Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ahvaryan sa vzdialil od svojich dvoch spoločníčok a nechal ich precvičovať si mágiu. On sám mal na programe ďalšie veci a veril, že Rýdia sa spoločne so Sill dostatočne dobre zabavia na to aby nepotrebovali jeho plnú pozornosť. Veľmi rád s nimi trávil čas a teda mu ani nebolo najjednoduchšie zase odísť aj keby chcel zostať s nimi. Rýchlym pohybom hlavy sa s nimi rozlúčil a pobral sa po svojom smerom do Zlatého lesa, ktorý už bol veľmi pekne nie len rozkvitnutí. Prechádzalo sa mu dobre, rýchlo a on sám sa spokojne presúšal po okolí aby sa mohol dostať na miesto kde sa dostať potreboval - teda nepotreboval ale chcel. Aj tak však už v mysli premýšľal nad tým ako sa mu podarí znovu stretnúť v hnedou vlčicou a aké zaujímavé veci spoločne zase zažijú. Možno by nebolo na škodu znovu spoločne navštíviť Zlaté jazero? Najmä teraz keď už dávno nie je v zajatí ľadu.
> Bašta cez Zlatý les

Ahvaryan nedostal odpoveď čo mu predsa len napokon bolo odpoveďou aj bez slov. Možno sa opýtal tak trochu príliš napriamo, no kdesi hlboko v duši dúfal, že sa mu konečne podarí započuť šteňací hlas, ktorý patril vlčici, ktorú si za posledné mesiace tak obľúbil. Nestalo sa tak a tak teda jemu aj Rýdii nezostalo nič iné len sa domnievať a dávať omnoho väčší pozor na reč tela šteňaťa než by museli ak by sa jednalo o niekoho iného. ,,Oh, ty už si sa začala učiť mágii?!" vyhŕkol bez toho aby čakal na odpoveď čo by v tomto ohľade bolo aj celkom zbytočné, povedzme si pravdu. On sám nikdy nebol v okolí vlčiat a teda nemal najmenšiu predstavu kedy sa u nich začnú vyvíjať či otvárať ktoré aspekty ich života. Ešte dobre, že mal príležitosť nejaké veci sa naučiť skôr ako bude hodení priamo do vody - ak sa vôbec niekedy do takého stavu vôbec dostane, kto vie. ,,Ty si mi ale šikovná!" snaží sa ju povzbudiť v učení sa nových vecí, predsa len to patrilo do života vĺčat a nemohla sa nechať len tak zlomiť. V momente ako sa tomu poddá sa stane dospelým vlkom. ,,Ukáž čo ešte dokážeš! Dokážeš zodvihnúť aj ten väčší kamienok?"

Vlci naokolo neho sa nahrnuli na srnu, že pomaly ani nezostal volný priestor, ktorého by sa mohol chytiť. Nechal ich teda pracovať ďalej a on sa mierne odtiahol ďalej aby im nechal priestor urobiť čo mali.,,Atrox, Rhaax zvládnete to sami, že?" spýtal sa ich aj keď veľmi dobre poznal čo mu odpovedia. Nemal najmenších pochýb, žeby to oni dvaja zvládli bez problémov a teda sa ani neostýchal nechal to na nich. Akože, určite by to zvládol aj on, ale kde je dostatok vlkov nemal potrebu sa pchať. Bude mať novu príležitosť na svoj kúsok slávy aj keď možno nie dnes. ,,Zostanem tu nejakú chvíľu so Sill, ďakujem vám moc za lov," prebehol okolo nich aby im dal vedieť čo plánuje a tak ho nemusel po prípade čakať alebo tak. Aj keď to možno nebolo podstatné. Napokon hodil pohľad na Rýdiu, dúfajúc, že sa rozhodne zostať s nimi, no ak sa jej radšej chcelo ísť do úkrytu spoločne s bratmi, nebude jej brániť. Predsa len sa môže vrátiť kedykoľvek sa jej bude chcieť. ,,Počítam s vami aj nabudúce," zasmial sa, no to už zostal stáť v lese spoločne so šteňaťom počas toho ako sledovali vlkov miznúť medzi stromami.
Pozrel smerom na šteňa. ,,Tak čo, ešte stále nerozprávaš?" spýta sa jej neočakávajúc odpoveď. Avšak pre istotu.

Ustarostene sledoval Tiaru, ktorá zásah od srny dostala v plnej sile - bolo mu síce jasné, že malé zranenia sú na lovoch vždy prítomné, no akosi sa ešte príliš nezmieril s pocitom viny, že za zranenie svojej priateľky môže on. Ubezpečila ho však, že je v poriadku a tak ju radšej nechal spať aby sa jej telo postaralo o všetko o čo sa malo. Predsa len niekedy práve ono samé vie čo je vlka najlepšie a netreba mu odporovať.
Pohľadom v rýchlosti našiel Rýdiu, ktorá sa zatiaľ ešte príliš ďaleko nevzdialila. Pobral sa k nej aby sa uistil či sa aj jej niečo stalo, no skôr ako sa stihol spýtať prikradla sa k nim ďalšia vlčica, ktorá sa však lovu neúčastnila. ,,Sill vitaj," pousmial sa na ňu a otretie o srsť jej vrátil položením hlavy na tú jej. Pohľadom však prešiel späť na hnedú vlčicu. ,,Tebe sa nič nestalo že?" spýtal sa jej, no v tomto momente sa z neho zase stal pestún mláďaťa alfy. Teda nie len on ale aj jeho spoločníčka - boli v tom zase spolu a popravde.. Ahvaryanovi sa to aj celkom pozdávalo. ,,Sill, to je srna, ktorú sme teraz ulovili. Teraz by sme ju mali odtiahnuť k nore aby sa mohli najesť aj ostatní členovia svorky," vysvetlil jej a pomalým krokom prešiel k úlovku. Teraz už len vymyslieť ako srnu dostať z miesta A na miesto B.

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů: 6
Postavení: sigma
Povýšení: -
Funkce: -
Aktivita pro smečku: narodila sa
Krátké shrnutí (i rychlohry): Rhys sa narodila a začala spoločne so súrodencami skúmať okolie úkrytu.
Bobříci: -

Meno vlka: Azrael
Počet príspevkov: 11
Postavenie: sigma
Povýšenie: -
Funkcia: zatiaľ žiadne / bude opatrovateľom s nejakým viac cool menom.
Aktivita pre svorku: Pridal sa do svorky, spoznáva nových členov a skúma územie.
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): Azrael sa pridal do svorky, strávil nejaký čas v úkryte svokry a od Liss dostal poverenie zničiť nejaké rastliny. Kým sa však dostal do hôr stretol Sara, ktorý sa pridal k jeho ceste.
Questy svorky: -

Meno vlka: Kayseri
Počet príspevkov: 10
Postavenie: sigma
Povýšenie: -
Funkcia: zatiaľ žiadne a ani žiadne neplánuje
Aktivita pre svorku: Roznáša povedomie o svorke
Krátke zhrnutie (i rýchlo hry): Kayseri sa zase vybrala na prieskum pri ktorom stretla Cinder, ktoré rozpovedá o svorke do ktorej by sa mohla pridať.
Questy svorky: -

Všetko sa zomlelo pomerne rýchlo, ako to predsa len pri lovoch býva - nie vždy sa ti dostane čo i len pár sekúnd k dobru, ktoré by si mohol použiť na rozmýšľanie o svojom ďalšom kroku. Preto nebolo žiadnym prekvapením, že pri návale adrenalínu si ani poriadne nevšimol čo sa udialo v prvej loveckej skupine. A možno to tak aj bolo dobre, aspoň sa jeho hlava nemusela zaobaerať aj tým, že jedna jeho vlčíc dostala poriadnu kopačku od jelenice nespokojnej so svojim životným údelom. Samci mali však v tomto momente úplne iný problém.
Atrox neváhal a vrhol sa na korisť takmer okamžite ako mohol, vďaka jeho sile sa mu ju nielen že podarilo spomaliť, ale s tak výrazne poranenou nohou jej beh už nebude tvoriť veľký problém. Ahvaryan sa vrhol za ním, avšak vďaka svojej stavbe tela nebol príliš mrštný a rýchly - aj napriek tomu sa mu podarilo dostať k zadnej nohe lane a vyraziť ju z rovnováhy. Spolupráca všetkých troch vlkov bola ukončená skutočnou odmenou, netrvalo ani ďalších päť sekúnd a srna ležala s prepadnutou lebkou na zemi. Nehybne a teraz už aj pokojne - čo iné jej zostávalo?
Ahvaryan nadšene pozrie na vlkov okolo seba, pohľad mu pritom najskôr spadne na svojich dvoch spoločníkov. ,,Skvelá práca všetci!" vyhŕkne, no skôr ako stihne ešte o niečo viac oslavovať, oči mu spadnú aj na Tiaru. ,,Tiara!" jemným poklusom prebehne k nej. ,,V pohode si?"

Všetci traja sa dostali na miesto určenia v ten správny čas. Ich viac-menej pomalý krok sa dokázal vyrovnať s behom vlčíc, ktoré im naháňali potravu na správne miesto - teda budúcu potravu, ktorá ešte stále chodila, dýchala a najmä sa vzpierala. Dvaja bratia, ktorí ho nasledovali však držali pohromade a bolo vidno, že daný lov berú skutočne vážne a nenechajú si ho len tak pokaziť. Aj tak, kto bol on aby pochyboval a zakazoval? Najmä teraz, keď bol toto jeho prvý lov a poriadne vlkov zo Zlatej ani nepoznal. Čo bola škoda, avšak stále mal dostatok času na to by ich spoznal. Predsa len sa nechystal opustiť svoju skupinku, to by nikdy neurobil. ,,Dobre, nechajme to tak," zakončil rozhovor o problémoch samca, ktoré momentálne ani neboli príliš podstatnými. hlavne aby im kvôli ním neušla korisť a všetko bude v poriadnu. Absolútnom.
Skôr ako však stihol povedať niečo ďalšie, v diaľke sa bolo možné počuť nezameniteľné zvuky, ktoré sa spájali s naháňačkou na život a na smrť. ,,To čoskoro zistíme," odpovedal na Atroxovu otázku v rýchlosti lebo sám nevedel čo má presne očakávať. ,,Už prichádzajú!" nadšene nadskočil a chvost sa mu pobral do vzduchu. Zatiaľ im to vychádzalo a snáď aj do konca bude - predsa len ich nedelilo až tak veľa času. Na poslednú otázku odpovie neskôr, v lepší čas keď sa bude vedieť lepšie sústrediť. Teraz museli dávať pozor na srnu, ktorá práve vybehla z lesa nasledovaná tromi vlčicami. Ahvaryan by klamal ak by povedal, že niekedy videl väčšiu jelenicu.

Ich malá lovecké skupina sa rozdelila do dvoch ešte menších skupín a pomaly sa rozliezli v lese. Traja samci zostali vo svojej spoločnosti a z miesta A sa museli dostať na miesto B pri pláži na juhu územia Zlatej svorky. Zatiaľ čo Ahvaryan klusal vpredu, jeho dvaja spoločníci sa držali pri sebe a jeho samotného začínali hrýzť myšlienky, ktoré mu do hlavy vložila Tiara. Dobre jej slová počul aj keď na ne priamo nezareagoval a radšej ich nechal zožierať jeho myseľ ako malé nepríjemné chrobáky. Nedalo mu to a tak sa po pár minútach skutočne otočil a pozrel na bratov, ktorí kráčali za ním. ,,A si v pohode teda?" spýta sa pomerne ustarostene, aj keď mu na zdravotnom stave samca až tak moc nezáležalo. Predsa len ho nepoznal viac ako z pohľadu - ale keďže mal práve dnes za nich akúsi zodpovednosť, nedalo mu aby to všetko nechal len tak. ,,Lebo to čo vravela Tiara.." pokračoval, no napokon nedokončil a radšej sa vrátil späť do kroku aj keď sa neponáhľal už tak veľmi ako predtým. Mali takých 10 až 20 minút kým sa vlčiciam podarí nájsť stádo a aj vybrať nejakého správneho jedinca.

Ahvaryan sa už takmer začal pomaly poberať na dohodnuté stanovisko avsak bol zastavený vlčicou, ktoru videl pred pár minútami odchádzať smerom do lesa. Kývol jej hlavou a napokon zastal aby sa k nim mohla aj ona pridať. ,,Práve v čas," pousmial sa a v rýchlosti pozrel okolo seba. Už sa ich nazbieralo celkom dosť, možno sa im napokon podarí uloviť aj niečo viac ako len jedného smutného jeleňa, ktoreho by ulovili v menšom počte. Napokon predsa len lov svorky je o spolupráci a ak spolupráci dobre zariadite, dá sa získať omnoho viac akoby ste mohli čakať. Akonáhle však Tiara prenesie svoju otázku, ktorá síce nebola mierená jemu, musí za čakať ušami. Pozrie na žltošedého vlka avšak ten nijako extra nereaguje a on sám nemá dostatočné vysoké postavenie aby mohol ovplyvniť jeho rozhodnutia.
Jemné si odkašlal a pozrel späť na Mireldis. ,,Ja som Ahvaryan," predstavil sa aj on, aj keď mal dojem, že sa obaja už poznajú. Aj keď možno nie práve najosobnejšie, ale určite sa videli na jednom či druhom svorkovskom stretnutí. ,,Dobre teda, pôjdeš s Tiarou a Rydiou, budete naháňať jelene smerom k pobrežiu, kde sa o to už potom postaráme my," vysvetlil jej v rýchlosti a zhlboka sa nadýchol. ,,Na svoje miesta," kývol hlavou a on sám sa pobral medzi stromy Zlatého lesa aby sa spoločne s dvomi šancami pobral na miestk kde boli dohodnutý.

,,Uvidíme koľko sa nás nazbiera, ale myslím, že pomocná laba sa vždy zíde," odpovedá na slová Rýdie a už sa aj obzerá okolo seba. Pekných pár vlkov sa nazberalo a on teraz môže počítať tak s piatimi vlkmi, spoločne so sebou samým, ktorý sa na lov vyberú spoločne. Jeho prvý lov a rovno dostal toľko pomocníkov? Takmer toľko čo bolo jeho súrodencov, len čo je pravda a tak sa razom cíti akoby sa vrátil v čase. ,,Ak teda počítam aj teba, tak sme tu zatiaľ štyria. No myslím teda, žeby sa nám fakt hodila nejedna labka navyše" šepne jej, keď už sa pomaly ale isto vlci začnú schádzať okolo ich malej skupinky. Ahvaryan sa vyrovná len aby pôsobil o čosi.. vznešenejšie? a poberie sa teda vlkov okolo seba akosi privítať. ,,Ahojte," odzdraví ich jedného po druhom a počká kým sa všetci priblížia dostatočne na to aby ho počuli poriadne a zreteľne bez toho aby na nich musel húkať. ,,Tak vás teda vítam na dnešnom love - nie je nás síce veľa ale bude to veľmi pekne stačiť," oznamuje im nadšene a už sa mu v hlave isto zvíja had plánu, ktorý si pre nich pripravil. A to ani nebudú musieť ísť príliš ďaleko - jar už predsa len začala a o je pre jeleňov väčšia pochúťka ako novorašiace listy stromov a krov?
Zhlboka sa nadýchol aby sa poriadne pripravil. ,,Môj plán je nasledovný: rozdelíme sa na dve skupiny," oznámi vlkom. To však nie je všetko čo im chcel o ich nasledujúcej výprave povedať. Ešte mal toho veľa pripraveného. ,,Baby, Rydia a Tiara pôjdu ku stádu, kde využijú svoju rýchlosť a svižnosť aby oddelili najväčšieho jedinca a začnú ho hnať k pobrežiu," vravel ďalej, ,,Tam na nich budeme čakať my traja a zviera strhneme. Traja s ním nebudeme mať žiaden problém som si istý." V rýchlosti presunul pohľad po skupinke vlkov. ,,Rozumeno?"

Celkom jednoducho si všimol, že sa Rýdia po jeho zavytí necítila príliš vo svojej koži a až neskoro si uvedomil, že možno nebol práve najlepší nápad reagovať tak zhŕklo. Uši mu jemne klesli k lebke a on sám si v ďalšom momente nebol príliš istý či urobil to najlepšie rozhodnutie akoby mohol, nemohol však vrátiť späť čas, tým pádom ani nemal príliš veľa chute plakať nad rozliatym mliekom, najmä v čase keď sa po jeho zvolaní pomaly aj začínali schádzať nejaký vlci, ktorých videl pod stromami neďaleko seba. ,,Vieš, že keď nechceš ísť na lov, tak nemusíš," upozornil ju s vedomím, že jeho spoločníčka príliš lovenie neobľubovala. Však predsa len ich prvý spoločný lov bol v celku zaujímavý- minimálne Ahvaryan naň celkom s radosťou spomínal. ,,Určite to rýchlo vyriešime a potom sa môžeme trebárs stretnúť v nore alebo tak?" navrhoval jej ďalej, no nebol si príliš istý čo Rýdia ďalej plánuje robiť. Predsa len napokon už musel odísť, keď sa na lov dal a popravde sa už aj celkom tešil.

Ich rozhovor sa stále točil okolo lovenia až to samotnému Ahvaryanovi nedalo. V žalúdku mu už škvŕkalo nejaký čas, no nikdy sa sám neodhodlal na väčšiu korisť než bol nejaký lumík alebo maximálne zajac. Dobre vedel, že v jednote je sila a on sám o sebe by nemal najmenšej šance - jednoducho nebol uspôsobený, alebo skôr zvyknutý, na život osamote. ,,Keď už sa bavíme o tom love, asi by bolo fajn aj nejaký zorganizovať," už ho nebavilo čakať a tak sa rozhodol lov zobrať do vlastných láb. V rýchlosti zaklonil hlavu a zavyl aby ho počul každý čo bol v jeho dosluchu a mal možnosť sa k nemu pripojiť. Skôr ako sa však niekto stihol k ich malej spoločnosti pripojiť, vrátil sa do konverzácie k Rýdii.
,,Všetky tie práce znejú ale dosť zaujímavo," jemne naklonil hlavu a zamyslel sa. ,,Možno by si si mala raz odchytiť Aeta aby si sa s ním poradila. On bude najlepšie vedieť čo vo svorke v tejto dobe potrebuje," navrhne jej riešenie, no sám si nie je príliš istý ako by to malo ďalej pokračovať. Však uvidí, predsa len Aet bude o svorke vedieť omnoho viac ako nejaká obyčajná kappa, či čo vlastne bol. ,,Ale myslím, že posol by sa ti hodil, energie máš na neho dosť."

Rýdia mu ďalej rozprávala o bratovi a on pozorne počúval. Akonáhle povedala jeho meno musel sa na pár sekúnd zamyslieť - avšak aj napriek tomu, že sa snažil, nedokázal prísť na žiadnu spomienku spojenú s týmto menom a to teda znamenalo len jediné. ,,Oh tak toho nepoznám, ale keď budem mať príležitosť, rozhodne sa s ním rád stretnem," navrhne jej, aspoň mal takto dôvod znovu vyhľadať jej spoločnosť keď bude alebo možno aj nebude mať čas. Ako jeden tak aj druhý. ,,Určite! Zlatá potrebuje viac statných vlkov, ktorí jej dokážu niečo ponúknuť," vraví na margo jej brata. Napokon ktovie čo to bolo za vlka a akú mal povahu a životné ciele. Aj keď je dosť možné, že sa vlci počas svojho života menia - zrovna teda Ahvaryan nemal príliš čo vravieť vzhľadom na svoju minulosť. Každý si zaslúžil ďalšiu šancu. ,,Ako dlho ste sa vlastne nevideli? Už to museli byť roky, nie?"
,,Hej, ja tiež. Aká je tvoja práca vôbec? Nespomínam si, žeby sme sa o tom niekedy bavili popravde," pohliadne na ňu znovu. Nespomínal si, žeby sa niekedy o tomto aspekte svorky rozprávali, avšak pravda môže byť aj taká, že jeho pamäť hrala triky nie len na neho ale aj na všetkých naokolo. Ak to vôbec bolo možné. ,,Ja som lovec, neviem či som ti vravel," hovoril ďalej so širokým úsmevom. Mal svoju prácu rád a bol hrdý, avšak nemal príliš veľa možností ako sa ukázať či už pred alfom alebo akýmkoľvek členom svorky. Rýdia bola v tomto momente asi jediná, ktorá ho kedy loviť vôbec videla.
Ihneď ako sa ich konverzácia opäť stočí smerom k alfám, poobzerá sa akoby čakal, že sa razom objavia za jeho chrbtom na štýl ,,spomeň čerta a čert za dverami". Bohužiaľ neuvidel ani jedného z nich a ani ich šteniat. ,,Popravde to tak vyzerá. Ani ja som ho poriadne nevidel odkedy sme mu odovzdali to vĺča. Celkom by ma zaujímalo ako sa jej darí, už musí byť celkom veľká," uškrnie sa. Deň strávený so Sill a Rýdiou bol jeden z najčastejších na ktoré spomínal.

S nadšením počúva čo má Rýdia na srdci a snaží sa ju príliš neprerušovať. Pomalými krokmi sa však poberá na kráčanie po lese aby nestáli stále na jednom mieste. Predsa len aj keď na nich už slnko svietilo pomaly ako v lete, chladný vánok stále prinášal zimu, ktorá mu nebola príliš po chuti. Už aby sa aj vietor pobral do večných lovíšť a mohli si užívať iba slnko medzi stromami. ,,Hej? To je ten.. ako sa volá?" nedokázal si spomenúť, či mu Rýdii pri ich prvom stretnutí hovorila aj mená svojich súrodencov. Aj keď vtedy ešte nemal najmenšieho tušenia, že skončia spolu vo svorke, a teda možno ak mu ich aj povedala, jednoducho ich vypustil z podvedomia a tieto informácie presunul na druhú koľaj. ,,Čo sa plánuje pridať aj on k nám do svorky?" spýta sa jej so záujmom keď mu oznámi, že sa zaujímal o les. Alebo teda ona mu ho ukazovala. Malý detail na ktorom príliš nezáležalo. ,,Wow, to ste si to teda užili normálne," pokrúti takmer až neveriacky hlavou a smeje sa pri tom. Aspoň niekto mal celkom dobrý vzťah so svojou rodinou - aj keď on mal svojich bratov a sestry rád, ich vzťah bol ... prinajmenšom nevšedný.
,,Dúfam, že sa aj my dostaneme na nejaké výpravy keď bude dosť času na to," podotkne nenápadne. Veľmi rád trávil s danou vlčicou čas. Keď bol s ňou všetko sa razom zdalo akési ružovejšie a jej energia sa prenášala často aj na neho. Jednoducho na neho mala celkom dobré účinky. ,,Ale myslím, že teraz by som mal nejaký čas stráviť vo svorke, aby sa nepovedalo, že sa len priživujem," povzdychne si s úsmevom a pohľad presunie na spoločníčku. ,,Nevidela si niekde Aeta a jeho partnerku?"