Příspěvky uživatele

< návrat zpět

% do rýchlosti, ďakujem

Zapsáno

Ahva a Zinek - 9. post
Sivý vlk sa napokon rozhodol mu pomôcť i keď si Ahvaryan bol istý že sa tak stane hneď od začiatku. Obom sa im spoločnými silami podarilo nadvhnúť bedňu a následne to už nebol problém. Zdalo sa akoby bola nalplnená vzduchom - alebo im ich duše zvnútra snažili pomôcť. Nech to už bolo ako to bolo a nebolo ako to nebolo, s vypätím všetkých síl sa im podarilo dostať truhlicu na vzduch a následne i na pláž. Adrenalín často robil aj z obyčajných vlkov superhrdinov ak išlo o otázku života a smrti - a tuna to bolo dokonca dvojnásobne. Akonáhle sa Ahvove nohy dotkli zeme, zrútil sa do piesku a dýchal akoby mu išlo pľúca rozdrapiť. ,,Dali sme to!" vyštekol pomedzi nádychmi a nadšene sa usmieval, i keď jeho pohľad smeroval k oblohe a nie na jeho nového priateľa.
Napokon sa však postavil na laby vedľa Zinka a celou silou vyskočil do vzduchu, len aby mohol čo najväčšou silou dopadnúť na drevennú debnu, ktorej vodou nasiaknuté drevo pod jeho váhou povolilo. Nebol teda dôvod tu dlhšie zostávať.
> Small

Ahva a Zinek - 8. post
Dostať sa pod vodu nebol s Ahvaryanovou váhou až taký veľký problém než by si mohol myslieť. Nemohol svojmu novému priateľovi síce nič povedať, ale ani nemal čo. V tomto okamihu sa sústredil len na to aby sa mu podarilo dostať sa k truhlici, ktorá ukrývala ten najväčší poklad aký by si mohol ktokoľvek predstaviť - jeho dušu. Machal labami ako o život a zvážil sa zo všetkých síl a celkom sa mu darilo, trujla nemohla byť tak hlboko aby sa k nej vlci nedostali aj bez mágie. Horšie však bolo pod vodou vydržať bez kyslíka, keď on sám mal problém udychat aj bežnejšie veci ako pobyt pod vodou.
Podarilo sa mu však dostať dostatočne hlboko na to aby mohol truhlicu zachytiť zubami - teda nie truhlicu ako takú ale držadlo za ktoré sa dala držať. To by sa počíta s tým že niekto bude mať takú ohromnú silu aby ju dostal späť na povrch, keď tam možno nedokázal dostať ani sám seba? Bolo len na osude či sa im to podarí alebo nie, a v tomto momente si Ahvaryan nebol celkom istý.

Ahva a Zinek - 7. post| Small >
Vlkom sa podarilo dostať na miesto určenia veľmi rýchlo, predsa len vedeli kam majú ísť a ich inštrukcie boli jasné. Dostať truhlu spod vody a tak spasiť svoje duše, ktoré mohli byť bez nej stratené už navždy. ,,Ah sakriš," zanadáva, nie však svojmu spoločníkovi ale ten tak medzi rečou. To že tuna nemohli používať mágie mu celkom skrížilo plány lebo okrem mágie toho on sám príliš nevidel - a nie žeby mu to jeho telo aj nejako extra dovoľovalo. ,,Môj je vzduch, ale to je teraz teda úplne irelevantne," precedí pomedzi zuby a pozrie na svojho nového priateľa. Ešte to teda bude celkom zaujímavé, len čo je pravda. ,,Ideme do toho po hlave?" spýta sa ho a pohľad prenesie smerom k vode, kde niekde mala byť jeho a aj Zinkova duša. Bola pravda, že sa mu nejako extra do vody nechcelo, najmä v tomto počasí, no mohol si vybrať. Vzdychol si teda a skutočne mu nezáležalo či Zinkova odpoveď je kladná alebo záporná, vrhol sa do vĺn mora len aby zachránil svoju pochmúrnu existenciu.

Ahva a Zinek - 6. post
Zinek sa k nemu obrátil s otázkou a on sám poriadne nevedel či a ako mu vôbec odpovedať. Vo svete mal noho vlkov, ktorých poznal, dokonca i mnoho z nich bolo jeho súrodencami avšak ak by mal životom závisieť na nich, asi by si vykopal vlastný hrob skôr ako tak urobím. ,,Mám, ale nie som si istý, či niekto z nich nie je uväznený v tomto svete spolu s nami," zavrčal s pohľadom upreným na Eri, akoby mu mala ona povedať či áno alebo nie. Tipoval však, že nemá najmenšieho tušenia, lebo vyzerala celkom zmätene i keď asi vedela čo hovorí. ,,Nič si z toho nerob, názory mŕtveho aj tak nikoho nezaujímajú," šťuchne do Zinka a kývne mu hlavou aby sa dali pomaly ale isto do kroku. Ich hádka o menách teraz nebola podstatná, i keď by si ju on sám možno aj niekedy inokedy užil - teraz však nie je na to ten vhodný čas.
Vlčica ich poslala do tichej zátoky, to Ahvaryan vedel kde bol a teda sa ihneď rozbehol tým smerom. ,,Aká je tvoje hlavná mágia?" spýta sa ho popri tom ako dychčí počas behu. Jeho telo nebolo uspôsobený na rýchly presun z miesta A na miesto B!
>tichá

Ahva a Zinek - 4. post
Ahvaryan s úžasom počúval slová svojho spoločníka a neveril čo za krypla to má pri sebe. Tieto depresívne slová počul naposledy hádam, keď jeho mladšie sestry prechádzali svojou emo fázou a on si vtedy chcel vypichnúť všetky oči - aj tie ktoré nemal. Dýchal však zhlboka a radšej nič nehovoril, on sa chcel dostať von, on bol živý a tak chcel aj zostať, ak sa tu chcel tento rozvaliť a plakať nad svojim životom, kľukne mohol. ,,Tak nám rovno povedz čo máme robiť, my to urobíme - alebo aspoň ja - a všetci budeme spokojní a nikdy nebude smutní," odpovedá vlčici a mierne pri tom fľochne na sivého samca, ktorý vyzeral akoby bol na pokraji panického záchvatu. Chill kamaráte, ešte sme neumreli... Nepovedal mu však nič a ďalej sa pozrel pred seba. ,,Ahvaryan. Beaux. Zrejme. Zo zlatej," usmeje sa na nového priatela trošku kyslím úsmevom. ,,Priprav sa na zábavu."

TANEC MRTVÝCH Ahvaryan a Zinek - 4
Vlk sa k nemu konečne pridal aj s nejakými slovami a on nemohol súhlasiť viac. Ahavryan tej mŕtvole neveril a ani nejako extra nechcel. Kto bol on aby sa dával do krížika s niekym kto už svoju možnosť žiť mal a prepásol ju? Niektoré veci jednoducho majú zostať mŕtve, tak by to bolo najlepšie. Akonáhle vlčia znovu prehovorila Ahvaryan sa pozrel na vlka, ktorý bol odteraz jeho priateľom. Boli v tom spolu a spolu sa z toho mohli aj dostať. Ak sa im to samozrejme podarí. ,,Chceme odtiaľto vypadnúť," odpovedal vlčici, no i napriek tomu, že hovoril v množnom čísle,vravel len za seba. Nemal najmenšie právo rozprávať za siváka, ale nepohyboval o tom, že ich cieľ je rovnaký - čo najskôr vypadnúť a dostať sa späť do svojho života, ktorý žili doteraz. ,,Naše duše?" zarazí sa pri tejto otázke a nespokojne sa zamračí. Akože ako prišli o svoju dušu? Akonáhle ich však vlčica pozve aby šli za ňou, nespokojne sa pozrie na Sivého vlka a nie príliš nadšene za ňou vykročí.

Jméno, postavení: Azrael, beta
Počet postů za celý předchozí měsíc: 18
Krátké shrnutí všech postů: Dokončili sme cizákov, kde Azrael bojoval po boku Vina a Shine. Následne sa pobral hľadať Gwyna, zavítal do obchodíku aby bol zase o niečo silnejší a hodný svojho chaosského postavenia.

20 kšm

TANEC MRTVÝCH Ahvaryan a Zinek - 3. post
Ahvaryan bežal za vlcicou alebo kam to vlastne bežal. Konečne sa dostal do stavu kedy sa svetlo začalo približovať a on sa konečne dostával na povrch! Kašľať na toho druhého vlka, ktorý ho zarito ignoroval odkedy sa zobudili. Ak sa nezaujímal on o neho tak sa nebude zaujímať ani Ahvaryan. Je v tomto sám - rovnako ako on. Akonáhle vybehol von, prekvapila ho krajina naokolo. Niečo nebolo v poriadku a niečo nebolo tak ako malo byť. Čo sa to tu sakra deje? Vrčal si popod nos a robil krátke kroky smerom dopredu, pričom mu mŕtva tráva praskala pod labami. Veď predsa len tráva nedokáže len tak rýchlo umrieť! To mu však oči padli na vlčicu, ktorá zase niečo šepkala. ,,ČO od nás chceš?" zavrčí otázku smerom k nej a srsť na chrbte sa mu naježí. Chvost drží dominantne vysoko. ,,Čo chceš odomňa?"

Tanec mrtvých - Zinek + Ahva (2)
Ahvaryan bežal ako mu len nohy stačili a pľúca stíhali udýchať. Aj však napriek svojmu výraznému postupu vpred sa zdalo, akoby svetlo strácalo na intenzite a jeho srdce sa teda ešte viac rozpumpovalo. Vši stále pritláčal k hlave, snažil sa eliminovať zvuk, ktorý sa mu rozpínal v mozgu - čo však absolútne nepomáhalo. Hlas akoby prichádzal z vnútra jeho mozgu a to len tak prepočuť nedokázal. Ani si poriadne neuvedomil, kedy sa jeho svaly začali triasť od zimy, ale v tejto situácii na to skutočne nemal chuť reagovať. To bol posledný problém, ktorý chcel teraz riešiť. Dobre vedel, že tuk na jeho tele ho ešte nejakých pekných pár hodín zahreje a snáď to bude včas na to aby sa dostal z tejto jamy pekelnej späť na povrch. Komu by sa tu predsa chcelo zostávať čo i len o sekundu dlhšie?
Akonáhle mu pohľad padol na siluetu vlka, spomalil a nespokojne ohrnul nosom. Zviera nevyzeralo dvakrát najlepšie a ak by povedal, že malo za sebou dva týždne rozkladu, asi by moc neklamal. ,,Nie ďakujem," ohrnie znova nosom samec na slová divného vlka a radšej z neho nespúšťa oči. Čo sa mu na tomto mieste ešte pošťastí vidieť, to skutočne netušil.Rozhodol sa aj tak radšej ďalej pokračovať za svetlom s ušami natočenými k vlkovi. Len tak, pre istotu.

Tanec mrtvých - Zinek + Ahva (1)
Ahvaryanovi sa spalo veľmi dobre - ani si poriadne neuvedomil, kedy sa vlkovi podarilo priblížiť sa k nemu. Vo svojom sne mal omnoho dôležitejšiu prácu a aj napriek tomu, že nebola príliš príjemná, nemal na výber, no zo svojej nočnej mory sa nedokázal vymaniť. Oči mu behali zo strany na stranu, ako sa jeho snové ja snažila prežiť všetko čo si pre neho sny naplánovali, no nedarilo sa mu. Temnota ho doháňala a bola aká silná, že akonáhle sa s trhnutím zobudil, všetko naokolo bolo čierne ako to najtmavšie uhlie, ktoré ste kedy mohli vidieť.
Srdce mu búšilo skutočne silno a on sám mal dojem akoby mu malo vyskočiť z hrude. Jednu z predných lám mal vyzdvihnutú zo zeme a silno sa snažil žmurkať, aby sa jeho oči privykli na tmu. Vedel, že je niekto v miestnosti s ním, no jeho pach mu nič nehovoril. ,,Morgan?" zahádal si, no niekde v hĺbke duše mu bolo jasné, že to nie je nikto z jeho súrodencov. Tých predsa len pozná! Bol však prinútený stiahnuť uši k hlave, keď sa mu do nich dostávala šedá statika tichého hlasu avšak ani to nepomohlo.
Akonáhle sa teda objavilo svetlo ,,na konci tunela", Ahvaryan sa za ním pomalými krokmi vybral.

tichá zátoka >
Netrvalo dlho a Ahvaryan sa znovu ocitol na hranici brehu jazera, ktorého voda už dávno nebola ani zďaleka takej príjemnej teploty akoby si niekto mohol myslieť. Už dávno nebolo leto a už dávno slnko nesvietilo ako v tom čase. Nečudo teda, že aj voda ochladla na teplotu, ktorá už nebola príliš vhodná na kúpanie a on to dobre vedel. Ľahol si teda na zem, chvost omotal okolo zadných nôh a pohľad presunul na pokojné jazero pre ním. Voda sa pohybovala zpredu dozadu a zozadu dopredu. Upokojovalo ho to a čistilo myseľ. Nemal sa kam ponáhľať. Zima bola ešte ďaleko a jeden deň ak venuje sebe, nikoho nezabije. Teda - pri svojich súrodencoch si nikdy nemôže byť istý, no skutočne v to dúfal a s týmto v mysli zavrel oči a zaspal.

Ahvaryanovi sa podarilo rozlúčiť s Rýdiou a teda sa i pobral preč. Nedržalo ho tu nič okrem súrodencov, ktorý vyzerali byť do seba dostatočne zažraný na to aby si ho ani nevšimli. A ani on si nevšimol ich - teda všimol. Ale metaforicky nie. Však oni dvaja si nájdu cestu smerom domov, keď ju budú potrebovať a on v tomto momente chcel byť na chvíľku sám. Pobral sa späť, na miesto, kde s hnedou vlčicou doteraz odpočívali a trochu si očistiť myšlienky. Asi bol najvyšší čas aby si premyslel čo bude ďalej a ako sa bude jeho život uberať ďalej. Otázka bola čo on sám vlastne chcel ale v tomto momente nemal tušenia. Kládol teda laby dopredu a uši tlačil ku hlave. Ak je vlk postavený medzi dva mlynské kamene, kde jeden je rodina a druhý svorka... môže si vlk vôbec vybrať? A môže bežať s dvomi svorkami?
>small cez lúku

Small >
Počúval slová svojej priateľku a popri tom sledoval ako sa more približuje. Cesta im ubiehala rýchlo a on už z diaľky vedel, že sa jeho cesta končí práve tuna. Jemne pridal do kroku, ale nie z dôvodu, že by od Rýdie chcel utiecť, to určite nie, ale najmä preto, že popri Aneleiovi uvidel celkom známi kožúšok, čo patril jeho ďalšej sestre! Pomaly sa ich rodina ale isto rozrastá a mohlo byť jedine k dobru. Aj napriek tomu sa však otočil k tmavej vlčici a usmial sa. ,,Tamtým smerom, ako vidíš tie žlté stromy, tak tam je Zlatý les," povie jej a hlavou kývne smerom k lesu, ktorý sa vlní kdesi pri hladine mora, akoby z neho vyrastal. Nebola to pravda, i keď to možno bolo mierne magické. ,,Ja sa od teba už asi odpojím, idem skúsiť zaviesť súrodencov do nory," kývne hlavou smerom k vlkovi a vlčici stojacimi na pláži. ,,Hádam nájdeš správnu cestu a ak nie, tak ťa niekde nájdem ja!"

Small >
,,Tak to určite, ale vieš.. Zima je zima," zasmeje sa na odpoveď jej slovám, no sám si nie je dvakrát istý, čo tým chcel povedať. Predsa len... no, to je jedno. Jeho myšlienky však boli prerušené prúdom smiechu ktorý v ňom Rýdia vyvolala. Vedela toho o svorkách ešte menej ako on a to už bolo čo povedať! ,,Popravde nemám najmenšieho tušenia," odpovedá so smiechom a krúti pri tom hlavou. ,,Neviem či niečo také nerobia len najvyššie postavenie, ale vieš čo?" milo sa smeje a sleduje pri to vlčicinu tvár aby zistil či svojimi slovami až príliš neprestrelil a nevyhnal túto konverzáciu niekde kde by ju ani vo sne vyhnať nechcel. ,,Môžeš sa skúsiť spýtať a potom uvidíš čo ti na to povedia," pokračuje ďalej s hlavou už vystretou k obzoru, k moru, ktoré znamenalo, že sa už blížia ku svojej finálnej destinácii, ktorá napokon nebola tak ďaleko. ,,No nebudeš to čakať.." odpovedá jej s ďalšou dávkou smiechu a po očku na ňu hladí. ,,Lovím!" uškŕňa sa pomaly ako malé decko. Je mu príjemne v tejto atmosfére a baví ho i vtipkovať. ,,Aj napriek tomuto veľkému brušku som dobrý stratég, ktorý sa v love len tak nestratí!"
> tichá