Příspěvky uživatele

< návrat zpět

16 Bašta >
Rhysburr celý čas pobehovala popri Sill aby ju nasledovala. Nikdy by to nepriznala, ale malá vlčica mala celkom problém udržať s bielou vlčicou krok. Aj keď už dávno nebola obyčajným šteňaťom, ktoré prvý raz vyšlo z úkrytu. Jej labky boli stále pomerne krátke, ešte mala pár mesiacov k svojej dlhonohej šteňacej fáze. Aj napriek tomu sa dostali k jazeru pomerne rýchlo, Rhys neplánovala spomaliť a ešte sa skôr snažila krúžiť okolo Sill a s radosťou pozerala nie len na svoju spoločníčku ale najmä na lasičku, ktorá sa po ceste vynímala vždy kdesi pri svojej majiteľke.
Akonáhle sa im podarilo dostať k vode, Sill k nej pristupovala s rešpektom. Rhysburr na druhej strane ešte nemala dostatok vedomostí k tomu aby sa neznámych vecí bála - strach predsa len prichádzal s vekom a najmä poznaním. Keďže milovala vodu Tichej zátoky, príliš dlho nečakala a ihneď sa rozbehla do vody. Preletela popri Sill čo rozhodne vystrašilo pokojne pijúcu lasičku, preskočila ponad jej malé telíčko a šmykla sa rovno do vody. Sklonila sa k zemi so zadkom vo vzduchu a hľadela vlčici priamo do očí. ,,Poď! Čoho sa bojíš? Veď máš modré oči!" vyštekla na priateľku, čo však ona vedela o tom, že voda nie je jediným elementom, ktorý sa preukazuje modrými očami?

15 Zubria pláň >
V krku jej vyprahlo, no nevravela nič. Mala dostatok práce s dychčaním, ktoré bolo každou sekundou rýchlejšie a rýchlejšie. Ona sama už nedokázala poriadne rozprávať a túto činnosť nahradila ochladzovaním sa. Na tak malé šteňa bolo slnka už dosť veľa a preto sa popri svojej kamarátke len tak tiahla. Sem tam poutekala dopredu, aby za Sill veľmi nezaostávala. Energie mala dostatočne veľa aby začala znovu poskakovať, no slnko z nej všetko vycucávalo. Ako aj odhodlanie, tak rovnako aj chuť na ďalšie hry so svojou priateľkou. Teraz by sa najradšej vyvalila niekde do tieňa - alebo ešte lepšie. Do vody! Okamžite ako jej pohľad padol do diaľky na vodnú hladinu lesknúcu sa v slnečných lúčoch, rozbehla sa akoby zabudla, že len pred pár sekundami takmer umierala.
> Zlaťák

14
Rhys si užívala chuť krvi na jazyku, už nejaký čas bola danou tekutinou dosť fascinovaná a páčilo sa jej ako vytekala z tiel, najmä keď ich svojimi malými ihličkovými zubami trhala na franforce a následne prežúvala v tlame. Zatiaľ ešte stále neprišla na to čo je jej vrodená mágia a ani sa nejako extra nesnažila. Darilo sa jej dostať všetko čo chcela aj bez toho aby sa akokoľvek veľmi snažila - v tomto okamihu jej stačilo len vrhať okolo seba šteňacie pohľady a sem tam jemne zakňučať. Otázka však bola ako dlho jej to vydrží a dokedy bude nachádzať vlkov, ktorý pre ňu urobia čo si len zamanie. Spokojne sa ponaťahovala a následne spokojne nasledovala Sill presne na miesto kam ju chcela viesť. Už zase tak moc nevymýšľala - slnko a najmä jeho teplo sa jej dostávalo pod kožu, s čiernou srsťou toho moc v lete nevyhráte.
> Bašta

13
Sill sa rozbehla dopredu a ona na svojich krátkych labách nestíhala ani keby sa veľmi snažila. Tráva bola na ňu príliš vysoká aby sa len tak pustila do plného behu a tak miesto bežania skôr poskakovala ako zajac, aby pri každom skoku videla miesto pred sebou. Skákanie sa jej páčilo, dobre sa jej počas tejto aktivity vybíjala energia a len čo je pravda aj takáto fejková skrývačka sa jej dosť páčila. Čo sa jej však páčilo ešte omnoho viac bol fakt, že na konci hry ju čakalo horúce mäso, ktoré jej Sill dovolí zhltnúť - ihneď ako prestala danú potvorku naháňať, rozbehla sa priamo k nej a tlamu už mala plnú slín. ,,Ty si bola teraz taká rýchla!" nadšene chválila svoju priateľku a popri tom sa zahryzla hlboko do mäsa zajaca. Chutilo omnoho lepšie ako to netopierie ale Rhys nebola príliš komplikovaná. Mäso bolo mäso a všetky nasýtili rovnako. Aspoň to si teda myslela teraz.

12
Rhys sa síce nejakým zázrakom korisť podarilo vyčuchať, ale to bolo asi jediné čo skutočne dokázala. Všetka ďalšia práca bola na Sillarei, ktorá si svoju povinnosť veľmi dobre uvedomovala. Preto sa aj ihneď dala do vedenia ich malej skupinky. Šteňa sa v tomto momente konečne začalo držať ďalej, akoby si konečne začala uvedomovať vážnom situácie v ktorej sa razom ocitla. Predsa len ak chcela jesť, musela nechať bledú vlčicu pracovať, aby ona potom mohla zhltnúť plody jej práce. Miesto skákania okolo svoje priateľky teraz len ticho kráčala za ňou a opakovala jej pohyby. Ihneď ako sa k zemi sklonila Sill, sklonila sa k nej aj Rhys, aj keď bola o dosť menšia tak či onak. Nevadilo, učila sa a snažila sa učiť v tomto momente omnoho viac než keď sa nachádzala s rodičmi. Predsa len hra s kamarátmi bola omnoho zaujímavejšia než hodina učenia sa lovu s dospelákmi.

11 Krápniková jaskyňa >
Šteňa bežalo celou svojou silou dopredu, presne ako predtým, keď ešte nevedela, že ju Sill dokáže zachrániť predtým aby si polámala všetky končatiny. Teraz, keď vedela, že sa jej nemôže nič stať, dávala si ešte viac záležať na tom, aby bežala čo najrýchlejšie. Dolu sa však dostali omnoho skôr ako sa Rhysburr podarilo rozbiť si tlamu na kamenistej podlahe Snežných tesákov. Akonáhle sa však dostali dole, šteňa malo pozornosť úplne všade. Rozhliadala sa okolo seba a vo vysokej tráve poskakovala aby videla kadiaľ sa vôbec poberá - teda až do okamihy kedy ju bledá vlčica upozornila šteknutím, na ktoré Rhys okamžite pribehla. ,,Našla si niečo zaujímavé?" pýta sa je so záujmom aj keď vie, že jej priateľka nemá ako čo povedať. Priložila napokon nos k zemi aby opakovala čo robí ona. Najskôr necítila nič zvláštne, po pár minútach chodenia v kruhoch jej však do nozdier skutočne uderil nejaký neznámi pach. Až jej z toho uši nadskočili a oči uprela na Sill. Tak toto teda našla! Chvost sa jej znovu rozkmital ako vejár. ,,Niečo mám!" vyjakne radostne, možno trochu hlasnejšie ako by sama chcela. ,,A teraz?"

10
Rhysburrino nadšenie pre malé lietajúce potkany si nenašlo podporu u jej bledej spoločníčky, na čo ona príliš ani nereagovala. Mäso ako mäso, povedala by, ak sa však Sill nepáčia, nebude ju nútiť do niečoho z čoho by jej mohlo byť zle. Morálny kompas, ktorý v tomto čase v sebe nosila ešte stále ukazoval dobrým smerom - aj keď sa už pomaly vychiloval, stále sa však dala vidieť cesta k dobru. ,,Tak dobre no," zavrčala si popod nos ale aj napriek malej nespokojnosti sa pobrala smerom von. Už sa nemohla dočkať čo sa jej podarí dnes zase prežiť. Za posledné dni dobrodružstva so Sill sa jej podarilo zažiť viac ako za dve mesiace s rodičmi. Je síce pravda, že rodičia sa starali omnoho viac aby prežila, než ona so Sill. Strach o prežitie jednoducho nebol na prvom mieste v ich zozname priorít. ,,Posledný vonku bude zhnité vajco!"
> zubria pláň

9
Sillarei evidentne nemala najmenšieho záujmu dať sa do jedla a preto si Rhys napokon ,,svoj" úlovok zožrala celý. S plným žalúdkom napokon zaspala takmer okamžite, žiadne ďalšiu vnemy ju v jaskyni nevyrusovali, potom ako vyleteli všetky netopiere, na danom mieste zostal akýsi až mŕtvolný pokoj, ktorý sa jej v tomto veku veľmi pozdával. Biela vlčica počas celej noci spala rovnako dobre a teda ju nič počas spánku nezobudilo. Až ráno, keď sa obe prebudili, razom sa restartovala všetka energia z ktorú si Rhys svojim spánkom doplnila. Spokojne sa poňaťahovala a svoje červené oči vrhla smerom k Sill. ,,Niečo by som ešte zjedla," prehodila. Netopier bol síce na jej pomery pomerne veľký, avšak s takým veľkým vydaním energie aký mala počas posledných pár dní sa ani nedalo pochybovať o Tom, že jej nestačil. ,,Ulovime si ešte nejakých netopierov?" vrhla sa smerom k Sill s veriacimi chvostom.

8
Jaskyňu naplnil štipľavý pach krvi, keď sa Rhys rozhodla, že nechat ležať netopiera na zemi by bolo skutočne len plytvanie. Do okamihu ako sa do malého tela zahryzla si ani neuvedomovala aká hladná doteraz bola. Rovnako aj s tou únavou - teleso v pohybe zostane v pohybe a teleso v pokoji zase v pokoji, pokiaľ naň nepôsobia nejaké vonkajšie sily. Ona teraz ležala s kusom krvavého mäsa v papuli a s krútiacim chvostom sledovala letiacich netopierov, zatiaľ čo sa Sill snažila skryť. Malé šteňa si neuvedomovalo, že ak by sa niečo pokazilo, kľudne by mohla prísť o oči, v tomto momente sa cítila skutočne nesmrteľná. ,,Chceš?" spýta sa Sill, no aj tak väčšiu časť netopiera zožrala. Až teraz si uvedomila, že aj jej spoločníčka môže byť hladná, ak by sa však jednalo k jedného z jej bratov, rozhodne by im jedlo neponúkla. Napokon sa zakrutila do kobka neďaleko svojej novej kamarátky a celá od krvi zvieraťa sa pokúsila zaspať.

7
Rhys sa úškŕňala nad svojou kamarátkou, ktorej to nedalo a rozhodla sa napokon jej slová okúsiť na vlastný jazyk. Grimasa, ktorá sa jej na tvári zjavila Rhysburr ešte viac rozosmiala až sa pomaly prestala úplne ovládať. ,,Bawhaha!" smiala sa až sa jej labky zložili k zemi, odkiaľ po pár záchvevoch smiechu sledovala pohľadom svoju bledú kamarátku, ktorej srsť v posledných lúčoch slnka prechádzajúcich cez otvor, svietila ako lampička. ,,BAA-HA-hAA" ozývalo sa od stien omnoho silnejšie ako zvuky, ktoré vydávalo šteňa. Ozvena sa znásobovala a to aj rozrušilo netopierov, ktorý napokon aj pristál Sill v tvári. Rhys sa ďalej aj tak váľala po zemi, že takmer ani nedokázala dýchať - aspoň však už nevydávala žiaden zvuk a jaskyňa sa aj už pomaly upokojovala. Zostala však ležať na zemi aj napriek tomu že sa už ďalej nesmiala a smerovala ich priamo do tváre Sill. Teraz už bola unavená aj ona - mali by si oddýchnuť.

6
Rhysburr nasťahovala uší ako nejaký zajac, len aby sa k nej dostali všetky zvuky, ktoré by sa k nej vôbec eventuálne mohlo dostať. Poskakoval po okolí a nič si nestíhala poriadne prezrieť, lebo skôr ako sa k nejakému skúmaniu dostala, zaujalo ju niečo iné omnoho viac ako daná vec predtým. Sill šla ku svojmu preskúmavaniu jaskyne omnoho praktickejšie a rozhodne sa musela dostať k viac výsledkom ako šteňa, ktoré si to len bezhlavo šiluno po okolí. Zatiaľ čo biela vlčica skúmala kamene pred sebou, konečne sa aj Rhys akosi upokojila a so záujmom sa presunula k nej. Poriadne si obzrela kameň trčiaci vo vzduchu, pekne ho aj oňuchala a napokon olýzala z jeho povrchu vysrážanú vodu. Až ju myklo - vzdušná voda bola naplnená množstvom kovov a rozhodne nechutila ako tá, ktorú by pila v rieke. Nepozdávala sa jej. ,,Neolizuj vodu z tých kameňov, myslím, že je pokazená," nespokojné vyplazovala jazyk a vôbec si nevsímala zvuku, ktorý vyslal Sill do útrob jaskyne.

5 Hory >
Jaskyňa sa pred ňou otvorila a tak isto klesla dolu aj jej sánka. Pár sekúnd síce trvalo, kým si jej červené oči privykli na tmu, no okamžite ako začala rozoznávať tvary pred sebou, pobrala sa na prieskum. Dlhé pazúriky jej ťapali po podklade a v jaskyni vyvolávali pomerne stabilnú ozvenu, ktorá sa mnohonásobne odrážala od kamenistých stien. Rhys sa rozhliadala okolo seba, akoby nikdy predtým v jaskyni nebola a v skutočnosti to aj bolo pravdou. Vo svojom mladom veku, nič poriadne ešte nezažila a preto každá vec, ktorá sa jej dostala pod laby ju neskutočne nadchýňala. ,,Sil vidíš to?" spýtala sa ako pohliadla smerom hore na strop. ,,Akoby tu šiel niekto zahryznúť a stratil pri tom zuby," uškŕňala sa a pritom kmitala ušami akoby sa snažila započuť niečo iné ako ozvenu svojho vlastného hlasu.

4
Sill na tvári preskakovalo množstvo emócií, od radosti po smútok, znovu k úsmevu, no všetky mali rovnaké menovatele - pôsobili pomerne unavene. Teda, nie žeby Rhyss nejako skúmala pocity druhej vlčice, skôr ju zaujímal len fakt, že ak si oddýchne, možno sa ešte budú spolu hrať na lietanie, ktoré teraz malú tmavú vlčicu veľmi bavilo. ,,Idem prvá, to tam preskúmam!" prikývla nadšene a ihneď sa rozbehla smerom ktorým Sillarei ukázala na dieru, ktorú si doteraz nevšimla. Srdce jej bilo silno, nie však zo strachu. Práve naopak! Tešila sa na prieskum a nehodlala zabiť čakaním ani o sekundu viac. Rozbehla sa bez toho aby sa dívala pod vlastné nohy a v plnej rýchlosti sa jej len tak-tak podarilo vybrať zákrutu smerujúcu do jaskyne. Nemala najmenšieho tušenia čo nájde na danom mieste, no tento fakt ju nijako neplánoval zastaviť na ceste za dobrodružstvom.
> Krápniková jaskyňa

3
Sillarei sa jej zmocnila okamžite ako sa Rhys dostala do vzduchu. Klamala by, ak by povedala, že sa jej tento zážitok nezapíše hlboko do spomienok a o lietaní a bielej vlčici bude určite dlho spomínať nie len počas toho ako bude spať ale vždy keď uvidí nejakého vtáčika vrtiaceho sa vo vzduchu. Labami spokojne hádzala okolo seba, nemala najmenšieho tušenia, že tým Sill vôbec nepomáha a že jej pohyb vlastne vôbec neovláda jej pohyb vo vzduchu. Napokon aj tak gravitácia urobila svoje a ona aj za pomoci priateľky pristála na zemi, na ktorej však dlho nevydržala. ,,To bolo DOKONALÉ!" vyštekávala a popri tom skackala okolo Sill. Zdalo sa, akoby Rhysburr mala ešte viac energie než s akou svoj malý výlet začínala. Nedalo sa veriť, že ju o chvíľu už necapne o zem, avšak vyzerala stále akosi zdravo. Sill na druhej strane, tá vyzerala akoby si potrebovala odpočinúť. ,,Si v pohode? Chceš si oddýchnuť?" spýtala sa jej a v rýchlosti začala pozerať okolo seba aby našla bezpečné miesto, kde by sa mohli obe skryť a trochu si zakempovať.

2
Ak by sa malému šteňaťu chvost krútil ešte o trochu rýchlejšie, skutočne by sa je podarilo uletieť ako helikoptére. Zabiť jej nadšenie o lietaní mohlo byť jednoduché, avšak Rhys mala šťastie, že sa jej podarilo objaviť vlčicu, ktorá mala o zábave veľmi podobné predstavy ako ona a miesto toho aby ju v besnení zastavila, ešte ju aj spokojne podporila. Sledovala bielu vlčicu ako je ukázala čo má robiť a šteňa ihneď pochopilo o čo jej ide. Nebola sprostá, práve naopak - dve a dve dohromady si dokázala dať pomerne rýchlo. Avšak svoju vlastnú mágiu tak jednoducho odhaliť nedokázala. ,,Áno, ano idem!" zakričala z miesta na ktorom stála. Riť vytrčila do vzduchu, akoby jej daná poloha mohla pomôcť presunúť sa z miesta A na miesto B omnoho rýchlejšie. Vyštartovala, drobné kamene jej odletovali spod láb ako sa jej podarilo dostať na kameň vystúpený v priestore, Zadnými labami sa odrazila a ladne sa pobrala do vzduchu. Ak by nebolo Sill, dosť pravdepodobne by skončila so všetkými polámanými nohami-