Příspěvky uživatele

< návrat zpět

zlatý les >
Ahvaryan prekrúcal očami, no radšej nevravel nič. Počúval ako Riven skuvíňa, akoby jej žily trhali, a pomaly ale isto sa rozlučoval nad tým, že vyplaší všetko čo by mohli uloviť. ,,Ja som nikoho nevymenil!" odsekne jej slovám, ktoré sa ho zase dotkli o niečo viac ako ostatné. Ak niečo nemal rád, to falošné obviňovanie - a teraz skutočne nešlo o to, že zožral niečo čo nemal! ,,Snažil som sa prežiť sám, a toto bola najlepšia možnosť ako tak urobiť," odpovedá jej naštvane, s hlavou otočenou smerom k nej. V tom momente sa mu do ušú však dostane niečo iné a popravde aj celkom zaujímavejšie ako pyskovanie jeho vlastnej sestry. Niekde v diaľke sa ozývali zvuky zápasu. Čo ak už niekto lovil a im by stačilo len ukradnúť mu to? ,,Počuješ to?" pýta sa, no nečaká na odpoveď. ,,Poďme sa tam pozrieť," povie a rozbehne sa dopredu, čo u neho nebýva moc časté, no rozhodne mu to pomôže dostať sa k vlkom skôr aby mohol zistiť, že to vôbec nie je tak ako si predstavoval.

Ahvaryan sa otočil smerom za Rodi, no bolo mu jasné, že tá už bola na love, ale niečoho iného ako bola divoká zvera. Asi by sa najlepšie dalo povedať - niekoho. ,,Však už ideme loviť, počkaj chvíľku," oznámi jej. Snaží sa byť na ňu i tak milý. Nechce o ňu prísť hneď ako ju objaví a celkovo i odchod druhej jeho sestry sa ho mierne dotkol. Nebude to nikomu vyčítať, to nie, ale i tak si aj on dovolil mať v tomto ohľade city a trochu sa ľutovať. ,,Už som ti povedal, že ideme loviť, tak neskuč stále," oponuje jej Ahvaryan a vedie ju pritom von z lesa, kde by sa im dalo loviť lepšie ako v lese. Už mu tak chýbalo lovenie v spoločnosti svojich vlkov! Nedokázal sa toho dočkať, zatial však objavil len dvoch, čo z nich robilo trojčlennú skupinu, to však nebolo dostatočné množstvo celej ich rodiny. ,,No, volá sa Zlatá svorka, prekvapivo," uškrnie sa, lebo sa obaja práve nachádzali v lese posiatom zlatými listami. ,,Je tam minimálne päť vlkov, ešte som ale nestretol všetkých, asi," rozpráva jej ďalej. ,,A toto tu sa volá Zlatá les, áno viem, ten kto to tu pomenovával, musel byť skutočne originálny," smeje sa.
> bull meadow

Roveň mu strčila kávu takmer až do žalúdka a predpokladala, zejej o za to ešte aj poďakuje! Však on nespokojne zavrčal a rýchlym pohybom laby jej plesol po tej jej. Necháš toho ty vlčica jedna! ,,Fajn, fajn. Moja figúra vám nevyhovuje, môžeme sa už posunúť v konverzácii ďalej?" vraví ďalej l, no bolo mu jasné, že toto ani zďaleka nebol koniec ich doberania si jeho brucha. Zvykol si na to, nebuď klamať, no niekedy ho skutočne vytláčalo, že nevedeli rozprávať o ničom inom len o jeho menšom... Či väčšom probléme. ,,Hej som vo svorke, noačo?" vrčí ďalej na odpoveď, no v tomto momente už o niekde hrdšie. ,,Teraz by sa vám moje jedlo hodilo, keď ste hladné, čo?" pýta sa, no na túto otázku nepotrebuje odpoveď. ,,Nič pre vás nemám lebo som si myslel, že ste mŕtve a ja som všetko zožral," robí si srandu sám zo seba, no jeho hlas je akosi tvrdí. Skutočne pre nech nemá žiadne jedlo a nemá ich čím pohostiť. Budú si musieť niečo uloviť spoločne, alebo ak Boh dá, tak nájsť nejakú chutnú zdochlinu. ,,Chcete ísť teda jesť alebo budeme hľadať súrodencov?" spýta sa ich, no teraz i čaká na odpoveď.

Ahvaryan si už doberanie za svoje veľké brucho nebral tak blízko k telu ako kedysi. Už mi tieto slová nič nevraveli a dokonca sám o sebe často vtipkoval - niekedy to však i zabolelo, záležalo od situácie a najmä kto ležal na druhej strane linky. ,,Ale nechaj môj žalúdok napokoji," zavrčí jej na odpoveď a nespokojne švyhne chvostom do strany. Skôr ako však stihne povedať niečo ďalšie, kdesi, ani nevie odkiaľ sa razom vynorí i ďalšia jeho sestra. Samec prekvapene zažmurká, pol roka nikoho nestretol a razom dve sestry v jeden deň?! To nebude náhoda. ,,A tvoje slušné chovanie tiez nenarastlo," odsekne Riven, no svoj hnev len hra. Ako bol šťastný že ich mal konečne pri sebe! Kto tam chce svorku, keď môže mať svoju vlastnú, pokrvnu rodinu? ,,Rád ťa znova vidím, i s tou tvojou podrezanou papulou," uškrnie sa na ňu ako mu chvost poskakuje zo strany na stranu. ,,Práve sa s Rodi bavíme, že by sme sa mali rozdeliť a nájsť zvyšných súrodencov," oznámi jej aby aj ona bola v obraze.

Majitelia: Riveneth
Ďalej tu môžu bývať: -
Prístup majú: -
Miesto na mape:


Popis:Vchod do úkrytu je veľmi dobre maskovaný hustým porastom či už vďaka kosodrevinám, podrastu papradí alebo popadaných skál. Je ťažké vchod zhliadnuť keď o ňom neviete, no akonáhle spoznáte jeho lokáciu, nebadané stopy vás dokážu k nemu doviesť každý jeden raz keď sa budete potrebovať skryť.
Ihneď ako vojdete dnu, prekvapí vás stála teplota ktorá sa v tomto komplexe jaskýň drží počas celého roka. Stredová jaskyňa, nie je príliš vysoká, avšak dostatočne veľká na to aby vám to bolo príjemné. Miestami môžete vidieť stekajúcu vodu, ktorej sa podarilo za roky kvapkania vytvoriť stalagmity, stalagtity a miestami i stalagnáty. Steny hýria viacerými farbami, najmä z dôvodu kovových prímesí v kameni. Jaskyňa možno vyzerá neobývaná, no zdanie sa často môže mýliť! A možno je to stratégia ako odlákať pozornosť aby si ostatní povedali, že sa radšej presunú niekde inde!
Keď sa ale dobre pozriete je v celkom príjemnom šere vidieť niekoľko menších otvorov, ktoré prezrádzajú, že sa za nimi nachádzajú ďalšie miestnosti, označené od ich majiteľov jednoduchým vyrytým znakom do kameňa.

Schváleno

Bol prinútený sa zasmiať nad jej slovami. Nebol to moc príjemný smiech, nemal tuto časť jej povahy rád, no i napriek tomu sa nemohol na svoju sestru vynadívať. Bol tak neskutočne rád, že ju znovu videl, že v tomto momente ju za žiadnych okolností nechcel poslať preč. Vzdychne si, no usmeje sa už príjemnejšie. ,,Tak by sme sa aspoň mohli dohodnúť, že ak niekoho ďalšieho nájdeme, stretneme sa tu v tomto lese?" spýta sa jej s nádejou. Predsa len ak sa rozdelia, budú môcť pokryť väčšie územie a predsa len budú mať väčšiu pravdepodobnosť niekoho stretnúť. Na jej ďalšiu otázku sa len mierne zasmeje. ,,Môžeš dvakrát hádať čo ma prinútilo ísť do svorky," smeje sa a krúti pri tom hlavou. ,,Len nech ťa ten tulák nezatiahne do kríkov a nezabije."

Keď mu na jeho otázku odpovie negatívne, trošku posmutnie. Avšak nie moc, predsa len práve stretol svoju novonájdenú a dávno stratenú sestru! Učrite nebude len tak plakať, teda - jedine ak od šťastia. ,,To nevadí, sme dvaja a to je hlavné," umeje sa na ňu spokojne. Rodina! Konečne zase môžu byť rodina ako predtým a keď sa im podarí nájsť nejakých ďalších súrodencov, môže sa vykašlať na svorku a žiť zase len s nimi! Mal by sa možno začať pozerať po nejakom úkryte kde by mohli žiť? Rýchlym pohybom hlavy zaženie tieto myšlienky dozadu. Čo ale dovtedy... dovtedy..,,Skutočne?" uškrnie sa na ňu nadšene a zase v rýchloti zakmytá chvostom. ,,Kým ale nájdeme ostatných, myslím, že by ťa mohla pritúliť moja svorka, do ktorej som sa pridal, lebo lov osamote je moc komplikovaný," vysvetľuje jej a predostiera jej tak svoje nápady ako ich situáciu vyriešiť. ,,Zatiaľ sa možem po okolí obzrieť po nejakej jaskyne alebo tak, kde by sme mohli bývať neskôr."

Ahvaryan v celom svojom nadšení nemal šancu zistiť, že ona z neho až taká nadšená nebola. Bolo to však pre jeho vlastné dobro, určite sa nechcel pohádať so sestrou hneď ako ju našiel a prakticky pre neho vstala z mŕtvych. ,,Tak to som rád," smeje sa nad jej slovami a nechá ju položiť si hlavu na jeho huňatý krk. ,,Ostatných si nevidela?" spýta sa jej so záujmom, no on sám má pre ňu nie príliš pozitívne informácie. ,,Snažím sa ich totižto hľadať odkedy som sem prišiel a ešte som od nich ani chĺpok nenašiel," zavrčí smutne, no i napriek tomu je rád, že aspoň jedna z jeho sestier teraz stojí pred ním a už nie je sám.

tichá zátoka>
Prechádzal sa celkom rezkým krokom smerom k nore, aby sa mohol porozprávať s niekym zo svorky alebo aby si mohol dačo zajesť ak sa v ich nore dajaké zostatkové mäso nachádzalo. Skôr ako sa mu však podarilo dostať k nore, zacítil pach, tak známi ako život sám. Prekvapene zastal a nos vystrčil vysoko do vzduchu aby mohol nasať ten pach a nechať sa ním viesť, poprípade presne zisti kto to je. Skôr ako sa mu to však podarí zistiť, rozbehne sa tým smerom - nemôže si to len tak nechať ujsť. ,,Rodi!" zvžskol takmer až šteňacím hlasom a chvost sa mu takmer premenil na vývrtku. Nikoho zo svojich súrodencov nevidel viac ako pol roka a razom sa pred ním zjaví jeho sestra, len pár metrov od svorky kde býval? To muselo byť znamenie. ,,Už som si myslel, že ste všetci mŕtvi!"

Ich stretnutie s vlčicou trvalo celkom dlho a on sa už musel vrátiť do svorky, do ktorej už patril nejaký ten čas. ,,Už sa budem musieť vrátiť, no veľmi rád som ťa zase stretol," pousmial sa na hnedú, či ryšavú vlčicu. On bol samec a farby pre neho neznamenali príliš veľa. ,,Pozdrav brata keď ho nabudúce stretneš." zasmeje sa nad svojimi vlastnými slovami. Je síce pravda, že ho už dlho nevidel ale tak snáď ešte žije. A aj keby to bolo naopak, tak by mu to až tak veľmi nevadilo, i keď je to ťažko povedať nahlas. ,,Tak čau," mykne hlavou a poberie sa smerom k zlatému lesu, kde sídlila jeho svorka, za stretnutím, o ktorom by netušil, že sa vôbec niekedy stane. Kráčal teda naprieč zlatého lesa, dúfajúc, že sa tam pre neho nájde aj nejaké mäsíčko pod zub, ktoré by si na prázdny žalúdok mohol zajesť.
> zlatý les

Ahvaryan napokon usúdi, že miesto hladania vlčice, ktorá sa ani nemusí nachádzať niekde blízko neho, mal by si radšej užívať to, že je tu - a je to práve so Zeinab. Sadol si teda späť na zadok a pohľad presunul smerom k vode. Áno, áo treba žiť v prítomnosti. ,,Skutočne, niektorý vlci nemajú ani len toľko rozumu koľko rečí vychádza z ich tlamy," musí sa zasmiať nad svojimi slovami a kútikom oka sleduje či jeho slová nejako zapôsobia i na vlčicu s ktorou sa na tomto mieste nachádzal. ,,Ale vždy je lepšie byť s niekým ako sám," mykne plecami. Všetko malo svoje za aj proti a oni sa s tým museli zmieriť. Čo už narobia, vyberať si predsa len nemohli. Akonáhle sa ho však spýta na to čo videl, musí pokrútiť hlavou. Sám nevie o čo moc išlo. ,,Len sa mi zakrútila hlava," zaklame jej.

Ahvaryan prikyvuje na Zeinabine slová. Akoby práve toho vlka nemohol poznať? Predsa len bol skutočne zaujímavý obyvateľom týchto ostrovov a Ahav by prisahal, že o ňom všetci minimálne niečo počuli. ,,Samozrejme, že poznám, bol som u neho," vraví jej svetaznale. ,,Celkom zaujímavý vlk, len čo je pravda," mykne plecami.
,,Ale jedna vlčica, čo som ju stretol na neďalekej planine," odpovedá jej na otázku, i keď jej v tomto momente do toho nič byť nemuselo. Ahva však nebol momentálne v nálade kedy by sa mu chcelo niečo utajovať. Mal plný žalúdok a tým sa vyriešilo minimálne 90 percent jeho problémov. ,,Ja nie som moc náročný, takže si tvoju spoločnosť možno aj celkom užívam," uškrnie sa na Zeinab podpichovačne a chvost mu urobí pár kruhov vo vzduchu. Skôr ako však so zavrčaním dokáže odpovedať na jej nie príliš pekné slová, razom sa ocitne kdesi kde ešte nikdy nebol.
Ellie akcia
Ahva sa ocitol niekde v inom svete, kde všetky farby boli akési ... cukríkové. všetko sa udialo akosi rýchlo, boli tam divné zvieratá a dokonca sa i jeho telo zmenilo! Chvost sa mu skrútil hore a dokonca dostal i nejakú plachtu na chrbát! Keď si všimol, že sa tam nachádza vlčica ktorú poznal, tak sa k nej rýchlo priplichtil. Alyanna a jej skupina nasledovala Excela, bieločierneho vlka. Po nejakých problémoch sa však i im podarilo dostať sa na koniec a dokonca to ukončiť i jedlom! Na čo si Ahvaryan spomína celkom najradšej. Našťastie sa im však podarilo prežiť i napriek nebezpečenstvu.
Koniec akcie
Akonáhle sa ocitne späť na svojich nohách a neďaleko vody, podarí sa mu spadnúť z láb. ,,Videla si to tiež?" spýta sa jej, no odpoveď tuší, keďže ju osobne tam nikde nevidel.

Ahvaryan prikyvuje na Zeinabine slová. Akoby práve toho vlka nemohol poznať? Predsa len bol skutočne zaujímavý obyvateľom týchto ostrovov a Ahav by prisahal, že o ňom všetci minimálne niečo počuli. ,,Samozrejme, že poznám, bol som u neho," vraví jej svetaznale. ,,Celkom zaujímavý vlk, len čo je pravda," mykne plecami.
,,Ale jedna vlčica, čo som ju stretol na neďalekej planine," odpovedá jej na otázku, i keď jej v tomto momente do toho nič byť nemuselo. Ahva však nebol momentálne v nálade kedy by sa mu chcelo niečo utajovať. Mal plný žalúdok a tým sa vyriešilo minimálne 90 percent jeho problémov. ,,Ja nie som moc náročný, takže si tvoju spoločnosť možno aj celkom užívam," uškrnie sa na Zeinab podpichovačne a chvost mu urobí pár kruhov vo vzduchu. Skôr ako však so zavrčaním dokáže odpovedať na jej nie príliš pekné slová, razom sa ocitne kdesi kde ešte nikdy nebol.
Ellie akcia
Akonáhle sa ocitne späť na svojich nohách a neďaleko vody, podarí sa mu spadnúť z láb. ,,Videla si to tiež?" spýta sa jej, no odpoveď tuší, keďže ju osobne tam nikde nevidel.

Vlčica vyliezla z vody a on sa neváhal k nej priblížiť. Bol spokojný, že ju stretol, i keď jej srsť vyzerala trošku inak. ,,Vyzeráš dobre," povie jej, obzerajúc si jej nové znaky na srsti, ktoré veľmi rýchlo upútali jeho pozornosť. Na jej hnedej srsti sa skutočne vynímali. Akonáhle padne otázka toho čo robí, musí sa zamyslieť, odpovedá však priamo a bez výhýbania sa. ,,Popravde sa len tak túlam a popri tom i niekoho hľadám," vraví, rozhliadajúc sa pri tom akoby veril, že sa ten niekto len tak zázrakom objaví ako na zavolanie. Nestalo sa však tak a on bol teda nútený preniesť svoju pozornosť späť na Zeinab. ,,Ale akože stretol som teba, a to je tiež fajn," uškŕňa sa, no to už hnedá vlčica vraví zase o jeho svorke. ,,Máš u nás dvere otvorené," odpovedá jej. ,,Ja budem len rád, keď sa do svorky pridá niekto koho poznám," mykne plecami. Čo iné jej mal na to povedať? Skôr ako sa však stihol nad niečim takým vôbec zamýšľať, Zeinab ztočí späť k jeho bruchu. ,,Ja sa snažím vykŕmiť," odpovedá na vetu, ktorá ani nebola otázkou, no to mu nejako extra nevadí. Nikdy nebral seba nejako vážne a tak mu vôbec nerobí problém vtipkovať, či už o sebe alebo o niekom inom - i keď i to malo svoje hranice.

Vlčica si ho evidentne pamätala, čo Ahvaryana i celkom potešilo. Nejednalo sa síce o vlčicu, ktorú hľadal, no i táto bola veľmi milá spoločnosť, najmä teda vďaka tomu, že jej brat sa rozhodol nebyť v jej prítomnosti. Akonáhle spomenie svorku, musí sa zasmiať. Svoje trápenie už dávno zahodil za hlavu a teraz už bol spokojný. ,,Celkom dobre som si vybral sa mi zdá," povedal niečo úplne iné ako vravel Rýdii len pred pár týždňami. Jeho názor na Zlatú svorku sa zmenil a vďačil tomu len dvom vlkov, ktorých sa mu podarilo stretnúť. ,,Nie je to také strašné ako by sa mohlo zdať zo začiatku," uškŕňa sa nad tým no akonáhle spomenie jeho bruško, musí sa zasmiať ešte viac. ,,Vieš, keď sa darí, tak sa darí!"