Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ahva ju už moc nepočúva a rovnako ako mená jeho súrodencov, i tie jej mu vyfučia z hlavy, akoby ich jeho uši ani nezachytili. ,,Ak by som niekoho stretol, tak im poviem, že si živá a zdravá," odpovie u úsmevom, ako si dočisťuje posledné zbytky krvi zo svojho kožuchu.
,,Tak ti vieš, čo ti najviac vyhovuje," mykne plecami Ahvaryan a pomaly sa už stavia na nohy. Mal by si pohnúť ak chce nájsť nejakú svorku na tak veľkom území ako je toto. Nebude to mať ľahké, no on sa nevzdá - aspoň teda dúfa. ,,Kam sa teda ty vyberieš ďalej?" spýta sa jej jednu z posledných otázok, ktoré jej pravdepodobne kedy venuje. Teda, ktovie, či sa ešte niekedy stretnú, on však nedokázal predpovedať budúcnosť a v určitom svetle by to bola veľmi veľká náhoda.

,,Stratili, nestratili, no," odpovie. Nevie presne čo sa stalo, no jedného dňa sa prebral niekde úplne inde, než kde šiel spať. A to je dosť čo povedať, keďže si absolútne nespomína ako sa na to druhé miesto počas spánku dostal. Prehodí sa späť na nažraté brucho a pohľad presmeruje na Rýdiu. ,,Je ich celkom dosť, my sme boli veľká rodina," uškrnie sa na ňu a pomaly začne vymenovávať mená všetkých svojich súrodencov: ,,Gatabi, Mamon, Sakaala, Anelei, Zerreni a Ismael."
Začne si i on čistiť srsť od nánosu krvi, nemôže ísť predsa do svorky neupravený. ,,A tvoji?" spýta sa jej so záujmom ako pohliadne od svojich láb ku svojej spoločníčke. ,,Tak ja potrebujem svorku najmä na to, že lov v skupine je jednoduchší ako pre jednotlivca," povie jej. Už sa nemá na čo hrať, nebude klamať. ,,A výpravy sa prežívajú jednoduchšie s plným bruchom."

Slastne si oblizne tlamu od krvi a spokojne pozrie na Rýdiu. Žalúdok si naplnili obaja a nechali za sebou len nejaké malé kostičky. To nech si zjedia šakali alebo niekto kto má malé nároky na žranicu. To on teda nebol. ,,Spokojná so svojim prvým lovom?" spýta sa a rozvalí sa na trávu. Laby nechá visieť vo vzduchu a nech sa slnko dotýka jeho brucha. Miloval slnko, najmä po dobrom obede! Ešte, že bola neďaleko od nich voda, ktorou by sa mu zišlo spláchnuť chuť mäsa. Zatiaľ si však užíval ako mu chuťové poháriky tancovali. ,,Popravde rozmýšľam, že ak dnes nikoho zo svojich súrodencov nenájdem, tak sa pridám k nejakej svorke, prvej čo nájdem," povie je priamo, bez chodenia okolo horúcej kaše. Veď prečo by aj.

Odvalí sa z jelenčeka aby ho sprístupnil i jej a mohli sa pustiť do jedla. Už dýchal omnoho pokojnejšie a dokonca sa i usmieva. ,,Som rád, že si zažila niečo nové," uškrnie sa na ňu a skloní sa k mäsu, ktoré si spokojne utrhne. Nie žeby pred chvíľou nejedol - to nie. Ale ďalšiu možnosť dať si ďalšiu porciu určite nepremárni. Pá sekúnd mal dokonca nápad, žeby Rýdiu od korysti odohnal a nechal si ju pre seba, no cítil sa milo, Rýdia mu padla do oka a navyše už dnes jedol. Nie, žeby nedokázal sŕňa dať dole sám, no určite mu moc neubudne.
,,To je v pohode," uškrnie sa znovu, ako mu z tlamy kvapká krv. ,,Ak by sa nám ho nepodarilo chytiť, bolo by to horšie," snaží sa jej troška zodvihnúť náladu. Nič také sa predsa nestalo i keď to možno trochu domrvila. ,,Nabudúce to bude lepšie."

Ahva sa už už sám takmer zahryzol mláďati do krku, keď sa objavila Rýdia a prevzala žezlo. S radosťou jej to prenechal, predsa len - prvý lov je prvý lov, nechá jej teda radosť z prvého zabitia, on si už chutil na mäso, ktoré ležalo a metalo sa pod jeho telom. Dlho sa však už nebude. ,,Skvelá práca," povie jej prerývane, ako sa snaží chytiť dych. Hrudník mu nadskakuje, no zároveň sa mu do úst pumpujú sliny, ktoré len tak tak stíha pri silnom dýchaní, prehĺtať.
,,Na prvý lov, to nebolo vôbec zlé," vraví jej spokojne a končekom chvosta kmitá zo strany na stranu. ,,Chce to cvik, nabudúce to bude lepšie, určite," rozpráva medzi nádychmi. Telo malého jelenčeka pomaly vyhaslo.

V hrdle ho rezalo, no vidina jedla ho poháňala vpred veľmi, veľmi rýchlo. Krok s Rýdiou nestíhal udržiavať, no nebol zase ani tak extra pozadu, čo by nedokázal dobehnúť za pár sekúnd. Na to, že vlčica lovila v stáde prvý raz, šlo jej to fajn, avšak mohlo to byť samozrejme lepšie. Ak by sa jednalo o jeho súrodencov, za tak začiatočnícku chybu by ich zreval ako malé šteňce, avšak čo mal čakať od vlka, ktorý doteraz evidentne žil len na škrečkoch? Nasrano okolo nej prebehne, no nevraví nič, mal dosť problém udýchať sám seba, nie ešte aby mal rozprávať. Svoju prácu urobila - i keď možno len nejakú časť z nej, nevadilo to však, lebo teraz bolo sŕňa pre Ahvaryana omnoho viac dostupnejšie.
Bežal za ním a keď už bol takmer u jeho zadných nôh, labou mu do nich udrel a to malé zarylo ňufák do hliny. Netrvalo dlho kým naň Ahva skočil a svojou hmotnosťou mu zablokoval útek.

Vpredu nastal chaos. Jelene a srny si všimli, že ich sledujú dva vlky a dali sa do behu. Vedeli, že ich je príliš málo na to aby strhli dospelé jedince, preto teda nepanikárili ani tak moc. To skôr srny s mláďatami nešťastne bučali. ,,Choď po nej!" podporí ju Ahvaryan a beží za ňou ako najrýchlejšie môže. Prasatá, ktoré si Rýdia všimla si Ahva absolútne nevšimol. Dával pozor na veci čo sa diali pred ním, to bolo pre neho omnoho podstatnejšie ako nejaká prasnica, ktorá by si mala dávať pozor na svoje a neriešiť vlkov čo si robili svoje.
Ahvova fyzička nebola dobrá, už len po tak krátkom behu bol udýchaný a miesto toho aby počul zvuky lovu, počul len svoj zrýchlený dych a tlkot srdca.

Ahvaryan presunul pohľad na svet pred sebou a rozmýšľal. V lovení bol dobrý, no ešte nikdy nelovil sám. Vždy lovil len so svojimi súrodencami a s nimi im to šlo ako po masle. Ďalšia informácia, ktorú mu dala Rýdia ho taktiež nejako extra nepotešila. Vyvalil na ňu neveriacky oči, no radšej jej slová nespochybňoval - na to nemal čas, náladu a hlavne už sa vidiel ako zabára tesáky do svojho budúceho obedu. ,,Dobre, tak počuj teda," pošepká jej a skrčený sa začne posúvať dopredu. Všimol si, že sa vpredu niečo deje a oni nemajú moc času na to aby sa vykecávali ak chcú mať plné bruchá. ,,Ja vybehnem prvý, ty pôjdeš za mnou a ja vyberiem nejakú obeť, ok?" pýta sa jej, no nečaká na odpoveď na luxus v tvare odpovedí nemali čas. ,,Dám ti znamenie a ty sa po nej rozbehneš lebo si rýchlejšia ako ja, strhneš ju na zem a ja ju dorazím keď ťa dobehnem," vraví jej svoj majstrovský plán, ktorý zosnoval len tak na kolene. Narovná sa aby lepšie videl a pridá si do kroku. ,,Dohodnuté? Okay poďme na to!" znova nečaká na jej odpoveď a rozbehne sa smerom ku stádu vyhliadajúc nejaké opoždené mláďa, alebo také bez dozoru.

,,Môžeme i tie niekedy preskúmať, no najskôr treba dokončiť prvé a až potom rozmýšľať nad ďalším," podporí jej slová, no zároveň sa ju snaží preniesť na jeho vlnu. Netreba sa vrhať po hlave niekam kde ešte ani nevidíte, a už vôbec nie uponáhľať jednu vec len aby ste sa dostali k druhej. Ahvaryan mal teraz myseľ sústredenú len na jedlo, ktoré nemal ďaleko od seba. Zmĺkol teda a každé ďalšie slovo Rýdie je pre neho ako rana nožom. Nechce aby vyplašila ich eventuálnu korisť, už takmer cíti jej krv na jazyku. ,,Môžeš na chvíľku, prosím," prosí ju, ďalej nereagujúc na jej slová.Bolo fajn, že bola ukecaná, mal to rád, no na druhú stranu to niekedy potrebovalo ukončiť.
Skloní sa do trávy, aby ich jelene hneď neuvideli, najmä s jeho výraznou srsťou. ,,Máme pred sebou nejaké jelene, mohli by sme to využiť," pošepne jej spokojne. ,,Je pomaly jar, tak by sme mohli odchytiť nejaké mláďa," vraví jej ďalej. Toto sám nezvládne, bude potrebovať jej asistenciu.

Temný les >

Ako postupujú lesom, na miesto ktoré ani jeden z nich ešte nevidel, Rýdia ďalej rozpráva a Ahvaryan ju počúva. Odpovedá na jej otázky, občas prikyvuje. ,,Uvidíš, to už budeš musieť asi zistiť sama," odpovie jej. Často sa vlci musia spoliehať len na seba, najmä čo sa zážitkov týka. Tam skutočne platí, že raz vidieť je viac ako dvakrát počuť a toho by sa mala Rýdia držať. Ahva ju však ešte nepoznal dostatočne dlho na to, aby jej rozprával do života. Možno nabudúce.
Keď mu neverí, že skutočne nie je žiadnym aristokratom, musí sa zasmiať.,,No akože, možné to je," odpovie jej, prikyvujúc jej slovám. Skutočne nepoznal svoju históriu dostatočne na to aby mohol jej domnienky vyvrátiť, ale rovnako ich nemohol ani potvrdiť. ,,Ale labu by som do ohňa za to nedal, to mi ver," musí ju mierne sklamať, no je si istý, že to Rýdia pochopí.
Akonáhle sa však nadšene vrhne na predstavu jedla, Rýdiu skôr zaujíma niečo úplne iné ako Ahvu. ,,Hej uhádla, niečo z toho to rozhodne bude. A možno nie len jedno," uškrnie sa, nepriamo odpovedajúc na jej otázky. Chce si zachovať akú-takú tajomnosť, aspoň teda na chvíľu. Nech ho nemá prečítaného hneď od začiatku. ,,Ideme niekam kde sa nám bude loviť lepšie," povie jej, no sám nemá tušenia kam ho laby vedú. Snaží sa pôsobiť dominantne a cieľavedomo, no ide skôr podľa šťastia než podľa vedomostí. ,,Nepoznám, no mám nos na to nájsť miesto na dobré jedlo!"

,,To určite. Ešte som bol len na pár miestach tuna neďaleko, ale vyzerá to tu veľmi zaujímavo, najmä ak má vlk s kým cestovať a nemusí sa spoliehať len na svoju prítomnosť," pridáva sa do konverzácie i Ahvaryan. Nenápadne tým naznačuje svoju radosť, že má pri sebe niekoho, kto nie je len jeho odraz v rieke. Veľmi mu skutočne imponovalo, že sa vlčica tešila z jeho pozornosti a rozhodne mu to pridávalo na egu.
,,Oh, ale nie!" zasmeje sa nad jej bláznivým nápadom. On a šľachtic? Ani zďaleka! ,,Popravde sme skôr rodinou vyvrheľov, ale nevadí nám priznávať sa k svojej minulosti, i keby nás to malo stáť život," prizná napokon hrdo. Jeho meno nenaznačovalo nič viac, len to, že svoju rodinu miloval až tak, že sa rozhodol nosiť ju vo vlastnom mene. Bol to teatrálny akt, no pre nich to veľa znamenalo, boli si blízky a tak to má aj zostať.
Akonáhle spomenie jedlo, Ahvaryan spozornie a hneď sa mu do úst začnú tlačiť i sliny. Znova sa zamrví sa mieste. ,,Myslím, že to i napriek tomu nebude extra zlý nápad!" vyštekne nadšene a napokon sa postaví na laby, akoby bol pripravený ihneď odísť - a veru i bol! ,,A mohli by sme ho uskutočniť ihneď teraz," vyzve ju spokojne a bez toho aby čakal na jej odpoveď sa vyberie smerom preč z lesa. ,,Ideme?" spýta sa jej, ako preskočí koreň stromu pod ktorým ležal.

> Laica Mar

Ahvaryan mykne plecami. Čo už. ,,Niekedy môže byť milá tvár kontraproduktívna, záleží však na vlkovi, ktorého stretneš," odpovie a znova sa zloží na zem. Laby si skryje pod seba a kývnutím hlavy prizve i vlčicu, aby sa k nemu pridala, mohli sa porozprávať a ešte by i šetrili energiou. Budú ju ešte určite potrebovať, najmä ak sa budú plánovať neskôr najesť. Ahva však nevedel až tak ďaleko predpovedať budúcnosť. ,,Musím uznať, že by to bol pekný zásah pre môj morálny kompas," zasmeje sa. ,,No môj život mi je prednejší, než život nejakej srnky," vysvetľuje jej, no myslí, že ho ona absolútne chápe, tak ako on chápe jej nadšenie, že ju prizval k sebe.
,,Určite si spolu čo-to užijeme," uškrnie sa na ňu milo, no mierne podrívačne. Ahva miloval svoj zubatý úsmev, najmä z dôvodu, že sa veľmi rýchlo dokázal zmeniť na vrčanie, ak by to potreboval. Ale inak bol určite veľmi sladký! ,,Teší ma," kývne milo hlavou. ,,Ahvaryan Beaux," predstaví sa na oplátku i on. ,,Ale stačí Ahva," zamrví sa na svojom mieste. ,,Ako by si si predstavovala prežiť zbytok dňa? Možno by som ti vedel pomôcť preniesť tvoje predstavy do skutočnosti."

Super akcia, škoda, že bola taká krátka. Snáď sa čoskoro dočkáme druhej časti :D všetko na Ahvu prosím

ZAPSÁNO

Uškrnie sa na vlčicu, ktoré menila výrazy tváre ako ponožky. ,,Popravde som od toho nemal ďaleko," odpovie s úsmevom na jej obavy. Avšak vlčica nevyzerala, žeby od neho chcela niečo viac ako len trošku pozornosti, ktorú jej on venovať mohol. Najedený bol, na kostiach i tak veľa mäsa nebolo, tak sa nemal o čo báť. ,,Kto by však mohol ublížiť, takej milej tváričke?" zazubí sa i on a spokojne sa posadí na svoj kúsok zeme pod temným stromom, kde prežíval posledných pár minút či hodín.
Vlčici však išla tlama akoby od jej slov závisel jej ďalší život. Nie, žeby to Ahvaryanovi nejako vadilo, no pozeral na ňu s nadvihnutým obočím a bol rád, že mu dala priestor i na odpoveď. Možno by si oni dvaja spolu i rozumeli. ,,Stále lepšie hovoriace stromy, ako hovoriaca korisť!" zasmeje sa nad tou predstavou. ,,Vieš si predstaviť, žeby si šla loviť a srnka by na teba kričala ako ju to bolí?" neveriacky pokrúti hlavou, no na tvári mu stále hrá úškrn.
,,Popravde som tu celkom nový," odpovie na jej otázku, ktorú však celkom i čakal. Ako už bolo spomenuté, prítomnosť vlčice mu nevadila a dokonca by si ju mohol i celkom užiť. ,,Ale v dvojici sa všetko ľahšie tiahne, tak ak chcete môžeme tu pobudnúť spolu."

Ahvaryan si užíval svoje jedlo, keď mu razom niečo narazilo do zadku. Takmer si nohu srny, ktorú ožieral strčil do krku a zadusil sa - našťastie si však narazil len bradu o zem a zuby mu cvakli naprázdno. Už už sa otáčal, s ušami silno prilepenými k lebke a zubami vycerenými, že vlka pošle do večných lovíšť, no ako sa tá začne ospravedlňovať, zlosť ho prejde. Nie žeby razom začal byť nadšený, no už ju nechce roztrhať na kúsky. Dokiaľ sa teda nechytá jeho jedla, to by bola sentencia smrti, nech už sa pred ním nachádzal ktokoľvek. ,,Nič také sa predsa nestalo," odpovie jej priškrteným hlasom a postaví sa na nohy, aby jej odprezentoval svoju veľkosť a ani ju nenapadlo pokúsiť sa o niečo čo by mohla neskôr ľutovať. ,,Tento len môže byť miestami zmätočný, to je pravda."