Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Chcel sa dostať do nory, no skôr ako sa tam dostal, do jeho cesty sa vrátila vlčica s ktorou si užil skutočne pekné dobrodružstvo. Nebolo ťažké ucítiť jej pach, najmä teda z dôvodu, že okrem nich dvoch iný pach ani cítiť nemohol - akoby sa zabudlo, že by tu vôbec mala nejaká svorka existovať. Čo však vlk urobí ak má rozhodovanie veľmi ale že veľmi zlé - a to Ahvaryan mal. ,,Tiara!" pozdraví ju milo, keď uvidí jej srsť spoza nejakého zlatého kríka. ,,Už si späť?" pýta sa jej so smiechom v hlase. ,,Nebodaj si sa vydala na výlet bezomňa?" pýta sa ďalej avšak sklamanie v hlase iba hrá. Popravde mu bolo celkom jedno kde vlčica bola a kde nebola, no keď už je tu, tak si i on môže užiť jej spoločnosť, ktorá tu teda skutočne nebola nejako extra veľká.

Wolf lake cez Bull meadow
Labky prekladal tak rýchlo ako keby sa prechádzal s Tiarou. Talo či sa ho skutočne dokázala popchnúť k zaujímavým výkonom, o ktorých ani nevedel že sú pre neho fyzicky možné. Každopádne, teraz mu to skutočne pomáha lebo sa dokázal z miesta A presunúť na miesto B veľmi rýchlo - Kto mi bol tušil že jedna malá vlčica budem mať na neho taký veľký vplyv. Aspoň sebe mohol tvrdiť že nie je taký stratený prípad ako si myslel. Bol to skvelý pocit a možno dokonca aj jeho súrodenci, ak sa raz vôbec voľakedy znovu stretnú, budú spokojní s jeho character developmentom - ak sa medzi teda počíta aj zvýšenie fyzickej schopnosti. To už však bolo na inú konverzáciu a jeho to momentálne nejako extra ne interesovalo. Chcel sa čo najskôr dostať do nory aby si mohol aspoň trošku odpočinúť.
nora zlatej cez územie zlatej

Netrvalo dlho kým sa Ahvaryan s vlčicou rozdelili. Obaja mali na pláne niečo čo toho druhého neobsahovala museli sa tomu prispôsobiť. Rozlúčil sa teda snehu a pobral sa späť do svojho nového domova, s ktorým možno nebolo až tak spokojný, no nemal si čo vyberať. Poslednýkrát sa pozrel na hory za ktorými zmizla jeho priateľka a pobral sa presne opačným smerom k domov. Dúfam že tentoraz sa mu podarí aj niekoho stretnúť, samozrejme okrem Tiari a Aetasa, ktorých už poznal. Nikdy nebolo odveci poznať čo najviac členom svojej vlastnej svorky, nikdy predsa nevieš kedy budeš potrebovať ich pomoc - alebo oni tvoju, ale to je už vedľajšia. Pohodil hlavou smerom k miestu kde vedel že sa nachádza jeho svorka a pomalým krokom sa tam rozišiel. Síce sa nemal kam ponáhľať no aj tak by bol radšej keby sa domov vrátil pred svitaním.
zlatý les cez Bull meadow

Ahvaryan sa zasmeje nad jej slovami a krúti pri tom chvostom. ,,Máš pravdu, skutočne radšej uverím tomu, že má niečo srsť než bodliny," prikivuje, ved predsa len nemá v čom s ňou nesúhlasiť. Jeden vlk by si povedal, že svet ho už nemôže viac prekvapiť, no keď sa zamyslíš i nad úplne obyčajnými vecami, niekedy sa také obyčajné ani nemusia napokon zdať. ,,Kto by si vôbec mohol myslieť, že niečo také je reálne ak to nikdy nevidel? krúti neveriacky hlavou a v tom i jeho napadne celkom zaujímavý dodatok k ich rozhovoru. ,,Alebo také niečo ako je srnka s konármy na hlave? so smiechom pozrie na svoju spoločníčku . ,,Ako niečo také môže skutočne existovať?" uškŕňa sa pri predstave ako nejakému jeleňovi na hlave okrem jeho parohov rastú i listy alebo dokonca i plody. Aspoň by sa nemusel báť o to,že nemá čo žrať!
Ďalej počúva Rýdiine slová a plány a je veľmi rád, že môže byť zas a znovu nápomocný na jej ceste za dobrodružstvom. ,,Tak to teda viem, kadiaľ by si mala ísť ďalej!" upozorní ju a hlavou kývne smerom k horám spoza ktorých vysielala žiara, ktorá vyzerala takmer ako svietiace slnko, no rozhodne slnkom nebola. ,,Tamtým smerom medzi hory a tam bude taký portál a keď ním prejdeš tak ťa vyhodí takmer na pláži," vraví jej lebo presne vie ako to bolo. Išiel predsa tadiaľ! To už však sleduje vlčicu ako sa namáča do vody a konštatuje jej teplotu.
,,Hej, myslel som si, že aj bude," zasmeje sa nad tým a on radšej do vody nevkračuje. Možno nabudúce. ,,Ale snáď teraz v lete bude o niečo teplejšia," kývne hlavou, je si však istý, že tomu bude tak. ,,Vieš si predstaviť ten skvelý pocit, keď vlezieš z horúceho slnka do krásnej vychladenej vody?"

Snežné tesáky >
Z chuti zasmial na predstavou mušlí s dlhými plochými nohami. Bola to však skutočne predstava za všetky peniaze a on ju teraz nemohol dostať z hlavy. Popri smiechu teda pokrútil s krkom a spokojne zakmital chvostom. ,,Ktovie možno skutočne niečo také existuje a ja o tom neviem," pokračuje ďalej v smiechu mieriac do hôr, ktoré sa pred nimi začínajú pomaly otvárať a nechávajú modrú hladinu jazere žiariť na ich úpätí. ,,Ale predstava je to zaujímavá a to sa musí uznať," po krúti chvostom do rytmu ich kráčania. ,,Kam budeš mať namierené potom čo sa rozídeme?" spýtaj sa jej so záujmom, možno aby vedel že ju má eventuálne hľadať. Predsa len ak bude chcieť utiecť od svojej novej svorky, tak sa jej budem môcť sťažovať lepšie ako nejakému cudzincovi. Aj keď sú mierne uvedomoval že ani Rýdia o jeho blbé keď si nejako nestojí. Kto by aj áno - niektoré veci je lepšie si nechať len pre tých najbližších. Ahvaryan však v tomto okamihu dúfam že práve táto vlčica sa medzi nich možno niekedy zaradí.

/Bull meadow
Ahvaryan prikyvoval jej slovám a popri tom sa usmieval. Úplne si vedel predstaviť čo musela vo svojej rodine zažívať, a popravde, možno sa našlo par vlkov i v jeho rodine, ktorí chceli mať všetko pod kontrolou. Spomienky na padnú na jedného z jeho bratou, Aneleia, ktorý bol neskutočný cholerik A ak niečo nebolo podľa jeho predstáv, dokázal vám pekne natrhnúť srsť. ,,Však toto," pritaká a prikývne hlavou. Rýdia mala pravdu, nikdy nebolo neskoro. Jeho život sa nekončí len jedným zlým rozhodnutím, ešte ich má príležitosť v živote urobiť veľmi veľa, dúfa však, že sa mu napokon podarí získať všetko tak ako si to predstavuje. ,,Tuná za horami to už je," oznam jej s úsmevom a pridá do kroku. ,, snáď tam na ne nebude príliš veľká zima," podotkne, uvedomujúc si, že to asi bude pravda a oni napokon i tak nič nenájdu.
> Wolf lake

Bašta >
Ahvaryan prikyvuje jej slovám a radostne sa usmieva.,, Najlepšie na tom však je, že keď nie si viazaná na nejaké územie, tak sa každému môže stať tvojím domom na nejaký určitý čas," zamýšľa sa nahlas samec a prechádza pritom pohľadom na horizont. Nie je si istý ako dlho s Rýdiou strávil, no absolútne mu to vyhovuje. Vždy lepšie ako by mal sám sedieť niekde v nora a sledovať mračná ako bežia po oblohe. ,,V pohode, ja sa len tak neurazím," zasmeje sa nad svojimi vlastnými slovami a pohodí chvostom zo strany na stranu. ,,Už ani ja sám nie som dvakrát spokojný so svojím hlúpym nápadom," mykne plecami no ako si sa mu nechce zabŕdať do nie práve najpozitívnejšej témy. ,, Aspoň teda zatiaľ necítim žiadnu zmenu a možno by mi bolo napokon samému i lepšie," pozri smerom na vlčicu a usmeje sa. Nechce aby sa cítila nepríjemne no na druhú stranu jej nebude ani klamať. Prečo by aj, nemá na to žiaden dôvod. Pohodí hlavou smerom k horám. ,,Ešte kúsok."
> Snežné tesáky

Zlaták >
Ahvaryan kráčal smerom k horám za ktorých vrcholkami vedel že sa nachádza jazero ku ktorému spolu so svojou dĺžkou spoločníčkou mierili. Rýdia vyzerala byť zo všetkého nadšená pomaly muž pripomínala Tiaru, nie že by to bolo niečo zlé, Ahvovi takýto vlci ako boli oni dve veľmi vyhovovali. často sa ich nálada prenášala iného a tak teda nemusel sklesnuto rozmýšľať nad svojimi vlastnými myšlienkami. ,,Vidím že máš vo svojom úkryte už veľmi presnú predstavu," uškrnie sa smerom k nej a pohodí hlavou. ,, Myslím, že na niečo také máš tak či tak ešte čas," mykne plecami. ,, Predsa len si tu ešte nie je príliš dlho. Ešte je veľa čo objavovať A netreba sa viazať na jedno miesto. Je to zbytočné," rozprávaj ďalej a úplne ignoruje fakt, že práve on celý čas básnil o tom, aký je skvelý život musí byť vo svorke, ktorá sa zhodou okolností nachádza práve na jednom mieste. V tomto momente si celkom kašľal do vlastných úst. Na jej ďalšie slová len prikyvuje, presne to by si myslel o nej aj on. Niekedy v noci nie sú taký zložitý ako by si niekto iný mohol myslieť. ,,Keď obídeš celý ostrov a už nebude čo objavovať, potom aspoň budeš vedieť či sa ti najviac páči A tam budeš bývať do konca života," uškrnie sa na ňu s úsmevom. ,,Alebo len do času kým ťa to tam neomrzí."
> Bull meadow

115
,,Chceš sa tam ísť teraz pozrieť," spýta sa jej so záujmom. ,,Myslím to jazero, nie úkryt," upresní aby predišli možným nezrovnalostiam, ktoré by z jeho slov mohli vzniknúť. ,,Ako som vravel nie je to ďaleko," povie jej a sleduje ako vychádza z vody. I on by mal, ešte mu nebodaj z toľkej vlhkosti narastú blany na prstoch. Keď sa mu však Rýdia zasmeje, pridá sa i on k jej smiechu. Vo vode však dlhšie nezostáva a in sa poberie na súš, kde sa rovnako otrasie ako ona. ,,Les znie tiež celkom dobre," pousmeje sa. ,,Veľa otvoreného priestoru a veľa príležitosti na lov, to znie ako sen," jemne sa uškrnie a pohodí hlavou smerom k horám. ,,Poďme teda," navrhne jej a poberie sa tým smerom.

> bašta

114
Na jej otázku odpovie nadšene, najmä teda z dôvodu, že vie, že ju teraz sklamať nemôže. I keby nevedel odpoveď, Rýdia nemala tušenia či si vymýšľa alebo nie - avšak v tomto momente Ahvaryan presne vedel kam sa má vydať a nevidel v tom najmenší problém. ,,Určite!" odpovie teda nadšene a hlavou rovno pohodí smerom k horám vedľa ktorých sa sem dostali. ,,Jedno jazero sa nachádza tam medzi horami a musím povedať, že je tam skutočne nádherne," vraví jej z vlastnej skúsenosti a chvost sa mu kmitá zo strany na stranu. ,,Nie je to ďaleko, tam by sme možno stihli do večera i prísť," vraví jej. ,,Len potom by som sa asi musel vrátiť, kvôli svokre, chápeš," prekrúti očami. Akosi sa mu teraz zdalo, že mu je svorka len na príťaž.
,,Myslím, že to platí i u nás, no neviem, ešte som sa nerozprával s alfami príliš do hĺbky," mykne plecami nad touto informáciou. ,,No môžem to skúsiť vybaviť či by náhodou pre teba neurobili nejakú výnimku alebo také niečo," odpovie, no nedával tomu príliš veľké nádeje. ,,Môj vysnívaný úkryt by sa nachádzal niekde na úpätí hôr, niekde kde by som mal nádherný výhľad," zamyslí sa. ,,A čo ty?"

113
,,Možno po ceste, keď pôjdeme na ten výlet, tak nájdeme nejaké to jazero, kde by tie mušle žili," povie jej s krútiacim chvostom. Ďalší nápad na ktorého realizáciu sa môže tešiť! ,,Všimol som si pár jazier, no nejako som neskúmal či tam skutočne niečo také žije, ale keď pôjdeme my, tak budeme mať určite viac času a niečo zaujímavé by sme mohli nájsť," navrhuje jej svoje plány, no ktovie čo z toho nakoniec aj niečo bude, ak vôbec. Na Rýdyiných ďalších slovách sa schuti zasmeje. ,,Myslím, že takmer čokoľvek je lepšie ako kamene," pritaká jej a ďalej sa smej. Kamene sú jednoducho... kamene. ,,Áno áno, máme spoločný úkryt a skutočne by chcel trošku... vylepšiť," mykne plecami. ,,Aj by som ti ho ukázal, no neviem či by s tým boli alfy moc spokojné, že na územie ťahám tuláka. No niekedy by som chcel vlastný a do toho ťa už zobrať budem môcť!"

113
Ahvaryan so smiechom zakrúti hlavou. Nečakal, že Rýdia bude vedieť čo sú to mušle, no i tak bol prekvapený, keď sa ho spýtala danú otázku. ,,Nie, preboha," smeje sa nad tou predstavou jedenia kameňov. Kto by už len jedol kamene! Teda... ak má čo iné jesť samozrejme. ,,I keď je pravda, že kamene pripomínajú," pripustí napokon, no akonáhle labou prejde po kamennom povrchu jazera, pochopí, že to mušle nie sú. ,,Ahhh, toto nie sú mušle," oznámi jej sklamane. Už sa tešil ako ju bude učiť otvárať tieto malé tvori a spolu budú jesť ich telíčka. Sú skutočne chutné ak vieš ako na to! Možno jej to raz ukáže, no dnes to asi nebude - možno inokedy . ,,Toto dolu ale vyzerá ako nejaký veľmi zaujímavo farebný kameň," vraví s hlavou naklonenou na jednu stranu. ,,Ale asi sa nám to nepodarí vytiahnuť von, škoda," vzdychne si. ,,Taký kameň by mohol pekne ozvláštniť nejaký úkryt."

112
,,To by bol skutočne záslužný čin," prikyvuje Ahvaryan na jej slová. ,,Boli by sme hrdinami a ešte by sme mali aj osobného sluhu a lovca v jednom!" uškŕňa sa popod nos a kráti pri tom chvostom. Skutočne, skutočne záslužný čin! Ahvaryan sa však svojim pohľadom vráti k veciam ktoré Rýdia okukovala. Pricupitá k nej a ponad plece jej nahliadne k jazernému dnu aby lepšie videl na tie zázraky, na ktoré Rýdia pozerala. ,,Nie sú to mušle?" spýta sa, ale pravda je taká, že nečakal, že vlčica bude vedieť odpoveď. Hrabol teda labou do piesku pod ich labami. ,,Počul som, že aj tie sa dajú jesť, no ešte nikdy som nemal príležitosť ju ochutnať."

111
Ahvaryan prikyvuje a už mu i v hlave hrá predsatav vlastných ochrancov v podobe medveďou. Čo môže byť ešte lepšie ako mať osobného sluchu a ochrancu v jednom? Už by sa vo svojom živote nemusel o nič strachovať! ,,Na budúcu jar to môžeme skúsiť," navrhne jej so smiechom, no dúfa, že sa na niečo také zabudne a oni si budú užívať život inak než staraním sa o malého medveďa, ktorý keď dospeleje tak ich bude môcť rozcupovať na franforce. ,,S tým s tebou súhlasím, treba využiť aj to čo sa nachádza pred nami," uškrnie sa a sám pomaly vojde do vody. I keď sa tá Rýdii možno nie moc páčila, jeho voda celkom vyhovovala. Aspoň teda teraz, najmä keď vedel, že ak skutočne chcú ísť na cestu, musia nabrať tekutiny.
,,Tiež by som bol radšej ak by som ho nestretol," ohrnie nosom samec a jemne labou šplechne vodu smerom na svoju vlčiu priateľku. ,,Ale aspoň už viem, komu sa vyhnúť, keď uvidím jeho ryšavú srsť v diaľke," uškrnie sa tentoraz. Nenechá si predsa kaziť náladu vlkom, ktorý sa ani nenachádza niekde pri ňom. Akonáhle však vlezie za ním do vody, prekvapene na ňu hladí a najmä teda na vec na ktorú hľadí ona. ,,Nie sú to len kamene? či?" spýta sa jej so záujmom, no na danú vec nevidí príliš dobre.

110
Ahva sa zamýšľa nad jej slovami a ticho si pohmkáva. Možno by sa predsa len našlo nejaké jednoduché riešenie - a v tom mu to docvakne! Skôr ako to však stihne vysloviť, Rýdia mu ukradne slová priamo z jazyka. Pozrie na ňu zamyslene, no myslí si, že je to veľmi ďaleko v medziach fantázie, ktorá by sa mohla vyplniť jedine ak by sa stalo so svetom niečo... iné. V tejto príležitosti by to asi nebolo možné a dokonca ani je len vhodné. ,,Každopádne by to bolo dosť zaujímavé, len čo je pravda," zasmeje sa nad tým a zakmitá chvostom. ,,Takého osobného koňa by som si nechal páčiť!" výska ďalej spokojne, no tá predstava sa mu skutočne páčila, toľko veľkého využitia by pre neho mal!
Prekvapene však ne ňu pozrie. Ešte sa ani len poriadne nedostali k jazeru a ona už chce cestovať ďalej? Nie, žeby bol Ahvaryan proti, predsa len jej to navrhol, ale nepočítal s tým, že bude chcieť ísť hneď zaraz teraz. ,,Nechceš sa najskôr troška pomotať tuna?" spýta sa jej. ,,Na cestovanie máme predsa len dostatok času," navrhne jej, no nebude proti ani keby chcela napokon ísť i teraz.
,,No hej, stretol," odpovie na jej otázku. ,,Taký vlk, čo si o sebe myslí, aký je dokonalý," ohrnie nespokojne nosom. ,,Takých vlkov skutočne nemám rád."