Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Bašta >
Ahvaryan sa blížil k jazeru, ktoré pre neho toľko znamenalo. Jeho celá minulosť bola postavená na zážitkoch čo sa odohrali práve tu a to mu vyvolávalo úsmev na tvári, ktorý mu na nej vládol aj práve teraz. Voda síce bola už ďaleko od toho aby sa dala nazvať teplou, no aj napriek tomu vyzerala takmer až neskutočne. Už len niekoľko ďalších mesiacov a snáď sa môcť zase okúpať. Aj o svojou rodinkou. Nech sa jednalo o akúkoľvek časť dňa, voda hrala zlatými farbami rovnako ako les v ktorom žil. Posadil sa neďaleko brehu, dostatočne ďaleko aby na labách necítil chlad zeme nasiaknutej vodou z jazera. Pravda bola síce taká, že Ahvaryan nemal rád leto s teplotou, ktoré mu zaliezalo snáď až do srdca, no aj tak na neho rád spomínal. Ahva bol vlkom, ktorý snáď nebol nikdy spokojný ale zároveň mu ani nič nevadilo. Chlad mu nevadil aj napriek tomu mal ale najradšej jeseň spoločne s jarou, kedy bolo počasie tak akurát a on sa nemusel báť, že si zlomí jednu z láb. Ahvaryan bol skutočne dostatočne privilegovaný na to aby sa mohol sťažovať. Spokojne si odfrkol a porozhliadol sa naokolo seba.

Oči spoločne s ušami mal pevne nastražené a dával pozor na takmer každý záchvev trávy naokolo neho. Aj keď sa veľmi snažil, bolo jednoduché vidieť že sa takmer bál. Takmer. Jeho oči prechádzali po horizonte počas toho ako hľadal akýkoľvek dôkaz čo by mu mohol pomôcť nájsť Yennu. Akonáhle v lese uvidel Gabriela a napokon aj Therona, už si myslel, že ich rodina je zae spolu. Len aby zistil, že stratil dcéru, ktorú len pred pár dňami našiel. Bolo mu ľúto, že nedokázal svoje decká ustrážiť, no veľmi dobre si aj uvedomoval, že nebolo možné aby ich držal pri sebe ako nejaký uzurpovač. Radšej prdal do kroku len aby nemusel používať hlavu a miesto toho sa mu hýbali nohy. Nevedel kde presne sa snaží dostať a v tomto momente to ani nebolo úplne podstatné. Niekam. Kamkoľvek.
> Zlaťák

Ahvaryan sa postavil na laby. Nie len že nebolo možné, že sa im páve podarilo nájsť všetky ich decká - alebo si to aspoň myslel, a razom sa zase jedno stratí? Nemal tušenia kto si z nich robil srandu, no on to rozhodne ako vtipné nenachádzal. Možno by sa zase až tak moc nestrachoval, predsa len nemohla sa dostať príliš ďaleko s jej zranenou labou. Avšak ešte stále bol dosť na okraji kvôli Chaosu, ktorý im metaforicky stále klopal na bránu. A že tá brána bola sakra blízko. ,,Asi pôjdem prejsť hranice, trochu obnoviť značky a rovno sa pozriem či Yenn tadiaľ neprešla. Aj tak by som teraz asi nedokázal zaspať," povzdychol si Ahvaryan a hlavou sa oprel o Rýdiu. Jeho brada sa dotýkala jej čela a on mohol cítiť ako sa jej pohybujú uši pod jeho srsťou. ,,Oddýchni si dobre? Všetko bude okay," pousmial sa a potom presunul pohľad na dvoch synov. ,,A vy poslúchajte."
Potom sa stratil kdesi medzi stromami.
> Bašta cez Zlatý les

Rodinka
Theron bol evidentne nadšený, že svojich rodičov po tak dlhej dobe vidí, napokon predsa len tak ako boli oni nadšení, že sa konečne objavil. Ahavryan bol nakoniec rád, že Theron strávil čas s niekým zo svorky - napokon kto by mohol byť lepším vlkov než jedna z prvých dcér Aetasa? Vtedy mal snáď ešte väčšie slovo vo výchove, napokon ako to býva, že prvé decká sú vždy tie s ktorými sú rodičia striktnejší. Vlk sa radšej sklonil k Ronovi, ktorý nemal tú česť vidieť čo sa len pred pár minútami stalo a radšej mu to v rýchlosti vysvetlil. ,,Chaos je jedno spoločenstvo, ktoré sa vyžíva v ubližovaní vlkom. Je dôležité aby sa s nimi nezaplietol a neveril ani jednému z nich. Nech vyzerajú akokoľvek milo," rozprával ticho do ucha svojho syna, na dnes mu už pozornosti stačilo. Akonáhle sa ale prihnal späť Gabriel na čele sa mu vytvorila vráska. ,,Odtiaľ sme s mamkou prišli práve teraz, tam rozhodne nebola," odpovedal v rýchlosti a vrhol rýchly pohľad na Rýdiu. ,,Bola zranená, nemohla ísť ďaleko od lesa. Si si istý, že si neprehliadol žiaden pach?"

Rodina
Konverzácia sa napokon stočila úplne iným smerom a Ahvaryan zostal už radšej v úzadí. Nebol prliš vlkom, ktorý by si užíval pozornosti a dnes už toho mal viac ako len dosť. Spokojne sa pritiahol k Rýdii a počúval čo im alfa chcel ešte povedať, aj keď začínal mať dojem, že všetko dôležité už bolo povedané. Dvaja bratia sa spoločne zvýtali, pomerne náruživo - Ahva bol však rád, že sa obaja mali tak radi. Nebolo nič lepšie ak si rodina medzi sebou vychádzala. ,,Naposledy Yenn oddychovala v nore, bola zranená," sklonil sa ku Gabrielovi aby mu odpovedal na otázku ku ktorej odpovedi sa tak veľmi dožadoval. Vedel si predstaviť ako veľmi zaujímavé muselo byť pre dvoch mladíkov sledovať ako sa dospeláci rozprávajú. Ahva nebol zas taký starý aby si neuvedomoval ako sa za mladi cítil on. Akoby sa ho žiaden z problémov netýkal. ,,Ak vás to tu už nebaví, tak sa za ňou choďte pozrieť," kývol im hlavou smerom k nore, aspoň by sa všetci traja trochu zabavili. Nechal ich nech sa rozhodnú ale za seba. Napokon sa uškrnul na Rýdiu. ,,Decká," mykol ramenami. Na otázku Aeta ale neodpovedal. Jediné čo ho napadalo bol spoločný lov a to dobre vedel, že Rýdia moc nemusí. Možno bude mať niekto iný čo k tomu viac povedať.

Rodinka, Aetas, Merlin?
Ahvaryan bol rád, že sa k nemu pridala aj Rýdia, spoločne s Gabrielom. Aj keby od nich rozhodne neočakával, že by ho mohli podporiť v jeho slovách, stalo sa tak. Bol rád, že nebol jediný, kto videl problém v rozhodnutí mladej vlčice a j keď sa dalo očakávať, že budú na jeho strane. Gabriel si nehodlal odpustiť svoj intel na situácii, ktorá sa stala a mal potrebu ho opraviť. Ahva na neho vrhol prísny pohľad, no napokon to bolo jedno. Jeho vlastné slová narazili na úrodnú pôdu a či už to bolo za pomoci Gabriela alebo nie, to bola vec druhá. Pravda bola taká, že si reakciu na svoje slová Ahvaryan predstavoval trochu inak. Hnev, vraždiace pohľady alebo dokonca aj slzy. Bol pripravený na slovnú prestrelku a keď neprišla, napätie vo svaloch stále pretrvávalo. Nemohol však povedať, že bol nahnevaný - aspoň teda po reakcii Alfy už nie. Zamrvil sa, akoby zo seba chcel striasť prebytočnú vodu a tým poslať napätie zo svalov niekam inam. ,,Si rozumný, Aetas," povedal vlkovi s povzdychom, na Merlinine výlevy reagujúc len rýchlym pohľadom. Nakoniec bolo pre neho dôležitejšie čo vravel Aetas ako ona. A chcel veriť, že svoje slová aj dodrží. ,, To je dobre. Ale aj tak si myslím, že by sme sa mali na bezpečnosť lesa o niečo viac pozrieť," mykol ramenami napokon snažiac sa zase pohľadom nájsť oči vlka.
Skôr však ako si stihli dvaja otcovia čokoľvek viac povedať Aetasa zaplavila vlna dcér zo všetkých strán a on radšej ustúpil. Nech si s nimi urobí poriadok, on sa pomaly vracajúc ku svojej vlastnej rodine. ,,Hah Theron, poď k nám," kývol vĺčati hlavou keď sa konečne objavil v lese. Ani si nestihol všimnúť kedy sa k ním pridal. Mal by ho tiež začať vypočúvať, čo kde ako - miesto toho sa ale posadil do svojho miesta kde sedel predtým ako sa zodvihol o Alfovi. Blízko k Rýdii, Gabrialovi a aj - zodvihol labu aby k sebe popchol Therona. ,,Žiadne kamaradičkovanie s Chaosom, vyjadril som sa jasne?" zašepkal k obom synom a prísne sa na nich pozrel. ,,Rozumeno?" dožadol sa. Napokon sa s kyslím úsmevom pozrel na Rýdiu. Urobili snáď všetko čo mohli aby ich ochránili?

Rodinka, Aetas, Merlin + Tiara
Snažil sa počúvať vlkov, ich hlasy sa tiahli pomedzi stromy a on len ťažko dokázal registrovať všetko čo by mal. Dobre vedel, že Rýdia nie až tak veľmi svorkový vlk, preto pokladal za dôležité aby aspoň on vedel čo sa okolo nich deje. Aj keď nakoniec- po ich rozhovore na lúkach, obaja vedeli na čom stoja. Ahvaryan sa pod hlasom Aetasa zahmýril a vystrelil rýchly pohľad ku Gabrielovi a konverzácii, ktorú len pred pár minútami dokončili. Kolečká v hlave mu pracovali rýchlo, musel sa rozhodnúť - pre dobro svojej rodiny. ,,Popravde, niečo by som chcel povedať. Mám obavy, že-" jeho slová ale neboli dokončené. Pohľad mu preskočil na vlčicu, ktorá mala chuť Aetovi povedať niečo veľmi rýchlo. Naklonil sa dopredu a nastražil uši ešte o niečo viac, najmä teda preto, že sa jednalo o Tiaru, ktorú dobre poznal.,,Hej Tiara, počkaj," vyblafol v rýchlosti, no skôr ako sa dokázal postaviť na laby, vlčica zmizla. Vedel si predstaviť aká náročná musela jej situácia byť, ponad tvár mu prebehla temný tieň. Pred niekoľkými rokmi vstúpil do svorky práve spoločne s ňou. Toľko veľa sa toho zmenilo a on mal dojem akoby ničomu nerozumel. Tiara a v tomto momente pridávala na zoznam vlkov, ktorých musí eventuálne nájsť. Hneď pod Therona.
Vrchný lovec sa posadil späť, no nedokázal obsedieť. Zachmúrene zachytil zopár slov, ktoré sa mu vôbec nepáčili a po odchode Tiari nebol úplne pokojný. Popri tom všetkom nedokázal odpovedať na otázky syna, ktoré boli v tomto momente irelevantne.
,,Počkať - to nemyslíte snáď vážne!" rýchlym pohybom zadných nôh sa vystrelil do vzduchu a predieral a smerom bližšie k Alfovi. Pravda bola taká, že sa do konverzácie príliš zapojiť nechystal, keď videl počet vlkov dokonca premýšľal nad tým žeby sa zdúchol. Napokon ale bolo snáď dobre. Srsť sa mu ježila na chrbtici, sám zo seba bol prekvapený, že si dokázal v tejto situácii otvoriť tlamu. ,,Chaos sa nám tu motá pri hraniciach a vy ich chcete dotiahnuť priamo do stredu lesa?" vrhol ostrý pohľad na mladšiu vlčicu. Dcéra alfy alebo nie, to bolo v tomto momente jedno. Najdôležitejšie bolo udržať jeho rodinu v bezpečí. ,,Jeden z nich sa pokúšal odtiahnuť do ich nory môjho syna," vlk bol vyburcovaný predstavou čo sa mohlo stať a čo sa nestalo. Možno nakoniec bolo skutočne dobre, že a prvé mesiace po narodení vĺčat držali v úzadí od svorky. Možno by to mali urobiť znovu. ,,Myslím, že by sme mali urobiť presný opak. Sa nám tu fakt môže motať ktokoľvek," kontroval vlčici, nakoniec predsa len bolo potrebné mať na stole aj druhý intel. A ak sa jej ten Chaosan tak strašne páčil, tak nech a páči. On nepotreboval aby Gabrielovi odhrýzli uši.

Gabriel, Rýdia, Aetas
Ahvaryan nevedel čo má na slová syna povedať. Zdalo sa, že nemal najmenšieho tušenia čo vlastne Chaos bol a napokon to bola predsa len ich ...nedostatočnosť. Rýchlo zažmurkal aby na syna nepozeral akoby videl ducha a naježená srsť na chrbtici mu pomaly začali prisadať späť k telu. Pohľadom zeleno-modrých očí vrazil do zrakov svojej partnerky s tichou otázkou. Čo to pre nich znamenalo, ak sa niekto z Chaosu motal okolo ich vĺčaťa? ,,Vlci z Chaosu sú nebezpeční aj keď sa ti môžu zdať úplne v pohode," sklonil sa k synovi, slová ktoré mu venoval boli však dostatočne silné na to aby ich počula jedine ak Rýdia stojaca ihneď pri nich. Uši sa vlkovi ale rýchlo zvrtli dozadu, keď sa k nim prihovoril Aetas. ,,Áno, hneď sme tam-" venoval mu v rýchlosti a vrátil pozornosť ku Gabrielovi. ,,Chcem aby si vedel, že máme o teba len starosť a.. Vlci z Chaosu nie sú dobrí vlci, jasné?" šťuchol do neho ňufákom, možno o niečo silnejšie ako mal, napokon sa ale narovnal a presunul sa k boku Rýdie. Nevedel či myslí na to isté ako on, ale sakra- Toto ho mierne vyplašilo. Nakoniec sa uložil neďaleko Aeta aby na neho mohol hľadieť a počuť všetko čo s nimi chcel. Uši mu ale stále ubiehali dozadu akoby očakával, že sa niekto z Chaosu práve teraz vyderie spomedzi Zlatých stromov.

Zlatý les >
Počúval mumlanie svojho syna, tak na pol ucho počas toho ako sledoval pach svojho alfy, ktorý bol viac ako len silný. vedel, že svorka sa nestretla už nejaký čas, tak prítomnosť vlka v lese musela znamenať len nové informácie - možno niečo ohľadne tej choroby, ktorá si to riadila na ostrovoch? Aj keď sa lovec príliš bylinkám nerozumel aj tak chcel vedieť či je už bezpečné len tak ísť loviť. Nakoniec, vlci neboli jediný kto mohol ochorieť. ,,Aha- To znie zaujímavo," preniesol ohľadne draka, ktorého spomínal Gabriel. Ahav nemal najmenšieho tušenia čo to drak bol - alebo teda čo tým slovom myslel, keďže si bol viac ako len istý, že na týchto ostrovoch sa žiadne draky nenachádzajú. Avšak to boli až ďalšie slová, ktoré mladý vlk preniesol, ktoré poslali jeho srsť do vzduchu. Zastal v strede kroku a otočil sa na mladého. ,,Vlka z Chaosu?!" takmer až vykríkol, svoj hlas napokon zakopal syknutím. ,,A si v pohode? Nič sa ti nestalo? Nič ti neurobil?" pýtal sa sostražito. Za jeho chrbtom sa už svorka pomaly stretávala, dosť vlkov už sedelo naokolo alfy. Radšej si dával pozor na to čo hovorí a ako hlasno. Toto ešte mohlo znamenať problémy.

Rýdia sa nakoniec dostala pred neho, nebolo pochýb o tom, že vlčica bola v určitom ohľade rýchlejšia ako on. Minimálne ak sa jednalo o ich vĺčatá, vlčice boli často omnoho agresívnejšie než by jeden povedal. Ahavryan si to napokon po pár ďalších sekundách dovalil taktiež k nim a zopár sekúnd hlboko odfukoval. Niekedy sa aj sám čudoval ako je možné, že sa stal hlavným lovcom - ale napokon lov nebol len o behu, behať dokázal každý druhý. ,,Čo sa to tu deje?" pýtal sa, počas toho ako sa k nim blížil mohol počuť nejaké slová od oboch z nich, no bez kontextu nedávali príliš veľký zmysel. ,,Každopádne to je asi jedno. Vlk-" otočil sa smerom k hnedému vlkovi, ktorého meno nepoznal. ,,Ak nemáš chuť pridať sa k nám do svorky, najlepšie by bolo ak by si šiel. Teraz nie je príliš dobrý čas na návštevy," povedal mu, no napokon položil tvrdý pohľad na Gabirela, ktorého už dlho nevidel. ,,A ty mladý pán, dosť bolo preháňania sa po ostrovoch, domov s tebou!" šťuchol ho nosom pod rebrá a bez ďalšej pozornosti k neznámemu. Aetas bol v lese, to niečo muselo skutočne znamenať.
> Zlatá svorka

Zubria pláň >
Spokojne vypäl hruď keď jeho ďalšie slová vyvolali na tvári Rýdie úsmev. Aj keď obaja mali ešte pomerne ďaleko od pozitívnej nálady, prvé kroky boli vždy tie najdôležitejšie aj keď sa kráčali najťažšie. ,,Popravde si ani nie som istý či je vo svorke nejaký aktívny pár," na tvár sa mu vyšplhal kyslí úsmev. Klamal by ak by povedal, že mal z Zlatej len tie najlepšie kontakty, no na druhú stranu na tom ani nebol až tak veľmi zle. Ticho sa zamyslel a napokon sa aj tak otočil smerom k Rýdii. ,,Tak možno aj ani nie," uškrnul sa. Po smrti Athai minulý rok sa zdalo, že sú oni dvaja jediným párom vo svorke - samozrejme nevediac o najnovšie prichodiacich vlkoch, ktorý sa dostali do Zlatej. Skôr ako však stihli prísť na niečo iné, Ahvovi do nosa udrel pach jedného z vĺčat, ktoré hľadali. ,,Hah- myslím, že sme objavili Gabriela," pošťuchol Rýdiu nadšene a rozbehol sa smerom, ktorým mal. Aspoň sa už nebudú musieť strachovať čo sa komu stalo.

Úpätie >
Ich konverzácia sa zastavila, čo nebolo až také prekvapivé, keď si jeden vezme, že za svoje putovanie od svorky k úkrytu prešli snáď všetky témy ktoré mohli. Na vzťahoch však bolo príjemné to, že ste nemuseli komunikovať každú jednu voľnú chvíľu a tým pádom ani ticho nebol nepríjemné. Ahvaryan síce ticho rád príliš nemal, najradšej mal myseľ naplnenú slovami, no teraz už ani od poriadne netušil o čom rozprávať. A to mu väčšinou slová vôbec v tlame nechýbali. Nakoniec mu to ale nedalo a predsa len niečo zo seba vysúkal aj keď to pri ich situácii nemuselo dávať príliš veľký zmysel. ,,Som zvedavý ako bude pokračovať ďalšie leto," uškrnul sa. ,,Možno aj tento rok bude mať šteňatá niekto ďalší."
> Zlatý les

,,Hej, poďme a pomotáme sa okolo Zlatého lesa," povzdychol si. On sa cítil podobne, rozhodne nechcel zostať sedieť niekde keď ich dvoja synovia sa nachádzajú Boh-vie-kde. Ah keby si len vedel na nich nastaviť GPS a tak by ich mohol sledovať! V ich vek bol však on úplne rovnaký, aj keď niekoľko rozdielov v ich životoch by sa rozhodne našlo. On nemal rodičov, len súrodencov a hlavne sa o seba museli postarať sami. Zatiaľ čo Gabriel a Theron a napokon aj Yenna svoje zázemie mali. Aj keď kto vie čo sa preháňalo v ich hlavách nakoniec, bolo to už veľmi dávno kedy od sám bol malým vĺčaťom. A dokonca aj svet bol iný. Venoval Rýdií povzbudivý úsmev, predsa len im nezostávalo nič iné ako mať nádej, keď si aj tak inak nedokážu pomôcť. ,,Za chvíľu sme v lese."
> Zubria pláň cez Tesáky

,,Hej, poďme a pomotáme sa okolo Zlatého lesa," povzdychol si. On sa cítil podobne, rozhodne nechcel zostať sedieť niekde keď ich dvoja synovia sa nachádzajú Boh-vie-kde. Ah keby si len vedel na nich nastaviť GPS a tak by ich mohol sledovať! V ich vek bol však on úplne rovnaký, aj keď niekoľko rozdielov v ich životoch by sa rozhodne našlo. On nemal rodičov, len súrodencov a hlavne sa o seba museli postarať sami. Zatiaľ čo Gabriel a Theron a napokon aj Yenna svoje zázemie mali. Aj keď kto vie čo sa preháňalo v ich hlavách nakoniec, bolo to už veľmi dávno kedy od sám bol malým vĺčaťom. A dokonca aj svet bol iný. Venoval Rýdií povzbudivý úsmev, predsa len im nezostávalo nič iné ako mať nádej, keď si aj tak inak nedokážu pomôcť. ,,Za chvíľu sme v lese."
> Zubria pláň cez Tesáky

Vlk ticho nasledoval svoju partnerku pomedzi kamene a takmer až príliš napnuto nahliadol ponad jej rameno. Uši mal pevne vystreté tak ako ona, akoby sa pokúšal zachytiť každý jeden zvuk čo by eventuálne mohol. Jaskyňa ale nebolo až tak veľká aby im na prvý pohľad nemohlo byť jasné, že je prázdna. Ako sa Ahvaryan pozeral na zjav pred sebou, rovno mu bola jasná aj druhá vec. Nechcel si j ale až tak pripúšťať a radšej sa hlboko nadýchol a dostal pach do svojho nosa. Presne ako si myslel - zatuchnutý vzduch sa mu rýchlo dotkol sliznice nosa a on si musel odfrknúť a v rýchlosti to dostať von. radšej nedýchať tak hlboko. ,,A ani tu neboli odkedy sme odišli," povzdychol si. Ich jediné pojítko, ktoré mohli mať so synmi sa rozplynulo a oni zostali sami. ,,Hah, možno kdesi lovia Wua, keby som v ich veku, tak by som tiež hľadal toho starého blázna," pritakal svojim slovám ako sa snažil rýdiu uistiť, že sú všetci v poriadku. A možno chcel uistiť aj sám seba, že sa nič nestalo. Nebudú to však vedieť až do okamihu kedy sa s nimi nestretnú. ,,Každopádne, aspoň vieme, že sa nezasekli nikde tu," položil hlavu Rýdii na chrbát. Aspoň jej pach bol omnoho príjemnejší než zatuchnutosť ich jaskyne.