Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Úpätie >
Uši mal pevne nastavené aby dával pozor na všetky nebezpečenstvá, ktoré by na nich mohlo vyskočiť. Síce už prešlo pomerne veľa času odkedy sa stala tá nepríjemná situácia, ktorá Ahvaryana spoločne s Rýdiou vyhnala mimo svorky. Teraz sa už ale situácia upokojila, jeho myšlienky ale stále mátalo - snažil sa ale nedávať to najavo, najmä aby nerozrušil šteňatá a napokon aj svoju partnerku. On mal byť opornom stĺpom a veľmi dobre si to uvedomoval. ,,Už sme skoro tam decká!" smial sa. V lese so zlatými listami sa cítil o niečo pokojnejšie a preto z neho aj stuhlosť opadla. Aspoň na kúsok. ,,Toto bude váš nový domov. Samozrejme nám zostáva aj naša nora! Toto je ale územie našej svorky," povedal akonáhle prešli cez pachovú stopu Zlatej. ,,Dobre si to tu zapamätajte."

> Úkryt zlatej

1 Rhysburr
2 2x + raz ako porota i believe
3 Zeiran!
4 slovenský tím, slovenský tím!! *chants*

Rýdia sa k nemu s nadšením pridala a tak zapečatila ich rozhodnutie čo budú robiť počas nasledujúceho nie-len-popoludnia. Výlet do Zlatej svorky predsa len nebola tak dlhá trasa, avšak bola pravda, že keď už sa tam ostihnú, mali by nejaký čas stráviť aj v ich svorkovej nore. Za čas čo vychovávali vĺčatá tuna pri horách Ahvaryan nepočul o ničom zlom čo by mohlo ohroziť svorku a tým pádom ho už obavy z možného nebezpečenstva celkovo prešli. ,,Tak je teda rozhodnuté!" uškrnul sa na decká a následne sa vyrovnal, aby mohol zopár tichých slov venovať aj Rýdii. ,,Som zvedavý koho sa nám tam podarí stretnúť," ticho sa zasmial, no v hlase mu priveľa radosti nehralo. Možnosti stretnúť sa s alfom taktiež príliš veľké nádeje neprikladal, no šteňatá by mali poznať svorku, ktorej sú súčasťou. ,,Dávať si ale na seba pozor, nechceme aby nikto z nás prišiel o končatinu. Je to jasné? pozrel na mladíkov prísne počas toho ako po boku s Rýdiou pomaly ale isto vyšli von z nory.
> Zlatý les cez Baštu

Už prešlo pomerne veľa času odkedy sa zakempili celá rodinka pod horami. Síce toto bolo skutočne pekné miesto, no nemohli tu zostať celý život - minimálne nie vtedy keď sa všetci z nich pokladali za členov Zlatej svorky. Popravde si Ahvaryan ani poriadne nespomínal kedy sa naposledy stretol s Aetasom, snáď počas toho ako mu s Rýdiou oznámili, že sa z nich stali partneri. Možno si ale len zle pamätal. ,,Tak počúvajte decká!" nadšene sa prihovoril vĺčatám, avšak zahŕňal v nich aj svoju partnerku. Chvost sa mu kmital zo strany na stranu aby poukázal, že je pred nimi niečo veľmi zaujímavé, čo by sa im snáď určite malo páčiť. ,,Čo by ste povedali na to keby sme šli na výlet?" spýtal sa ich s nadšením v hlase aj keď pravda bola taká, že ich ďalší program bol rozhodnutí bez ohľadu na to akú odpoveď mu decká prinesú. Ilúzia voľného výberu. ,,Možno si tam nájdete aj nejakých nových kamarátov!"

,,Yennefer a Yen ako skratka, môže byť!" pritakal jej slovám s prikývnutím a pohľadom sa len ťažko odtŕhal od vĺčat, ktoré ležali neďaleko nich. Nie žeby nikdy predtým vĺčatá nevidel, skôr to bol v tomto momente už úplne iný pocit, keď tie vĺčatá boli tvoje. A on si veľmi dobre uvedomoval zodpovednosť, ktorá sa na neho teraz navalila. Zvládne to! Teda nie.. zvládnu to všetci pekne spoločne. ,,Kľudne sa vyspi, ja budem zatiaľ dávať pozor," upozornil ju spokojne a mierne sa pootočil aby mohol pohľadom hľadieť priamo na vchod, ak by sa náhodou niekto rozhodol poctiť ich nechcenou návštevou, ktorá by nemusela dopadnúť dobre. Počítal však aj s tým, že na tomto mieste boli pomerne dobre chránený a tým pádom sa nemuseli ničoho báť. Však aj oni toto miesto nali len veľmi veľkou náhodou, takže ak sa po nich niekto priamo neobzeral, bolo nepravdepodobné aby k nim zavítal. ,,A keď sa vyspíš, tak by som mohol priniesť nejaké jedlo. Určtie musíš byť aj hladná.

Partnerka sa po vyzvaní rovno pustila k vymýšľaniu mien a Ahvaryan len potichu prikyvoval. Ak by bolo na ňom, snáď by ich pomenoval ako Janko a Marienka a k tomu ešte aj nejaký Ďurko. Mená ale ktoré mu prezentovala vlčica boli omnoho lepšie a najmä pôvabnejšie. ,,Obe mená znejú perfektne - tak špeciálne," prikyvoval, no akonáhle ho vyzvala aby sa zapojil aj on, musel sa ponoriť do svojich myšlienok aby nevybafol niečo nedobré. Meno predsa bude sprevádzať vlka celým jeho životom. Teda až do okamihu keď sa ho rozhodne zmeniť. Čomu sa chcel Ahva vyhnúť. ,,Hm, čo keby sa volal Gabo?" preniesol po snáď minúte ticha a jemne naklonil hlavu na stranu. ,,Gabriel? Čo myslíš?"
Jemne sa narovnal, no pohľadom stále prechádzal po troch klbkách srsti.,,Myslíš, žeby sme to mali ísť oznámiť aj svorke? Alebo až potom keď budú väčší ich rovno vezmeme dolu?" zaujímal sa, keď sa už pohľadom nabažil svojich detí. Musel povedať pravdu, už teraz by bol ochotný za nich položiť život a rovnako tak aj za Rýdiu.

Ahvaryan nedokázal svojej partnerke nijakým spôsobom pomôcť a popravde panikáril snáď o niečo viac ako ona sama. Jediné čo jej mohol ponúknuť bola podpora a jeho prítomnosť pri probléme, ktorý ale musela vyriešiť ona sama, keďže v jeho silách to nebolo. Uši sa mu dotýkali temena hlavy a popri tom čakal čo a bude diať, nie žeby nejako extra svoje okolie vnímal - no snažil sa. Späť do svetu z myšlienok ho dostali až slová Rýdie, ktorá sa k nemu s nadšením prihovorila. To bol presne aj okamih kedy mu oči padli na tri šteňatá, ktoré sa na mieste... objavili. ,,Tie najkrajšie!" pritakal jej slovám a popri tom mu chvost nadšene bubnoval o zem. Boli tri a vyzerali ako malé valčeky srsti, ktoré sa na nich skutočne podobali. A toto bol teda ten pocit, mať svoje vlastné vĺčatá? Rozhodne to bolo niečo nové nie len pre Ahvu ale rozhodne aj pre Rýdiu. ,,Ako ich pomenujeme?" pýtal sa ako hlavu natiahol ponad rameno svojej partnerky aby mohol vĺčatám venovať zopár dotykov ňufákom.

Rydia najskôr nebola sama, tento stav sa ale veľmi rýchlo zmenil a oni dvaja v horách osamely akoby tam s nimi nikto ani len nebol. Si Sillarei sa Ahvaryan rozlúčil rýchlo, nebolo treba nejakých ďalších slov najmä keď sa na neho jeho partnerka vrhla takmer okamžite čo sa mu podarilo hlavu strčiť dovnútra jaskyne. Nie žeby Sillarei nemal rád, bola ako jeho dcéra, avšak nebolo pochýb o Tom že ak by si mal medzi týmito dvomi vlcicami vybrať, vybral by si svoju partnerku. ,,Nádherné sa vám to tu podarilo zútulniť len čo je pravda!" pritakal jej slovám s radostným úsmevom na tvári a podpis Tom sledoval svoju partnerku ako mu ukazuje všetko čo si myslela že má nejakú hodnotu mu ukázať. Napokon sa predsa len uložila na machovú deku, ktorú bledá vlčica pred svojím odchodom pre Rydiu vytvorila a on sa nedokázal nabažiť pohľadu na vlčicu, ktorú mohol teraz volať jeho. Prešiel okolo nej a uložila sa rovno za jej chrbát, nedokázal jej nijakým iným spôsobom pomôcť ako jej ukázať podporu a byť v tom s ňou. ,,Keby si niečo potrebovala, tak jednoducho povedz," upozornil ju, ako si pokladal hlavu na jej rameno a chvostom jemne zameral okolie.

Zlatý les cez Baštu >
Cesta mu netrvala dlho, najmä teda z dôvodu že presne vedel kam ide a ako sa tam dostane. Tiež sa pohyboval rýchlo keďže ho dopredu tlačila otázka čo sa asi deje s jeho partnerkou. Bohužiaľ posledný mesiac nemal príliš veľa času ktorý by s ňou mohol stra IT, no dúfal, že sa mu to podarí zmeniť len čo ju nájde. A kde inde by ju mohol nájsť ak nie na mieste ktoré spolu objavili? Kamene ktorého ho doviedli do vnútra sa nezmenili a preto tvorili dokonalý navigačný systém aký si mohol zelat, pre niekoho kto toto miesto nepoznal, snáď pôsobili ako obyčajne balvany, pre neho ale boli prizrakom ktorý ho viedol domov. ,,Rydia?" prehodil ihneď ako sa mu podarilo hlavu strčiť dovnútra ich domova, aby zistil či sa vo vnútri niekto nachádza - no zistil to skôr ako dostal slovnú odpoveď.

Tichá zátoka >
Deiron na tom nebol príliš dobre čo sa psychického stavu týkalo a Ahvaryan si to uvedomoval. Bohužiaľ však nikdy nebol nejako dobrý v poskytovaní komfortu niekomu ktoré na tom nebol najlepšie - preto pri synovi alfi len ticho kráčal a čakal čo mu ešte povie. V myslí sa skôr zaoberal niečím úplne iným a to bola Rydia, ktorú už nejaký čas nevidel. Odkedy sa ich životy spojili, ona bola hlavným hybným mechanizmom ktorý vo svojom živote mal. Akýsi maják svietiaci počas zahmlenych dní a teraz nevedel kde sa nachádza. K myslí prichádzalo len jediné miesto a to bol ich úkryt, ktorý objavili len pred nejakým časom. ,,Asi sa rozlúčime, musím ísť ďalej," kývol nakoniec hlavou smerom k vlkovi a bez dlhšieho čakania sa vybral smerom k horám.
> Úpätie cez Baštu

Prechod len do zlatého lesa

,,Popravde nemám moc predstavu čo sa deje mimo môjho zamerania," odpovedal Deironovi priamo. Neklamal, aj keď jeho slová mohli vrhať na neho samého nie príliš dobré svetlo, čo bola pravda avšak koniec koncov keď sa nad tým vlk s ktorým teraz sedel pri vode zamyslel, nešlo o chybu Ahvaryana ale niekoho iného. ,,Myslím, že v Zlatej si každý žije tak trochu vlastným životom a potom sa to jednoducho dáva všetko dohromady," jemne naklonil hlavu na stranu a postavil sa na laby. Síce neboli od svorky ďaleko, no čosi ho ťahalo smerom domov. ,,Ja lovím, s niekoľkými ďalšími lovcami. Tí čo ochraňujú svorku ju ochraňujú a tak ďalej," pokračoval. ,,Ale nikdy mi nejako niekto nevysvetľoval ako sa to všetko viaže dohromady. Zdá sa, že tuna jednoducho každý vie čo má robiť. Najlepšie by asi bolo ak by si sa porozprával s otcom," upozornil ho. Predsa len kto môže o chode svorky vedieť viac ak nie práve Aetas? Avšak to by ho Deiron musel najskôr nájsť, čo bude tiež úloha pre profesionálov. ,,Nejdeme do svorky?" spýtal sa ho, no nečakal na odpoveď a pobral sa smerom do lesa.
> Zlatá svorka cez Zlatý les

Ich spoločnosť jemne potíchla a jediné čo zostalo bol zvuk mora šumiaci na pláži v krásnej spoločnosti vlka zo svorky, ktorého predtým stretol len tak ledabolo. Akonáhle ale zažiadal nejaké informácie vo forme otázky, starší vlk nečakal a rovno mu ich predal a dokonca pridal i nejaké ďalšie na ktoré sa ale nepýtal. Nechcel aby ich stretnutie zostalo tiché, také prostredie vyvolávalo len nepríjemné myšlienky na ktoré sa teraz Ahva snažil práve nesústrediť. Nie žeby mal niečo lepšie na práci, aj keď asi mal mať. ,,Ahvaryan. Už nejaký čas som v Zlatej hlavným lovcom. Sme nemali česť sa stretnúť ešte, naše práce sú asi celkom rozdielne," nechal sa počuť pred starším vĺčaťom a spokojne počkal kedy sa predstaví aj on, aby mali všetky formálnosti rovno za sebou.

Vlk sa mu napokon predstavil a on si uvedomil, že mal predsa len pravdu. Jednalo sa o šteňa Aetasa, ktoré predtým síce stretol no nepoznal. Posadil sa neďaleko neho a pohľad presunul smerom k moru, ktoré sa ťahalo ďaleko pred neho. ,,Hah, myslel som si," pousmial sa, no nálada medzi nimi nebola od začiatku najlepšia. Zdalo sa, že Deiron aj po dlhom čase ešte stále nebol poriadne zmierený so všetky čo sa stalo a popravde sa mu to určite nedalo zazlievať. Smrť matky nie je ničím čo by sa dalo brať na ľahkú váhu. ,,Neboj sa, nie si sám. Myslím, že smrť Athai nás všetkých nejakým spôsobom zasiahla," pritakal mu. Nemal mu ako inak pomôcť a ani ho utešiť. ,,Musím povedať pravdu, ani ja sa po tom necítim príliš komfortne," povzdychol si. S Rýdiou si už prešli najhoršími pocitmi, ktoré však boli úplne iného charakteru ako tie Deironove.

Pohľad mu padol na známeho vlka, ktorého rozhodne videl v Zlatom lese. Klamal by však ak by povedal, že vie o koho sa jedná. Nebol si ani príliš istý či ho videl na pohrebe, niečo mu ale vravelo, že ho zopárkrát videl pri Aetasovich ďalších deckách a vypočítal si, že sa snáď jedná o jedno z nich. Alfa ich mal viac ako len dosť a teda sa nemal príliš čomu čudovať. Zacvakal ušami a radšej teda ďalej nehádal - radšej sa rozkráčal k vlkovi aby mohli spolu prehodiť zopár slov, ktoré by mu mohli pomôcť. Alebo aj nie. ,,Ty si zo Zlatej, že?" rovno sa ho spýtal bez nejakej predohry a jemne naklonil hlavu na stranu. Klamal by ak y povedal, že pozná všetkých členov ich svorky, popravde tomu bolo práve naopak.