Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Prieliv >
Laby ho niesli až s prekvapivou ľahkosťou a aj na jeho prekvapenie, presun do hôr mu skutočne veľmi pomohol. Vedel, že niekde medzi ich končiarmi by sa malo nachádzať jazero, no on sám nebol príliš dobre oboznámení s faktom, kde presne by sa malo nachádzať. Však už len samotná prítomnosť horského vzduchu ho veľmi pekne ochladila a tak jazero nehľadal ani s nejakou veľkou kŕčovitosťou. Ak ho nenájde bude dobre, ak ho nájde bude ešte lepšie. Skôr ako sa mu však podarilo dostať k jazeru, našiel niečo omnoho zaujímavejšie. Portál! Vedel, že niečo podobné by sa malo nachádzať v horách, s Tiarou cez jeden spoločne prechádzali. Teraz mal príležitosť ísť sám a napokon sa rozhodol využiť to. Jeden malý výlet ho nezabije. Teplo možno, ale výlet určite nie.
> Roklina cez portál

Zrkadlové jazero >
Svorka nebola príliš ďaleko od jeho aktuálnej polohy a teda najskôr zamieril smerom k nej - skôr sa však ešte poriadne natiahol na pláži aby nechal všetku slanú vodu zo svojej srsti vypariť. Teraz, ako bolo každou hodinou teplejšie a teplejšie, bola len jedna vec ktorá by ho dokázala na nejaký väčší čas schladiť. A to bol výlet do hôr, do ktorých sa aj rovno vybral. Jeden či dva dni mimo svorky ho nezabijú a aspoň sa mu podarí ochladiť si svoje telo. Jediné čo mu vadilo bolo, že bol sám. Určite by a mu lepšie chodilo po horách keby mal ako spoločnosť niečo väčšie ako toho otravného operenca, ktorý mu stále lietal okolo zadku. Po dlhej zime si prítomnosť vlka asi obľúbil a razom sa stal jeho stálym spoločníkom.
> Snežné hody

Kočičí luka >
Ahvaryanove predstavy sa splnili takmer do poslednej bodky ihneď ako sa mu podarilo pristúpiť k jazeru. Takmer okamžite sa vrhol k vode aby si mohol schladiť vyprahnuté hrdlo a tekutina mu v tomto momente padla tak dobre, že on sám by nedokázal opísať pocit, ktorý sa mu vytvoril v žalúdku. Našťastie sa však v okolí jazera nachádzalo dosť vegetácie, aby sa dokonca mohol skryť pred slnečnými lúčmi, čo využil ihneď ako sa mu bachor naplnil vodou takmer až po okraj. Od jeho príchodu na ostrov ubehlo už nejakých pár dní avšak k poriadnemu oddychu sa dostal až teraz, keď mal všetky fyziologické potreby pod svojou kontrolou - samozrejme ak by sa mu pred ňufákom objavilo ulovené stehno jelenice, určite by sa príliš nesťažoval. Dobre však vedel, že na území svorky ho čaká jedlo nech sa bude diať čokoľvek a teda bol pokojný.
Zložil sa pod jeden zo stromov a pri myšlienkach na šťavnatú kotletu aj spokojne zaspal.
Spánom mu trval dostatočne dlho na to aby sa jeho telu podarilo poriadne si odpočinúť. Skutočne mohol povedať, že sa vyspal ako malé bábätko a dokonca sa aj ponaťahoval akoby mal znovu len tri roky. Nemal sa kam ponáhľať, to bola pravda - ale aj napriek tomu však bol však čas pohnúť sa ďalej a vrátiť sa domov.
> Prieliv cez Pieščiny

Sakura cez Malé hory >
Ihneď ako sa mu podarilo (zase) zísť z hôr, otvoril sa pred ním krásny výhľad na rozsiahle pláne plné zelenej trávy. Laby mu už od kráčania statočne brneli, avšak za nejaký ten čas odžitý vo svorke si už stihol zvyknúť na ignorovanie mravenčenia. Predsa len ak musí byť nejaká vec hotová, musí sa urobiť aj napriek tomu, že laby protestujú. A tak aj teraz, miesto toho aby si našiel nejaké miesto na pokojný odpočinok, radšej ďalej kráčal lúkou, ktorá akoby sa nikde nekončila a on sa musel dostať z jej začiatku na koniec - ktoré miesto však bolo ktoré? To bola otázka, ktorej rozlúštenie nebolo vôbec podstatné a tým pádom sa nad ňou samec ani príliš nezamýšlal. Skôr sa mu páčila predstava vody, v krorej sa v diaľke odrážalo slnečné svetlo ako od zrkadla. Miesto toho teda aby zastal a odpočíval ako bol vyknutý, radšej pridal do kroku aby sa do svojej finálnej destinácii dostal čo najskôr. Predsa len jazero a jeho okolie bude lepším miestom na odpočinok ako lúka s vysokou trávou v ktorej sa môžu nachádzať Boh vie aké malé potvory. To bola ďalšia vec nad ktorou sa radšej nezamýšľal.
> Zrcadlové jazero

Malé hory >
Hory prešli do lesa tak pozvoľne, že si to Ahvaryan zahĺbený do myšlienok ani poriadne nestihol uvedomiť. Sledoval zem ďaleko pred sebou avšak jeho oči neboli príliš sústredené, rovnako ako jeho myšlienky, ktoré si to šinuli oblohou spoločne s mračnami, ktoré sa mu preháňali nad hlavou. Akonáhle sa mu však pohľad rozjasnil, od prekvapenia takmer až zjojkol - klamal by, ak by povedal, že počas svojho života už niekedy videl ružové stromy. Je síce pravda, že ak existujú stromy so zlatými listami, je veľmi možné a dokonca aj dosť pravdepodobné, že budú existovať aj stromy s úplne inými listami. Ako napríklad aj tieto, ružové. Ahvaryan na ne hľadel pomerne prekvapene, pravda bola však taká, že sa na ne skôr nedokázal vynadívať a odtrhnúť pohľad od ich krásy bolo pomerne náročné. Aké len vôňa musela panovať tunajším lesom na jar, keď všetko kvitlo a voňalo? To bola otázka, ktorá mu vŕtala v hlave a on na ňu nedokázal odpovedať. Bohužiaľ tento rok sa mu už dané ročné obdobie podarilo prepásnuť, nezostávalo mu teda nič iné len počkať na ďalší rok a dúfať, že sa mu podarí spomenúť si - alebo skôr, že sa mu podarí nezabudnúť.
>Kočičí luka cez Malé hory

Písčiny >
Vrchy ku ktorým sa blížil vyzerali z diaľky omnoho vyššie ako sa mu zdali teraz. On sám by ich možno ani horami nenazval, maximálne tak kopcami, ktoré sa týčili nad planinami len chabý kúsok nad morom akoby len čakali kedy ich pohltí voda. V momentálnej situácii sa aj on cítil vydaný napospas osudu, keďže poriadne nevedel kde sa nachádza. Zo začiatku mu prieskum prišiel ako celkom dobrý nápad ako zabiť čas, no teraz keď si začínal uvedomovať, že ho samotný prieskum ani tak moc nebaví... začínal si priať aby s ním bola Tiara, ktorá urobila cestovanie aj pre neho omnoho zábavnejším ako čakal. A ak nie Tiara, rozhodne by nijakým spôsobom nepohrdol prítomnosti Rýdie s ktorou tak veľmi rád trávil čas. Bude jej o tomto výlete musieť porozprávať okamžite ako sa mu podarí dostať svoje laby späť do Zlatého lesa a územia jeho svorky, určite sa jej jeho slová zapáčia a napokon bude chcieť toto miesto preskúmať aj ona! A vtedy príde on ako statný sprievodca. To bol ale nápad!
> Sakura

Prieliv >
Prechod cez vodu bol pre Ahvaryana omnoho náročnejší akoby sa mu na prvý pohľad zdalo. Je síce pravda, že slaná voda nadnáša lepšie ako tá sladká avšak nie je to práve najväčšia výhra tak či onak - a najmä keď si niekde v polovici cesty uvedomíte, že vlastne aleže vôbec nemáte radi slanú vodu. Takmer sa zadrhol ako sa mu po prvý raz dostala do tlamy a nedokázal tú nepríjemnú pachuť ani za Poseidona dostať preč. Predsa len vymývať si slanú vodu slanou vodou nie je práve najlepší nápad, nejeden to však aj tak urobí, najmä z dôvodu, že si to v prvom okamihu nie príliš uvedomí. Podvedomá reakcia, ktorú by urobil znovu ak by sa dostal do rovnakej situácie v akej bol teraz.
Ihneď ako sa mu podarilo dostať na piesočnatý breh malého ostrova, ktorý videl v diaľke, otriasol sa od prebytočnej vody, ktorá sa mu zachytila na srsti. Prvé pohľady samorejme venoval do vnútrozemia kde dúfal, že uvidí jazero alebo možno aj riečku či potôčik ... Nič však nevidel okrem hôr, ktoré sa pred ním rozprestierali. Nemal teda príliš veľkú možnosť ako sa len vybrať smerom k nim a dúfať, že na úpätí sa nájde niečo pitné. Alebo jediteľné.
> Malé hory

Zubria pláň >
Dostal sa k vode a takmer okamžite sa do nej vrhol. Ani nie ak z dôvodu, žeby sa chcel dostať čo najskôr na druhú stranu, ale skôr preto aby sa mu podarilo ochladiť oslnený chrbát. Slanú morskú vodu nemal príliš veľmi v láske ale nič lepšie momentálne pri sebe nemal aby sa mohol ochladiť. Silno scvakol zuby aby sa mu medzi ne nedostala voda a ponoril sa čo najnižšie mohol. Aj napriek faktu, že slnko už plne vládlo na oblohe, voda v nižších miestach bola chladná, dostatočne na to aby sa jeho telo podarilo oprostiť od pocitu, že mu chrbtica snáď aj exploduje. Keď už bol vo vode tak sa pomaly ale isto aj pobral smerom dopredu na miesto určenia, kde mal naplánované ísť od začiatku. Predsa len, keď sa spojí príjemné s užitočným, všetko ide razom omnoho lepšie
> Piesčiny

Zlaťák >
Nebolo najmenším tajomstvom, že Ahvaryan nenávidel leto ešte viac ako zimu. Jeho telo obalené tukom bolo lepšie prispôsobené zvládaniu teplôt pod nulou než teplôt nad dvadsať stupňov - aj keď bola pravda aj samotný fakt, že kúpanie bolo rozhodne lepšie ak ti neodmŕzali nohy od chladnej vody. A to sa dalo skôr počas neskorej jari a leta ako v zime, povedzme si pravdu. Teraz však ako mu slnko pieklo na chrbát, ktorý bol ešte k tomu všetkému aj príjemnej takmer-čiernej farby .... Aj napriek tomu že sa mi ťažko dýchalo, pokračoval na svoje vlastné pomery pomerne rýchlo. Dúfam že ihneď ako sa dostane k oceánu podarí sa mu ochladiť vo vode. Dobre vedel ktorý s norom má ísť a preto malo svoju cestu dobre naplánovanú. Nemal sa kde stratiť, nemal kdd zle odbočiť a teda mohol postupovať rýchlo. Okolie Zlatej svorky poznal už takmer tak dobré akos voje topánky. Ak by nejaké mal, samozrejme.
> Prieliv cez Hmlistú pláň

Nebolo príliš veľkým prekvapením, že oddych u Ahvaryana trval dlhšie ako len chvíľku. Poriadne ani nevedel ako dní okolo neho prechádzajú a on si spokojne oddychoval na mieste ktoré sa mu tak páčilo a mal naň dobre spomienky - nie len vďaka sebe, povedzme si pravdu. Niekedy je však veľa aj na slona a nebolo inak ani v tomto prípade. Aj napriek tomu že vo svojej svorke už od lovu nebol, aj tak sa mu tam ešte nechcelo vracať. Mal dojem akoby to tam už všetko poznal a dobrodružná nálada ho neprechádzala ani po riadku v bažinach. Ešte že mal Ahvaryan pomerne zlú pamäť a nespomínam si na to ako veľmi sa zaprisahal že už nikdy nebude skúšať nové veci a ani sa nepohne na miesta kde predtým nebol. Tiara by bola z neho skutočne smutná ak by zistila, že sa z neho stal taký starý držgroš.
Vedel že na severe sa nachádza ešte nejaký ostrov na ktorého zem ešte labu nepolozil, vybral sa teda smerom hore aby mohol povedať Tiare že už videl skutočne všetko.
> Zubria pláň cez Baštu

Mangrovy cez Bažiny >
Aj napriek tomu, že Ahavaryan miloval jazerá a Zlaťák zo všetkých najviac, ešte nikdy sa nevrhol do jeho vody tak nadšene ako v tomto momente. Čím viac sa vzďaloval od mokradí, tým sa jeho srsť zdala byť ťažšia a ťažšia. Samozrejme, že sa jednalo o schnúce bahno, ktoré sa na ňom zachytilo nie len v momente keď sa prednými labami zarazil hlboko do bahna. V tejto chvíli už však nebolo absolútne podstatné čo sa stalo - ako sa vraví, čo sa stane v bažinách, to zostane v bažinách a Ahvaryan na tieto slová s celkom veľkou radosťou pristúpil, najmä teda z dôvodu, že na seba nebol príliš hrdý. Rozhodne zažil vo svojom živote aj lepšie dni, nebude klamať. Aspoň sa mu však podarilo vytvoriť si spomienku, ktorú bude môcť rozprávať svojim vlčatám ak raz vôbec nejaké bude mať.
Jediné na čo sa však teraz sústredil bola teplá voda okolo jeho srsti, ktorá mu omývala zaschnutú hlinu zo srsti. Vlnky ktoré vytváral na hladine jazera vánok mu narážali do tela a on si užíval slnko pražiace mu na hlavu.

Bažiny >
Všetky ilúzie o mieste kde sa dostal sa mu rozpadli v momente ako sa mu podarilo hlavou zaraziť do bahna. Ani nevedel ako sa mu pred nohami zem zmenila na vodu, no razom okolo neho nielen že bola samá voda ale kamkoľvek sa pozrel, nikde nevidel nič čo by mu povedalo kde sa nachádza ďalšia zem. Nespokojnesa vytiahol z nánosov, ktoré sa mu nalepili na srsť pomaly ako lepidlo a stekali mu po hlave - po tejto vychádzke bude skutočne potrebovať poriadny kúpeľ a možno by sa zišla aj nejaká voňavka ak také niečo vôbec vo vlčom svete existuje.
Bolo by skutočným klamstvom ak by v tomto momente Ahvaryan povedal, že svoj výlet nevzdal. Nie že sa mu fyzicky nechcelo (čo ale aj bola pravda), reálne nemal najmenšiu chuť pokračovať čo i len o pár metrov ďalej ako bolo potrebné. Tunajšia príroda sa mu skutočne bridila a on nemal záujem zostávať ani o sekundu dlhšie - aj napriek tomuto pocitu však ešte pár sekúnd zostal sedieť v zakalenej vode premýšľajúc načo sa vôbec vybral na objavovanie, ktoré ho zatiaľ ani na desať minút nebavilo. Nevadí. Aspoň bude vedieť, že to nie je pre neho a má si radšej dávať pozor na lovenie v ktorom je skutočne dobrý.
> Zlaťák cez Bažiny

Zlaťák >
Netrvalo veľmi dlho kým sa mu podarilo pochopiť, že si vymyslel jednu z najväčších hovadín akú mohol. Ihneď ako sa mu laby prvý raz zaborili do nepríjemne páchnuceho bahna, ktoré sa mu lepilo na srsť. Takmer sa v tomto momente rovno aj otočil na labe a vykašlal sa na celý prieskum - avšak pre vlastné psychické dobro sa rozhodol, že bude pokračovať ešte ďalej ako si zaumienil predtým. S ušami pevne stiahnutými k hlave teda pokračoval po tvrdšom chodníku, ktorý si to šinul pomedzi nenápadné jazierka s nepríjemne rozbahnenou vodou.
Príliš sa ani nezamýšľal nad vecami, ktoré sa nachádzali okolo neho a radšej spokojne klusal ďalej a dával pozor aby nejakou veľkou náhodou nezišiel z chodníka ktorý mu pripadal ako jediná pevná vec pod nohami, ktorej mohol veriť - do akej miery tomu však aj tak bolo bola úplne iná otázka na ktorú nepoznal odpoveď a snáď sa ju ani nedozvie tým horším spôsobom. Cvakol teda zubami, oči poriadne sústredil na miesta pred sebou a pokračoval ďalej.
> Mangrovy

Bašta >
Ahvaryan si užíval pokojný deň presne tak ako to mal rád - odpočinok pri šume vody z jazera. V jeho predstavách neexistoval lepšie strávený deň ako bol práve tento. Ihneď ako sa mu podarilo pristúpiť k brehu, zvalil sa na drobné kamienky a nechal slnko aby mu pieklo na srsť. Uši sa mu zapĺňali zvukmi posunujúcich sa vlniek, ktoré na hladine jazere vytváral jemný vánok. Deň skutočne nemohol byť lepším. Teda až na fakt, že samec bol pripravený ísť na miesto kde ešte nikdy predtým nebol. Dobre vedel, že na ostrovoch existuje ešte veľa lokácií na ktoré sa mu nepodalo položiť svoju labu a preto sa rozhodol, že dni bez svorkovských povinností využije k vlastnému osobnému rozvoju a poberie sa niekam na prieskum aby mal aj on presné zdanie kde sa čo nachádza a najmä ktorým miestam sa má pre svoje vlastné osobné dobro vyhnúť. Zlaťák to teda rozhodne nebol, práve naopak. Bolo dosť pravdepodobné, že keď ho hľadáte, tak Ahvaryana nájdete natiahnutého práve tuna. Dnes ho však nikto nejako extra nehľadal a tak sa teda mohol vybrať naprieč svojmu osudu rovno do neznámych končín ostrovov.
> Bažiny cez Baštu

Zlatá svorka cez Zlatý les >
Ahvaryan aj napriek svojej veľkosti sa presúval pomerne rýchlo. Mal namierné k Zlatému jazeru, ktoré chcel skontrolovať ešte predtým než by Rýdii navrhol, žeby sa na dané miesto mohli ísť spoločne pozrieť. Predsa len nechcel aby sa niekam spoločne vybrali a následne by o bolo celkom slušné sklamanie - na takú udalosť by len veľmi nerád spomínal a teda nenechal žiadnu náhodu aby sa mu prešmykla pomedzi laby a on sa potom musel hanbiť pred všetkými čo by sa to eventuálne mohli dozvedieť! Tráva okolo neho mu siahala takmer k ramenám, aj napriek tomu, že on sám bol pomerne vysokým vlkom. Slnko sa už pobralo na svoju letnú cestu a všetko naokolo neho takmer až vrelo - tohtoročné leto bude skutočne zaujímavé a to nie len svojou teplotou.
> Zlaťák