Příspěvky uživatele

< návrat zpět

4
,,Len vedz, že som tu vždy pre teba, keď budeš čokoľvek potrebovať," jemne sa odtiahne, no je z neho cítiť, že sa mu vôbec nechce. Nielenže sa s Rýdiou cítil dobre, konečne mal aj pocit, že niekam patrí. A nie, nebola to Zlatá svorka ako si myslel, to vôbec nie - bola to Rýdia, ktorá pre neho dala Zlatej úplne iný význam. Navždy sa bude snažiť aby bola daná svorka domovom, ktorý si zaslúži a ak sa tak nestane, urobí čokoľvek len aby jej ten domov dal. ,,Ideme domov?" spýta sa jej a pohodí hlavou smerom k Zlatému lesu, ktorý by obaja vlci mohli vidieť, ak by sa zahľadeli smerom na juhozápad. Už poriešil čo potreboval a asi by bol najvyšší čas aby sa obaja presunuli na miesto, kde ich spoločná cesta začala, keď Ahva pochopil, že môže mať pre vlčicu úplne iné pocity akoby si dovtedy mysleli. ,,Asi by sme sa mali podeliť o svoju skvelú novinku s Aetasom," odmlčí sa. ,,Ak sa nám ho vôbec podarí nájsť," uškrnie sa na Rýdiu. Dobre vedela ako to s ich alfou je. Kedy ho on vôbec videl naposledy? Pred lovom? Alebo na poslednom celosvorkovskom stretnutí? Ahvaryan si vôbec nespomínal a tým pádom ani nebol schopný dať za svoje slová labu do ohňa. Tak či onak, stále bol alfou ich svorky a tým pádom by mal o všetkých novinkách vedieť.

4
Ihneď ako z úst vlčice zazneli slová na ktoré tak dlho čakal, chvost sa mu nekontrolovateľne rozkmital zo strany na stranu a mohlo sa zdať, žeby sa snažil odletieť ak by ním mával len o pár stupňov silnejšie. Skutočne nemohol uveriť, žeby mal niekto záujem zaviazať sa spolu s ním na prežitie zostatku života, no musel povedať, že bol skutočne šťastný, že sa jeho spoločníkom stala práve Rýdia. On sám nebol nikdy príliš zvyknutý na to, že vlci radi trávili v jeho okolí čas a tým pádom si jej prítomnosti vážil ešte omnoho viac akoby sa mohlo zdať na prvý pohľad. ,,Ani nevieš ako veľmi rád to počujem," uškrnul sa, uši mu stále sedeli na hlave a on sa usmieval ako slniečko na hnoji. Naklonil sa dopredu a čoskoro sa jeho srsť stretla s tou jej, hlavu si položil na srsť jej krku zatiaľ čo nasával ňufákom jej vôňu. Tento moment sa zapíše do jeho spomienok veľmi veľmi hlboko a snáď nikdy nevybledne.

3
Uši mal zložené pri hlave a pohľad mu preklikával z vlčice na svet naokolo. Zdalo sa akoby ani pre jedného nebolo konverzácia niečo v čom by dokázali jednoducho chodiť a najmä u Ahvaryana, ktorý celú situáciu vyvolal sa zdalo, že celé jeho odhodlanie vypotreboval hneď na začiatok. Srdce mu silno búšilo akoby sa snažil uloviť akúsi pomyselnú laň, čo by v mwtaforickej rovine možno mohla byť aj pravda. ,,Tak som rozmýšľal, či by si nechcela nejaký čas stráviť so mnou," spýtal sa, no veľmi rýchlo si uvedomil, že zo slov ktoré vyslovil sa veľmi jednoducho môže stať akési nedorozumenie, najmä potom ako si ani jeden z nich nie je istý k čo vlastne ide. ,,Akože chápeš ... Či by si nechcela byť moja partnerka?" znovu položil otázku, tentoraz o niečo lepšie sformulovanú a s jasne daným cieľom. Teraz už len počkať na odpoveď a vysporiadať sa so všetkým čo bude nasledovať. Jedna lepšia možnosť ako druhá prichádza!

2
,,Áhhh, Bože," zahral sa na debila a pokiaľ mu to kostra dovolila, ťapol si jednou z predných láb po hlave. Samozrejme že si kvetinovú korunku všimol, chcel len vyvolať úsmev na tvári Rýdie. Niekedy nebolona škodu zatváriť sa ako akísi blázon, len pre vtip - a že si Ahavryan zo seba vedel robiť srandu! Mal veľké skúsenosti s veľkou rodinou kde bol často terčom posmechu. Vďaka tomu sa mu podarilo nahanobiť si tuhšiu kožu ako mali normálne vlci. ,,Asi som fakt slepý, že som si to nevšimol," zasmeje sa ďalej. Pohľadom však prejde po Rýdiinej hlave a spokojne sa pousmeje. Skutočne bol veľmi rád, že mal tú česť byť na výlete práve s ňou. ,,Veľmi ti pristane, len čo je pravda."
Následne si odkašlal a pozoroval ako sa po jazere rozprestierajú vlnky po jeho napití sa. Teraz keď už začal, nemal cestu späť a svoju otázku musel vysloviť teraz. ,,Som rozmýšľal či si si už našla niekoho s kým by si chcela stráviť..." cvakne ušami a snaží sa nejako vyrovnať chuť pozrieť sa Rýdii do tváre a zároveň hanblivosť pri dôležitej téme v jeho živote. ,,Zvyšok života, chápeš," jemne zahrabne labkou do zeme. Prv musí zistiť či mu náhodou niekto nestojí v ceste alebo už sa nachádza na jeho mieste, ktoré si vysnil. ,,Sa zaujímam."

1 Snežné tesáky >
Klusal popri Rýdii a snažil sa dýchať plynule. Jeho kondička sa nedala s tou Rýdiinov vôbec porovnávať. Ak by sa veľmi nesnažil, a za svoje vlastné fučanie by nepočul ani len vlastné myšlienky. Slová jeho spoločníčky ho však veľmi zaujímali a nechcel by prísť ani len o jedno slovo, ešte by sa mu podarilo prerušiť niť a nedokázal by sa ďalej venovať konverzácii s ňou. ,,Asi si sa len nikde udrela, nevyzerá žeby si tam mala nejakú väčšiu ranku," zamyslene si prehliadal jej čelo, kde sa mal nachádzať akýsi malí roh. Síce sa dal pomerne ľahko rozoznať, no ak ste sa nesústredili a nevedeli čo hľadáte, veľmi jednoducho sa dal prehliadnuť a Rýdia vyzerala rovnako dobre ako doteraz. Pohľadom skĺzol k očiam, no skôr ako sa do nich mohol poriadne zahľadieť, Rýdia mu zahatala plán svojim podkopnutím.
Miesto toho teda prebehol pohľadom smerom k jazeru, cesta im prešla pomerne rýchlo. ,,Počuj, by som sa ťa chcel potom niečo spýtať..." začal akonáhle sa mu podarilo dobehnúť Rýdiu pri hladine vody. Jeho hlas už nebol príliš pevný, skôr sa nervózne krčil pod váhou slov. Nemal odvahu vkladať do vodylabu, rovnako aj jeho spoločníčka radšej zostala stáť na okraji. ,,Ak by si mala čas samozrejme."

Ani jeden z ich malej skupinky nemal záujem bežať za šteňatami a dávať na nich ďalší nevyhnutný pozor. Mali teda zostatok popoludnia sami pre seba a nemuseli sa ponáhľať na nejaké konkrétne miesto určenia alebo čas aby niečo vykonali - aj keď Ahvaryan stále kdesi vzadu v hlave mal malinké svetielko, ktorú mu pripomínalo, žeby mal skontrolovať stav žrádla v nore, ale bol si takmer úplne istý, že lovenie ešte pár dní počká. ,,Aj napriek tomu, že je Zlatý les veľmi pekný, ale niekedy to chce aj trochu inej farby," smeje sa a popri tom pritakáva Rýdiinim slovám. Netrvá im dlho a ihneď sa aj dajú do kroku smerom za novým dobrodružstvom aj keď bolo otázne, či sa im voda v jazere medzi horami bude páčiť - aj keď bola pravda, že v lete padne chladnejšia voda omnoho lepšie ako tá vyhriata, ktorú by malo Zlaté jazero, kde sa šmýkali cez zimu. ,,Ako akože vypučilo na hlave?" spýtal sa ustarostene a pridal do kroku aby sa vlčici vyrovnal. Nie len zato aby si okukol jej hlavu ale aj za to aby ich skupinku nespomaľoval. ,,Čo sa ti stalo?"
> vlčie jazero

So Sill sa ešte stihol rozlúčiť predtým ako sa im podarilo odlepiť od ich malej spoločnosti. Malé šteňa, ktoré ani nevedel či má poznať nespoznal - avšak podľa povedačky ,,Nehas čo ťa nepáli" s rýchlosti zahodil za hlavu jej existenciu. Rýdia určite vedela čo robí, veril jej a tým pádom ani nemal prílišné zbytočné otázky. Navyše obe zamierili smerom dolu, k planine Bizónov a tým pádom im príliš veľké nebezpečenstvo nehrozilo. Maximálne sa vybehajú tak veľa, že budú mať problém sa dostať s bolestivými labami domov, nie je to však nič čo by nemali neprežiť. ,,Hej, bol som za portálom na pláži, trochu zmeniť vzduch," uškrnul sa a pohľadom sa presunul na Rýdiu. Doteraz sledoval kontrastné škvrny šteniat ako sa náhlia za svojimi novými zážitkami. Osameli. ,,Akurát že pôjdem späť do Zlatej, ale ak chceš ešte niekam vybehnúť, nebránim sa," zasmial sa, no svoje slová myslel smrteľne vážne. Vlčica už určite vedela, že s ňou veľmi rád trávil svoj voľný čas. ,,Počul som, že kdesi tu medzi horami by malo byť jazero, ak by si ho chcela ísť okuknúť."

Portál >
Ihneď ako sa dostal do hôr, dýchalo sa mu onoho lepšie. Chladný vzduch sa mu dostával do pľúc omnoho jednoduchšie, akoby sa sám rozhodol, že chce svoj kyslík odovzdať práve Ahvaryanovi - zaujímavá predstava, len čo je pravda. Presun od portálu k Zlatej svorke bol namáhavý, predsa len prechod vrcholkami hôr pre takého chundelatého vlka ako bol Ahva nebolo nič príliš jednoduché. Skôr ako sa mu však podarilo zliezť celkom do doliny, uvidel pred sebou menšiu skupinku vlkov a dvoch z nich dokonca aj poznal! Pricupkal teda k ním a neznáme šteňa si skúmavo premeral. Nepoznával ho a dokonca ani jeho pach sa mu nezdal povedomí, nemohlo byť teda zo Zlatej svorky. ,,Ahojte, čo vy tu?" popýtal sa ihneď ako sa mu podrylo dostať ku skupinke dostatočne blízko. Svoju pozornosť však upriamoval skôr na Rýdiu. ,,Dneska robíš pestúku?" pýtal sa so smiechom a znovu presunul pohlaď na šteňatá.

Irisin raj >
Ahvaryan sa ponáhľal smerom k portálu, našťastie dobre vedel, kde presne sa nachádza a teda nebol žiaden problém nájsť cestu späť domov. V tomto momente mohol jedine ďakovať Tiare, že ho vytiahla na tak zaujímavú výpravu ako sa jej vtedy podarilo - odvtedy sa pohyboval vždy skôr len okolo územia Zlatej svorky a popravde mu vôbec nevadilo, že o niečo prichádza. Nie žeby toho bolo veľa, on sám v živote až tak veľa nepotreboval a teda sa ani príliš nesnažil vidieť svet. Teda, nie sám. S Rýdiou veľmi rád trávil čas a vtedy mu ani nevadilo, že sa dostával do území, ktoré príliš nepoznal. Možno by sa znovu mohli pobrať na nejaké pekné miesto a užiť si príjemný výlet.
> Snežné tesáky

Samec sa s ním napokon rozlúčil omnoho skôr ako on sám očakával, ale popravde mu o bolo viac-menej jedno. Nie žeby s Jhinom nemal záujem stráviť nejaký čas, alebo ho otravoval, to rozhodne nie. Skôr len nemal potrebu pútať k sebe vlkov, ktorý evidentne nemali záujem. Mykol teda jednoducho plecami a radšej sa pobral smerom späť do svorky, kde by svojou prítomnosťou mohol aj niečo vykonať. Bol najvyšší čas aby sa skontrolovali zásoby jedla a ešte predtým ako prišla tuhá zima sa nazbieral dostatok potravy s ktorou by mohli prečkať väčšinu zimy ak nie úplne celú. V rýchlosti sa ešte vybral do vody aby sa mohol osviežiť pred dlhou cestou smerom k Zlatej svorke a svojim povinnostiam, ktoré ako hlavný lovec svorky posledný rok má.
> Roklina cez Severné hory a Sokolí zrak

Ahva sedel s takmer až zatajeným dychom, nikdy nepatril k vlkom, ktorí by boli nejako extra nedočkaví, no dlhé pauzy, ktoré mu venoval vlk sediaci pred ním, ho mierne... znervózňovali. Dokonca sa mu napokon ani len nepredstavil, tak ako ryšavý samec predpokladal. Nevadí. Ahvaryan sa stretol už s rôznymi zvláštnymi vlkmi, jedného ďalšieho v pohode zvládne. Na nejaký čas, samozrejme. Ale napokon predsa len! Samcovi zacvakali uši a v očiach sa mierne zažiarili, takže mal česť s Jhinom. Dobre, možno nebude taký divný ako sa zo začiatku zdalo. ,,Teší ma," hlesol napokon zdvorilo aj keď nie príliš z osobného presvedčenia ale skôr pre to aby sa nepovedalo. Keď Jhin znovu zopakoval, presne to čo mu Ahvaryan práve povedal, len ticho prikývol na súhlas. ,,Aj ja poznám len tieto tri svorky, nemyslím si, že sú tu nejaké iné, inak by som o nich počul," mykne plecami. Čo on vedel o tom, že zatiaľ čo sa on tu preháňal po piesku smerom k chladnej vode, kdesi na území ostrovov sa práve formovali nové svorky, alebo už možno aj existovali. On nebol alfa aby vedel, čo sa deje mimo jeho vlastnej svorky, nemal dostatočne veľké konexie nato aby získaval informácie, ktoré neboli práve najjednoduchšie získať.
,,Ja?" spýta sa ho, no bolo mu jasné, že nemá koho iného myslieť. Minimálne nie po tom čo sa s vlčicou fialovej farby rozlúčil. ,,Jedine asi len domov, do Zlatej," odpovedal samcovi, svojmu novému priateľovi. Nasledujúca otázka ho však prekvapila ešte väčšmi. ,,Nevidel, ale ak by som nejakú hľadal, tak by som sa rozhodne pozrel niekde v lese," odpovedal mu s kývnutím hlavou smerom kde by sa mal nachádzať najbližší les. ,,Čo si hladný na veveričky?"

Síce boli na pláži spoločne fyzicky traja vlci, psychicky sa skôr jednalo len o dvoch. Fialová vlčica ležala schúlená v klbku a ani sa na neho poriadne nepozrela, nieto, žeby mu ešte venovala aj nejaké z jej vzácnych slov. Ahvaryan sa nad tým nejako extra nezmýšľal, nemal silu a ani chuť riešiť problémy niekoho, kto na to sám nemá náladu - a tak sa radšej venoval samcovi, ktorý sa zdal byť o niečo viac komunikatívny ako vlčica a to sa mu pozdávalo omnoho viac. ,,Ahvaryan, zo Zlatej svorky," predstavil sa akonáhle sa ho cudzinec spýtal na to, kto vlastne je. Síce ani nevedel, kto sa nachádza oproti nemu, no veril, že sa mu po slušnosti predstaví čoskoro aj on. Snáď sa mu podarí vytvoriť si nejakého nového kamaráta, predsa len posledných pár mesiacov trávil len s Rýdiou a po prípade so Sill s ktorou sa ešte príliš nedalo porozprávať a Ahva už pochopil, že sa to tak rýchlo nezmení. ,,Nechajme ju tak, však ona sa k nám keď tak pridá," prehodil smerom k vlčici a ďalej sa jej už príliš nevenoval. ,,Ty patríš do nejakej svorky?"

Vlci sa zo začiatku stále rozprávali medzi sebou. Ahvaryan si plával vo vode a užíval si ako mu slaná tekutina stekala po tvári a tak mu ochladzovala telo pred nepríjemným slnkom. Samec by svojich spoločníkov aj pozval za ním, nech sa pridajú k jeho zábave, ale obaja vlci nevyzerali keby mali zatiaľ príliš náladu na nejaké zábavné aktivity. Akonáhle však k nemu samec napokon prehovoril, Ahvovi vo vode miestne zakmytal chvost. ,,Preberali ste niečo dôležité? Vyrušil som vás?" spýta sa so záujmom, aj keď povedzme si pravdu, až tak veľmi ho to nezaujímalo. Skôr sa len snažil byť zdvorilý a keď už ich vyrušil tak sa aspoň ako-tak ospravedlniť.
Netrvalo mu dlho kým sa vydral z vody a pomalými krokmi prešiel smerom k jeho spoločníkom. Už keď sa mu podarilo k nim dostať tak nech s nimi prehodí aspoň pár slov predtým ako sa poberie späť do Zlatej svorky aby sa pozrel ako vyzerá špajza, aby vedel čo ma ako vedúci lovec so zimi porobiť. ,,Máme to ale teplo, čo?"

Roklina >
Podarilo sa mu dostať k vode, bohužiaľ však dobre vedel, že sa nenapije. Srsť na chrbte mu ale horela, takmer až cítil plamene oblizujúce jeho kožu. Preháňal, samozrejme ale pocity boli živšie akoby si dokázal priznať. Vlkov nachládajúcich sa na pláži si síce všimol ale skôr ako sa k ním rozhodne prihovoriť, v rýchlosti sa vyberie do vody aby mohol ochladiť svoje svaly. Ponoril sa pod vody a zadržal dych na ako dlho mu to len pľúca dovolili. Mágia vzduchu by mu možno pomohla aj pomohla zadržať dych na dlhšie, momentálne to však nejako extra neriešil. Nezamýšľal sa príliš nad ničím, len si užíval chladnú vodu mora, ktorá ho tak veľmi dobre osviežovala. Až keď sa mu svaly uvoľnili vynoril sa nad hladinu a pohľad mu padol na dvoch vlkov neďaleko neho. Kývol na nich hlavou a uškrnul sa. ,,Nazdar! To je mi ale počasie, čo?"

Tesáky >
Ahva prešiel cez portál a nasledujúce územia pomerne rýchlo, akoby sa preniesol časom smerom do minulosti keď presne touto cestou cestoval s Tiarou. Vtedy to bolo presne po tom ako sa pridali do svorky, kto by bol povedal, že odvtedy prešlo už toľko času? Rok a niečo, to je už predsa len nejaký čas zo života vlka, čo prišiel na nové miesto. Pred pár rokmi by nebol povedal, že on sám dokáže prežiť bez svojich súrodencov. Ich životy boli tak silno prepletené, že iná predstava ako život s nimi pre neho neexistovalo - teraz si už na druhú stranu nedokázal predstaviť, žeby sa vrátil späť do života, ktorý žil kedysi. Ako sa len dokáže pohľad na život zmeniť v rozmedzí niekoľkých mesiacov. Prekvapivé.
> Irisin raj
> Irisin raj