Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Nečkal, že sa vo svorke zaobíde dlho sám. Ich skupina patrila k jedným z najpočetnejších, aspoň to si teda myslel on. Nepoznal ani jednu z ostatných svoriek aj keď vedel, že pár by sa ich na ostrovoch našlo. On však bol spokojný v Zlatej a určite by z nej neodišiel. Aspoň nie teraz, keď vo svorke našiel rodinu. ,,Rýdia!" vyhŕkol nadšene ihneď ako započul hlas vlčice, ktorú tak veľmi rád videl. Čakal, že ju znova stretne, no ani v duchu by nedúfal, že sa mu ,,sen" splní tak rýchlo. Špička chvosta sa mu zavlnila vo vzduchu, keď čakal kedy sa k nemu vlčica pridá aj keď nerobil nič zaujímavé o čo by ona sama mohla stáť. Jemu stačilo, že sa k nemu pridá a razom každá aktivita bola omnoho zaujímavejšia. ,,Ako sme sa rozišli pobral som sa do rodinného úkrytu a strávil pár dní so súrodencami," odpovedá jej na otázku, ktorú dostal. Veľmi často o svojej rodine nerozprával, aspoň doteraz nie a popravde by s tým ani nechcel znovu začať. Mal ich rád, no nový život s tým jeho starým bol až príliš rozdielny na to aby sa mohli bez problémov spojiť. ,,Ale už som rád, že som späť doma," pohodí hlavou a presunie otázku späť k Rýdii. ,,A čo ty? Ako si prežila najsilnejšiu čas zimy?" opáči a mierne nakloní hlavu na stranu pričom mu v srsti zašuštia pierka, ktoré v zime našiel.,,Už sa neviem dočkať, kedy budeme mať zase viacej slnka."

Zlatý les >
Ahvaryan okolo seba cítil množstvo pachov, ktoré sa mu miešali v nose. Mnohé z nich poznal a ku mnohým možno aj dokázal priradiť mená vlkov, alebo dokonca aj farbu ich srsti a očí - samozrejme teda len v prípade ak sa od ich posledného stretnutia nevybrali za Wuom, ktorý by sa tak trochu pohral nielen s ich farbou. Aj keď si doteraz hovoril, že keď príde do svorky vie presne čo by chcel a mal urobiť, avšak teraz, v momente keď sa už prechádzal v Zlatej svorke, akosi sa mu v hlave vyprázdnilo. Dokonca už ani jeho žalúdok neplakal tak moc po žrádle ako doteraz! Možno na neho mala svorka skutočne dobrý vplyv aj na niečo iné ako len na psychiku. Však sa ešte uvidí ako sa jeho život bude postupne meniť, najmä s ubiehajúcim časom stráveným vo svorke.

Púšť cez Tichú zátoku >
Veľmi dobre sa cítil ihneď ako sa mu podarilo dostať pod opadané konáre Zlatého lesa. Už sa nevedel dočkať kedy znovu vyrazia listy aby výzor lesu dal skutočne zadosťučinenie svojmu menu a nie len vyzeral ako obyčajný les, na ktorý môžete naraziť na každom jedom rohu. Jeho chôdza sa v tomto momente už niečo spomalila a tým pádom sa mu konečne dalo dýchať aj so zatvorenou papuľou - a jazyk sa mu teda už nedotýkal zeme. Či už skutočne alebo len metaforicky. Chvost sa mu kýval zo strany na stranu a vôňa, ktorá sa mu dostávala do nosa v ňom vyvolávala skutočný pokoj. Už len aby sa mu podarilo prejsť na územie svorky, ktoré sa už nenachádzalo ďaleko a čoskoro mohol povedať, že bol zase skutočne doma.
> Zlatá svorka

Temný les cez Jazero smrti >
Prechod cez púšť sa mu nepáčil, no vedel ktorým smerom má ísť, tak sa príliš dlho nezdržiaval na mieste, ktoré mu vôbec nevyhovovalo. Aj keď leto a ani slnko nebolo najvyššie na oblohe a ešte ani nevládlo svojou úplnou silou, aj tak na tomto mieste bolo dostatočne teplo na to, aby sa vlkovi ako bol Ahvaryan ťažko dýchalo. Jazyk sa mu tiahol takmer až k zemi, cestovanie s Tiarou ho však naučilo, že sa nesmie vzdávať a ihneď ako spomalí, už sa do pohybu znovu nedá. Snažil sa teda nespomaľovať a už vôbec nezastavovať, predsa len vedel, že les do ktorého smeruje nie je ž tak ďaleko a tým pádom sa mu darilo držať motivácii na najvyššom leveli. Už sa nevedel dočkať kedy zacíti známu vôňu svojej svorky! A možno sa mu podarí kdesi vyňúrať aj nejaké jedlo, aby naplnil hladný žalúdok, ktorý už nejaký čas nejedol.
> Zlatý les cez Tichú zátoku

Vlk sa s ním rozlúčil a on zase v temnom lese zostal úplne sám. Teda asi nie úplne sám, možno kdesi v lese by sa niekto ešte našiel ale ktovie. Nejako sa mu skutočne nechcelo behať pomedzi stromy aby našiel niekoho s kým by sa mohol rozprávať alebo vlastne ani nemusel. S povzdychom si musel nájsť nový cieľ, ku ktorému by sa dostal ale bola pravda že to on už dávno vedel kam sa musí vybrať - Zlatá svorka. Nemal na čo čakať, Aphrodite si už určite našla nejakú obeť ktorá by jej padla do rany. Vedel, že sa zabaví aj bez neho a dokonca si to možno užije aj omnoho lepšie ako s ním. Bez dlhšieho rozmýšľania sa teda pobral smerom do lesa a kdesi smerom kde vedel že sa nachádza jeho svorka ku ktorej patril.
> Púšť cez Jazero smrti

,,Pár mesiacov?"mýlil plecami pri odpovedi na otázku, ktorú mu samec predniesol priamo pred nos. Príliš si nezakladal na dátumoch, vedel však, že keď sestru stretol po druhý krát, vravela mu o Tom, že sa jej na ostrovoch už celkom páči a že im dá šancu. Koľko sa vtedy nemohli vidieť? Možno pol roka? Ahvaryan by skutočne tipoval nejako tak, avšak svojimi slovami si nemohol byť presne istý. A možno dokonca ešte stále hľadá. Kto vie. ,,Tuším,"
Vlk na neho vybalil však ďalšie otázky, ktoré uz boli mierené o niečo lepšie a dokonca i on im mohol odpovedať. ,,Sú tu tri ostrovy a zo všetkých vyteká mágia," odpovedal. ,,Každý vlk má jednu hlavnú podľa ktorej má originálnu farbu očí," zahľadel sa samcovi do tváre aby si mohol prečítať jeho mágiu, avšak dané slovo nevyslovil následne náhľas ,,Potom je tu veľké množstvo ďalších, ktoré pomáha trénovať taký starý sivý vlk s veľkým vozíkom a lesknúcimi sa haraburdami,". zasmial sa. ,,Fajny chlapík."

Vlk od neho ustúpil, evidentne nebol príliš zmierený s tým aké informácie sa mu dostali - avšak to snáď asi nikto, komu sa podarilo bez vlastnej vôle a pričinenia dostať na ostrovy tak rozdielne ich pôvodnému domovu. ,,V pohode," odpovedal mu na ospravedlnenie a popravde ani poriadne nevedel za čo sa mu ospravedlňuje. Neplánoval to však nijako riešiť a vlka pošťuchovať. Vyzeral byť dosť .. zle sám zo seba. ,,Neviem o žiadnom," pokrútil hlavou napokon, avšak predtým sa ešte na pár sekúnd zamyslel. On sám nikdy nehľadal ako odtiaľto utiecť, skôr naopak - od začiatku sa snažil začleniť do života na ostrovoch a celkom sa mu to darilo. Dostal možnosť začať odznova a skutočne sa do nej zahryzol. ,,Moja sestra sa tiež najskôr chcela dostať preč, ale potom sa zmierila s faktom, že tu bude musieť zostať," pokračoval vo svojich slovách ďalej. Nesnažil sa vlka presvedčiť o svojej pravde, avšak mu vykladal len jednotlivé dôvody. ,,Myslím, žeby ste sa mali začať zmierovať aj vy," pozrie na neho s mierne nadvihnutým obočím.

,,Dobré popoludnie aj vám," odpovedá celkom prekvapene Ahvaryan. Vlk rozprával so zvláštnym šarmom a pátosom, ktorý nedokázal presne identifikovať, no rozhodne mal dojem akoby sa nerozprával s obyčajným vlkom. Jeho samého akosi okolnosti hnali k tomu aby sa prikláňal na stranu samca a imitoval jeho spôsob rozprávania. Nevedel prečo, no z jednej strany sa mu to skutočne páčilo - avšak z jeho strany slová pôsobili silene a nie príliš prirodzene. ,,Ah, to znie ako veľmi zaujímavá teória," pokýva hlavou, keď mu vlk oznámi o čo mu v tomto momente vlastne ide. Nemá mu na to príliš čo povedať a je pravda, že zostáva celkom slušne aj zaskočení, čo na neho hnedý samec vybafol. Pár sekúnd čaká, že príde ďalšia rana a vlk sa len rozosmeje, akoby bol všetko len vtip. Nestane sa však tak a Ahvaryan teda musí skloniť obočie. ,,Bohužiaľ vám budem s poľutovaním musieť oznámiť, že ja som možno až prehnane skutočný," uškrnie sa aspoň on a čaká čo na neho samec ešte vybalí. ,,Viem, že príchod na nové územie môže byť značne traumatizujúci."

Helluva >
Ahvaryan sa dostal von z úkrytu pomerne rýchlo a jeho chôdza sa príliš nespomalila ani keď sa dostal do tmavého lesa. Nepoznal ho príliš dobre ale chcel to zmeniť, predsa len tu mal domov - aj keď nepatril k jeho najdôvernejším čo mal. Zatiaľ sa tu ešte necítil ako doma, plánoval to zmeniť, no srdce mu už pišťalo za Zlatým lesom v ktorom sa už dlho neukázal. Mal by to zmeniť avšak sľúbil Rhodi, že sa ku nej vráti. Skôr ako však stihol urobiť čokoľvek z toho čo si zaumienil, pohľad mu padol na hnedého vlka, ktorý si to šinul po temnom lese. Nevyzeral príliš nadšene a už určite nie ako niekto kto by sa v tomto lese pohyboval často. Dokonca ani nevyzeral ako niekto kto by vedel kde sa nachádza a kam mieri. Ahva si ho teda so záujmom premeral a nedalo mu sa neprihovoriť. ,,Stratili ste sa?"

Zatial čo sa Rhodi pobrala k dieram v stene, on zostal v hlavnom jaskynnom dóme a čakal na ňu. Obzeral sa okolo seba aby zistil čo je ešte treba urobiť avšak príde k tomu, že najlepšie čo by mohol urobiť by bolo zaobstarať nejaké dekorácie. Prvé čo si pod týmto pojmom dokázal predstaviť bola jelenia lebka s impozantnými parohami ležiacimi pri stene presne oproti vchodu. Pri tejto predstave sa mu do tlamy nahrnuli sliny a on už pomaly nedokázal obsedieť. ,,Počuj, idem ešte von nejaké dekorácie pozrieť," húkol do hĺbok jaskyne tak aby dal jednej zo svojich sestier informácie o tom kam sa poberá a že nezostane na príliš dlho sama. Teda hádam. ,,Vrátim sa za nejaký čas!" kríkne posledný raz a poberie sa k východu z jaskyne do tmavého lesa, ktorý sa dnes zdal byť ešte tmavší ako pred časom, keď do úkrytu prišiel.
> temný les

Ahvaryan príliš nečakal, žeby sa Rhodi rovno hodila do práce a vôbec jej to nezazlieval. Nie každý bol hodný na každú prácu a rozhodne vlčica stojaca pred ním mala iné kvality, ktorými mohla pomôcť - nie žeby sa sa mu predstava cudzích samcov v ich úkryte nejako extra páčila, avšak aspoň sa snažila, to sa jej muselo uznať. ,,Myslím, že to zvládnem," odpovedá jej so smiechom a chytá pritom späť do papule konár ktorý priniesol na ,,zametani" väčších kameňov. Posunie sa zase o pár metrov ďalej a už sa pomaly ale isto nachádza pri stene úkrytu. Zase také ťažké to nie je! ,,Myslím, že sú to nejaké menšie jaskyne, ale ešte som sa nedostal k tomu aby som ich preskúmal," odpovedá jej zamyslene a uši mu pritom cvakajú akoby sa snažili zachytiť nejaký konkrétny zvuk, ktorý by odtiaľ eventuálne mohol vychádzať. Ale nezapočul nič. Následne pozrel na Rhodi akoby sa jej snažil naznačiť, že sa tam má ísť pozrieť. Samozrejme ale nič nepovedal nahlas.

Sestra na neho pozerala akoby ho nevidela už pekný pár rokov, čo vlastne mohla byť pomaly aj pravda, samozrejme ak by sa nestretli len pred pár mesiacmi v Zlatom lese. ,,Náš úkryt," v rýchlosti jej odpovedá a pousmeje sa. ,,Rodinný," pridá, aby jej bolo jasné, že je rovnako vítaná ako ktokoľvek iný. Predsa len, on už svoj úkryt mal - svorkový, avšak vždy bolo lepšie mať niečo aj mimo, len sám pre seba a svoju rodinu. A predsa, nie každý patrí do svorky a aj keď patríš, to sa môže veľmi rýchlo zmeniť. ,,Práve ho pripravujem a mierne upratujem aby bol pripravený, reprezentatívny a najmä pohodlný," odpovedá jej celkom hrdo, akoby už aj niečo reálne urobil, čo samozrejme nebola pravda. Rovnako by to čo povedal, mohol povedať Ismael a všetci by vedeli, že sa ešte nič nestalo. ,,Čo na to povieš?" spýta sa jej s jemnou iskrou v oku a hodí hlavou smerom za seba. Momentálne priestor nebol žiadna výhra - a asi ani nikdy nebude, avšak všetko sa dalo viacmenej pretaviť do takého stavu aby nakoniec boli všetci spokojný. Chvost sa mu zakmital zo strany na stranu a sledoval pritom reakciu svojej sestry.

Palicu aj s listami ťahal po zemi. Pod jej konármi sa zachytali väčšie kamene, ktoré prekážali pri chôdzi a eventuálne mohli spôsobiť aj nejaké poškodenia láb ak by niekto kráčal bez pohľadu na nohy. Jeho ,,pomoc" nebola veľká, avšak bolo to aspoň niečo s čím mohol a musel začať. Jaskyňa v ktorej sa nachádzal bola priestranná, nádherná - bolo však treba ju zabývať a tým pádom aj upraviť. Času mal na to dosť, ešte aj tak nevedel ako sa celá situácia vyvinie. Skôr ako sa mu však podarí úplne položiť do swingu upratovania, započuje svoje meno a ozveny, ktoré mu narazia do uší. Hlas spoznal okamžite, nebolo pochýb, že sa pri vchode nachádzala jedna z jeho dávno stratených sestier. ,,Tu som!" chvost sa mu rozkmital zo strany na stranu a Rhodi mohla počuť ako sa k nej blížia jeho rýchle kroky.

temný les >
Ahvaryan vošiel dovnútra úkrytu. Po tak dlhom čase si príliš dobre nespomínal ako to vo vnútri vyzeralo ale prekvapivo si dokázal presne spomenúť kde sa nachádzal vchod. Často bolo veľmi zložitá nájsť vchod, ak ste si nie úplne istý, kde máte byť. Kamene sa často podobajú jeden na druhý a je ťažké ich od seba odlíšiť. Rýchlym pohybom hlavy sa poobzeral okolo seba aby našiel niečo čoho sa môže chytiť. Čo vlastne potrebuje uložiť, presunúť alebo pripraviť? Všetko okolo neho vyzeralo skutočne pusto, nepríjemne. Musel na výzore zapracovať, v tomto momente by na takomto mieste nechcel nikto žiť! Za to by dal labu do ohňa. Vybehol teda v rýchlosti von aby našiel nejaké príjemné veci, ktoré by mohli zútulniť miesto jeho nového života - alebo skôr starého. Nešiel však príliš ďaleko, obzeral sa po okolí schytil prvú vetvu čo našiel a s hlasným popraskom sa ponáhľal späť do úkrytu.

Amor 13
Riven na neho zakričala a on začínal mať dojem, akoby ani nevedel čo sa deje. V jednej sekunde ho chce zabiť, potom ho balí, následne sa zaujíma o jeho život a budúcnosť len na to aby na neho zrúkla a so slzami utiekla kade-ľahšie. Zažmurkal na miesto medzi stromami medzi ktorými jeho sestra práve zmizla do tieňov, ešte pár sekúnd postál na mieste akoby sa snažil pochopiť čo to vlastne všetko malo znamenať. Bol neskutočne nadšené, keď uvidel sestru spoločne s tým čierny vlkom ale tak ako sa ich stretnutie zatočilo by nepredpokladal ani keby mal fantáziu na najvyššom leveli. Emočná horská dráha, len čo je pravda. Odfrkol si - nech je teda ako je! On pripraví úkryt a urobí tak ako sľúbil! Nech sa teda potom pred Rýdiou nemusí hanbiť.
> Helluva