Příspěvky uživatele

<< Ovocný lesík

Vycerila na neho tesáky až sa jej v tom mesačnom svite zaleskli. ,,Ooo, naozaj? Tak na to by som sa fakt pozrela!" ani sa nepohla, keď sa po nej jej brat zahnal zubami. Veď ona by mu ešte tak labou švacla, až by sa v jeho momentálnom stave rozsypal na zem ako domček z kariet! Pokom sa ty oháňaš? Len sa nepreceň! Labou si uhladila srsť na hrudi akoby všetko čo zvládol bol len jemný závan vánku z jeho tlamy. No len sa pozrime na to, komu tu teraz smrdel dych! Predpíše mu na neho nejaké bylinky.
,,Len aby si mi úplne nezhrdzavel," zacerila sa na neho. ,,Čo ak nebudem môcť byť vždy pri tebe?" nech ich laby zaviedli kamkoľvek, Verena by rada obnovila svoju pozíciu ako liečiteľka. Potrebovala sa niekde uplatniť! Taký neustále rozvíjajúci sa potenciál akým bola ona sa nemohol nechať niekde stuchnúť a jej vedomosti zasadnúť prachom. A jeden dobre vedel ako liečitelia bývali zaneprázdnení. Dnešní vlci si na seba ale vôbec nedávali pozor! ,,To aby si sa poponáhľal a našiel si nejakú silnú samicu, ktorá sa o teba bude vedieť postarať," tak trochu ho podpichovala a tak trochu tiež ani nie. ,,Alebo dokonca i...samca!" ako len Verena milovala dobrú mužskú spoločnosť! V ich bývalom domove bolo ale vždy toľko práce a čo sa učiť, že nebol čas si všímať akými fešákmi ich svorka ovplývala, nie to niektorému z nich ešte venovať väčšiu pozornosť. Možno by mala využiť tú voľnú chvíľku čo sa jej dostalo a preskúmať čo mal tento kraj ponúknuť...A Verena a vlčice? Možno. To bol koncept ešte nepreskúmaný, rozhodne jej ale boli po chuti menej. ,,Vážne? To ale nie je ako si ja pamätám!" ponadvihla pomyslené obočie. Verena a tá jej takmer perfektná pamäť, no! Ju neoklamal.
,,Až mi to vyráža dych!" súhlasila s ním, ,,no ten mi dokáže vyraziť len výšľap do vysokého kopca a rušný pracovný deň," ah, ak liečiteľky niečo potrebovali tak to bola vytrvalosť, ktorej sa jej ale veľa nedostalo. Na tvári sa jej objavil úsmev; vlčici sa sotva niekedy zošmykol dole, no jeden predsa vedel, že existovalo mnoho typov úsmevov! Na moment zmĺkla a len pohľadom pomaly prechádzala po okolí, nasávajúc tú prírodnú krásu. Takže to bolo oficiálne. Tento kraj bol ich novým domovom.

Zdalo sa akoby jej úsmev na sekundu zamrzol na pyskoch. ,,Hmm, nie!" odvetila až spevavo. ,,To by nedávalo zmysel!" boli svedkami prejavmi tej choroby a sami si ju na sebe odskúšali. Ako si také niečo mohol jej brať čo i len pomyslieť? ,,Len sa ty toľko netráp, Serem!" zvolala na svojho súrodenca, keď bol pripravený sa plne paprčiť nad stavom jeho nového tela. Tu ona sama musela uznať, že toľká strata váhy a ochlpenia by sa Verene samej nepozdávala. Veď sa len pozrite na ňu! Zdatná vlčica v celej svojej kráse, ktoré sa pod jej kratším kožuchom risovali svaly a postavu mala pekne vytvarovanú do neodolateľných kriviek. Srsť hladká a lesklá. No nebola snáď perfektná? V porovnaní s jej sestrou takto pri sebe tá druhá vyzerala ako kurča v procese na spracovaní do polievky. Pohľad to bol skoro až poľutovaniahodný.
,,Teda, hups, Serren," no čo! Tie slová mali k sebe tak blízko, že nebolo divu, keď sa to jednému sem tam poplietlo. ,,Som si istá, že to nie je nič čo by sa nedalo napraviť! Tá správna strava a jej vhodný prísun s trochou pravidelného pohybu robí divy!" odrapotala. Tak tak. Nech už bol vlk pripravený akokoľvek mudrovať, že taká rada bola sotva nápomocná, veď oni sami jedného dňa zistili pravdu. A kto si dovolil argumentovať s takou skúsenou liečiteľkou akou bola ona?
,,Nemusím ti snáď naformulovať jedálniček, všakže?" jej tón hlasu takmer znel až prísne. ,,Ako liečiteľovi to je pre teba určite dobre známa vedomosť," povedzme si ale úprimne, z nich dvoch bolo jasné kto tu viac vynikal vo svojej profesií. Síce tento kraj ovplýval inou flórou, mohli ste sa staviť, že netrvalo dlho dokým Verene bola dobre známa. Ak teda tento kraj bol miestom, ktoré sa rozhodli nazývať svojím novým domovom. To záležalo na jej sestre. Verena sa zachichotala pri pohľade na sestru, ktorá si obzerala svoje nové telo v zaujímavých uhloch. ,,Ó, tak teda napred! Tvoj rytier je hneď za tebou, moja drahá!" aký krehký kvietok sa z jej brata vykľubal! Až sa skoro bála, že sa sám zašliapal.

>> Lúka

,,Možno to bude tým, že ja už vlčica som, drahý Serren," zahmkala, nereagujúc na jeho rozhorčené prskanie. ,,Možno ide o portál, ktorý pri prechode daného jedinca zmení na samicu, jedine že samicou už je!" sformulovala svoju teóriu pre svojho súrodenca jasnejšie. ,,To je tak...fascinujúce!" ó, áno! Bolo jej ale jasné, že Serren nezdieľal rovnaký názor a tak ho ujistila, že s ňou mohol počítať:,,Len sa neboj, brat-sestra," to sa ešte muselo ujasniť, ,,som tu a po tvojom boku ti pomôžem s tvojou situ...problémom, na to sa môžeš spoľahnúť," odrapotala s ešte väčším úsmevom než predtým a vrtiac chvostom zo strany na stranu.
Nie je predsa nič čo by veda, magická veda nedokázala vyriešiť! ,,Existencia tohto portálu takmer dokazuje existenciu portálu s opačným účinkom. Stačí nám ho len nájsť!" aké jednoduché! Jeden čo mal aspoň štipku zdravého rozumu dobre vedel, že to také jednoduché zase nebude. A síce bolo otázne či Verena mala zdravý, no rozum určite mala. Pre kľud duše jej súrodenca mu však, aspoň dokým sa s jeho novým stavom nezmieri, povedala to čo chcel počuť. ,,Myslíš, že by mi to ako vlk slušilo?" najviac by ju samozrejme zaujímal na samčom tele prívesok, ktorý podľa toho čo počula bol dosť zábavný používať! Zatiaľ nemala tú česť si to vyskúšať v pozícií test subjektu, ale nemala sa predsa kam ponáhľať. Takej vlčici akou bola ona sa jej stavbou tela nedalo odolať. Niekto sa určite našiel!
,,Lepšia otázka je či to tu je vôbec obývané," zavetrila, no nemohla zachytiť žiadny pach podobný tomu vlčiemu. ,,To by potom znamenalo...žiadne mŕtvoly!" no to by bola ešte len tragédia! Jeden by mohol ponadvihnúť obočie či jej nestačili tie späť v ich rodnom kraji, to bola však úplne iná záležitosť. Nešťastné životy poškvrené zvrátenými srdciami, ktoré napokon postihol rovnaký osud.
A ako sa tiež hovorievalo (určite nie), etických mŕtvol nebolo nikdy dosť!

//Minulosť

Portál ich vypľul do rúška večera a i keď sa slnko ešte držalo na oblohe, stromy ovocného hája ich zahaľovalo do tmy. Vlčica, snáď hádam hypnotizovaná, prechádzala očami po okolí akoby si ho do detailov snažila vytlačiť do pamäte. Z tohto tranzu ju až vytiahol hlas jej súrodenca a zvrtla sa k nemu. I keď "zvrtla" nebolo úplne to správne slovo. Napriek urgentnosti, ktorá sa v tóne jeho hlasu nahromadila, pohyb jej tela pripomínal spomalený záber. Možno vedľajší efekt pri prechodu cez portál?
,,Drahý brat môj!" zaštebotala medovým hlasom, ktorý sa priam roztieral jednému po duši, plný optimizmu akoby si jej súrodenec práve neprechádzal niečím...neočakávaným. ,,Hmm...sestra?" opravila sa, keď zachytila vo vzduchu zmenu v leveloch testosterónu. Ak sa v jej tvári aj zračilo znepokojenie, bolo veľmi pomíjavé. Tlamu mala skryvenú do jemného úsmevu, ktorý sa nehodil k situácií, no ktorý bol Serrenovi dobre známy a bol na neho náležite zvyknutý. ,,Vieš predsa, že schopnosť cítiť bolesť mi do vena nebola zdelená," odvetila na jeho- jej otázku. ,,Toto miesto sa tak líši od nášho dom...rodného kraja," uh-nuh! To miesto poškvrnené smrťou, presakujúco hlboko do zeme už dávno pre ňu prestalo byť domovom. Precíznejšie, od smrti ich nešťastných rodičov.
,,Obávam sa, že miestnu flóru nepoznám a je tak mimo mojich schopností ti pripraviť niečo, čo by ti aspoň trochu prinieslo úľavu," úsmev na jej tvári jej poklesol, no to neznamenalo, že by stratila na optimizme. Bolesť možno bola teraz neznesiteľná, no vlčica si bola istá, že čoskoro pominula, keď sa zo Serrena vykľubala samica, ktorá nejednému mládencovi (alebo dáme) poplietla hlavu! Hmm. Nohy jej zvláštne brneli. Mala by aj ona očakávať podobné zmeny? ,,Ak máš ale nejaký nápad, ktorý by ti mohol uľahčiť proces, ktorým si práve prechádzaš, neváhaj sa o neho podeliť," sklonila k nemu hlavu, v očiach sa jej až snáď zráčila ľútosť. ,,Urobím, čo bude v mojich silách, aby si sa o niečo cítil~a! Lepšie!" boli predsa sestry! A tie si mali vždy pomáhať, tak ako si pomáhali aj doteraz.