Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Tesáky >
Rýdia ho zastavila vo svojich slovách a on zostal nejaký čas ticho. Skutočne ich prvotnou prioritou mali byť vĺčatá, a dokonca aj obaja veľmi silno pracovali na to aby ich našli. Vymýšľanie plánu im malé príliš nevyšlo a všetko okrem 'dostanem sa do ich hlavy a poviem im čo majú robiť' znela pre Ahavrayana ako strata času, najmä teda preto, že sa nedalo presne povedať či to vyjde alebo nie. Alebo či by boli potom blbí oni dvaja alebo šteňatá, ktoré by ich odkaz pochopili zle alebo úplne inak. Napokon zastal pred vchodom do ich úkrytu a hlboko si povzdychol. Ticho pozrel na vlčicu a veril, že premýšľa presne nad tým, nad čím premýšľa aj on. Od odpovedi na ich otázky ich delilo len niekoľko krokov, stačilo nahliadnuť za vysoké kamene a uvidieť či sa tam vĺčatá nenachádzali. Ahva však mal pocit, že poznal odpoveď už od okamihu ako sa im podarilo dostať preč zo Zlatej. A teraz nevedel, či to bolo dobre alebo nie.

Zubria pláň >
,,To isté napadlo i mne, hmm," zamýšľal sa nahlas, no vôbec si nebol istý ako ďalej. Nakoniec ich decká mohli byť v tomto okamihu skutočne kdekoľvek. Veril však, že sa im podarilo naučiť dostatok vedomostí aby dokázali prežiť. Ak teda zdedili niečo po otcovi aj matke, mali by byť viac ako len v poriadku. ,,Ale tie palice by mohli nejako pomôcť, však ešte niečo vymyslíme. Môžeme z nich poskladať S ako svorka - možno podľa toho by im napadlo, že ich hľadáme," prikývol sám sebe akoby vymyslel niečo úplne blbovzdorné. Aj keď..
Čo ale prišlo po tom mu na čele prinieslo omnoho väčšiu vrásku, takmer plnú obáv. ,,Oh- tak akože... Možno ani nemusíš robiť nič konkrétne!" snažil sa nejako zlepšiť náladu, no nebol si istý či sám veril svojim slovám. ,,Však to nie je povinnosť, skôr výsada a problémy. Neboj sa, zvykneš si. A ak nie, ak ti to tam bude príliš nepríjemné, nikto nás nedrží," pokračoval vo svojich slovách. ,,Počkáme kým decká vyrastú a potom sa uvidí," uškrnul sa na ňu. Jemu osobne sa príliš nápad výstupu zo svorky nepáčil, veľmi dobre vedel aký dokáže byť život krutý ak je vlk len sám so sebou. No nakoniec oni boli teraz dvaja - piati. Snáď. Nech to bolo akokoľvek. Tak či onak sa sklonil k Rýdii a jemne ju pošťuchol hlavou. Teraz v tom boli spolu. Ride or die.
> Úpätie

Zlatá svorka >
,,Možno by sme im tam mohli nechať nejaký odkaz?" zamyslel sa nad jej slovami a popri tom sa mu na čele objavila vráska. Keby len vedel ako sa také tajné odkazy zadávajú. A možno ani nemusí byť príliš tajné, stačí, že to bude odkaz. ,,Ale neviem ako no," zamýšľal sa a popri tom dupal smerom k horám kde mali spoločne s Rýdiou namierené. Našťastie však poloha ich úkrytu tajná nebola a on presne vedel vedľa, ktorého kameňa má prejsť. ,,Nenapadá ti niečo?" pozrel smerom na svoju hnedú partnerku a usmial sa. Spolu snáď predsa len niečo vymyslieť a možno nakoniec ani len vymýšľať nebudú musieť a obaja ich synovia budú skrytý v úkryte. Ahvaryan mohol dúfať, nakoniec mu ani nič iné nezostávalo. ,,Aet ma povýšil na gammu, tak sa moje postavenie vo svorke znovu poistilo," uškrnul sa, no na jeho tvári bolo vidieť, že ho niečo ťaží. Ako inak, predsa len. ,,Ako sa vlastne darí tebe s tvojou prácou vo svorke?"
> Tesáky

Ak by povedal, že mu situácia naokolo neho bola jedno, snáď by klamal. Bližšie k pravde bolo povedať, že mu na tom až priveľmi záležalo, pre jeho vlastné dobro ale nebol ochotný priznať ani jeden z pocitov. Minimálne nie teraz. ,,Dobre, myslím, že najmúdrejšie by bolo ak by sme sa šli pozrieť do nory kde sa narodili," pritakal nakoniec Rýdii s tým, že by ich skutočne mali ísť hľadať. Bolo ale zo začiatku jasné, že nájsť dve vĺčatá na tak obrovských ostrovoch je ako hľadať ihlu v kôpke sena. Nie len že nemali najmenšieho tušenia kam sa mohli oni dvaja podieť, ešte k tomu sa nemali ani od čoho odraziť. Teda, viacmenej. Čelom sa oprel o rameno vlčice a pousmial sa. ,,To bude najlepšie miesto na začatie nášho hľadania. Neboj sa, nájdeme ich v jednom kuse," nechal sa počuť a následne sa pomalým krokom vybral smerom preč z lesa, obaja veľmi dobre vedeli kam kráčajú. Predsa len na tom mieste strávili niekoľko mesiacov svojho života a prvé mesiace života svojich vĺčat. Skôr ako sa im ale podarilo dostať sa úplne mimo svorku, Ahvaryan zahliadol Aetasa. ,,Hneď som nazad, len mu musím niečo povedať," šťuchol ňufákom do Rýdie a odbehol.

Zápis rýchlohry
Ahvaryan počul, že s sním chce Aetas i tak hovoriť a veril, že to nebude trvať príliš dlho. Aj keď s Rýdiou mali o niečo dôležitejšiu prácu teraz na pláne, nemohol volanie alfy nechať len tak. V rýchlosti si obaja vymenili zdvorilosti, Ahvaryan Aetovi predal informácie, ktoré objavil za hranicami svorky - mŕtve zvieratá a choroba, ktorá prechádza ponad pláne. Vypovedal mu o tom čo mu povedal Zeiran a dokonca i niečo ohľadne liečiteľských schopností jeho dcéry Sillarei. Následne sa dozvedel, že ho alfa povyšuje na gammu.

Zadýchane prebehol späť k Rýdii. ,,No dobre, poďme. Ale aspoň nejaké dobré správy dnes-" odfúkol si a po boku svojej partnerky pokčoval ďalej smerom do lesa.

> Zubria pláň cez Zlatý les

Ahvaryan si ihneď všimol ako Rýdii pohasol úsmev na tvári a v očiach sa jej takmer objavilo zdesenie. Dobre vedel, že obaja uvažujú nad tým istým - a to bol fakt, že ani jeden z ich synov sa nenachádzal v zlatom lese, na mieste kde by ich oni dvaja dokázali ochrániť. A ak aj by nie, tak minimálne by ich mali pri sebe a mohli by na to byť spolu. Na chvíľu dokonca oľutoval, že jej túto informáciu podal, no nakoniec boo lepšie že to vedela a nestane sa jej nič horšie keď sa poberie za hranice svorky bez neho. Nakoniec predsa len bola stále zranená a boh vie čo sa za hranicami svorky dialo. ,,Myslím, že v tom mágia nie je, ale zase kto dokáže povedať na istotu?" povzdychol si. Poznal Božstvo týchto ostrovov, viac alebo menej, no čo by dostali z toho čo sa teraz dialo? Aké mohli byť ich dôvody? Nemal najmenšieho tušenia, predsa len on nikdy nebol príliš na premýšľanie a filozofiu, to nechával múdrejším vlkom. ,,Chcela by si sa ísť po tých dvoch nezbedníkoch pozrieť?" spýtal sa, hlavne teda preto, že chcel venovať Rýdii pokoj a taktiež preto, že chcel venovať pokoj na duši aj sebe. Aj keď by najradšej zostal skrytý medzi kmeňmi stromov Zlatého lesa. Príliš sa mu skutočne nechcelo.

Úkryt >
,,Hm," Ahvaryan jej odpovedal, i keď žiadna otázka nepadla. Snažil sa však aj on zostať v konverzácii, aby vedela, že ju počúva a nemyslela si náhodou, že rozpráva do kmeňa stromu. On sám sa však bál o svoje vĺčatá a najradšej by bol ak by aj oni trávili čas spoločne s Yenne v úkryte. Aspoň teraz. Napokon si vzdychol a pozrel na svoju partnerku. ,,Najlepšie by skutočne bolo ak by boli tu," pritakal a pritiahol sa bližšie k Rýdii, akoby sa bál, že ak by slová ktoré chcel vysloviť, vyslovil nahlas, stalo by sa niečo horšie. ,,Vonku to vyzerá ako počas apokalypsy," zašepkal. Odpovedal jej popri tom aj na otázku čo robil a aj prečo by bolo lepšie ak by ich šteňatá dropeli na zadku v Zlatom lese. Možno by ich mal ísť skúsiť vystopovať. Pravda bola ale taká, že sa mu nechcelo od vlčice odchádzať. ,,Korisť padá k zemi ako muchy a páchnu po rozklade viac ako by sa dalo očakávať," pokračoval ďalej rýchlym, tichým hlasom. On ako jeden z hlavných lovcov svorky by o tom mal niečo vedieť. ,,Fakt neviem čo sa to tam deje, ale vstáva mi z toho srsť na chrbte."

Ahvaryan stratil pojem o čase, keď pomedzi pozorovania jaskyne naokolo neho aj často zopár minút zase odospal. On sám nikdy nejako nepatril k aktívnym vlkom, skôr by sa sám popísal za lenivca, no v poslednej dobe už ani to nebola pravda. Čas od času sa ale vracal ku starým zvykom. Odkedy mu dal Aetas možnosť pracovať ako hlavný lovec, robil všetko čo mohol aby dokázal, že to bolo dobre rozhodnutie. Akonáhle k nemu vlčica prehovorila, strhol sa a zaklipkal očami. Zopár sekúnd mal dojem, akoby sa nachádzal na druhom konci sveta a kúsok mu trvalo kým zistil, že jaskyňa okolo neho bola skutočná. ,,Nie, nevidel som ich. Ale zaujímalo by ma čo tí dvaja vyvádzajú," odpovedal a nadšene sa natiahol. Kameň pod jeho telom bol dostatočne teplý na to, aby zabudol, že všetok ostatný taký nebude. Rýchlo vyskočil na laby a snažil sa byť ticho, aby nezobudili vĺča. Musela sa poriadne vyspať, posledný pár dní bolo náročných nie len pre ňu. ,,Snáď sa nedostali do nejakých problémoch, nezbedníci," zavrtel sa a nasledoval svoju partnerku. Nemali na pláne nič konkrétne, tak sa mohli len tak poprechádzať a pokochať krásou lesa. ,,Som rád, že ti je lepšie," pritisol sa k nej ako spoločne vychádzali von.
> Zlatá svorka

Sillarei akoby bola počula o čom sa vlci rozprávaju a razom sa zjavila v nore. Samozrejme, Ahvaryan jej predtým povedal kam smeruje, tak je dosť pravdepodobné, že sa ho rozhodla nasledovať keď zistila, že nikde inde lepšiu zábavku nenájde. Rovno sa chytila roboty akoby si chcela vyskúšať niečo z toho čo ju teraz vlk naučil a skutočne! V tomto momente informácie, ktoré dostal od tmavého vlka k niečomu boli a nie len že mu zaberali miesto v mysli. ,,Ďakujeme Sill," rozlúčil sa nakoniec s ňou a miesto toho aby sa teraz zase ponáhľal za prácou, ako to vždy mal, rozhodol sa zostať so svojou rodinkou. Alebo aspoň nejakou časťou, ktorá sa nachádzala v úkryte. Nakoneic sa opäť sklonil k Rýdii a položil si hlavu na jej srsť. ,,Aj ja som rád. Teraz už zima bude snáď pokojnejšia a budeme spolu zase o niečo viac," pousmial sa. Posledné mesiace boli pomerne hektické, najmä teda po tom čo sa objavili tie zvláštne úmrtia koristi, čo ho ako hlavného lovca veľmi znepokojovalo.
Nejaký čas prešiel keď sa zase vlk prebudil. Pomaly sa natiahol tak aby nikoho nezobudil a hlavu položil na chladnú zem. Počkal kým sa jeho partnerka prebudí. ,,Keď sa cítiš už o niečo lepšie, nechcela by si sa trochu prejsť na čerstvý vzduch?" spýtal sa jej nakoniec. Yenn si ešte spokojne odfukovala zakutraná do klbka.

Rhysburr
Onemocni - prvá vlna
Nakaz iného vlka - Setekhoe; Tajné ostrovy; 6.11.
Nakaz iného vlka - Keiji, Gabriel; Kvitnúca lúka; 16.11.

Naxin
Onemocni - prvá vlna

Azrael
Onemocni - nakazený od Morgan; 5.11.

Položil svoje čelo na čelo svojej partnerky a spokojne vydýchol Už to bolo síce nejaký čas čo sa spolu naposledy videli, no to nevadilo. Niekedy keď má vlk plné ruky práce nedá sa len tak prerušiť a ísť robiť niečo iné. No teraz bol s nimi a najbližšiu dobu sa nikam nechystal. Alebo minimálne do okamihu kedy sa neubezpečí že obe jeho dievčatá sú v poriadku. ,,Nemám ísť nájsť niekoho kto a vyzná v bylinkách?" spýtal sa a jemne prešiel labou po boku Yennefer, ktorá po nočnej more len tak ticho ležala neďaleko Rýdie. Pozrel na ňu s porozumením, nočné mory boli skutočne nepríjemné, najmä pre šteňa ich veku. ,,Sillarei vyzerá, že sa v tom vyzná, možno by nám vedela nejako pomôcť. Necítiš sa nejako zle?" pozrel skôr na dospelú vlčicu, keďže nejaké väčšie zranenie si na mladej nevšimol. Šteňatá sa dokážu vylízať z každej patálie - snáď. Minimálne v to Ahvaryan veril. Na druhej strane ale Rýdia. Povzdychol si a nakoniec sa stočil okolo nej, tak aby si na neho mohla položiť hlavu. ,,Všetko bude v poriadku," preniesol potichu a s láskou zaryl ňufák do srsti svojej partnerku zatiaľ čo ostražito sledoval Yennefer.

Jméno vlka: Rhysburr
Počet postů: 33
Postavení: sigma
Povýšení: x
Aktivita pro smečku: Prehodila zopár slov so Zeiranom.
Krátké shrnutí (i rychlohry): Pod vplyvom mágie si mladá vlčica užila prítomnosť vlka, ktorý ju zahrnul jedlom, že snáď praskla od nažratosti. Následne sa stretla so Zeiranom, s ktorým sa príliš nezhodli a tak naštvane odkráčala preč. Pod laby jej prišiel Vino s ktorým ale tiež pre ňu nebolo reči a miesto toho šla radšej skúmať ostrov, kde na pláži našla Seteka.

Jméno vlka: Ahvaryan
Počet postů: 32
Postavení: Delta
Povýšení: x
Funkce: Hlavný lovec
Aktivita pro smečku: Rozširovanie povedomia o svorke a zisťovanie o bylinkách, ktoré môžu byť svokre na úžitok.
Krátké shrnutí (i rychlohry): Ahva sa počas pochôdzky po okolitých územiach stretol s Ellie, ktorej rozpovedal o Zlatej, počas toho ako jej urobil spoločnosť pri ceste k Jazeru smrti. Tam sa spoločne stretli so Zeiranom, ktorý mal pre nich dostať informácií o rastlinách, ktoré Ahvaryan obratom odovzdal Sillarei.

Svorka >
Ahvaryan nepredpokladal, žeby sa im mohlo niečo stať, preto aj do úkrytu vchádzal pomerne pokojne a dokonca s ešte dobrou náladou. Sem tam si popod nos aj spokojne pohmkal, čo však prestalo ihneď ako pri vchode zacítil krv. Vlčiu krv, aby bol presný. Bol by veľmi zlým hlavným lovcom ak by nedokázal rozoznať krv vlka od krvi nejakého iného zvieraťa - a predsa len v tomto momente by bol najradšej ak by sa mýlil. ,,Yen? Ryd?" preniesol a prebehol po chladnej kamennej podlahe smerom ku svojim dvom vlčiciam. Prižmúril oči a na čele sa mu objavila ustarostená vráska. Sklonil sa najskôr k jednej a potom k druhej, aby ich očuchal ale aj venoval letmí božtek na čelíčka. ,,Čo ste mi to tu vyvádzali ženy moje?" dožadoval sa mierneho vysvetlenia.

Tichá zátoka >
Sillarei mu pomocou svojej mágie ilúzií ukázala kvet o ktorom jej hovoril. Predsa len bolo lepšie si ho rovno pozrieť ako o ňom len hovoriť a to Ahvaryan vedel. Kvety mohli byť niekedy skutočne nebezpečné, ak vlk nevedel čo presne hľadá a čo presne má pred sebou. Rovnako ako huby, tiež však staršiemu vlkovi hovorili viac ako bylinky. ,,Áno, to je presne ona!" pritakal jej, no vtedy mu prišla na um ešte jedna bylinka o ktorej mu hovoril Havran. Nie len že bola tiež rovnako dôležitá, možno ešte viac! Alebo ani nie, to už bolo koniec koncov jedno. Ešte o tej jej povie a potom snáď ich bude môcť úplne vypustiť z mysle a venovať sa niečomu dôležitejšiemu. ,,Ešte je jedna kvetina na ktorú budeš môcť použiť listy z toho šedého lekna. Volá sa Trychtýrek a je fajn na lúhovanie v teplej vode," začal, ako sa snažil z mysle vyhrabať všetky dôležité informácie, ktoré dostal od tmavého vlka. Popri tom jej pomocou vlastnej mágii ilúzii ukázal ako daný kvet vyzerá. ,,Pomáha pri regenerácii a zohrieva telo," jemne pohodil hlavou. ,,A teraz ak ma ospravedlníš idem pohľadať decká," usmial sa na ňu a ukázal smerom k nore. Počkal či by rada šla s ním, a ak nie, tak išiel smerom k nore sám.
> Úkryt zlatej

Kvílivec >
Ahvaryan kríčal smerom do Zlatej svorky. Túto cestu poznal už takmer so zatvorenými očami z ktorejkoľvek časti ostrova. Nikdy by nebol povedal, že sa mu daná svorka tak dostane k srdcu ale čo už. V tomto momente bol viac ako len spokojný a tým pádom mu nič nevadilo. Medzi dvomi vlkmi zostalo na nejaký čas ticho, nešlo však o také, ktoré by bolo nepríjemné a Ahvaryan by mal potrebu ho prerušiť. Niekedy bolo fajn mať vlka, pri ktorom môžeš len tak kráčať.. a nič viac. ,,Ešte mi napadlo niečo veľmi dôležité. Ten vlk vravel, že v horách existuje jedna farebná kvetina, taká ružovo-fialová, ktorá je síce jedovatá. Ale keď vykopeš jeho cibuľku, tak je j šťava je veľmi dobrá na pohryznutia," upozornil ju a hlavou pohodil smerom na východ, kde sa nad ich hlavami rozprestierali Tesáky.
> Zlatá svorka cez Zlatý les