Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ahvaryan sa musel na brata uskrnut, veď prečo nie. Už ho dlho nevidel a teda mal dôvod byť rád. ,,Bol som.. no... Tu," mykne plecami so smiechom. Už si zvykol že bol pre takmer všetkých svojich súrodencov boxovacím vakom, a nejako extra mu to nevadilo, keďže vedel, že niekde v kútiku duše mu na ňom i tak záleží - a v neposlednom rade boli predsa jeho zásobárňou a prísunom potravy. ,,Nie, tu som zatiaľ nenašiel," odpovedá mu na otázku s miernym pokrutením hlavy. Manon sa mu zatiaľ vyhýbala, rovnako ako Morgan a Ismael, týchto troch ešte nenašiel. No dúfal, že to bude čoskoro a oni budú môcť byť zase siedmy súrodenci proti celému svetu. ,,Zatiaľ sa mi podarilo nájst len Rodi a Riven," oznámi mu s miernym úsmevom a pohodí hlavou smerom k horám. ,,Našli sme nám aj celkom dobrý úkryt, akurát som si šiel nájsť nejaké dekorácie,ktoré by som si tam mohol dať," vraví mu, a v tom momente mu napadne, že by sa mu tam celkom mohli hodiť mušle. Bude sa musieť znovu pobrať do Zlatej a nejaké v tichej zátoke nájsť.

Ahvaryanova srst sa ježila v očakávaní, kto sa vyderie spomedzi stromov. Pohľad pevné upierali na stromy pred sebou a ticho dýchal. Kľudne mohol zmeniť svoj hlas na hlas akéhokoľvek iného vlka, ale prečo by to robil? V tomto momente ho tu takmer nikto nepoznal a on nemal dôvod sa skrývať ani pred sebou, nieto ešte pred niekým iným. Čakal by kohokoľvek ale určite nie toho vlka, ktorý sa k nemu napokon predral z temnoty. ,,Anelei!?" zrúkol Ahvaryan a sánka mu takmer padla na zem. Nebol by cakal, že by stretol práve tohoto vlka. Chvost sa mu razom začal kývat zo strany na stranu a jeho pochytila radosť. ,,Popravde si už tretí vlk, ktorý sa ma posledný týždeň presne toto opýtal," zasmial sa nad svojimi slovami a najmä nad skutočnosťou, že tu bol už takmer pol roka, nikoho nestretol a razom stretne všetkých v jeden týždeň. Neuveriteľné. ,,Ani nevieš ako rád ťa vidim."

helluva >
Ahvaryan vyšiel z ich nového úkrytu a pobral sa späť do temného lesa. Stále na jeho listoch cítil vôňu Riven, no počítal s tým, že sa vlčica pobrala niekam aby si našla pár vecí na vylepšenie svojho úkrytu. To isté mal na pláne aj on, avšak nemal nejakú jasnú predstavu o tom, čo by sa mu do úkrytu mohlo hodiť. Len tak sa teda motal v lese, čím ďalej, tým sa viac vzďaľoval od úkrytu až mu razom padla do nosa vôňa. Zase. Príliš známa na to aby bola cudzia, ale príliš cudzia na to aby ju vedel presne zaradiť. ,,Je tu niekto?" zavrčal Ahvaryan do ticha tmavého lesa. ,,Som nebezpečný a nehodlám sa nebrániť," upozorňuje svojho protivníka, o ktorom nevie či aj skutočne existuje. Ale to sa predsa len čoskoro dozvie a bude vedieť na čom je.

Temný les >
Ahvaryan vošiel dnu cez úzky otvor porasteny rastlinami, to však už bol okamih, kedy Roveň už odchádzala. Rýchlo sa za ňou otočil. ,,Kam zase ideš?" pýta sa jej, no odpoveď od čiernobielen vlčice už nedostal. Nemám náladu za ňou zase utekat, ako stena za matkinim chvostom a tak teda zostal v jaskyni ktorá sa mu razom otvorila pred očami. Sestra mala pravdu, bolo to tu skutočne pusté, avšak to nebolo nič s cím by sa nedalo v budúcnosti niečo urobiť. Rýchlo preskúmal všetky malé jaskynky naokolo a ako prvý obyvateľ tohoto úkrytu si vybral jednu ktorú veľmi rýchlo označoval svojim pachom - poobtieral sa okolo stien a spokojne si vzdychol. Teraz už len urobiť ju útulnejšou. Spokojne sa teda vybral von, nájsť nejakú pohodlnú trávu, a možno nejaké dekorácie v podobe lebiek zvierat alebo tak.
> Temný les

pytias >
Ahvaryan prekrúti očami, no i tak ďalej pokračuje za sestrou. I jemu by sa chcelo už odpočívať, takže čím skôr si niečo nájdu, tým lepšie. ,,Vieš čo, ešte som to neskúšal. Som sa bál, žeby mi vybehla nejaká zúfalka ako si ty," uškŕňa sa nad tým a pomaly kráča dopredu do hôr. Alebo teraz skôr už dolu z hôr. Pred ním sa zase rozprestieral dajaký les s nepeknou šedou farbou. Ďalší len čo by sa mohol zapísať do zoznamu divných leov a prečo nie? Aspoň budú veddieť kde sa nachádzajú a nikdy sa nestratia. ,,Len sa tam niekde neprepadni," zavrčí jej späť a so sklonenými ušami ju nasleduje. Dnu bolo šero ale zdalo sa, že kdesi zhora sem prenikalo svetlo. Strčil hlavu dnu a nevedel, či sa mu chce pokračovať.
> helluva

small >
,,Umri," zavrčí pomedzi zuby akonáhle započuje slová svojej sestry. Zas a znovu sa to otočilo k nemu, ako vždy. Možno by s tm už mohol sám prestať, i tak to nemalo žiaden zmysel. Tá zmija pred ním i tak vždy vymyslela nejakú väčšiu urážku na ktoré on sám nedokázal reagovať. ,,Vidím, že sa tu celkom zabýdluješ razom," podotkne s pohodením hlavy. ,,Ale súhlasím. Ako som vravel predtým, úkryt niekde v strede ostrova sa oplatí, aspoň budeme mať stredisko kde sa budeme môcť všetci stretávať," vraví s miernym úsmevom. Páčilo sa mu, že už Riv akosi pripustila, že by tu napokon aj žili. Možno to tak bolo pre ich dobro. ,,By sme sa mohli dohodnúť, že sa tam budeme stretávať na každý spln? Alebo tak nejak, chápeš. Aby sme vedeli, že sme všetci stále nažive," zasmeje sa a pokračuje za sestrou smerom do hôr. Akonáhle však Riven pripomenie lov, mierne sa zapýri hrdosťou. ,,Prišiel som na to, že dokážem napodobniť hlas akéhokoľvek zvieraťa. Cool čo?"
> temný les

,,Ale čo preháňaš," zavrčí na ňu. Však predsa len ešte stále bolo leto a slnko svietilo! Tak čo! ,,Určite sa ti len nepáči predstava vône mokrého psa," smeje sa ako sa mu darí ztriasť všetku vodu zo svojej srsti, ktorá tam nemá čo robiť. ,,Ale hádaj čo, ty mokrá nevoniaš o nič lepšie," smeje sa ďalej a krúti pri tom chvostom. Konečne už si mohol robiť srandu on z nej a bolo to fajn. ,,Kam sa tak hrozne ponáhľaš?" pýta sa jej akonáhle vidí, že odchádza smerom k horám. ,,Načo sa tak potrebuješ ponáhľať, však nemáme kam ísť tak či tak," vrčí na ňu ihneď ako sa pohne za jej čiernym chvostom smerom k horám, ku ktorým aj tak chcel ísť. Teraz bol jeho čas na to aby jej mrnčal za ušami a maminkovala ho ona. ,,Len vás dve, nikoho iného ešte," odpovedá jej na otázku a so sklonenou hlavou ide k horách.
> pytias

kvitnúca lúka >
Riven netrvalo príliš dlho kedy pochopila, že bez jeho veľkého zadku sa k vode dostane omnoho rýchlejšie. Rozbehla sa teda a jeho chudáka nechala niekde vzadu, aby si svoju cestu urobil sám alebo čo! ,,To jazero ti neutečie!" kričí za ňou, no je mu jasné, že niečo také ako čakanie neprichádza do úvahy V tomto momente si s miernym smútkom v srdci spomenul na Tiaru, ktorá ho síce hnala stála dopredu avšak nikdy ho nezradila tým, že by ho nečakala na ich ceste po ostrove. Akonáhle sa však i jemu podarilo dostať do prítomnosti vody, nelenil ani sekundu a ponoril si do nej takmer celú hlavu. Ihneď ako však mal dosť vody v žalúdku, zvalil sa tam celý aby si trochu ochladil srsť vyhriatu od slnka. ,,Nechceš tu predsa len na chviľku zostať?" spýta sa jej akonáhle sa mu podarí dostať hlavu spod hladiny. ,,Voda je celkom príjemná."

tichá zátoka >
,,Samozrejme, že nie, nechcel by som aby tvoja krásna srsť padla za obeť líškam a supom," smeje sa nad tou predstavou. ,,Radšej by som si ju natiahol na zem v úkryte," pokračuje ďalej a šťuchne pri tom Riv do boku. Pred nimi sa razom otvorila zátoka plná vody, ktorá však mala veľmi ďaleko od pitnej. Ahva si v tomto momente veľmi rád spomenie na to ako tu stretol Zeinab a o niečo menej rád si spomenie ako tu stretol aj jej nepríjemného brata. ,,Asi sa nejaký jednorožec rozhodol uľaviť si práve nad týmito ostrovmi," smeje sa zas a znovu nad slovami čo vysloví. Nebolo nič lepšie ako záchodový humor - okay, klame. Všetko je lepšie ako záchodový humor. Akonáhle sa však konverzácia zase presunie k odchodu z ostrova, Ahva sa musí zamyslieť. Pri tom sa mu už smiať nechce. ,,Neviem... buď sa teda odísť nedá alebo život na ostrove nebude taký zlý akoby sme si mohli myslieť."
> small

bull meadow >
Keď ho sestra pochváli, zostaen takmer až zamrazený. Vážne to teraz počul z jej úst? Neveril tomu a to bol jeden z hlavných dôvodov prečo si toho tak vážil. Musel sa empaticky pousmiať a jemne si vzdychnúť. Nakoniec jeho sestra predsa len nebude taký stratený prípad akoby si bol myslel. ,,Voda by mala byť za touto zátokou v strede lúky, už sme pomaly tam," vraví jej na otázku, ktorú mu položila. Predsa len ju nechcel nechať nevypovedanú - hlavne nie teraz, keď mal vďaka Riv celkom dobrú náladu. ,,Netuším. Ešte som sa nestretol s nikým, kto by vedel o tom ako sa odtiaľto dostať. A popravde som nevidel nikoho kto by sa vôbec chcel odtiaľto dostať," odpovedá celkom znepokojene, ako sa nad tým tak teraz zamýšľa. Bolo to divné, že sa proste všetci zmierili s tým, že tu zostanú - viacmenej proti svojej vôli. ,,Celé je to tu akési divné."
> kvitnúca luka

Zavrie oči a potichu prežúva, kým Riv rozpráva svoje nezmysli a on jej nemôže zdrhnúť. Keby len teraz prišiel nejaký vlk a strhol by jeho aby ukončil utrpenie. ,,Čo ja viem?" spýta sa jej. ,,Som ti povedal, že som k ním šiel len kvôli ochrane a jedlu," vrčí na ňu keď sa mu konečne podarí požuvať čo mal v ústach. ,,Dobre, poďme," Ahva skloní hlavu akonáhle sa Riven začne dožadovať vody. Snaží sa spomenúť si ktorým smerom odtiaľto bolo nejaké jazero, ale má viacmenej zahmleno. Vďaka bohu, že vlčica nemá najmenšieho tušenia kde sa nachádzajú a tým pádom ho nemôže napadnúť, že idú zlým smerom. Síce po nich zostala ešte nejaká hromádka jedla, Ahva ju celkom spokojne pre tento raz opustil, avšak určite sa mu bude vynárať v snoch ako nočná mora. ,,Nie moc veľké," odpovedá jej, ako sa poberie smerom k moru a nie smerom k horám akoby si sám protirečil. Avšak mal namierené k iným horám než boli tie na východe. ,,S jednou vlčicou zo svorky sme celé ostrovy prešli za pár dní," mykne plecami. Stále neverí, že ho na to Tiara dokázala prehovoriť. ,,Ale aspoň je tu pekne."
> tichá zátoka

Ahvaryan sa udychčane posadí vedľa mŕtvoly a ak by nedýchal tak hrozne rýchlo, určite by mal teraz plnú tlamu slín. ,,Svorky nemajú moc radi tulákov na svojom území, najmä ak tí ani nerozmýšľajú, žeby sa pridali," odpovedá jej a nenápadne sa skláňa k mäsu, ktoré by si chcel v pohode zožrať. Prv sa však musí poriadne rozdýchať aby sa nezdrhol na svojom obľúbenom pokrme - jedle! ,,Ale neboj sa, nájdeme si nejaké miesto, kde by sme si mohli založiť svoj rodinný tábor," uškrnie sa na ňu a už si konečne odtrhne kus kože. ,,Najlepšie asi niekde v horách v strede územia, aby sme sa dokázali odtiaľ všade dostať," premýšľa nahlas, no to už Riv zase mrnčí a on jej chce vraziť labu do tlamy. ,,Idem ti to vynahradiť, dobre?" zavrčí. ,,Ak objavíme viac súrodencov tak kľudne z tej pošahanej svorky odídem."

Henlo. Chcela by som sa uchádzať o mladší charakter. Všetky podmienky splňujem mnohonásobne - myslím, že som dostatočne aktívna, ako aj počas roka tak aj počas prázdnin, čo si samozrejme môžete kedykoľvek overiť. V poslednom čase som bola súčasťou, myslím, že všetkých akcií, nie som si 100% istá, ale je to zase vec, ktorá sa dá v pohode dohľadať. Posty píšem v poriadku, nad rámec minimálnej dĺžky, s realistickosťou reakcií postáv nemám problém, kto predsa len potrebuje mary sue? a i charakter dodržujem, presne tak ako má byť.
Prajem veľa šťastia všetkým ostatným záujemcom (:

,,To všetko mám, ale bohužiaľ ťa nemôžem zobrať do svorky," mykne plecami, no v tom momente uvidí príležitosť, ktorá sa mu naskytla. Niekde pred ním sa ako darček od Boha vynorilo stádo. Nikdy neveril, že niečo ako vyššie dobro môže existovať, no dnes by tomu i bol ochotný veriť. Možno potom Riv na pár sekúnd i zmĺkne, keď bude mať plnú tlamu mäsa a snad bude mať dostatok chochmesu aby v takej príležitosti nehovorila. ,,Idem loviť, tak pre zmilovanie božie, ticho," zavrčí s prekrútením očí a prikrčí sa. Už pred nejakým časom objavil, že dokáže napodobniť hlas akéhokoľvek zvieraťa a veľmi obratne to teda používa. Lov trval dlhšie akoby si bol myslel ale nakoniec sa mu to podarilo. Nestrhol tu najväčšiu srnu, ale keď dokážete napodobniť ich hlas, nie každý bol ostražitý, čo mu veľmi pomohlo. Akonáhle sa jej telo pod nim prestalo metať, mierne zavyl na Riv, i keď predpokladal, že vlčica ho sledovala z opodiaľ. ,,Keď sa nažerieme mohli by sme prejsť za kus ostrova a pozrieť sa či sa nám nepodarí objaviť pár súrodencov. Určite pri tom narazíme i na nejaké jazero, som si istý."

Riv mu stále mraučala za ušami a on by ju pomaly utopil v kvapke vody ak by mohol. Ticho odratával sekundy a i keď bol na ňu zvyknutý, väčšinou s ňou nebýval úplne sám, čo znamenalo, že zväčša sa obracala za niekým iným ihneď ako ju prestal baviť. ,,A čo by si moja kráľovná želala okrem jedla?" spýta sa jej mierne poslešne, no hádam nie dostatočne na to aby ju urazil. Ak sa také vôbec niečo dalo, keďže Riv slová obyčajných smrteľníkov akoby úplne filtrovala. ,,Akoby som mal odčiniť takú veľkú chybu akú som urobil, že som ťa stratil zo svojho života?" pýta sa jej, najskôr vážne, no ku koncu vety to už skôr prechádza ku smiechu. Celá táto situácia pre neho bola hrozne smiešna, no čo mal robiť? Napriek tomu všetkému bol rád, že má sestru pri sebe.
Akonáhle však odmietla ísť s ním za zvukom ktorý počul, vyškašlal sa na to. Jednoducho to celé vzdal, zastavil sa a vzdychol si. ,,Takto ale nič neulovíme," zavrčí na ňu nespokojne. ,,Musíme pracovať spo-lo-čne," pri poslednom slove sa na ňu otočí, aby mohla odčítať z jeho pier, ak by náhodou jeho slová nepočula.