Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ahvaryan pokrútil s hlavou mierne zo strany na stranu po slovách vlka. Mal síce pravdu, no asi sa príliš nepochopili v tom čo mysleli. Miesto toho aby sa s ním ale vlk hádal, radšej sa dal do vysvetľovania. ,,Tak mladí ako mladí, že? Nie sú to už decká a niekedy sa aj tak naučiť musia ako to chodí a čo musia urobiť," mykol plecami. Mladí boli rozhodne spomalenie v živote svorky, no napokon neboli ich najvyšším cieľom? Alebo ako sa vraví- bola cieľom cesta alebo alebo cesta bol cieľ? V rýchlosti pomykal hlavou, príliš filozofické na tak jednoduchého vlka ako bol on, rozhodne nemal cieľ v podobných debatách, to bolo na isto. ,,Neboj sa, zvládame to," usmial sa. ,,Však vieš, dvere sú vždy otvorené ak by si sa nakoniec rozhodol inak. Sme v tom Zlatom lese za zátokou," prikývol svojim slovám. ,,Pomoc by sme si určite vážili a nezabudli by sme. Alebo by som sa aspoň pokúsil o tvojich zásluhách povedať alfovi."

,,Ah tak. Takže tulácky život je dostatočne nudný na to aby ťa prinútil zaujímať sa o kvetiny," zasmial sa nad svojimi slovami, no nebol ďaleko od toho aby im skutočne veril. Možno ak by nemal rodinu a prácu vo vlastnej svorke, možno by aj on tak skončil. Teraz sa v ňom ale skôr prejavovala ľútosť nad vlkom, ktorý pred ním stál, absolútne netušiac, že na neho hrá len hlúpu formu. ,,No máme tam dosť mladých vlkov, čo je super. Nie sme až tak moc prestárnutý," zamýšľal sa nahlas nad svojou situáciou, no aj napriek tomu, že vlkovi neklamal, zase nechcel povedať úplne všetko. Zase až tak hlúpy nebol. ,,Myslím, že ak by si chcel určite by sa u nás pre teba našlo miesto," upozornil ho. Možno by to tmavý samec ocenil. A možno ani nie. ,,Ale povedz, aké rastliny by nám ešte mohli pomôcť? Ak by sa teda niečo skutočne stalo."

Pozorne počúval čo mu vlk chcel povedať, najmä teda z dôvodu, že by ich potom chcel reprodukovať ďalej do svorky. Niekto si musel do láb zobrať budúcnosť do vlastných láb. bohužiaľ to ale on rozhodne nebude. ,,Ale áno, veľký sme dosť. Len o postavenie bylinkára nie je až taký veľký záujem aký by snáď byť mal," odpovedal vlkovi na otázku, ktorú mu položil a vôbec mu nenapadlo, že by vlk mohol použiť informácie proti nemu, alebo tak nejako. Už to bol nejaký čas čo si musel dávať pozor na vlastný chrbát a na také veci sa len veľmi ťažko rozpamätávalo. ,,Všetci sa radšej vystatujú svalmi. Ale chápem to, poznať bylinky je ťažké. Sám by som o robiť nemohol," posadil sa a povzdychol si. Zlatú mal síce veľmi rád, no mala svoje problémy, ktoré by sa mali čo najskôr vyriešiť. No možno to nakoniec ani nebolo v jeho možnostiach zmeniť - alebo bolo? Čo ak by jedno z jeho detí zobralo do láb niečo podobné? Ak však boli aspoň trochu po ňom... no. Nech každý robí čo dokáže.

Ahvaryan pokrútil hlavou na otázky, ktoré mu čierny vlk pokladal. Nevijadril sa správne, mal mu ihneď povedať o čo sa jednalo, Zeiran sa zdal byť veľmi zaujatý rastlinami, možno by si viac pohovoril s Ellie, ktorá sa tiež snažila ťahať z Ahvy nejaké informácie. ,,Ale- v tej lúke plnej červených kvetov. Raz za čas sa tam ukážu také iné. Odvtedy som ich ale nevidel poriadne. Musia to byť endemity," oznámil mu čo si pamätal. Možno by niekde v mysli vyhrabal aj meno rastliny, no v tomto momente to nebolo vôbec podstatné, keďže by sa aj tak dala veľmi jednoducho zameniť za niečo iné. A Ahva také detaily až tak nepoznal. ,,Hm, to znie dobre. Dá sa nájsť aj teraz? Možno by nebolo na škodu poslať tam bylinkárov zo svorky- len keby náhodou..." zamýšľal sa nahlas ako si prezeral ilúziu rastliny. Teraz si síce nebol istý kto zo svorky bol bylinkárom či liečiteľom v Zlatej svorky, no nakoniec to ale nebolo jeho problémom. mal by túto skutočnosť oznámiť Aetasovi a on sa už postará. Teda, ak ho nájde. Ahvaryan sa zamračil. Možno nakoniec to aj bolo jeho problémom a vyriešil by to rýchlejšie než by našiel Alfu. Čo bolo dosť smutné.

Červený vlk sa pozeral po stánku, ktorý si starý vlk priniesol a pravda bola taká, že čím viac sa s Wuom stretával, tým viac sa zdalo, že jeho veci boli na jedno kopyto. Snažil sa nenápadne sledovať čo si vyberá Zeiran, no nechcel sa príliš prizerať aby nevyzeral ako vtierka čo sa zaujíma o životy druhých vlkov možno až príliš veľa. Nakoniec si on sám vybral nejaké pierko, ktoré bola akási špeciálna ponuka za niečo čo urobil. Ako to ale Wu vedel bola otázka hodná tisícky kamienkov a on nemal trpezlivosť a ani dostatok peňazí aby sa dozvedel odpoveď. Nakoniec sa otočil späť k čiernemu. ,,Nejako extra nie, pre mňa vyzerajú skoro všetky rovnako. Na druhú stranu - moja partnerka," začal a na tvár mu vyskočil úsmev, ihneď ako si spomenul na Rýdiu. ,,Tá je stále ovenčená kvetmi. Ale videl som raz nejakú špeciálnu kvetinu tam za portálom, bolo to zaujímavé, nebudem klamať," pokračoval a hlavou pohodil smerom k horám, ktoré v diaľke ani nebolo poriadne vidieť. Snežné tesáky boli odtiaľto skutočne ďaleko.

OBCHOD
Pírko snů - za naučenie Ellie o zlatom strome

Schváleno

Ahvaryanovi na čele navrela vráska, slová, ktoré im vlk odovzdával sa mu vôbec nepáčili. Normálne v tomto momente by najradšej odišiel aby prekontroloval planinu neďaleko Zlatej svorky, ktorú používali často na lov. Držal sa ale, nechcel ešte odísť. ,,Tak z toho by mohol byť veľmi veľký problém ak máte pravdu," povzdychol si. ,,Budeme veriť, že sa o nás Bohovia postarajú," sklonil uši k temenu, sám nevedel či svojim slovám veril a chcel veriť, no nemal inú možnosť. Skôr ako sa ale dokázali do konverzácie ponoriť hlbšie, vlkove uši poskočili. Započul známi zvuk obchodíku, čo sa čas od času na nejakých miestach. ,,Ah- Wu," preniesol spokojnejším hlasom, rozhodne skupine vlkov mohol zlepšiť náladu. Aspoň o niečo. ,,Pozrieme sa?" spýtal sa s úsmevom, no nejako extra nečakal na to aby sa k nemu vlci pridali. Ak by nešli, šiel by sám a rovno by sa vybral späť do Zlatej. ,,Alebo by nám vlastne mohli pomôcť aj nejaké bylinky, nie len Bohovia," zamyslel sa. ,,Moc o kvetinách ale neviem."

Zatiaľ čo sa dve lietajúce potvory hrabali medzi sebou, tmavý vlk sa k nim pridal. Ahvaryan bol už takmer na odchode, no rozhodol sa zostať o niečo dlhšie, najmä teda preto, že patril k tej časti vlkov, čo mali spoločnosť viac-menej radi a stretávať nových vlkov znelo ako dobrý nápad. Ak sa vlčici páčila Ahvova srsť a doplnky, tento vlk musel byť tiež na jej liste docela vysoko - tmavá, lesklá srsť skombinovaná s modrými svietivými odznakmi bola zaujímavou zmenou pri obyčajne vyzerajúcich vlkoch ako pred nim stáli. ,,Tiež som si nič nevšimol a myslím, že o niečom takom by som vedel," zamračil sa až sa mu na čele objavila vráska, ktorá mu snáď pridávala na veku. Mohlo by sa na ostrovoch niečo skutočne diať, alebo mal len vlk šťastie na mŕtve zvieratá? Predsa len prichádzala zima a nebolo zvláštne, že by menej pripravené zvieratá umierali. Aj tak ale samec vtesnal akéhosi chrobáka do hlavy Ahvaryana, ktorého sa nezbaví do okamihu kým nepôjde skontrolovať okolie Zlatej svorky a najmä ich lovecké priestranstvá. Prestúpil z nohy na nohu. ,,Niečo nezvyčajné na tých zvieratách okrem toho ako veľa ich je?"

Ahvaryan síce cítil pohľad vlčice už skôr ako sa to rozhodla povedať, no on sám nepovedal nič. Až v okamihu ako to napovedala sa na ňu otočil a pousmial. Aspoň vedel, že na neho nepozerala z dôvodu, že mal niečo medzi zubami - alebo niečo iné. ,,To je v pohode," uškrnul sa. ,,Ja som ich našiel a potom mi partnerka pomohla ich nejako zapracovať do srsti, ani neviem poriadne ako, to by si sa musela spýtať jej," jemne kývol hlavou a odfrkol si. To už bolo ale dní! Nevedel presne, no mal doje, že ešte predtým ako sa narodili ich vĺčatá? V nejakom tom čase kedy aj ona našla svoju korunku z kvetov. Zatiaľ čo oni dvaja konverzovali na oblohe prelietali dva vtáky. Dudok, ktorý sa spokojne už niekoľko mesiacov držal pri Ahvovy a akási vrana, ktorá dobiedzala. Na zemi skákala k Dudkovi a ten na ňu výstražne zdvíhal chocholku a čas od času hlboko húkal ako to dudkovia robia. Vlk si ich ale nevšímal, boli pre neho len akýmsi pozadím a prírodou. Čo ho viac zaujímalo bol ale vlk, tmavý s modrými fľakmi na tele. Priamo sa na neho zahľadel s otázkou v očiach. ,,Nie, nepoznám ho."

Tichá zátoka >
Vlčica na neho pozerala a on sa to trochu snažil ignorovať. Alebo teda - nemyslieť si o tom nič zvláštne. Jemne sa usmieval, no uši mu sedeli pri zátylku ako kráčal smerom dopredu kde sa nad horizontom predierali hory. Ahva hory miloval, no pravda bola taká, že ani netušil kam teraz idú. Šiel len rovno za nosom. ,,Myslím, že si môžeme už tykať, nie?" pozrel na ňu nakoniec on s úsmevom. Vykanie moc nemal rád, akosi sa mu zdalo, že to vlkov od seba vzďaľovalo. Bolo ale na nej či bude súhlasiť alebo nie. ,,Ale som si istý, že sa nájde. Určite sa len niekde zasekol a čoskoro sa objaví. Však to poznáš. Niektorí vlci sa na teba prilepia a len ťažko sa ich zbaviť," smial sa aj keď odn sám ešte takého vlka nestretol. No počul o nich! A aj to bolo niečo. Pred nimi sa otvorilo jazero pod horami. Ahvaryan zastal. ,,No a teraz- Akým smerom?"

Vlčie jazero >
Po ceste to síce nemal, no nejako sa do Zlatej momentálne neponáhľal. Poslednom čase tam strávil pomerne dosť času tak si myslela, že by mu snáď mohlo byť odpustené ak sa pozrie aj niekde inde. Navyše odkedy sa dal dohromady s Rýdiou, na iných ostrovoch ako na tom hlavnom. Najvyšší čas dať si pauzu a odpočinúť si. Potom pôjde chytiť decká a možno naučí niečo aj ich. ,,Ešte poznám jednu rastlinu ale tá rastie odtiaľto dosť ďaleko a teraz nemôžem ísť. Mám doma vo svorke vĺcata ku ktorým sa musím vrátiť," upozornil vlčícu a az teraz mu prišlo na um. Veď sa jej ešte ani poriadne nepredstavil! ,,Inak moje meno je Ahvaryan - ale môžete ma volať Ahva, je to kratšie," predstavil sa napokon a až teraz mohlo byť ich stretnutie skutočne oficiálne!
> Jazero smrti cez Kvitnúcu luku

Pohľad vlka sa stále opieral o oblohu a pravda bola taká, že ho slová Ellie skutočne zaujímali. On sám sa často staval do pozície kde sa snažil predpovedať ,,budúcnosť" vďaka tomu, že podobnú situáciu už videl. No to o čom vravela ona sa zdalo byť... scifi? Otočil sa smerom k nej keď sa mu to snažila vysvetliť, no klamal by ak by povedal, že rozumel čo mu vôbec chcela povedať. ,,Jasné-..." odpovedal, no v hlave bolo cítiť, že skutočne nerozumel. Nevadilo, nakoniec sa uškrnul a posunul na laby. ,,A kam máte namierené teda?" spýtal sa. ,,Nejako extra sa neponáhľam, tak by som vás mohol nejaký čas doprovodiť," ponúkol sa. ,,Mali ste miesto kde ste sa stretávali normálne, nie? Úkryt možno?"
> Tichá zátoka cez Mlžné pláne

Ahvaryan sa zamyslel a snažil sa prehrabať spomienkami na všetkých čo doteraz stretol. Ak premýšľal len nad vlkmi čo neboli z jeho svorky, tak rozhodne tak veľa vlkov až nepoznal. Pravda bola taká, že si to uvedomil až teraz a možno by mal chodiť von častejšie. ,,Áh- Tak to meno ani popis mi nič nehovorí. Ale neboj sa, nie som príliš rozhľadený čo sa týka vlkov mimo mojej svorky, tak je dosť pravdepodobné, že je niekde.. ďalej," naklonil hlavu smerom k vlčici. Veľmi jednoducho sa dokázal preniesť do jej pocitov, veľmi dobre si vedel predstaviť ako by sa asi cítil ak by sa mu stratila Rýdia a nevidel ju dlhšie ako niekoľko dní. Čo mu pripomínalo, že by sa mal asi vrátiť do svorky hneď ako bude mať možnosť. Momentálne mal ale inú spoločnosť, ktorá si taktiež vyžadovala jeho pozornosť a keď sa chcel spoznať s novými vlkmi...,,Tak vieš, každý musí skúsiť čo najviac predtým ako zistí čo mu najlepšie padne. Možno práve teraz mieriš k cieľu nájsť si ten správny koníček," ušknul sa. ,,Mraky vedia napovedať? To som si nikdy nevšimol," zamračil sa a v rýchlosti obrátil hlavu k oblohe akoby čakal, že sa na nej razom objaví odpoveď na akúkoľvek nevypovedanú otázku. Mraky však boli pre neho ďalej iba mrakmi. ,,Voda je fajn, no len keď je teplo, teraz sa radšej kúpaniu už vyhýbam. Aj keď je pravda, že voda často vyzerá ako obloha, čo je dosť zaujímavé."

Vlčica jeho pozvanie slušne odmietla a on sa len usmial. Nevadilo mu to, dokázal sa o seba postarať aj sám a dokonca veril, že si vie byť pomerne dobrou spoločnosťou - keď mu už nič iné nezostávalo. Ahvaryan nepatril ani k introvertom ale zase ani k extrovertom bol tak niečo medzi a pravda bola tká, že si to užíval. ,,Ah tak, tak to by som vás nerád zdržiaval," povedal jej, no keďže zostávala sedieť neďaleko neho a nezberala sa preč, počítal s tým, že sa ešte chvíľu chce s ním rozprávať. ,,Niekto dôležitý?" spýtal sa len aby medzi nimi nezavládlo ticho, predsa len to mohlo byť napokon mierne nepríjemné. ,,Popravde najradšej pozorujem zvieratá. Potom oblohu - rastliny len tak.. niekedy. Zase až tak moc sa v nich nevyznám," upozornil ju ako odpoveď na otázku. ,,A vy čo? Vás takéto zaujíma?"

,,No však môžeme počkať a uvidíme," uškrnul sa na vlčicu. Síce pravda bola taká, že nedokázal predpovedať počasie a rozmary oblohy, no celkom si veril. Posledných pár mesiacov, čo strávil s Rýdiou v Úpätí ich najväčšou zábavkou bolo sledovať západy slnka a popri tom sa túliť k sebe. Už videl niekoľko desiatok západov by dokázal vidieť nejaké predzvesti. ,,Najradšej mám, keď sa slnko opiera o listy Zlatých stromov. Vedeli ste, že nikdy neopadávajú a stále majú rovnakú farbu?" zacvakal ušami a jemne naklonil hlavu na stranu. Popravde nevedel prečo jej to vôbec vravel, no stalo sa. Zlatý les mu prirástol k srdcu snáď viac ako by bol ochotný priznať nahlas, no už i nedokázal prestaviť život niekde inde. A najmä bez Rýdie a jeho vĺčat. ,,Dalo by sa povedať, že je to moja práca. Som hlavný lovec, tak musím poznať správanie zvierat. A nie len ich."

Ahvaryan bol plne zamestnaný tunajšiu scenériou miesto toho aby sa zaujímal o vlčícu, ktorá sa objavila pri jazere. Nie žeby ho nezaujíma, to nebola pravda, avšak lovec zo Zlatej svorky patril k vlkom, ktorý miloval hory a scénické divadlo na oblohe.niekedy mal dojem, že by sa hore dokázal pozerať aj hodiny, keby ho len niekto raz za čas nezastavil. Ušami mumyklo až v okamihu keď vlčica oslovila, no Trnavou mu ešte zopár sekúnd kým pohľad skutočne sklopil k nej. Dnes bola obloha skutočne nádherná ,,[Zdravím aj ja,"/b] pozdravil sa vlcici s letným úsmevom na tvári a v rýchlosti po nej prešiel pohľadom. Hnedá vlčica, čo nijak výrazne nevystrkovala z radu. ,,Keď sa zotmie, myslím že dnes bude skutočne krásna obloha,"