedala až v údive. V džungle boli dažde bežná záležitosť, že jeden ani oko nad tým neprižmúril, no tu sa zdalo byť počasie o dosť intenzívnejšie. Takto už ani nemusela neskôr vyhladať vodný tok, aby si umyla svoju pozliapanú srsť. Dážď sa o to postaral aj za ňu. ,,Nerada to hovorím, ale zdá sa, že tu budeme musieť naše stretnutie ukončiť," takmer si povzdychla, aká to len škoda! Ale ako sa vravelo, všetko dobré sa raz muselo skončiť, nu? ,,Toto počasie nie je prívetivé na vzdelávanie sa," bolo aj na čase sa vrátiť za svojou sestrou na dohodnuté miesto stretnutia. Verena sa prirodzene zaujímala o to ako sa jej za ten čas čo sa nevideli darilo a najmä čo sa jej podarilo pozisťovať. Verena mala pocit, že nestihla toľko toho čo by mohla, no vďaka Shine sa nevrátila na prázdno. Nesmela sa na záver samozrejme zabudnúť ešte poďakovať:,,Možno na seba niekedy zase naďabíme a doučíte ma ten zvyšok," povedala veselo, ,,a- a možno pre zmenu budem mať ja čo naučiť vás!" s týmito slovami sa už od čiernej vlčice vzďalovala preč. Ešte jej zakývala ku koncu labou, než zmizla medzi porastom stromov, vyberajúc si rovnakú hustú cestu ako predtým.

>> Kvitnúca lúka

Verena a emócie, to bola jedna veľká záhada čo presne tá vlčica vlastne cítila. Najlepšie by sa tak ten pocit dal označiť za iritujúci. Nie nad Shine, ale skôr nad tajnostkárstvom tunajších vlkov o miestnych svorkách. Najlepšie by hádam bolo, ak by zašla rovno za niekým vyššie postaveným z daných svoriek a vyzvedala informácie od nich. No tam by mohol byť problém, že by počítali s tým, že sa k nim so sestrou pridá. To bolo absurdné. Nemohli vedieť, ktorá zo svoriek na ostrovoch im najviac vyhovovala, keď ich všetky istým spôsobom nepoznali. Zatiaľ čo sa Verena nepoznatelne zamyslela, jedným uchom načúvala čo jej ďalšieho čierna vlčica rozprávala. V každej svorke sa určite našiel niekto, kto bol ochotný spievať. Len na takého vlka naďabiť, to už bol trochu problém. Možno náhoda bude na jej strane.
,,Rovnako sa zdá, že ostrovom nechýbajú zaujímaví vlci," povedala by užitoční, no to by v ušiach nemuselo práve dobre vyznieť. Že by sa o to náhle starala? To neznelo pravdepodobne. ,,Nie som vlčica, ktorá by jeho služby využila," riekla. Ona verila v prirodzený rozvoj už len tým, že vlk nesedel zašitý v úkryte a vyšiel tam do sveta, zaujímal sa o veci a celkovo fungoval. ,,Som však zvedavá ako taký jeho tréning prebieha a ak ma tam raz cesta zavedie- Povedali ste džungla?" len výnimočne sa stávalo, že nedopovedala to čo mala na jazyku. Slová sa z nej obyčajne hrnuli jedna radosť, ako melódia v ktorej vlk zostal polapený alebo mu prišla otravná. Pootvorila tlamu, na okamih v...no, bolo otázne či sama Verena vedela priradiť pocit, ktorý ňou prebehol. Prišiel jej skôr ako ilúzia. ,,Ehm," odkašlala si, ,,netušila som, že ostrovy sú tak rozmanité," viac sa k tomu nevyjadrovala. Späť k rastlinám.
,,Akú dávku by ste odporučila pre pre vlka priemernej výšky a váhy?" podstatná informácia ak sa tak povediac naskytla príležitosť krečku listovú využiť. Skúsený liečitel a snáď aj nováčik v obore bol dobre oboznámený s faktom, že rôzne stavby tela si vyžadovali rôznu dávku. Množstvo lieku, ktoré by viac uškodilo než pomohlo vychrtlejšiemu a nízkemu jedincovi by naopak nemuselo poskytnúť mohutnému, vysokému vlkovi ani zďaleka želaný účinok. Od Shine jej stačil ten jeden údaj, od ktorého si už sama odhadla koľko krečky listovej bolo tak akurát pre ostatné stavby tela. Hlavu na to ona mala. Zvyšok sa doladí skúsenosťami alebo inak povedané, prvými (ne)dobrovoľnými pokusnými králikmi. ,,Nebolo by želané, ak by som niekomu spôsobila ešte väčšie žalúdočné problémy," až sa nad tým zazubila. ,,Ach! Tak to som potom veľmi rada," znova sa na ňu usmiala, teraz len zas trochu inak.

,,Ach, po nejakej svorke sme sa chceli so sestrou poobzerať," nahodila nenápadne túto tému, lebo znova - už bola skúsenosťami poučená o tom, že ísť na to priamo sa nevypláca. Uvidelo sa či sa Shine chytí a ak nie, u tejto vlčici to teraz Verenu ani netrápilo.
,,Zájdem za ním," len jej stručne prezradila svoje rozhodnutie. Ako jej sama Shine práve povedala, bola to vec náhody a na tú sa Verena nerada spoľahla. Bolo podľa všetkého veľmi otázne či sa v nej vôbec rozvinula a za akú dobu. Mohli to byť týždne, mesiace a i dokonca roky. Určite sa tak nemusí hovoriť, že čakať sa nevyplácalo. A ešte dokým bude schopná tú mágiu plne používať! ,,Myslím, že nejaké kamienky už so sebou mám," a keď tak si zaobstará ďalšie alebo skôr si počká dokým spadnú z holého neba, lebo bolo otázne z kadiaľ mala už tieto. ,,Asi to tak bude," zahlásila lebo ani ona sama si nebola istá. Svojmu elementu nevenovala po príchode na ostrovy veľmi pozornosť, i keď by asi mala. Nemusela sa nad tým ani zamyslieť a hneď jej napadlo niekoľko spôsobou, ktorým by vzduch mohla urobiť užitočným. Obzvlášť, keď tak rada využívala čuch.
,,Ostrovy sú plné užitočných rastlín," zaradovala sa a pri tom sa očividne príliš nezaťažovala tým ako Shine pojme jej slová. Čierna vlčica si za isto len pomyslí, že sa Verena zle vyjadrila a nebude sa tým ďalej zaoberať. Veď kto by sa už len nahlas priznával, že jedy mu neboli cudzie. Neštítila sa ich použiť, ak si to situácia...vyžadovala. K jedom sa ale stále mala bližšie jej sestra. Zatiaľ čo Verena narozdiel od nej v liečiteľstve vynikala, sotva ste naopak našli skúsenejšiu travičku než bola Sedna. Šedo-ryšavá vlčica by Shine určite na jej sestru odkázala, ak by tá prejavila vážny záujem o travičské služby. Shine si zaplatila informáciami, ktoré Verene práve podávala. Tá ich pri najbližšom stretnutí Sedne predá, ak nebude príliš naštvaná nad nadchádzajúcim zistením a nevytriase jej kožuch.
Verena vlastne doteraz nevedela čo je to púpava, no teraz to vďaka Shine zistila. Paloučnatka s inými listami. Tá nejedovatá rastlina. ,,Poznáte ešte iné rastliny, ktoré by som si mohla zamýliť s ich nejedovatou verziou?" nenápadne sa vyzvedala, no stále ju viacej zaujímali tie, ktoré by boli prospešné pre zdravotnú starostlivosť, ,,alebo ďalšie užitočné pre liečitelstvo?" pokračovala. ,,Ale len ak vás to vysvetlovanie ešte neunudilo," zazubila sa. Samozrejme, ale chcela aby Shine spievala naďalej, no už teraz bola spokojná ohľadom znalostí, ktoré jej čierna vlčica povedala.

,,Tak to mi nemusíte ponúkať dvakrát," jej tvár sa rozžiarila, jej vlastným spôsobom, ktorý by menej vnímavý vlk nezachytil. ,,Rada sa od vás priučím miestnej flóre a nájdem využitie v týchto nových znalostiach," pre vlčicu boli vedomosti dôležité, no mnoho vlkov nezdielalo jej sentiment. Ach, aké skvelé by to len bolo, ocitnúť sa vo spoločnosti s rovnakým zmýšlaním! Každopádne, bola rada, že jej menšia neúmyslená (ne)manipulácia vyšla a jej spoločníčka sa o svoje znalosti podelí. Verena sa na ňu spokojne usmievala a kývala si pomaly chvostom, ako steblo trávy vo vánku, čakajúc čo jej mala povedať.
Ucho sa jej v spomalenom zábere natočilo za krikom, ktoré prerazilo okolím a vyrušilo miestnu zver. Jeho majiteľka ale mala silný hlások! ,,Aké milé," zachichotala sa, keď v ihličnatom lese znova nastalo ticho a šklbnutím si ucho vyrovnala naspäť. ,,Máte roztomilú neter," riekla, usudzujúc na základe oslovenia sko prvé príbuzenskú spojitosť. Keď tak ju čierna vlčica stručne opraví, ňu! ,,Takže Shine," zahmkala. Mala záujem sa opýtať na meno vlčice sama, no neznáma slečna ju predbehla, keď jej meno zvreskla na celý les.,,Ja som Verena Syierr, ale Verena postačí," jej celé meno znelo dobre v jej ušiach, ale už zo skúsenosti vedela, že vlci boli leniví. ,,Áno, presne tak," až zvolala nadšene.
,,Budem si to pamätať," odvetila, keď si vypočula od Shine ďalšie vysvetlenie a pohliadla na tú skleslú kôpku rias, ktoré bez vody vyzerali ako vyschlé, vyvrátené steblá trávy. Tu sa vlastne musela prizrieť o niečo dlhšie aby si bola istá, že si hadáka v jazere a jeho plnej kráse nepomýli. ,,Vaša mágia je veľmi užitočná," poznamenala až závistne ako liečiteľka. ,,A odvážim sa povedať, že pri našej práci mnohokrát nevyhnutná. Existuje spôsob, ako sa ju naučiť?" súčasťou ich povinností bolo zabezpečiť, že mali po labe vždy dostatok prostriedkov na ošetrenie ich pacientov. Jeden ale sotva mohol predvídať, kedy a v akej sile vzduchom preletí dajaký vírus, ktorý bude mať za následok veľké množstvo pacientov. Zber byliniek bola totiž časovo náročná úloha. Verene by veru vyhovovalo, ak by sa ona mohla sústrediť na liečenie a iní by pre ňu obstarával bylinky. V rodnej svorke sa pokúsila hodiť na jedného vlka túto úlohu, no ten mormon jej priniesol zlú rastlinu i keď mu ju ukazovala niekoľkokrát.

,,Ach, toto? priateľsky sa na ňu zazubila. ,,Nerada by som vás s tým zaťažovala. Nie je to nič čo by si vyžadovalo nutnú pozornosť. Postarám sa o to neskôr sama," odrapotala tým svojím štebotavým hlasom. ,,I keď," na okamih sa odlmčala, ,,obávam sa, že flóra môjho rodného domova sa od ostrovov veľmi líši a tunajšie bylinky nepoznám," potvrdila tak svojej spoločníčke, že je tu pomerne nová, ale veď ono to nebolo žiadne tajomstvo! V jej srsti ešte stále museli pretrvávať pachy džungle a nebádateľný závan pre Shine neznámej choroby, ktorá navždy poznačila jej rodný domov. Verena sa ju pokúšala niekoľkrát zmyť, ale alas. Musela dať tomu čas. ,,Budem si to pamätať," nechala sa vlčicou "poučiť". Prenechanie vedenie nohám znamenalo, že si častokrát nevybrali práve tú najpohodlnejšiu trasu.
Vlčici stačilo pohliadnúť na rastlinu len pár sekúnd na to, aby sa jej perfektne vrila do pamäte. Táto novozískaná vedomosť bola nevyhnutná pre povolanie liečiteľky tu na ostrovoch. Aj keď to už predtým vedela, teraz bola realizácia silnejšia - fauna a flóra ostrova, ktorá sa tak líšila od jej rodného domova, jej vymazala drahocenný čas dlhodobého účenia sa. Ale to by nebola ona, ak by bola schopná zmýšľať tak negatívne! Brala to tak, že teraz bude mať znalosti z dvoch rozdielnych krajov a to sa videlo len málokedy. Možno ich bude môcť nejako prepojiť. ,,Tak s vaším dovolením," riekla a prevzala si od nej plazivec lekársky. Šikovne ho rozžula a naniesla si na ranu. V jej pohyboch sa odrážali jej liečiteľské skúsenosti. Bežný vlk by nemal za to, že by bola vidieť úroveň povolania na niečom tak jednoduchom ako potretie rany. Jujky! Aká len teraz bola umazlaná. Žiadalo si to neskôr o kúpeľ.
,,Ste liečiteľka," poznamenala znalostne, ,,všakže?" nepýtala sa na potvrdenie, bola si tým takmer istá. Nemala pevné dôkazy, no išlo o drobné kúsky skladačky pospájané do seba. Potrebovala, aby jej vlčica bola ochotná predstaviť tunajšiu užitočnú flóru a ako si začínala uvedomovať, vlci z ostrovov nemali radi, keď išla na to príliš priamo a ak Verena chcela dostať informácie, musela sa prispôsobiť.