Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Bašta >
Ahvaryan si hlasno vydýchol takmer okamžite ako sa mu podarilo prekročiť prah úkrytu. Nič. Presne ako predpokladal, všetko bolo v poriadku, presne tak ako to vždy bolo. Ticho sa nadýchol a až teraz si uvedomil ako veľmi mal vyschnuté v hrdle. Žiaden problém - na kamenistých stenách bolo dosť vyzrážanej vlhkosti, ktorú mohol s ľahkosťou obliznúť. Trvalo mu niekoľko minút kým sa k tomu dostal. Miesto pod horami vyzeralo opustené, presne tak ako ho tu naposledy s Rýdiou nechali. Na zemi bol prach a kusy tvrdej hliny, ktoré sa odlomili spomedzi kamenného stropu. Žiadne otlačky láb medzi neporiadkom času a kožušiny na ktorých spávali páchli ako mokrý pes. O niekoľko ďalších minút na nich už ležal aj Ahvaryan a ticho dýchal. Jeho dych sa už viac menej upokojil, nebol v príliš dobrej forme na to aby bežal od Zlatého lesa až sem pod hory a on to dobre vedel. Mal by s tým niečo robiť. S touto myšlienkou v hlave si položil bradu na predné laby a pokojne zavrel oči. Zajtra.

Zlatý les >
Laby ho takmer až automatiky niesli smerom, ktorý tak dobre poznali. Zlaté jazero bolo nad horizontom a on mohol len očami sledovať ako sa od jeho hladiny odrážajú svetlá hviezd. Tam ale namierené nemal, aj keď sa nejednalo o príliš dlhú zachádzku - momentálne na to miesto nemal náladu. Pohľad sa mu veľmi rýchlo stočil k horím, k jednému konkrétnemu miestu, ktoré tak dôverne medzi kamenistým podkladom hôr poznal. Strávil tam veľa času, no už to bolo veľmi dávno kedy bol naposledy medzi kameňmi sám. Možno aj v tomto momente si odmietal pripustiť, že akonáhle sa dostane do Úpätia, jeho steny budú prázdne? Prečo by aj boli? Rýchlo pokrútil hlavou a pridal do kroku - v tomto momente už takmer bežal, čo u neho nebolo príliš bežné. Kam sa ponáhľal úplne nevedel. Kamene pred ním nemali ako utiecť, našťastie pomalšie ako tie skutočne nebol.
> Úpätie

V lese niekto bol, to bolo počuť dostatočne jasne aj pre jeho staré uši. Nemal ale príliš náladu na rozhovory, netrvalo mu preto príliš dlho, kým s mu podarilo vytratiť kdesi medzi stromy. Počúval tak ako hlas pomaly slabne a to bolo dobré. Nie žeby sa skrýval, no nemal ani náladu na dlhé rozhovory - necítil sa príliš vo svojej koži a mal dojem, že dlhý spánok by mu dokázal pomôcť cítiť sa o niečo lepšie. Miesto toho aby sa stočil do srdca Zlatého lesa, kde bolo miesto nory jeho svorky, vybral sa úplne opačným smerom. Smerom, ktorý sa zdal byť o niečo bezpečnejší a o niečo bližšie jeho srdcu. Vo vzduchu už bolo cítiť prichádzajúcu zimu, až ho tak trochu striaslo. Zima síce patrila k jeho obľúbenejším obdobiam, no tentoraz sa necítil byť úplne pripravený. Všetko to prišlo nejako... rýchlo. Pridal teda radšej do kroku aby sa domov dostalo niečo rýchlejšie aj keď si nebol presne istý čo očakával, že tam nájde. Všetko prešlo skutočne rýchlo. Skutočne všetko.
> Bašta

Poprosím si poslať peniažky pred zrušením Rhysburr na Ahvaryana :D ďakujem!

Převedeno.

Zlaták >
Ahvaryan sa dostal do lesa s rovnako dobrou náladou s akou opustil jazero. Nie žeby mal nejaký extra dobrý dôvod na dobrú náladu ale na druhej strane, potrebovali ste na to dôvod? Ticho si pohmkával ako si to krotkým poklusom šinul pomedzi kmene stromov. V lese bolo počuť hlasy, čo bolo dobré znamenie a aj napriek tomu, že tu nebol u nejaký čas, rovno sa za vlkmi pobral. Ako niekto na svojom postavení by mal mať prehlaď o koho sa jedná, aj keď si od prvého pohľadu nebol úplne istý. Teda, vedel, že v jednom prípade ide o vĺča Aetasa a v druhom? Jemne naklonil hlavu na stranu a tiež sa im pozdravil. ,,Ahoj mládeži," usmial a na mladších vlkov a s kmitaním chvosta sa k nim pridal. ,,Nejaké novinky? Okrem nových hŕb snehu, samozrejme."

Zima bola chladná a Ahvaryanov srsť na bielom snehu žiarila ako... krvavá mláka. Ahva rýchlo striasol myšlienku preč zo svojej mysle a miesto toho aby sa otočil smerom k horám, vybral sa k lesu na horizonte. Miesta kde by našiel svoje vlčence boli dve - alebo teda.. už to dávno neboli vĺčatá a mohli sa pohybovť kde chceli, Ahva vak veril, že sú v poriadku. Presne tak ako musel vždy veriť, že jeho súrodenci boli viac ako len v poriadku aj keď sa nemohol pripojiť k ich malej velkej rodinke. Ale tá loď už dávno uplávala a on ani už asi nemal záujem. Spokojne sa teda vydal od svojho obľúbeného jazera smerom k lesu. Aj napriek zime sa na ňom stále skveli listy, ale už aj na to si veľmi dávno zvykol, ako inak.
> zlatý les cez baštu

Prosím o prevod z Azraela 41 kšm a 1rubínu na Keijiho! Azrael zostane s nulovým zostatkom.

Převedeno.

,,Hm myslíš to miesto kde by si mohol zostať?" jemne naklonil hlavu na stranu. Už si nebol príliš istý čo všetko samcovi nakecal, no mal dojem, že vravel jedine o Zlatej. ,,Ide o svorku v ktorej žijem. Sme priateľský, takže... ak by si chcel pomôcť, pomôžeme aj my tebe," nechal sa počuť, snažiac sa vlkovi vysvetliť ako to funguje. Ahvaryan nemal ako vedieť ako fungovali svorky v minulosti vlka a preto si nebral žiadne náhody. ,,Vidíš tam ten žltý les na západe?" spýtal sa ho a hlavou kývol daným smerom. Už sa aj on zberal pomaly na laby, pri žltom jazere strávil celkom veľa času a Yennefer tu evidentne nebola. ,,Popravde som tam mal práve namierené ak by si sa nakoniec chcel pridať, hm?" navrhol mu, teraz už snáď naposledy. Zdalo sa ale, že mal vlk záujem čo bol dobrý začiatok.

Vlk úplne odignoroval jeho otázky a sústredil sa len na to svoje. Ahavryan by klamal ak by povedal, že ho to nevytáčalo, avšak sa držal ako len mohol aby to nedal príliš najavo. Tak ako sa vlk neobťažoval odpovedať, on si zase dával na čas so svojimi slovami a radšej do samca zabodával pohľad svojich zeleno-modrých očí. ,,Áno, nemusíš sa báť, neprivolá ti baran chvost ani parohy jeleňa," trhlo mu kútikom v úsmeve aj keď sa veľmi snažil aby tomu tak nebolo. Odmeraný prístup Vlka s mu nepáčil, no jeho povaha mu zase nedovoľovala správať sa k nemu rovnako. Niekto mal jednoducho problém zvyknúť si na zmenu. Najmä ak sa tvoj celý svet razom zmenil. ,,Stačí byť úctivý a možno prehodiť jeden či dva vtipy," uškrnul sa na neho, no mohlo mu byť jasné, že sa jedná len o jednoduché podpichovanie.

Vlk ho napokon v jeho slovách nenapravil, tak mohol lovec len ticho veriť vo svoj objav, a to fakt, že vlkovo meno bolo proste len Vlk. čo na tom napokon záležalo? ,,Ale áno. Niekedy mám pocit, že on si skôr nájde teba ako ty jeho popravde," oznamoval vlkovi akési zaujímavosti z tohto sveta, ktoré by mu mohli eventuálne pomôcť v jeho ďalšom živote. Napokon ako už z Ahvaryanovych slov vyplývalo, bola len veľmi malá pravdepodobnosť, že by sa samec niekedy dostal preč. tak prečo mu nepomôcť z jeho životom? A napokon ak by sa chcel skutočne zabývať... ,,Ako poplatky si berie... cetky čo nájdeš kde tu na zemi. Ale to ti on povie. Boh vie čo tomu starému chodí po mysli, radšej sa ani nepýtať na to," uškrnul sa na vlka a pomaly sa staval na laby. ,,Nehľadáš miesto na bývanie inak?" opýtal sa, jemne nakláňajúc hlavu na stranu. ,,Ak áno, vedel by som o mieste kde by si bol v bezpečí a aj dobre nakŕmený."

Ďakujem za super akciu! Prosím pre Rhys percentá do rýchlosti!

Ahvaryan nadvihol obočie keď nezapočul meno vlka. Samozrejme mu bolo jasné, že nie každý je práve stvorený na rozhovory, no na to ako veľmi sa vlk zaujímal, mohol pôsobiť aj o niečo ... ,,Vlk? Oh okay-" ušknul sa. A možno sa napokon predsa len jednalo o jeho meno a jeho rodičia boli len veľmi originálny. Mykol nad svojou myšlienkou plecami, kto bol on aby niečo podobné súdil? ,,No, asi ťa sklamem, nemám tušenia ako sa odtiaľto dá dostať," tentoraz už aj on vravel o niečo odmeranejšie. Nie odmerane, avšak rozhodne sa dala cítiť zmena v jeho hlase v porovnaní s tým ako rozprával o oblakoch a počasí. V pohľade sa mu snáď kmitla ja rýchla ľútosť nad vlkom. dobre vedel ako sa cítil. Aj keď Ahvaryan nikdy nejako pripútaný ku starému domovu nebol, kým si bol istý, že jeho súrodenci boli v pohode, bol v pohode aj on. A teraz už ani len to nie. Jeho nový domov bol tu a nechcel to zmeniť. Aj keby mohol. ,,A či vôbec. Ale nedával by som si zbytočné nádeje."

Na to ako veľmi v koncoch momentálne bol, tak sa mu na tvári ukazoval dosť široký úsmev. Celý život sa snažil byť pozitívny avšak odkedy mal rodinu, na ktorej mu skutočne záležalo bolo to omnoho zložitejšie. Svet jednoducho nebol tak ružový a bezpečný ako sa mohlo zdať. A aj napriek tomu sa Ahvaryan rozhodol veriť, že je Yennefer úplne v poriadku a keď sa vráti späť do Zlatej bude tam aj ona. ,,Pravda je taká, že preferujem mať svoje laby na pevnom podklade" odpovedal samcovi a jemne privrel oči. ,,Čo si vlastne zač?" opýtal sa ho napokon napriamo a ticho čakal na odpoveď. Síce boli pomerne ďaleko od hranice Zlatej svorky no aj tak by si mal dať pozor kto sa okolo nich motá. Najmäpo tom všetkom čo sa im podarilo rozoberať na zraze. ,Ja som Ahvaryan. Už tu žijem nejaký piatok."

Vlk bol najskôr ticho, Ahvaryan sa snáď už začínal obávať, že mu nakoniec ani poriadne neodpovie, no to sa čoskoro zmenilo. Nedostal nejako veľa slov, no to mu nevadilo. Dokázal pracovať aj s málom a tým pádom sa mohla konverzácia niesť ďalej. Aj keď bola pravda, že často ak niečo padlo na ramená len jedného, nedokázalo to byť také silné ako keby sa do toho obuli spolu. Nech bolo ale ako bolo- ,,Akoby zima ešte nepovedala svoje posledné slovo, obávam sa," odpovedal s pohľadom upreným hore. Niečo bolo vo vzduchu, niečo nepríjemné a ťaživé čo by on najradšej zistil o čo išlo, no zatiaľ sa nedostal dostatočne blízko na to aby niečo skutočne zistil. Len aby bola Yennefer skutočne v poriadku ako pevne dúfal. Pri týchto myšlienkach sa mu všetka srsť na chrbte naježila a on otočil pohľad späť do diaľok jazera. ,,Ale možno nás to ešte prekvapí. Už si tu dlho?"

Bolo ťažko povedať ako dlho Ahvaryan sedel pri jazere a pozeral pred seba ponorený v myšlienkach. Nečudoval by sa ak by tomu bolo aj niekoľko desiatok minút, no odpoveď bola veľmi jednoduchá. Stačil jeden pohľad na oblohu nad jeho hlavou aby si uvedomil, že neprešlo snáď minút ani päť. Uši mu hneď prezradili príchod ďalšieho vlka a on na neho reagoval pootočením hlavy zatiaľ čo zeleno-modré oči po prichádzajúcom prechádzali aby sa dozvedeli čo najviac mohli. Nezdal sa byť agresívny a to lovcovi zo Zlatej svorky stačilo, mal rád spoločnosť a preto rozhodne neprotestoval po príchode samca. ,,Na to, že sa už pomaly strháva k jari, som celkom prekvapený, že to na to až tak veľmi nevyzerá," začal konverzáciu, presne tak ako to vedel. Čím iným sa dalo začať lepšie ako konverzáciou o počasí alebo oblohe. A podľa reakcie sa potom dalo odpichnúť ďalej!