Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Hnedej samici sa jeho nápad pozdával a tak bol skutočne rád, že a mu podarilo mať nápad, ktorý bude vyhovovať im obom. So smiechom sa teda postaví na laby a kývne hlavou smerom k moru, kde naposledy videl svojho brata. Tadiaľ sa tam dostanú a hádam keď sa bude dostávať späť, tak i zachytí jeho pach aby vedel, či sa dobre dostal domov alebo nie. ,,To určite. V zime sa skutočne hodí ďalšia pomocná laba pri lovoch a tak," mykne plecami a poberia sa rovno za nosom smerom k tichej zátoke, popri tom mu chvost kmitá zo strany na stranu. ,,Nie je to ďaleko, nemáš sa kde stratiť, takže sa nie je čoho báť!" povedal jej spokojne a uškrnul sa. Už videl ako budú všetci nadšený!
>kvetúca luka

Prikyvuje na jej slová, hovorila múdro a on k nim nemal nič moc čo dodať. Čo sa aj dalo, len čo je pravda? ,,Ak chceš môžem ťa odprevadiť na pol cesty," navrhne jej s úsmevom a toto je asi prvý raz, kedy sa Ahvaryan sám ponúkal k pohybovej aktivite! Samozrejme pre niečo iné ako k lovu. On však mal teraz aj celkom iné povinnosti, tak by nemohol ísť s ňou až nakoniec. Možno si však urobí u álf očko ak ju pošle priamo k nim a možno mu z toho i nejaké jedlo navyše kvapne! Áno to bol plán do vojny! ,,Len im povedz, že ťa posielam ja a bude to okay," jemne nakloní hlavu na bok, no nijako sa neponáhľa aby ju odviedol na miesto ktoré si vysnila. Mal však potrebu odôvodniť jej, aký je dôvod toho, že s ňou nemôže ísť až na koniec jej cesty. ,,Musím potom ešte skontrolovať, či sa bratovi podarilo nájsť ten úkryt o ktorom som mu vravel," stiahne uši k hlave. Stále mu na súrodencoch záležalo viac akoby možno bolo vhodné a on si to odmietal priznať. Aspoň teda zatial. ,,Môže byť?"

,,Skutočne!" zasmeje sa nad jej slovami a pokrúti hlavou. ,,Je to niečo skutočne iné a niečo čo sa inde nedá zažiť," rozpráva ale sám akoby ani poriadne neveril slovám, ktoré sa mu drali z úst. Pre neho to nebola pravda. Pre niekoho iného mohla byť ale pre nikoho nie. Nešiel do svorky aby mal zážitky, nešiel tam preto, že chcel spoločnosť a už vôbec tam nešiel za nejakým cieľom, ktorý by pre kohokoľvek iného mohol byť vyšším cieľom. On bol jednoduchý vlk s jednoduchými potrebami a jednoduchými cieľmi. Možno by sa mal nad sebou zamyslieť. ,,Ja popravde o svorkách tuna neviem o nič viac ako ty, si myslím," odpovedá jej so smiechom. ,,Vstúpil som do prvej čo som objavil, super nápad že?" pokračuje ďalej ale už sa pomaly nalaďuje na vážejšiu vrstvu. ,,Nie je to veľká svorka, aspoň teda usudzujem podla počtu vlkov čo som stretol. Zopár vĺčat, okolo šesť dospelých.." zamýšľa sa čo ešte o Zlatej svorke vie a čo vôbec potrebuje vedieť. Ročné obdobie ho však vrátilo do reality. Zima. Zima najhoršie tri mesiace v roku. Eh. ,,Zimu by som asi rád strávil vo svorke, tak si to odchádzanie ešte rozmyslím," mykne plecami. ,,A možno si ho nerozmyslím vôbec, veď má svorka len samé výhody, nie?" uškrnie sa, avšak neuvedomoval si, že o živote vo svorke toho vie skutočne málo. ,,Mala by si záujem?"

kvetúca lúka >
Ahvaryan sa na nu prekvapene pozrie a je prinútený nadvihnúť obočie. ,,Skutočne?" pýta sa neveriacky a musí pokrútiť hlavou. ,,A do ktorej by si chcela ísť?" vyzvedá ďalej aby sa dozvedel čo najviac informácii a tým pádom sa mohol rozmyslieť čo bude ďalej robiť so svojim životom. Predsa len ... nemusí byť celý život so svojimi súrodencami, no nie? Treba posunúť život aj niekam inam. V tomto momente mu však zaškvŕkalo v žalúdku a on si dobre uvedomil, čo je v jeho živote podstatné. A svorka to skutočne nebola. ,,Možno i to napokon aj ja ešte rozmyslím," uškrnie sa a prejde k vode, kde sa mu podarí naplniť si žalúdok chladnou tekutinou. Dobre on vedel, že hlad nie je pre neho len prezlečený smäd, no na pár minút ho to rozhodne zasýtilo. Sklonil teda uši a pobral sa k vlčici aby si mohol opodial nej ľahnúť a chytiť nejaké tie posledné lúče slnka do svojej srsti. ,,Treba si to užiť kým ešte nie je zima."

Rydia bola v pohode a teda na tom bol rovnako i on Anelei si kdesi pri mori evidentne urobil svoj vlastný program a teda ho ich malá skupinka nemala za zadkom, čo bolo ďalšie a celkom veľké plus. Na vlka ktorého jeho hnedá priateľka stratila v horách si už ani nepomyslel. Nech sa mu stalo Čo sa stalo nech mu je zem ľahká. Už pomaly ani nevedel ako mu vlčica opísala že vyzerá - niekto musí mať jednoducho niekedy smolu a on bol v tomto momente rád že to nebol práve on. Síce mal ešte dosť času na to niečo pokašľať No dúfal že sa mu to nepodarí. ešte mal pred sebou dlhý čas strávený s hnedou zločincov a nechcel to nijak pokaziť. ,,Akože.." začne, no nevie ako ma ďalej pokračovať. Posledného stretnutia sa toho skutočne nezmenilo veľa - teda až na veci o ktorých jej už však stihol rozpovedať. ,,Teraz momentálne uvažujem nad tým či mám zostať v tej štvorke v ktorej som," mykne jemne plecami a pomerne sa smerom k jazeru ktoré vyčnievalo v diaľke medzi kvetmi. ,,Vieš, teraz ako Už mám svoju rodinu, nemám dôvod zdržiavať sa tam," pokračuje ďalej no nie je si istý či mu rozumie. ,,Už ich nepotrebujem."
> Small

Akonáhle Rýdia vyjadrila záujem stretnúť sa s jeho sestrami, na tvár mu vyskočil kyslí úsmev, ktorý však veľmi rýchlo zamaskoval a pozrel sa iným smerom, aby mu hnedá vlčica nevidela do tváre. Už teraz mu bolo jasné, že stretnutie s jeho rodinou by nebolo najlepším nápadom. On síce svoju rodinu miloval takú aká bola, no na pozorovateľov, ktorý v tom nemali vlastnú krv mohli pôsobiť ... no. Zle. A on sa ešte necítil dostatočne odhodlane na to aby niečo také mohol podstúpiť. ,,Raz ťa určite predstavím," odpovedá jej s úsmevom akonáhle sa mu podarí na ňu znovu pozrieť. Síce mierne zaklame, avšak nie až tak, že by sa za to cítil zle. Zmena témy zo strany vlčice ho však poteší a mirne zakrúti chvostom. Aspoň jej nemusí ďalej klamať a môžu sa rozprávať o niečom inom. ,,Hm.. popravde," zamyslí sa a na pár sekúnd sa odmlčí. ,,Čo by si povedala odpočinku pri jazere?" jemne sa na ňu uškrnie a chvost mu urobí ďalšiu otočku vo vzduchu.

Azrael, sigma
26
Po tom, čo sa mu Gwyn stratil v hmle, Az sa ho vybral hľadať do Zlatej, kde objavil jedine Riven, ktorá mu nedokázala pomôcť. Pod návalom emócií sa mu podarilo teleportovať do bažín, kde do neho narazili (doslova) Liss s Vinom. Spoločne bojovali proti cizíkom, až do okamihu keď sa k nim pridal Zinko so Shine, kde sa ich skupina rozdelila na dve menšie skupinky.

18 KŠM

tichá zátoka >
Ahvaryan bol skutočne rád, že sa za nimi nešiel. Dokonca si aj spokojne vzdychol, keď sa po nejakom čase pozrel cez vlastné plece a videl ho stále stáť pri vode v tichej zátoke. Však sa on nestratí. Na týchto ostrovoch sa ani nemal moc kde, všakže. Tuna to nebolo také obrovské ako na mieste kde sa narodili a preto sa nejako extra nebál. Spoločne s Tiarou predsa len precestovali vody Mois Grisu za nie viac ako tri dni a to bol v jeho kondícii celkom veľký úspech. ,,Popravde sa mi ich podarilo objaviť viac!" odpovedá na jej otázku šťastne, i keď z jej vlastného pohľadu mohla byť jeho rodina až príliš... No. ,,Okrem neho ešte dve sestry," povie jej milo. ,,Snáď sa mi podarí i tie ti niekedy predstaviť."

Ahvaryan nespokojne zazrie na Aneleia a jeho debilné reči, ktoré vypúšťal z úst. Mal chuť ho nakopnúť do zadku,ale nebolo dostatočne sprostí na to aby tak napokon aj urobil. Dobre vedel, že ak by sa do tohoto boja pustil, tak by skončil s rozrazenou hlavou nikde kdesi na kameni a jeho krv by sa vpíjala do zeme. To fakt nemal za potrebu a tak len prekrútil očami a pozrel na Rýdiu. ,,Poď, tak sa aspoň poďme poprechádzať, možno na toho vlka narazíme niekde na okolí," kývne hlavou smerom k horám, no jeho prvé myšlienky, ho tam vôbec neťahajú. Hlavne sa chce dostať ďalej od prítomnosti svojho brata, ktorá by mu možno ani vôbec nevadila ak by bol sám. Avšak v spoločnosti by sa mu radšej obkľukou vyhol, najmä z dôvodu, že jeho rozrezaná papuľa ho často stála Ahvaryanovu náladu. ,,Ty sa vieš hádam vrátiť domov, nie?" mrkne smerom na Aneleia avšak nečaká na odpoveď. Poberie sa smerom na lúku a dúfa, že ho bude hnedá vlčica skutočne nasledovať.
>kvetúca lúka

Ahvaryan prekvapene počúva vlčicicne slová a na prvý pohľad vôbec neverí svojim ušiam. Ako sa niečo také mohlo stať? Kto je vôbec ten Enzy a prečo boli spolu v horách? Ahva nevedel, no i tak sa chcel pokúsiť ju nejako upokojiť. ,,Neboj, určite sa mu nič nestalo, keď tak možno si to len zaryl ňufákom do snehu, ale inak určite žije," nemá najmenšieho tušenia či jej jeho slová pomôžu sa upokojiť, no veľmi v to dúfal. Prinajhoršom sa môžu ísť spolu presvedčiť o tom, že mu skutočne nič nie je a vystopovať ho. To by ale musel najskôr brata uložiť spať. Presunie na neho pohľad a skloní uši k hlave. ,,Sa ju snažím prv upokojiť, nie je potreba panikáriť," odsekne bratovi a napokon si vzduchne. Mal pravdu, nemohli nič nerobiť ale to by Ahvaryan nikdy nahlas nepriznal. Len by to Aneleiovi pridalo na egu, ktoré už bolo dostatočne vysoké na to aby ho chcel nakopať do zadku. Otočí sa teda smerom k vlčici a navrhne jej. ,,Čo keby sme sa teda po ňom pozreli? A počas toho môžeme Aneleia vyhodiť v úkryte."

Ahvaryan sa snažil nepekné vyjadrovanie Aneleia ignorovať a tak teda i urobil. Jeho poznámky o krtkoch akoby prepočul a radšej sa pobral k vode, ku ktorej sa sklonila hľadal v nej mušle. Možno by sa mu napokon aj podarilo loviť rybu - tak ako to chcel ukázať Tiare, avšak na to bolo na tomto mieste príliš veľa vlkov a veľmi veľký ruch. Preto sa mu podarilo najskôr aj prepočuť slová, ktoré by nikdy inokedy neprepočul. ,,Môžeš prestať mrnčať na pár minút?" nepríjemne sykne na brata, ihneď ako sa mu podarí položiť oči na hnedú vlčicu, ktorá na neho volala. Dnešný deň skutočne nemohol byť lepší. Kývol jej hlavou a radostne sa usmial. Špička chvosta samu zamrvila vo vzduchu. ,,Rýdia! Tiež si prišla dnes nakupovať?" spýta sa jej milo, ignorujúc nepríjemné pohľady svojho brata. Ak sa mu nepáči, tam sú imaginárne dvere a môže nimi prejsť až do ich nového úkrytu. Bolo od neho však nemilé nechať ich stáť a čumieť na seba bez toho aby ich predstavil. ,,Rýdia, toto je môj brat," kývne smerom na Aneleia, nie príliš hrdo. ,,Anelei, toto je moja priateľka Rýdia, lovili sme spolu," oznámi zase na oplátku bratovi.

Prekvapenie - 50 kšm
Zametač - 170 a minca
Dudok - zadarmo, privedenie gwyna

- mením jeden rubín na kšm
na účte teda následne zostane 4 kšm, 8 rubínov a 7 mincí

Schváleno
Mystery box - číslo 9 - Máta (více informací na profilu)

Kvitnúce luky >
Anelei kráčal za Ahvom a už nebol taký nepríjemný ako predtým. To sa neho bratovi páčilo a skutočne si to užíval. Dokonca sa mu páčil aj nápad o stretávani, to bolo perfektné. Konečne si zaslúžil nejakú uznanie, aj keď mu to nikto nepovedal napriamo do oci. ,,Je to skvelí ukryt," ubezpečil ho pokojne. ,,Nachádza sa presne v strede tohoto komplexu ostrovov, takže môžeme mať pod palcom takmer celé územie," otočí sa na brata nadšene a usmeje sa. ,,Odtiaľ sa nám budú ľahko robiť výpravy do akejkoľvek časti ostrova," kývne hlavou a mierne aj zákruti chvostom. V tom okamihu si však všimne obchodíku vlka, o ktorom mu rozprávala Tiara. ,,Wu!" vyhŕkne a poberie sa k nemu. Dnes mal skutočne zaujímavý ponuku, z ktorej si Ahva dokázal vybrať!
--
Kupujeme prekvapenie a zametača :) matematiku hodím z domu keďže som teraz vo vlaku. Plus prosím o dudoka chocholateho, za privedenie Gwyna. Ďakujem!
--
Ošklbaný o takmer všetky svoje úspory sa pomaly pobral od stánku vlka, hladajuc svojho brata, ktorý však Wua využil rovnako ako on.

Temný les cez pytias >
Anelei sa ho napokon rozhodol nasledovať a Ahva si nebol istý či sa mu to páčilo alebo nie. Predsa len, doteraz mal za ušami Riven, a teraz, keď už mohol mať na chvíľku pokoj, tak sa k nemu priplietol Ane, so svojimi tvrdáckymi rečami. Krásny deň pred nami, čo si budeme. ,,Hej, je to kúsok pod úpätím hôr, je tam krásny výhľad a vchod je skutočne nenápadný takže sa nám tam nikto len tak nedostane," oznamuje bratovi a je hrdý že to mohol byť práve on, kto našiel ten ich povestný domov, v ktorom budú nasledujúce roky bývať - teda až do času dokedy sa Riven nepodarí nájsť spôsob ako sa dostať späť. I keď Ahva si niekde v kútiku duše myslel, že napokon si aj tak všetci zvyknú tu a pri príležitosti odísť, už nebudu chcieť. ,,S Riven sme sa aj bavili, že by sme si mohli dávať raz za čas nejaké stretnutia v tom našom ukryté aby sme vedeli že sme stále všetci nažive," oznámi mu. ,,Ale ešte sme sa nedohodli kedy."
> Tichá zátoka

,,Nepovedal som, že máme úkryt presne tu, druh," zavrčí mu na odpoveď Ahvaryan. Akoby si jeho brat mohol myslieť, že presne nad touto témou neuvažoval? Od dobre vedel čo robí a Anelei sa o to nemal čo báť! Možno v zime, možno neskôr, ale nie teraz! ,,Hej, stále sú rovnaké. Mam dojem, že sa Rodí pokúšala zbaliť alfu zo svorky ku ktorej som sa pridal keď som bol sám," mykne plecami. Predsa len toto bola ona. Zbaliť všetko čo sa pohne, čo dýcha a čo sa ešte nerozpadlo od hniloby. To bolo skutočne nie jej. A Riven? Jej podrezany jazyk ju raz dostane do hrobu. Rovnako ako vlka, ktorý stál práve pred ním. ,,Aby tam neskončila tvoja hlava ako hlavná dekorácia na stenu," prekrutil očami a otočil sa Aleneiovi chrbtom. Ak by nebol jeho bratom, neurobil by to, avšak veril mu, že mu ihneď neskončí po krku. ,,Idem sa pozrieť k moru, ak sa chceš pridať, pridaj sa, ak nie tak môžeš ísť po mojom pachu k tomu ukrytu," oznámil mu a zmizol medzi stromami. Teraz bolo len na Anleiovi aby sa rozhodol čo chce robiť.
> Kvetúca lúka cez pytias