Příspěvky uživatele

< návrat zpět

zlatá svorka cez zlatý les >
Ahvaryanovi netrvalo dlh kým sa dostal z lesa von. Dobre vedel, ktorou cestou má ísť. Miesta okolo Zlatej svorky poznal už celkom dobre a teda sa nemusel báť, že sa niekam zatúla a už nenájde cestu späť. Veľmi dúfal že sa mu pri jeho prechádzke podarí znovu naraziť na svoj ako slepú kura k zrnu, no napokon nie každý môže mať šťastie každý raz. Miesto Rýdie však stretol ďalšiu celkom milú vlčicu, ktorú už nejaký čas poznal. ,,Zeinab!" pozdraví ju milo s radostným úsmevom na tvári a chvostom kmitajúcim zo strany na stranu. ,,Dnes si tu bez brata?" spýta sa jej so smiechom ako prechádza k nej. Khan bol skutočne vlkom kultúry a Ahvaryan určite rád počká ešte pár dní, kým ho znovu stretne.

Vlčica evidentne stratila záujem čo sa týkalo nového člena jej svorky a radšej sa rozbehla za niekym iným - možno jej partnerom alebo kýmkoľvek kto to bol. Nevadilo. Aspoň už minimálne vedel, že nie je vo svorke sám a, že má minimálne troch členov. To absolútne stačilo na to aby sa zmenil jeho názor na svorku. Nabudúce keď sa stretne s Rýdiou aspoň jej bude môcť povedať, že si napokon nevybral až tak zle! Určite bude radosťou i ona spokojná a spoločne sa nad jeho panikárením obaja zabavia. Nepochyboval o tom. Teraz ju už len stretnúť a porozprávať sa s ňou. To už bude o niečo zložitejšie.
>Tichá zátoka cez zlatý les

Skutočne sa tešil na to, že sa mu konečne podarilo niekoho stretnúť a teraz mal pred sebou skutočne skutočnú samicu, ktorá patrila k Aetovej svorke. A dokonca bola i vyššieho postavenia! ,,Si už vo svorke dlho, keď si už kappa?" pýta sa jej so záujmom, rád by sa o nej a rovnako i o svorke dozvedel viac - čo najviac. Akonáhle sa však ona sama spýta, či niekoho nevidel, musí pokrútiť hlavou zo strany na stranu. ,,Som tu sám ako prst," odpovedá so sklonenou hlavou, no je rád, že otázka Alyanny predznamenáva, že ich je vo svorke skutočne viac ako len ona a Aetas. ,,Koľko vás vo svorke je?" začne sa tento raz pýtať on a vyrovná sa. Konečne sa mu podarí i lepšie obzrieť si vlčicu, ktorá pred ním práve stála. Vyzerala byť mladá, možno až príliš na svoje postavenie a bola tmavá. To bolo jedno z mála vecí, ktoré si na nej on dokázal odpozorovať na prvý pohľad.

Nakoniec netrvalo až tak príliš dlho ako Ahvaryan predpokladal a napokon sa mu konečne, po tak dlhom čase podarilo stretnúť niekoho, kto bol dosť pravdepodobne členom tej istej svorky ako bol on. S úsmevom na ňu pozrel, keď sa k nemu priblížila a prehovorila - dokonca sa mu i špička chvosta pohla mierne zo strany na stranu. Na tento okamih čakal odkedy sa mu podarilo dostať sa do Zlatej svorky a teraz mohol skutočne povedať, že táto svorka nebola len výplodom chorej Aetovej mysle a skutočne existovala. ,,Som tu nový, pridal som sa do Zlatej svorky len pre pár týždňami," odpovedá jej na otázku, no nie je si istý, čo toto bola skutočne odpoveď čo chcela počuť. Bol však skutočne nadšený, že na tomto ostrove existuje i niekto iný ako len Tiara a Rýdia - dve vlčice, ktoré síce pre neho veľa znamenali, no boli slabou spoločnosťou pre spoločenského vlka, ktorý očakával svorku hodnú svojho mena. ,,Ahvaryan sa volám," upresní napokon. ,,Aj ty si členom Zlatej?" pýta sa jej s nádejou a mierne nakláňa hlavu nabok. Už si dokázal predstaviť tú korisť ktorú by mohli uloviť ak by sa spojili všetci dohromady! Už mu takmer tiekli sliny.

Ukryt >
Nasledoval Tiaru No skôr ako si sa mohol uvedomiť že už je preč, nevidel ju pred sebou. Prekvapenie sa okolo seba porozhliadol a so cvakanim uši sa snažil nájsť smer ktorým odišla. ale dojem že predsa len išla k tej vode a jeho nechala tak. nie že by mu to nejako vadilo na druhú stranu sa o ňu celkom bál. Evidentne však chcela byť osamote, Ak by nechcela, tak by mi aspoň povedala Kam ide aby ju mohol nasledovať. Zostal teda stáť na mieste nevediac čo ďalej robiť. Nemám tu žiadne ho priateľa a svet v lese ako by sa zastavil. No čo jedným znakom dospelosti je to že dokáže stráviť čas sám so sebou.

Prikyvuje. Nemá náladu sa s ňou hádať a ani ju presviedčať o svojej pravde. Mal ju rád a možno s nejakými vecami nesúhlasil, no i napriek tomu, že ju poznal prakticky len pár dní, už videl ako ju svet okolo nej veľmi zmenil. Kde sa stratila tá optimistická a energická - teraz tomu tak nebolo a Ahva si nebol istý, či je to kvôli tomu že bola zranená, alebo kvôli tomu, že stratila svoju iskru. Bude si musieť najsť niekoho, kto by jej ju znova zapálil a ona sa mohla znovu správať tak ako doteraz. ,,Jo, to jo," odpovedá jej a ďalej sa smeje nad jej slovami. ,,Musíš hľadať a možno nájdeš," smeje sa nad jej predstavou ideálneho vlka. Už sa i stavá na laby, keď Tiara navrhne aby sa šli pozrieť von. Možno tam dakoho objavia, no Ahvaryan tomu príliš veľké nádeje nedával. ,,Možno ani nijaká svorka neexistuje a Aetas si z nás robil len hlúpu srandu," mykne plecami a popravde by bol tomu i ochotný veriť. ,,Jedlo je veľmi dobrý napad, to sa mi páči."

Ahvaryan súhlasné prikývne hlavou na jej slová a musí povedať, že súhlasí so všetkým čo vraví. Šteňatá sami o sebe sú jedna veľká starosť a nájsť si nejakého partnera na ktorého sa môžeš spoľahnúť je zase vec druhá a popravde nie o moc jednoduchsia. Za čaká ušami a myšlienky mu ujdú k hnedej vlčici, ktorú stretol pre pár mesiacmi - možno žeby ona.. raz? Kyvnutim hlavy sa vrátil späť na zem, k Tiare a jej slovám. ,,Netreba hádzať flintu do žita," odpovie jej s úsmevom a dúfa, že i napriek tomu čo sa jej stalo nebude dávať všetkých samcov do jedného vreca. Chce aby bola šťastná. ,,Nestretol," odpovie na jej ďalšiu otázku a zase presunie pohľad smerom ku vchodu nory akoby očakával, že tam odrazu bude niekto štát. ,,Akoby v tejto svorke ani nikto nežil."

Odpoveď na svoje otázky nedostal a popravde možno to bolo lepšie. Sledoval ako určiť sa zaspáva a on sám sa zložil neďaleko nej. Sledoval ju, ako sa jej dych pomaly spomaľuje a aj ono si položil hlavu na zem. Nemal príležitosť robiť čokoľvek iné a teda sa pridal k jej aktivite. Nebol to však pokojný spánok, prehadzoval sa a celkovo dobre nespal. Keď sa však Tiara zobudila bol hore už aj on. Pozorne počúva to čo mu hovorí a musí pri tom len súhlasné kyvat hlavou. ,,To dáva zmysel," mykne plecami a presunie svoj pohľad zo zranenej 0riatelky na vstup do úkrytu. Dúfal, že sa mladá vlčica nevyberie na ďalšiu výpravu, bral ju pomaly ako svoje vlastné vĺča, ktoré ešte nikdy nemala a akékoľvek jej zranenie zranovalo i jeho. Vedel vsak, že nemá možnosť jej čokoľvek vravieť a už vôbec nie jej niečo nariadiť. Ako sama vravela, musí ešte veľa ráz padnúť na hubu aby si uvedomila čo je dobré a čo nie. ,,Aspon si mala zážitok o ktorom budeš môcť rozprávať svojim deťom," mierne sa uškrnie na zlepšenie nálady. ,,Ak raz budeš nejaké mať."

Les >
Ahvaryan sa presúva za Tiarou smerom k nore, aby si spoločne mohli odpočinúť. on si chceš taký unavený nebol, no bol ochotný robiť svojej priateľke spoločnost - A samozrejme že nedostal všetky informácie ktoré chcel. ,,To teda," odpovedám z úsmevom a kladie labu jednu pred druhú. Ich cesta netrvalo dlho predsa len tento les nebol taký veľký, a aj napriek tomu že vlčica bola unavená išli celkom slušným krokom. Nevedel čo viac rozprávať no nechcel aby medzi nimi zavládlo ticho. ,,Videla si na svojej výprave niečo zaujímavé?" presunie otázku smerom k nej a pozrie sa na ňu ako vchádzajú do úkrytu.,,Alebo sa o tom budeš chcieť porozprávať až potom keď sa vyspíš?" pokračuje ďalej s otázkami a dúfaš dostane odpoveď aspoň na jednu.

Tiara evidentne mala nejakú extra veľkú náladu na to aby sa spolu rozprávali. Odpovedala mu rýchlo a jednoducho, bez toho aby akokoľvek naškrtla odpoveď na otázku na ktorú sa pýtal. On sa jej na to aj tak spýtal znovu, keď bude lepšia príležitosť. Akonáhle vylezie z vody, aj on sa postaví nálady a začni už sprevádzať smerom k úkrytu kde mali obaja namierené. ,,Stretol som sa so starou známou," mykne plecami Ahvaryan a a kráča po boku svojej spoločníčky. Neboli od nory ďaleko a ceste im ubiehala rýchlo čo bolo pozitívum. ,,Boli sme sa pozrieť pritom jazere v horách, z ktorého sme vtedy išli do toho portálu," pokračuje vo svojich slovách červený vlk ďalej, Len aby medzi nimi neostalo ticho a ani jeden z nich sa nepríliš ponoril do svojich myšlienok alebo spomienok. Chcel Tiare navodiť atmosféru na ktorú svojou otázkou prihliadala. ,,Voda bola vtedy ešte príliš studená, takže sme sq moc neokúpali," povie s miernym úškrnom a pokračuje za svojou priateľkou.
>Ukryt zlatej

Ahvaryanovi nezostávalo nič iné len sa prispôsobiť vrtochom tejto mladej ženskej. Ako správny samec poslúchal čo chcela, aj keď slová ani nemusela vysloviť. Bral si takmer až osobne, že sa jej niečo stalo a on pritom nebol aby ju mohol ochrániť.Už si sa mu stále lepili na krk a aj keď šiel za ňou smerom ku rieke, držal si odstup. Sledovali ako vchádza do vody a la hin asi do prúdu, videl jej krv stekajúc dolu.,,Neskôr mi musíš porozprávať čo sa ti vlastne stalo," prehodil len tak mimo reči Ahvaryan. ,,Vyzerá to, že si svoj milý výlet skutočne... Uzila," posledné slovo poviem s miernym smiechom v hlase. chcel trošku odľahčiť situáciu keď nevedel či je toto práve dobrá príležitosť a čas. ,,Keď sa dostatočne osviežiš mohli by sme ísť do tej nory," navrhni jej zas a znova, stále ju ostražito sledujúc, aby dal na jednu stranu pozor na ňu ale i na seba.

So sklonenou hlavou sekne približoval No nastálo presne to čo si neprial.Zastal ihneď ako na neho vlčice vyceril zuby a dokonca aj o jeden či dva kroky ustúpil späť. Skutočne ho zaujímalo čo sa jej stalo, keď na celkom dobrého priateľa reaguje ako by videla vraha. Nechcel sa do toho nejako extra zapliesť na druhú stranu nedalo len tak ju teraz opustiť. ,,Fajn" odpovie mierne odmerane, No nebolo to zámerom. Ako by si jeho hlas robil sám čo chcel. Skúšame stále pevne prilepený k zátylku si sadol v bezpečnej vzdialenosti na zem. Pohľad presunu smerom na východ, kde Tiara vravela že by sa mala nachádzať rieka. asi keď tadiaľ šiel bol znova príliš zamyslení na to aby si to všimol. ,,Máš všetok čas čo potrebuješ," povie jej už miernejšie a sleduje ju periférnym videním.

Ahvaryan mal plnú tlamu otázok, na ktoré však ešte neprišiel ten správny čas. Chcel si ich nechať pre seba ,- teda vlastne nechcel, no na druhú stranu nechcel aby sa na neho Tiara zas a znovu nahnevala. Nebol si istý či mi prešiel ďalší úder do stromu, predsa len jeho chrbtica nie je plastelína. ,,Neviem či tu niekde v blízkosti je voda," mykne plecami Ahvaryan rozhliadajuc sa okolo seba aby sa skutočne uistil, že má pravdu. Ak by tu niekde bola rieka, vedel by to prvý! ,,Museli 0 by sme prejsť k nejakému bližšiemu jazeru," rozmýšľa nahlas a pomaly sa stavia na nohy, uisťujú cena že všetko s jeho telom poriadku. ,,Pod, pomôžem ti," povie jej a so stiahnutými ušami sa k nej pomaly priblíži, aby si jeho pohyby nejako zle vysvetlila. celý mierne podoprieť a zistiť či sa jej skutočne podarí postaviť sa na vlastné nohy a kráčať - alebo aspoň jeho pomocou.

Červený lak si nebol istý s tým čo má robiť. Mal pred sebou vysielanú samicu ktorá ho práve vrhla o strom a a všetky emócie sa mu bili v tele. Z jednej strany sa k nej chcel priblížiť objatiu a dovoliť jej cítiť sa bezpečne, no na druhú stranu sa bál sám o seba a pud sebazáchovy bol silnejší. hlavu si sám položil na zem a s vyjavením pohľadom na tvári sa na ňu pozeral. Bolesť v chrbte mu bubnovala, jediné čo dúfal bolo že nemá nič zlomené. Keď zo seba Tiara konečne vysoka nejaké slová, nemôže uveriť vlastným ušiam. Takže Wú s tým nemá nič spoločné? v tomto okamihu normálne začínal veriť že vlčica je bohom ktorým sa nazvala keď sa stretli prvýkrát. ,,To je..." nedokončil vetu lebo absolútne nemal tušenia čo vlastne hovorí. ,,Nechceš ísť k nore alebo niečo?"

Ahvaryan mal plnú hlavu myšlienok o tom čo asi robila jeho priateľka keď nebola s ním - to bol jedným z hlavných dôvodov prečo si hneď nevšimol že jej nie je. Dokonca ani pach krvi mu nič nehovoril, ako by na neho pôsobila práve len krv zvierat určených na jedenie. samozrejme že odpovede na svoje otázky nedostal a skôr ako sa nadal zem sa mu stratila spod nôh. Nestihol vydať ani hláska, samozrejme až do času, kedy jeho chrbát nenarazil o strom. Vydal takmer až šteňacie za kňučanie a zrútil sa na zem. Vystrašenie hľadel pred seba na vlčicu ktorá toto všetko vykonala. Čo to malo vôbec znamenat? Ako to že je ona taká silná? Ona? Vĺča zachytené v tele dospelej vlčice? ,,Bola si navštíviť toho starého vlka? vysuka zo seba napokon keď sa mu podarí chytiť dych. V tomto môžu mať prsty iba on!