Příspěvky uživatele

< návrat zpět

31 Zlaťák cez Baštu >
Ihneď ako si spomenula, že na svojej ceste späť domov sa bude musieť dostať cez pláne plné hmly, srsť na chrbtici sa jej zježila omnoho viac ako keď po nich si Sill vyštartovala líška. Vtedy aspoň videla svojho protivníka! Aj keď bola pravda, že hmla jej protivníkom nebola a nemala a čoho báť, fakt, že nemohla vidieť okolo seba sa jej skutočne veľmi nepozdával a najradšej by sa planine vyhla na sto hodov. Bohužiaľ však ešte nemala dostatok skúseností s cestovaním a ani svoje okolo nepoznala dostatočne dobre na to aby sa vybrala úplne iným smerom, keď domov poznala len a len jednu cestu. Prilepila si teda uši k hlave a s hlasným nádychom sa pobrala naprieč miestu, ktoré v nej vyvolávalo zimomriavky. Predsa len sa nenechá vyviesť z miery nejakou hlúpou hmlou, keď práve prežila stretnutie s nie práve prívetivou líškou.
> Začarovaný les cez Mlžnú pláň

30
So Sill sa napokon rozlúčili a ona osamela. Voda sa razom stala tou najnudnejšou vecou, ktorou len mohla a samú ju rozhodne nebavilo hrať sa ako doteraz. Nielen, že po útoky líšky nemala príliš dobrú náladu, samého ťa predsa aj tak nebaví sa hrať. Po krátkom presviedčaní sa napokon dostala von z vody a posadilo sa na plochu vedľa jazera. Skôr ako sa už skutočne poberie smerom domov, najskôr sa rozhodne osušiť - čo možno až taký dobrý nápad nebol. Neponáhľala sa však a teda keď ju nič netlačilo nemala nejaký extra dôvod rovno sa zobrať a utekať. Fakt, že to urobí aj bez dôvodu, už bol niečo úplne iné. Napokon sa skutočne zobrala a zamierila smerom späť na severozápad, vyhýbajúc sa horám ako len mohla. Ak by so sebou nemala Sill, možno by sa teraz už vo vode nekúpala.
> Zubria pláň cez Baštu

29
Obzerala sa okolo seba, ako sa jej dych pomaly ale isto upokojoval. Trvalo to nejaký čas, predsa len jej telo ešte nebolo zvyknuté na nejaké atletické výkony a preto srdce len veľmi ťažko premiestňovalo kyslík na miesto určenia. Až teraz si uvedomila ako dlho už bola preč od svojich rodičov a súrodencov. Predsa len, prebehli minimálne tri dni odkedy sa jej podarilo vytratiť sa z hodiny učenia sa mágií. ,,Myslím, žeby som sa už pomaly mala vrátiť domov," postavila sa na labky, nechala všetku vodu zo seba stiecť a už v okamihu kedy sa mala už začať presúvať späť domov, dupla sa späť do vody. Ešte sa jej nechcelo ísť, voda bola na to až príliš príjemná aby ju len tak opustila. ,,Ale veľmi som si to užila, ešte niekedy by sme sa mali spolu zahrať!"

28 Bažiny cez Baštu >
Sillarei sa dostala k jazeru o niečo skôr ako Rhys. Keď ťa dobehla, biela vlčica sa už dávno máčala vo vode - šteňa ju okamžite nasledovalo a rozvalila sa do vody ako vrece zemiakov. Počas behu cez Baštu sa jej bahno na srsti stihlo zaschnúť a teraz sa okolo nej vytvárala hnedá mláčka ďalšej hliny. Kde tu sa dala zacítiť krv, v tomto okamihu však nebolo príliš jasné komu patrila; líške, Sill alebo Rhyssbur. Radšej nehasiť čo ťa nepáli. ,,Verila by si tomu, že líšky sú také agresívne?" pozrela smerom na Sill so širokým úsmevom, ak by vedela čo to znamená, možno by sa aj akosi psychopaticky zasmiala, no medzi hlbokým dýchaním nebol na ďalší smiech vôbec priestor.,,Ale zvládli sme to bravúrne," uškŕňala sa svojim zubatím úsmevom a popri tom chvostom vírila vodu.

27 predátori 5 - koniec
Šťeňaťu sa nahrnuli do očí slzy. Na bolesť síce nebola až tak moc citlivá ale aj tak jej líška zahriznuta vo chvoste nebola príliš po chuti. Tentoraz sa však na záchranu vybrala Sill, ktorá dala predátorovi cez zranenú tlamu. Nielen že bola zranená ale ešte aj do danej rany dostala poriadnu ranu - samozrejme že ránom bola Rhysburr voľná a s chvostom stiahnutím medzi nohami mohla letieť smerom k jazeru. ,,Tak toto," dýchala popri behu a pohľad presúvala zo Sill na krajinu pred sebou aby sa jej náhodou nepodarilo podknut sa k vlastne krátke nohy. ,,Toto bolo," štekala. ,,Absolútne neskutočné!" zakončila napokon úplne nadšene akoby zabudla, že len pred pár minútami takmer obe prišli o život. Ihneď ako sa im podarilo zdrhnúť z priameho nebezpečenstva, stretnutie s líškou sa stalo zaujímavou históriou, ktorú budú obe vravieť ešte svojim vnúčatám.
> Zlaťák cez Baštu

26 Predátori 4
Rhysburr sa do malej tlamy navalila spŕška krvi a musela uznať, že niekde v hĺbke duši sa jej to skutočne páčilo. Kovová pachuť bola pre ňu ako vlka prirodzená, fakt, že sa však jednalo o dravca a nie korisť bola už druhá vec. Nečakala, že sa jej skutočne podarí urobiť to čo zamýšľala - popravde jediný cieľ ktorý chcela dosiahnuť dosiahla, v danom momente myslieť na následky bola otázka života a smrti. Líška sa nevzdávala, nebolo sa čoho. V tejto sekunda sa Sill chcela vrátiť späť a dosť jasne to Rhysburr naznačila. V rýchlosti zasmrkala a prikývla. *Vypadnime čo najskôr.* zavrčala si popod nos a rozbehla sa smerom odkiaľ len pred pár minútami prišili. Líška však tiež ešte nepovedala posledné slovo a ako sa šteňa odrážalo na útek cvakla mu po chvoste, ktorý skončil u nej medzi zubami.

25 predátori 3
Hrudníkom narazila do vlhkého bahna a z pľúc sa jej vytlačil všetok kyslík. Ak by mohla zapíšťala by, no z tejto situácii to skutočne nebolo možné. Snažila sa, no bitka s väčším Súperom bola už dávno stratená - rovnako aj keď sa hrala so svojou bledou priateľkou vo vode. Kontrola mohla byť agresívnejšia a dokonca aj lepšia v boji, no veľkosť bola niekedy skutočne veľkou výhodou. Rhysburr Však nepatrila koľko ktorý by sa tak jednoducho vzdali. Minimálne nie v okamihu keď život Sill visel na vlásku. A povedzme si pravdu tak trochu zato mohla aj ona. V rebrách milujem nepísalo no so všetkým adrenalínom ktorý mala v krvi sa na bolesť ľahko zabudlo. Bez váhania skočila znova dopredu snažiac sa zachrániť Sill ako to len pôjde. Líška ju zaklincovala k zemi a preto sa väčšia vlčica nedokázala príliš pohnúť - mohlo to byť tým alebo bola jednoducho zamrazená strachom. Tak či onak tmavé vlča skočilo po hlave. Zaryla tesáky do líškinho nosa a len krátke trhnutie ju delilo od toho aby so sebou zobrala aj všetko mäkké tkanivo.

24 Predátori 2
Ani poriadne nevedela ako a razom sa ocitla na zemi. Bahno sa jej obalilo nie len okolo labiek ale aj okolo hlavy a celého teľa. Nielen že pôsobila ako malé bahenné monštrum, dokonca aj fľak lebky na jej hlave nebolo vidieť. ,,Hej!" nespokojne zaštekala. Nemala najmenšieho tušenia kto ju do daného bahna zhodil, no bolo jej jasné, že tak jednoducho sa im odísť nepodarí. Odrazila sa od podložky a zatiaľ čo sa líška zapodievala si Sill, použila svoje ostré ihličky aby prehrizla kožu svojho nepriateľa. O tom či to bol dobrý nápad sa mohli porozprávať neskôr, ihneď ako sa im podarí ... prežiť? Líška sa však vzoprela a Rhysburr si znova spokojne zalietala. Tentoraz však nemohla počítať s faktom, žeby jej bledá priateľka pomohla. Rozhodne mala omnoho väčšie problémy ako Rhysinu lekciu lietania.

23 Predátori začiatok 1
Sillarei sa napokon podvolila a s radosťou sa poberali smerom k pláni od ktorej prišli. Síce bola pravda, že pod stromami bolo omnoho lepšie ako na tráve, ktorá bola vyhriata ako žeravý betón - ak by teda v prvom ohľade Rhys vôbec vedela o čo sa jedná. Rozbehla sa dopredu, už sa takmer znovu dotýkala trávy, keď sa musela otočiť. ,,Čo sa deje?" spýtala sa so záujmom a v rýchlosti prebehla ku nohám Sill aby neprišla ani len o jeden okamih niečoho zaujímavého. Skôr ako prišla odpoveď, odpoveď sa dostavila omnoho viac... doslova. Líška čo sa vyhrnula z kríkov nebola príliš prívetivá a na to Rhys reagovala rovnako. Nikto nebude vrčať na ňu ani na jej priateľku! ,,Daj si odchod!" zavrčala na líšku a so srsťou silno naježenou urobila pár rýchlych skokov na zastrašenie protivníka.

22
,,Urgh," nespokojne zavrčala a vyvrátila nosom. Pach, ktorý sa šíril okolo nich ihneď ako narušili perimeter bahna bol hrozný. Rozhodne sa dal vydržať, no nepatrilo to k ničomu čo by rozhodne chcela zažívať počas celého svojho života. So svojou veľkosťou si musela dávať pozor na to aby sa neponorila pod hladinu bahna, tentoraz by sa však už nemusela znovu vynoriť. Chvost sa jej stiahol medzi nohy a potichu sledovala svoju bledú priateľku, ktorej laby pomaly ale isto začínali vyzerať presne ako tie Rhysine. ,,Nechceme sa vrátiť späť?" opýtala sa bledej vlčice. Príliš sa jej dané miesto nepozdávalo a tým pádom sa ani tuna ani nechcela príliš dlho zdržiavať. Možno by sa mohli vrátiť späť k Zlatému jazeru, kde mali toľko spoločnej zábavy. Tak sa Rhys skutočne páčilo omnoho viac!

21
Sillarei sa jej snažila povedať niečo čomu Rhys nerozumela. Mala svoju priateľku rada, niekedy však mala problém jej porozumieť. Slová predsa len boli dôležitou súčasťou života a malé šteňa bledú vlčicu aj ľutovalo. Ešte však bola príliš malá na to aby si uvedomila presne čo znamená byť nemá a akým problémom musí Sill čeliť a ešte čeliť bude musieť. Rhysburr si nespokojne odfrkla, no ďalej už proti väčšej vlčici neprotestovala a pokojne ju nasledovala. Po kúpaní sa jej kráčalo po slnku omnoho lepšie a tým pádom sa nemala ani na čo príliš sťažovať. Napila sa, najedená bola a aj okúpaná - nič viac si želať nemohla. Príliš dlho však Rhys v tichu nevydržala a napokon sa z obyčajného nasledovania Sill zmenilo na nadšené poskakovanie. Zatiaľ ani nahnevaná nedokázala byť príliš dlho. ,,Ideme k tým stromov?"
> Močiare cez Baštu

20
Všade naokolo nej sa vírilo bahno a vytváralo rôzne obrazce, ktoré dokázala vlčica s veľmi silnou predstavivosťou interpretovať ako rôzne beštie a príšery. Moc dlho pod vodou nevydržala, aj tak sa však vynorila až po Sill a netrvalo dlho aby hlavu strčila späť pod hladinu. Bavilo ju behať s hlavou ponorenou pod vodou a popri tom strašiť všetko čo sa okolo nej nachádzalo - alebo už aj nenachádzalo, keďže hra dvoch kamarátok musela vystrašiť všetko živé čo sa v ich okolí nachádzalo. ,,Ty už sa nechceš viacej hrať?" spýtala sa jej hneď ako sa jej podarilo vytiahnuť hlavu dostatočne dlho na to aby si všimla, že Sill už dávno nie je s ňou. ,,Ale tá voda, bola tak super," zavrčala si popod nos a nespokojne sa vydala mimo vody za svojou priateľkou.

19
Sill sa jej podvolila a napokon skončila vo vode. Preskočila ju a skončila neďaleko nej. Labky sa jej odrážali od vlhkých kameňov ako sa preháňala vo vode - odrazu sa cítila omnoho lepšie ako predtým. Zo srsti jej kvapkala voda a slnko sa k nej už teda nedostávalo tak silno ako predtým. Už sa zase cítila akoby žila, už zase mala chuť na hry a tak pekne pokračovala so Sill ich malej hre na získanie nadvlády. Aspoň tak to teda Rhys v tomto momente brala a možno to bolo pre ňu až príliš vážne. Chcela sa otočiť a znova po nej vyštartovať, no v tom momente už mala tvár plnú vody zo skoku svojej priateľky. Hodila sa dozadu aby sa vyhla jej útoku, no razom stratila stabilitu. Labky sa jej podšmykli a razom sa s hlavou ocitla pod vodou. Nebolo to nič vážne, len sa razom nachádzala pod hladinou, kde videla všetko čo sa pod ňou skrývalo.

18
Spod láb jej odfrkovali kvapky vody, ako poskakovala popri Sill a snažila sa ju zneškodniť. Všetko bola len hra, ako prezrádzal chvost vrtiaci sa vo vzduchu. Nebol prekvapením, že sa snažila minúť všetku energiu, ktorú v sebe mala, najmä po tom čo sa súrodenci odmietali pripájať do jej hier. Aj keď boli všetci traja v jednom veku, zdalo sa akoby ich mysle boli postavené inak. Zatiaľ čo Rhysburr by ich najradšej všetkých zbila, oni dvaja sa akosi lepili na rodičov a ich nudné slová. No nebolo mlátenie sa vo vode zaujímavejšie ako nejaké hovadiny, ktoré aj tak nikdy nebude v živote potrebovať? Aspoň si to v tomto momente Rhyss teda myslela, keby len vedela, čo si pre ňu do budúcnosti osud pripraví, možno by na učenie reagovala inak. Avšak ešte stále mala dosť času na to aby si postavila priority, ktoré sa aj tak časom a dospievaním budú u nej meniť.
Jej momentálnym problémom bola ale Sill, ktorá sa evidentne nechcela vzdať bez boja a malé šteňa teda malo príležitosť biť sa o svoj život. Metaforicky. Skôr ako sa jej však podarilo dostať ju na kolená, ocitla sa vo vode práve ona. Nečakala by, že sa prepadne do vody, razom sa však zem pod jej labami akosi skrútila a ona sa pekne nalogala vody. Netopila sa, to nie, prekvapenie, ktoré jej však Sill spôsobila bolo skutočne neočakávané. ,,To nie je fér, keď ty si taká veľká," zavrčala hravo, no niekde vzadu v hlase jej hral smútok a možno aj trochu hnevu. Ona nie je tá, ktorá má prehrať. ,,Keď budem taká veľká ako ty, tak by to bolo úplne inak," vyštekne nespokojne a cvakne Sill po nohách. Teraz ide dolu ona!

17
Rhysburr sledovala svoju priateľku, veľmi jednoducho dokázala rozoznať, že nie je s vodou príliš zžítá a nedôveruje jej. Rovnako bolo aj jednoduché povedať, že daný fakt bol šteňaťu úplne jedno a so zadkom vysoko nad hlavou čakala kedy sa k nej vlčica pripojí. Vždy po pár sekundách poskočil, akoby bojovala s neviditeľným nepriateľom a popri tom vždy okolo seba vytreštila zopár litrov vody. ,,Notááák!" zavrčala po nej hravo a labkou šťuchla do vody, aby sa tekutina dostala aj na srsť Sill a tá tak mohla pochopiť, že jej skutočne nič nehrozí. Aspoň teda do času kým sa obe ich hlavy nachádzajú nad vodnou hladinou a dýchajú vzduch miesto vody. Akonáhle sa však odhodlala, Rhys mohla vidieť v jej očiach nadšenie. Nielen že sa jej voda zapáčila, ešte sa z toho aj tešila! Šteňa spokojne zavrčalo, vyzývala Sill do hry, z jej postoja bolo jasne vidieť, že sa chcela na boj. Hruď sa jej napínala, aj keď malé svaly neboli ani zďaleka tak pôsobivé ako si myslela. Napokon, potom čo sa vlčica už úplne odhodlala do vody, bez slova po nej skočila a mierila k ušiam. Hrali sa, nechcela Sill nijako ublížiť, s bratmi však bola zvyknutá hrať sa tvrdšie ako by možno bolo vhodné - otázka bola či aj napriek tomu veľkosť Sill nebola pre ňu výhodou.