Příspěvky uživatele

< návrat zpět

64
Ahvaryan dýchal ako keď si predstavíte parnú mašinu. I napriek tomu, že mal pred sebou celú flák mäsa, musel si najskôr položiť hlavu na zem aby sa vydýchal a neskončil mŕtvy ako jeho potrava. Hrudník a mu nadvihoval a vytváral rozdiel snáď pol metra, no to Ahvaryan nemal tušenia ako vedieť, možno teda trosku preháňal. ,,Bože, mal by som na sebe zamakať," precedí pomedzi zuby skôr sebe ako pre Tiaru, akonáhle sa mu podarí aspoň ako tak chytiť dych a neumrieť pri rozprávaní. ,,Zvládli sme to, kto by to bol povedal," zasmeje a musí sám nad sebou zakrútiť hlavou. Zvládli to! Skutočne to zvládli! Podarilo sa i jemu nakoniec priplichtiť ku koristi a niečo si z nej odhryznúť i keď Tiara si už privlastnila tie najlepšie vnútornosti.

63
Ani si nestihol uvedomiť ako sa dostal celý na zem. Tiara si to však veľmi rýchlo stihla pozrieť a už aj sa mu smiala. Nespokojne zavrčal pomedzi zuby a neodpovedal jej na podpichovanie a radšej sa ihneď rozbehol za srnou, len čo sa postavil na laby. Vzduch sa mu naberal do pľúc no netrvalo dlho kým ho začal i rezať. Dýchal plytko, rýchlo, no kvôli samému sebe sa nemohol zastaviť, bral by to ako osobnú porážku, i keď Tiara bola dávno pred ním - dlho tam však nevydržala. Obehol okolo nej, so stiahnutými ušami nabral posledné sily na to aby srnu dobehol a zahryzol sa jej do jedného zo stehien. Zadnými labami sa zaprel o zem v snahe zastaviť jej postup dopredu. Bola skutočná škoda, že vlci nemali pazúre ako mačkovité šelmy, lov by bol určite omnoho jednoduchší! Zas a znovu sa mu podarilo srnu prevážiť a skočiť jej po krku, teraz sa však zahryzol lepšie a nebolo pochýb o tom, že doráňané zviera už nemalo toľko energie ako na začiatku.

62
Z trávy sledoval ako sa Tiara snaží a celkom sa mu darilo presne vypočítať kadiaľ bude srna bežať. Nebol nejakým začiatočníkom, lovil už nejakých zopár zím i liet a v taktike lova bol takmer na špici. Nemal však čas obdivovať Tiarine umenie, keďže sa musel venovať svojej časti lovu, ktorú určite v takejto príležitosti nechcel pokaziť, najmä z toho dôvodu, že nepotreboval podryť svoje vlastné sebavedomie. Akonáhle okolo neho úbohá srna bežala, odrazil sa od zeme a podarilo sa mu zahryznúť presne do krku. Ďalej to už nebolo také ťažké ako by sa mohlo zdať, Ahvaryanova váha mu značne pomohla bezbranné zviera dať dolu, čomu pomohlo i zranenie, ktoré mu spôsobila Tiara. Ahva srnu ďalej zvieral za krk kým samu mixovala pod labami.

61
Stojí za Tiarou a pohľadom prechádza po stáde, hľadá tam najslabší článok. Necháva to však na Tiare, on je na mieste len ako tichý pozorovateľ, ktorý jej bude len pomáhať. Už ho prešlo nadšenie niečo jej dokazovať, i keď možno by mohol niečo dokázať sebe ale naaah. Príliš veľa práce od unaveného vlka. Ahvaryan prikývne na jej slová. Nemá moc čo oponovať, tak lovy fungujú a teba nie je dôvod meniť to. ,,Dobre, budem stáť tu a potom ju strhnem dolu," odpovie a do svalom mu konečne začne dostávať nadšenie z lovu, ktoré v sebe už dlho necítil. Srsť sa mu na chrbte naježila akoby očakávala nepriateľa, no očakávala práve niečo pozitívne. Skrčil sa teda a čakal kým Tiara urobí svoju časť a priženie mu srnku priamo do náruče.

60
Ahvaryan otvorí oči, no to je už obraz motýľa dávno preč a on ho ani nemohol vidieť. Nesúhlasne zavrčí pomedzi zuby a porozhliadne sa. Žiadna zmena, nič. Ak ho ten starý oklamal, tak..! ,,Vravel som, že som to ešte nikdy nerobil, tak to preto nefunguje," zavrčí. Rozhodne sa nechce priznať, že sa nechal oklamať starým vlkom ako nejaké hlúpe šteňa čo si nevie dať dve a dve dohromady. Keď sa napokon Tiara rozhodne pre tradičný spôsob, je spokojný,to mu vždy išlo v lovení bol dobrý! Priloží teda nos s k zemi a začne čmuchať ako najlepšie vie, nesústredí sa kam ide, no čuch ho napokon privedie na miesto kde má byť - a to bolo presne za zadkom Tiari, lebo tá malá to našla skôr ako on! Sakra práca. ,,Nejaký plán?" spýta sa jej rezignovane, i keď väčšinou to býva on, kto dáva rozkazy, najmä čo sa v lovení týka.

59
law cez tesáky >
Ahvaryan sa musel pod fúzy zasmiať, Tiara nepochopila jeho sarkazmus, no nakoniec bol i celkom rád, lebo sa s ňou nemusel hádať o tom ,,aký tón reči" použil a veci podobné, aké majú samice radi. Teda aspoň niečo také počul, nie žeby mal so samicami až tak veľkú skúsenosť konieckoncov. ,,Fajn, to mi ako poistka určte postačí," zasmeje sa nad tým a pohodí chvostom. Razom sa mu ide jednoduchšie, keď vie, že ak ho to nebude baviť, tak ho Tiara kľudne prepustí zo svojho zajatia a nechá ho ísť do svorky, ktorá napokon nie je tak ďaleko. Prekvapene na neho pozrie akonáhle spomenie jeho nové schopnosti. ,,Noo," začne, no nedokončí. ,,Ako som vravel ešte som to neskúšal, ale môžem," mykne plecami a teatrálne zavrie oči. Myšlienkami sa stále dotýka slova ,,funguj, funguj" a neuvedomí si, keď sa vedľa neho objaví slabo priehľadný modrý motýľ.

58
tesáky >
Ahvaryan si nespokojne vzdychne, no už bol nastavený tak, že splní Tiare všetko čo jej na očiach vidí, len aby ju ďalších pár mesiacov po tom čo sa vrátia do svorky ani len neuvidel. ,,Áno, bola by to škoda, ak by sme sa museli vrátiť bez toho, aby sme nevideli i ten posledný kúsok z neho," povie mierne sarkasticky, no odovzdane svojmu osudu, ktorý si pre neho prítomnosť Tiary pripravila. ,,Snáď sa to tam ďalej nijako nerozvetvuje, lebo ti asi odkusnem chvost, už naozaj," zasmeje sa, no niekde v kútiku duše vie, že jej asi skutočne ublíži, ak ho bude nútiť ísť ešte niekam, kde ísť nemusia. ,,To znie ako rozumná cesta," odpovie jej a hladí pred seba, na cestu, ktorú im Tiara vybrala. Nespochybňuje ju, nemá dôvod. ,,Ich mláďatá myslíš? Možno by sme ešte nejaké neskoré našli."
> bašta cez tesáky

57
arcu deum cez hmlisté plane >
Ahvaryan mykne plecami nad touto informáciou a pokračuje ďalej za Tiarou. ,,Asi hej," pokýve i hlavou ako sa mu dá a otrasie sa. Na jeho srsti sa zhromaždili vyzrážané kvapky vody, ktorých sa musel zbaviť ak nechcel aby sa mu dostali až v podsade a následne ku koži. Nie, byť vlhký až na kožu sa mu nepáčilo, veď prečo by aj. Možno vyzeral ako tuleň, no určite tak mokrý ako toto zviera skončil nechcel. ,, Vraciame sa späť cestou ktorou sme odišli," odpovedá jej s krútiacim chvostom. Konečne! Konečne idú domov. ,,Aspoň sa už nestratíme, vieme kadiaľ sme šli," pousmeje sa s miernym nadskočením a pridá do kroku akoby jeho laby ani neboli také unavené ako tvrdil. ,,Tak poďme!" vyzýva napokon Tiaru on.

>jaskyna law

66
hmlisté hory >

,,Dufam, že máš pravdu, i keď je tiež pravda, že som nikdy takúto hustú hmlu nevidel a je to dosť blbé. Ak si dobre spomínam, tak tu bola i keď sme šli naposledy smerom k tomu jazeru, ak si na to spomínaš - nebolo to zase až tak dávno aby si si to nepamätala," prenesie Ahvaryan viac slov v jednej vete než je normálne pre neho normálne. Keď pred sebou začuje ako Tiara do niečoho narazila, ostro zastane. ,,Čo to bolo?" pýta sa ustarostene a prebehne k nej dávajúc si pozor aby neskončil s rovnako narazenou tlamou ako ona. ,,Musíš si dávať pozor," upozorní ju akoby to sama nevedela a ďalej pokračuje po jej boku. ,,Nie, nič podobné som ešte nevidel, je to divné, zaujímalo by ma kto to sem dal," zamýšľa sa Ahvaryan a pokračuje za svojou priateľkou. ,,Poďme, nech sme už odtiaľto preč."
> snežne tesaky

65
tichá zátoka >
Teší sa nad tým ako sa teší Tiara, jej radosť sa k nemu dostávala a prechádzala mu svalmi takmer až do kostí. I on sa tešil a to vďaka nej. Netušil čomu sa teší ale teší sa a to je hlavné! ,,Dúfam, že ne, lebo inak by som bol veľmi nahnevaný," uchechtne sa i on. Dúfa, že to vyjde, nemá záujem o žiaden boj alebo niečo podobné, no ak by sa také niečo vyskytlo, čo iné mohol robiť len pomôcť? Sám sebe alebo len jej, bolo to jedno. ,,Ah, tak toto som si pod zakríknutím vážne nepredstavoval," zavrčí si pomedzi zuby a hlavu skloní bližšie k zemi aby mohol nabrať lepší pach, no jediné čo cíti je vlkosť, ktorá sa u plazí nosovými dutinami. Tu vážne nič neulovia ani keby sa snažili zopár pekných rokov - jedine ak by mali vážne šťastie.
> arcus deum

64
> oáza
,,Pre teba čokoľvek kedykoľvek," škrnie sa Ahvaryan nad jej slovami a pokračuje za jej chvostom smerom k územiu ich novej svorky. Alebo teda aspoň niekde blízko, kde si niečo ulovia a možno stretnú niekoho kto by sa k nim pridal a urobil by ich lov jednoduchším. ,,Pravda, na zemi sa niekedy dajú nájsť zaujímavé veci najmä preto, že ich každý prehliada," pousmeje sa nad tou predstavou a musí povedať, že má pravdu. Kedy ju on aj nemal, že? ,,Áno, odteraz by sme mali Aetovu svorku brať ako domov a chrániť ju ako oko v hlave," mykne plecami i keď minimálne u neho ešte neprebehlo vytvorenie vzťahu. ,,Ale určite nám to pôjde. Nepochybuj!" upozorní ju s mierne hravým vrčaním v hlase.
> mlžné pláne

63
Ahvaryan sa nad jej reakciou zasmeje. ,,Neboj sa, ak pôjdeš za ním, tak pôjdem s tebou a dám na teba pozor aby ťa nezabil alebo niečo také," pousmeje sa nad tým. Keď s ňou prešiel už takmer celý ostrov, tak jednu cestu za Wuom snáď ešte prežije. Možno bude dokonca niekde bližšie, mohol sa ho spýtať ako má naplánovanú trasu, no ako mohol tušiť, že by to Tiara chcela skúsiť tiež? ,,Takže ideme na lov?" spýta sa jej prekvapene a už aj sa i stavia na nohy. Najvyšší čas pohnúť sa za jedlom! Ahvaryan nečakal na poháňanie a vybral sa zo svojou vlčou priateľkou. ,,Tak to teda znie ako skvelý plán, lebo by som zjedol i koňa."
> tichá zátoka

62
Usmeje sa nad Tiariným nadšením a chvost mu mierne zaklope o trávou prerastenú zem. ,,Len si dávaj pozor aby ťa napokon skutočne neotrávil, tak ako si si myslela na začiatku," zasmeje sa nad tou predstavou. Starý bol skutočne divný, no rozhodne nevyzeral nejako desivo alebo dokonca ako nejaký zabijak. I keď kto vie, čo sa môže takému starému bláznovi niesť v hlave, keď cestuje sám len so svojim hlúpym vozíkom. ,,Ktorým divným lesom?" spýta sa priamo, keďže za posledných pár dní prešli toľko divných lesov, že sa musel uistiť. ,,Ten tmavý, ten fialový alebo ten zlatý?" uškrnie sa. Rovnako išli i cez pár nejakých planín, kto má vedieť čo myslí, keď je pomaly braindead?

61
Tiara sa pomaly ukladala neďaleko jeho a on si z toho celého pokoja, ktorý ich razom zahalilo. Obaja sa upokojili, razom sa ani jeden z nich neponáhľal kdesi preč, vzduch okolo nich ich hrial a obaja boli vďační za to, že ich pred priamym slnkom ochraňovali listy paliem. Teda minimálne Ahvaryan určite vďačný bol. ,,Na také som sa nepýtal, no môžeš skúsiť a uvidíš čo ti povie," mykne plecami ako mu to len jeho ležiaca poloha dovolila a spokojne si vzdychol. ,,Hej... teda vlastne nie som si istý, ale niečo také to bolo, či kamene alebo nejaké vzácnejšie niečo, neviem," povie napokon keď sa nad tým zamyslí. ,,No ja som od neho chcel nejaké pomôcky k loveniu, aj mi vravel čo to vlastne robí ale ešte som to nestihol vyskúšať, tak ti neviem presne povedať. Mlel o nejakom motýlovi čičo."

60.
Ahvaryan prikývne jej slovám i keď sa mu zdá, že je príliš unavený na to aby sa pohol čo i len o jeden milimeter. Tiara ho pekne vyšťavila len čo je pravda, no toto miesto si za svoju ,,prácu" náležite užíva. Ešte keby mu teraz niekto naservíroval jedlo, tak by sa mu hodil okolo nôh a nikdy ho nepustil ani keby ho prosil či bil po chrbte. ,,No jo, to by bolo asi najlepšie," zamumle si pomedzi mierne otvorenú tlamu. Jeho hlava ležala na zemi, na vyhriatej tráve - bolo ťažko uveriť, že takéto miesto skutočne existuje niekde v strede púšte. A predsa len tu bolo, on tu bol tiež, všetko okolo neho existovalo a i tak mal mierne existenčnú krízu. ,,Inak, to je pravda!" odpovie. ,,Ten vlk ponúkal nejaké lektvary o ktorých vravel, že ti pomôžu nadobudnúť nejakú silu, akú si vyberieš. Môžeš to skúsiť," odpovedal. ,,A chcel po mne nejaké kamene čo som našiel na ceste, asi pre neho niečo znamenajú alebo čo."