Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Chvost sa mu ihneď rozkmytal zo strany na stranu ako sa mu pohľadom podarilo prejsť po svojej partnerke. Hlas sa jej rozniesol po planine, až ho prinútil poskočiť na mieste a prejsť do pohybu aby sa k sebe dostali hneď ako to bude možné. ,,No vidíš, aj ja som sa akurát pozeral po tebe," uškrnie sa a venuje Rýdii malý božtek na líce, chvost sa mu stále pohybuje a ak by to bolo o niečo rýchlejšie, snáď by aj vyletel do vzduchu. ,,Ešte som sa k lovu nedostal, ale stretol som Rhaaxina, bol zmätený tak som ho odviedol kam chcel," vysvetľoval čo sa mu všetko stalo po tom čo sa im cesty rozdelili a pobrali sa obaja robiť si svoje. ,,Asi by sme ale mali zájsť do svorky aby sme zistili čo je nové," zamyslel sa a kývol hlavou smerom k miestu kde sa z horizontu vynárali zlaté stromy, ktoré ešte stále držali svoje listy, presne tak ako im to Mireldis pred časom vysvetľovala. Čakal čo má Rýdia na srdci a napokon sa spoločne s ňou pobral smerom do svorky. ,,A čo, užila si si lov?"
> Zlatá svorka cez Zlatý les

Mlžné pláce cez Zubriu pláň >
Spokojne si prechádza z miesta A na miesto B a popravde nemal najmenšieho tušenia kam ide. Z nejakého dôvodu sa mu nejako extra nechcelo vracať do svorky, aspoň nie zatiaľ - niekde hlboko v duši dúfal, že sa mu podarí po ceste stretnúť s Rýdiou a spoločne by sa im podarilo vymyslieť čo budú robiť. Zlaté jazero ešte o takomto čase nemohlo byť a teda sa nemohli ísť pošmýkať ako pred rokom. Vtedy bola Sillarei ešte malým vĺčaťom a všetci traja si na jazere užili pomerne veľa zábavy - Ahvaryan by sa nehneval ak by sa im podarilo zábavu si zapakovať, no až také jednoduché by to byť nemuselo. Radšej počkať keď bude ľad dostatočne silný na to aby ch všetkých dokázal udržať a až potom by mohli rozmýšľať nad tým žeby si svoje spomienky zas a znovu zopakovali.

Rhaaxin sa od začiatku nezdal príliš zhovorčivým vlkom a Ahvaryan sa o tejto pravde presvedčoval čím ďalej tým viac Ich prechádzka hmlou nebola práve najpríjemnejším stretnutím a najradšej by bol ak by sa obaja čo najskôr dostali do svorky. Keď zo seba ale napokon predsa len vysúka jednu z ďalších súvislých viet, Ahvaryan od prekvapenia zastane. ,,S Bohmi nie je príliš dobré sa len tak zamotať," upozornil ho. Nemal najmenšieho tušenia prečo by sa mladý samec stojaci pred ním rozhodol svoj život prepliesť ,,Nech je život akokoľvek ťažký s nimi to bude len a len ťažšie," snažil sa ho od jeho nápadu odkloniť, no zdalo sa, že Rhaaxin bol už dávno rozhodnutí a čokoľvek mu hlavný lovec povie mu nijakým spôsobom rozhodnutie nezmení. ,Ale keď na tom aj tak trváš, tak tuna niekde v hmle by sa mal nachádzať akýsi oltár. Smerom na Sever myslím? Tadiaľto," ukázal mu smer, ktorým sa mal vydať. Ešte zopár sekúnd vlka sledoval až kým mu úplne nezmizol z očí a následne sa aj on sám vyparil v hmle.
> Bašta cez pláň

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů: 8
Postavení: sigma
Povýšení: -
Aktivita pro smečku: Zúčastnila sa stretnutia v podzemnej nore.
Krátké shrnutí (i rychlohry): Zúčastnila sa stretnutia v podzemnej nore, po čom sa následne s bratom vybrali na výlet po okolí.

Začarovaný les >
,,Aha, tak to dáva celkom zmysel," zacvakal ušami nad informáciami, ktoré mu Rhaaxi práve predával. Nejeden sa ohol toho veľa dozvedieť keď sa rozhodol tráviť čas s vlkmi z vlastnej svorky. Nie žeby s nimi Ahvaryan trávil nejako málo času, no nikdy ho neprestalo udivovať, koľko sa toho dokáže zmeniť za veľmi krátku chvíľu - a najmä ako málo informácií sa dokáže dostať k vlkom v nižších rankoch danej svorky. ,,Som nevedel, že v horách je teraz nejaká nová svorka, to musia byť čerstvé informácie priamo zo zdroja," zamýšľal sa ďalej. Síce bola pravda, že on sám sa od Zlatej svorky veľmi nehýbal a tak sa nemal čomu čudovať, že práve táto informácia sa k nemu nedostala. Tiara by o tomto probléme asi vedela viac, no už ani s ňou nestrávil v poslednom čase veľa času a ešte jej ani nestihol oznámiť, že si našiel partnerku. ,,Hej? Tak dobre potom, kam by si chcel teda odprevadiť, ak to nie je tajné samozrejme," uškrnul sa a ďalej kráčal po boku mladého vlka. Po očku ho sledoval, no do jeho chôdze nijako nezasahoval, zdalo sa, že Rhaaxin ešte so svojou stratou nie je príliš vyrovnaný a verí, že všetko dokáže sám.

Vlk mu napokon poďakoval, čo by popravde príliš nečakal, no napokon bol rád. Usmial sa na neho, čo mu došlo až neskôr, že samec nie je schopný vidieť. Nevadí, hlavne, že už po ňom neštekal ako po nejakom hlúpom cudzincovi, čo sa mu pokúša zjesť obed - čo by sa popravde Ahvaryan asi pokúsiť mohol, no niekedy inokedy. ,,Ah ok," zacvakal ušami, keď mu Rhaaxin podal informácie, ktoré nežiadal, no keď už dostal, zostal prekvapený. Barnat a svorka v horách? O nijakej svorke v horách nevedel, teda... ktovie. ,,Hej? Do nejakej inej svorky? To znie divne," zamyslel sa nahlas a z hlase mu hralo nie len prekvapenie ale aj akási nedôvera. Otázka bola či bola venovaná skôr Rhaaxinovi či sa skôr venovala tričku Barnatt. ,,Ale však ona asi vie čo robí," mykol plecami napokon. Predsa len sa jednalo o betu svorku a on bol len obyčajným lovcom, čo mohol on sám vedieť o nejakej politike alebo iných svorkách? Prostý ľud nikdy nevie čo sa robí vo výšších vrstvách až do okamihu, kým sa tam nedostane sám. Ak to vôbec bolo možné. ,,Hej, tak ideme nájsť Wua alebo do svorky chceš ísť?" spýtal sa ho Ahvaryan takmer až otcovským hlasom, ktorý on sám nemal najmenšieho tušenia kde sa v ňom vzal. Pomaly ale isto sa vybral za nosom, otázka bola či ho bude Rhaax nasledovať.
> Mlžné pláne

Ilustračný obrázok, prekreslím neskôr.


Majitelia: Ahvaryan; Rýdia
Ďalej tu môžu bývať: zatiaľ nikto okrem nich dvoch
Prístup majú: všetci pozvaní
Miesto na mape:


Popis: Ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, úkryt, ktorý si Ahvaryan a Rýdia vybrali za svoj druhý domov nie je príliš veľký - opak je však pravdou. Vnútro skrýva dve pomerne priestranné miestnosti, kde sa aj dospelý vlk dokáže pohybovať s ľahkosťou. Vďaka farebnému kameňu, ktorý zase tvorí steny, tieto múry akoby boli tvorené krištáľom, ktorý hádže dúhové odlesky vždy keď sa do neho správne oprie svetlo, ktorého v miestach úkrytu nie je práve nazvyš. Niemenej to rozhodne neuberá na kráse úkrytu v ktorom sa napokon rozhodli usadiť. Ak vás však nezaujalo vnútro, jeden výhľad z vchodu vás rozhodne očarí. Ahvaryan vždy snímal o bývaní v horách a momentálne sa mu jeho sen rozhodne splnil. Okolo vchodu sa nachádza zopár stromov, ktoré bránia prílišnému slnečnému žiareniu, no nijak neblokujú výhľad či už na hory alebo čistinu so Zlatým jazerom v jej strede.

Platí Ahvaryan.

Schváleno

Ihneď ako po ňom Rhaaxin vyštartoval, trochu sa stiahol. Síce nemal najmenšieho tušenia aký pocit mohol samec zo seba samého mať, no po tak dlhom čase čo jeho oči nefungovali sa dalo počítať s faktom, že sa mu podarilo so svojim osudom sa zmieriť dostatočne n to aby mu nervy neutekali. Aj napriek tomu však zostával v jeho blízkosti a zvýšený hlas si nebral príliš k srdcu. ,,V pohode chlapče, máš času dosť," ubezpečil ho a on sám sa chrbtom oprel o jeden zo stromov. Zima sa už pomaly plazila do dolín a lesov na Moise a tým pádom už aj ovzdušie okolo nich začínalo mraziť. Slnko počas dňa krajinu už tak nevyhrievalo a noci bývali chladné. Možno sa napokon dvom samcom podarí dostať sa späť do nory, kde im bude lepšie prečkať noc. Lepšie a dosť pravdepodobne aj príjemnejšie. ,,No dobre, počkaj," s hlasným povzdychnutím starca sa postavil na laby, niekedy mal dojem, že nemá rokov päť ale desať. No aj napriek tomu sa snažil, čo iné mal robiť, že? Pristúpil k Rhaaxovi a nejakým spôsobom sa im obom podarilo vymotať zo zovretia koreňov. Zdalo sa akoby tie mali dostatok vlastného rozumu, čo nebolo nič príjemné. ,,Ako si sa sem vôbec dostal? Povedz."

Ihneď ako sa vo vzduchu ozvalo zanadavanie, uši mu naskočili na lebke. Hlas, ktorý sa rozoznel lesom pre neho nebol nijako extra známi, zdalo sa však že majiteľ, ktorému patril sa v lese nepochyboval ani zďaleka tak ľahko ako si mohol cupitat Ahvaryan. Bez nejakých zbytočných okolkov sa teda pobral za hlasom pomedzi stromy a opatrne očami sledoval, kto sa pred ním objavil. Napokon sa predsa len nejednalo o žiadneho agresora, ale len slepého vlka, ktorého poznal z videnia. Kto by si nezapamätal samca, ktorý sa aj napriek svojmu hendikepu pobral na lov so svorkou? A ešte mu to k tomu všetkému aj pomerne dobre išlo? ,,Rhaax," v rýchlosti sa poobzeral, no zdalo sa že v tomto momente žltý vlk vo svojom okolí brata, ktorý mu mohol poskytovať pomoc nemal. Dokázal si teda predstaviť prečo jeho pohyb po lese sprevádzal nadávkami. Aj keď, pri hlbšom nádychu si Ahvaryan mohol pričuchnúť aj k vôní Atroxa, nezdalo sa žeby bol nablízku. ,,Potrebuješ pomôcť?" spýtal sa ho starostlivo a pricupkal k nemu. ,,Si celkom ďaleko od svorky."

Zlatý les cez Tichú zátoku >
Ahvaryan nemal presnú predstavu kam sa poberá, no hádal, že sa reálne dostane kam sa má dostať. Les okolo neho sa zo Zlatého zmenil na vodu a napokon na les fialový. Stromy už boli omnoho hrubšie a úplne iné ako doma, no aj napriek tomu dobre vedel, že kde je - ostrovy má pochodené spredu odzadu a teda on sám mal dojem akoby sa na tomto mieste už nikdy nestratil. Obzeral sa ako len mohol, stromy sa zdali byť veľmi rozdielne a kútikom oka akoby sa dokonca hýbali! Aj keď do ohňa by za to labu nikdy nedal, no daný fakt ho veľmi slušne rozrušil. Srsť na chrbte sa mu spokojne ježila ako sa so sklonenou hlavou prechádzal medzi stromami. Niekde v duchu si popri tom ešte aj nadával, že kam sa to zase na staré kolená vybral.

Zdalo sa, že Sillarei a Mireldis sa naladili na jednu vlnu a tým pádom mali aj o zábavu určite postarané. ,,Dobre, tak ja vás nechám, nech si porozprávate ešte čo-to o tých zelinách, okay?" uškrnul sa na vlčice, no najmä na Sillarei, pri ktorej si bol istý, že sa rozhodne bude pri danej vlčici zabávať. O mláďa sa nebál, už bola dosť veľká na to aby sa o seba dokázala postarať sama a tým pádom Ahvaryan mohol s pokojom od nej odísť.,,Zabávajte sa baby," kývol im napokon hlavou a pobral sa do lesa. Mohol len akosi hádať o čo sa asi medzi sebou tieto dve asi podelia, no nejako im nezávidel. On si nájde niečo lepšie na práci a možno sa mu podarí objaviť aj Rýdiu s ktorou by mohli stráviť nejaký čas znovu spoločne a možno čo-to preskúmať v okolí svorky.
> Začarovaný les cez Tichú zátoku

Ahvaryan spokojné sledoval ako sa obe vlčice nahli k rastline a obzerali si ju. Sillarei ju už síce poznala, no nikdy nebol zlý čas na to utvrdiť si svoje poznatky opakovaním - ako sa predsa vraví, opakovanie je matka múdrosti. ,,Využíva sa na vonkajšie a vnútorné zranenia - teda keď ju predtým uvaríš vo vode," poznal. On nevedel ako na to, teda aspoň zatiaľ, no ak vlk chcel, určite by sa mu podarilo vymyslieť ako sa k jej liečivým účinkom dostať či už s použitím mágie alebo aj bez nej; tak či onak, jeho problém to nebol, podobnými vecami sa mali zaoberať liečiteľa a nie lovci, ktorých poslanie v živote je úplne iné ako liečiť všetkých naokolo. ,,Keď už sme pri tom, celkom by ma zaujímalo, prečo tieto stromy tu sú celý rok také žlté," zamyslel sa. Dobre vedel ako fungujú ročné obdobia a to bol jeden z hlavných dôvodov prečo mu tento konkrétny les nedával vôbec žiaden zmysel. Žeby v tom zase mali prsty nejaký bohovia?

Jeho premiéra ako hlavné lovca nebola ničím výnimočná, však predsa len sa akési nehody stávajú každý druhý deň - možno aj bola pravda, že on sám si to nahováral a bral k srdcu omnoho viac ako bolo potrebné. ,,Tiara sa vtedy zranila," odpovedal jednoducho, nechcel príliš rozvádzať tému iným smerom, na tému, ktorá sa mu nepozdávala. ,,Nič vážne, no aj tak," uškrnul sa napokon, no smiech nebol príliš srdečný. Sillarei by ho určite veľmi rýchlo prekukla, veď sa len poznali dostatočne dlho na to aby vedela ako znie jeho srdečný smiech.
Konverzácia sa napokon stočila späť ku rastlinách. Na malej vlčici bolo vidieť, že sa jej rozprávanie o rastlinách veľmi páči. Možno z nej niečo v tomto ohľade bude. ,,Túto," odpovedal na otázku a zo srsti si vytriasol červenú kvetinu, ktorú si tam zasunul po tom čo mu ju Atreas dal. ,,Vraj sa volá Rumnenka vlčia a rastie len na Červenej lúke," oznamuje jej, popri tom ako sa snaží spomenúť na čo najviac vecí aby nedostala len polovičné informácie. ,,To vieš kde je, nie? Práve odtiaľ so Sill práve ideme."

Ako prechádzali lesom, stále sa viac a aviac približovali do miesta na ktoré mali namierené. Kývnutým hlavy mu vĺča oplatilo otázku, ktorú jej venoval a musel na ňu len kývnuť hlavou. ,,Oh ja? Ja snáď pôjdem pozrieť kde mám partnerku, skôr ako však stihol povedať niečo viac, lesom sa začali rozonievať ďalšie kroky, ktoré mierili smerom k nim. Podľa zvuku nedokázal rozoznať o koho ide, no veľmi rýchlo sa mu to podarilo zistiť. Meno si síce nepamätal, no vlčicu ktorá pred ním stála nemohol len tak zabudnúť. ,,Hej, áno. To som ja. Som rád, že sa stretávame teraz v lepšom čase ako predtým," pousmial sa. Ich posledný lov bol ... v pohode. No mohol byť v pohode ešte viac ak by sa srna nerozhodla nakopnúť jedného z lovcov do nosa, či kam vôbec. ,,Počas ďalšieho lovu sa snáď už nič také nestane," odpovedal s iskrou v oku. Nemal bližšie informácie keby by sa mal ďalší lov konať, no to nevadilo. Zorganizovať lov bolo najmenej, najmä keď mal pri sebe vlkov, ktorý boli ochotný pomôcť. Konverzácia sa však stočila smerom k Sillarei. ,,Je veľmi šikovná, zdá sa, že z nej niečo napokon predsa len bude," uškrnul sa a ňufákom bledej vlčici šťuchol do ramena. Rád si ju doberal, v dobrom samozrejme! ,,Práve sme sa dozvedeli o nejakej vzácnej zeline, Sill sa to veľmi páčilo, ale čo ja viem, všetko to vyzerá rovnako."

Mlžné pláne >
Cestu do svorky určil presne a ani mu tak dlho netrvala. Sillarei poskakovala okolo neho, zdalo sa, akoby vĺča až tak príliš nepodrástlo - teda, samozrejme, jej telo už bolo takmer dospelé, ale to bolo snáď jediné. Je síce pravda, že od dospelého vlka mala ďaleko aj psychicky, jej zjav však mohol veľmi ľahko kohokoľvek zmiasť. ,,Kam teraz pôjdeš?" spýtal sa jej, keď sa im podarilo dostať sa do lesa. Vedel, že mu nemá ako odpovedať, odpoveď teda ani nečakal. ,,Súrodenci ti ešte asi budú v úkryte, pôjdeš za nimi?" vyzvedal. On sa chystal nájsť Rýdiu, chytiť niekde jej stopu a potom by spoločne mohli nájsť Aeta a oznámiť mu zmenu ich statusu. Navyše by asi bolo fajn prehodiť pár slov o ich spoločnej budúcnosti, ako si asi predstavujú ich ďalší život a čo majú na pláne. Toľko toho čo mohli ďalej urobiť! Trebalo sa len rozhodnúť.