Příspěvky uživatele

< návrat zpět

1
Rhysburr už už cítila na svojej tvári závan vlastnej krvi a najmä nával bolesti, oči pevne pritískala zatvorené a svaly sa jej automaticky napli aby zabránili zraneniu krku a chrbtice - lenže náraz napokon neprišiel a malé šteňa bolo len privítané pohľadom na zem nachádzajúcej sa až priveľmi blízko jej hlúpej hlavy. Zažmurkala, nemala najmenšieho tušenia ako sa jej podarilo nerozbiť si hlavu, aj keď bola pravda, že vo veku v ktorom sa Rhys nachádzala, nemala príliš velkého tušenia ohľadne smrti a vlastnej poškoditeľnosti. V tomto čase sa cítila nesmrteľne a Sill s jej záchranou jej príliš nepomohla.
Napokon žuchla na zem ako vrece zemiakov, laby sa jej skrútili pod telom a bez pohybu sa nechala gravitáciou tiahnuť pár metrov smerom do doliny. ,,To bolo..." vypotila zo seba a svojimi obrovskými očami pozrela na Sill. ,,To bolo úplne mega cool!" vyskočila napokon na nohy a vrhla sa na priateľku. ,,Videli si ako som letela? Videla? Videla?!" v rýchlosti sa otočila smerom do doliny. ,,Myslíš, žeby som to zvládla znovu?"

Ďalší vlk, ktorý sa pridal do ich konverzácie ju príliš nezaujal a už vôbec nechcela tráviť viac času na jednom mieste len aby ho mohla spoznať. S chvostom vanúcim vo vzduchu sledovala ako sa jej nová priateľka dohovárala so svojou pestúnkou a ihneď ako ich ,,vypustila" ako malá čierna raketa sa pustila z kopca. Spod láb jej vystreľovali kamene ako sa snažila nahnať rýchlosť a najmä vzdialenosť, ešte kým sa Sill podarí ju na jej veľkých nohách dohnať. Nebolo žiadnym tajomstvom, že staršie vĺča malo omnoho lepšie predpoklady vyhrať v nikdy nevyhlásených pretekoch, no Rhys sa aj napriek tomu nevzdávala! To skutočne nebol jej štýl a ani výchova. Netrvalo však príliš dlho a ani svoje víťazstvo si až tak neužila - no jej už-celkom-dlhým labám sa podarilo naraziť na kameň. Vo svojom rýchlom behu vyletela do vzduchu a na pár sekúnd by aj verila, že dokáže lietať. Teda až do času kým nespoznala aká tvrdá môže zem skutočne byť.

Rhysburr celý čas chvost kmital z jednej strany na druhú a pri slovách Rýdie sa šťastne uškŕňala. Páčila sa jej spoločnosť v ktorej sa nachádzala a skutočne si nesťažovala, že sa kvôli tomu musela predierať cez hmlu, v ktorej neverila že na koniec sa dostane celá a zdravá. ,,Áno, na nás nikto nemá," smiala sa a popri tom ňufákom štuchla do ramena bledej vlčice. Momentálne bola jej jedinou kamarátkou a popravde aj prvou, ktorú si vytvorila a nebola z rodiny do ktorej sa narodila. Samozrejme, že s ňou chcela stráviť viac času a aj sa viac spoznať! Razom sa malé šidlo pozrelo smerom na vyššie šteňa. ,,Ideme to tu preskúmať?" spýtala sa šibalsky a v očiach sa jej obleskla iskra. Ešte nevedela čo chce poriadne vyparatiť, no vedela, že postávaním sa nič nové nenaučí. Teraz keď mala nového partnera v šibalstvách, rozhodne sa nenechá len tak odradiť a nezostane sedieť na zadku na mieste, ktoré je omnoho zaujímavejšie ako hnedá vlčia - nič v zlom. Skutočne. ,,Tak ideme teda?"

Chvost mladej vlčice sa hompáľal vo vzduchu, prednými labami sa stále dotýkala sivej vlčice. Tá ešte stále nerozprávala, no Rhys to nevadilo. Malé štence ešte vo svojom veku nedokázala prejaviť žiadne známky albeizmu, aj keď je dosť pravdepodobné, že ak by sa so Sill stretla v inom veku, možno by sa jej skutočnosť jej prítomnosť príliš nepozdávala. Momentálne však mala Rhysinu celú pozornosť aj najmä vďaka lasičke, ktorá bola veľmi priateľská a malé šteňa až príliš žiadostivé - a možno aj žiarlivé. Napokon sa odrazila od mladej vlčky a priskočila k tej hnedej. ,,A vy sa nebojíte, že vás niekto ukradne?" jemne naklonila hlavu na stranu v záujme o konverzáciu. Šteňa sa nebálo, aj keď bola malá, rodičia je do hlavy dostatočne vtĺkali, že Chaos sa nemá čoho báť. A najmä oni, ona a jej dvaja bratia, ktorý boli spoločne decká jednej z álf. ,,A nevieš, kde sa dá nájsť také zvieratko? spýtala sa a pohodila hlavou smerom k Sill, ktorá evidentne vedela niečo viac ako by sa zdalo, bohužiaľ to však nedokázala vyjadriť slovami. Následne sa však otočila späť k Sill. ,,Pôjdeme sa potom hrať?" spýta sa jej a prednými labkami sa skrčí k zemi zatiaľ čo chvost mala vo vzduchu.

Vlčica jej začala pokladať pomerne nepríjemné otázky, na ktoré sa jej v tomto momente príliš odpovedať nechcelo, v hlave sa rýchlo začala vykrúcať len aby nemusela povedať pravdu, ktorá jej nebola práve po vôli. ,,Samozrejme vedie, že som tu," odpovedala a v hlase jej hral tón, ktorý vravel, že iá možnosť ani nebola. Určite by len tak neodišla v strede hodiny učenia sa mágie a nestratila sa medi kríkmi - no to iste! ,,A prídu ma neskôr skontrolovať, keby ste ma náhodou chceli ukradnúť," pokračovala ďalej vo svojom klamaní a hlavu mala popri tom vysoko. Svojimi slovami si bola istá aj keď ani jedno z nich zatiaľ nebola pravda. Skôr ako jej však hnedá samica stihla položiť ďalšiu otázku, v očiach jej zaiskrilo.
,,Lasička?" vyhŕkla a radostne nadskočila, takmer okamžite ako sa k nej malej zviera pobralo. Sklonila k nej hlavu aby mohla nasať novú vôňu, ktorú doteraz ešte nikdy necítila. Napokon si tento deň predsa len zapamätá ako jeden z tých lepších. Svoje obrovské červené oči uprela na Sill akoby jej chcela vycucnúť dušu.,,A tá je tvoja? Ako si ju prinútila aby ťa nasledovala?" pýta sa jej. Ihneď ku nej priskočí a krátke laby položí Sill na hrudník. Bola vysoká, pre Rhyss zatiaľ priveľmi vysoká - zatiaľ. ,,Môžeš aj mne takú nájsť? Podobnú!" pýta sa jej a ďalej dobiedza. Rýdii odpovie len na pol ucha, momentálne ju príliš nezaujímala. ,,Uhhumm, ja som Rumba."

Rhysburr si vlkov stojacich medzi skalami všimla ihneď ako jej padli do zorného poľa. Nadšene na ne vypúlila červené oči a chvost jej zalietal vo vzduchu. Momentálne bol prvý raz čo sa stretla s inými vlkmi ako boli jej rodičia a súrodenci, preto bola veľmi zvedavá a nehodlala sa len tak odradiť. Ihneď ako si ju však všimli oni a rozhodli sa k nej začať prechádzať, srsť na chrbtici sa jej naježila. Nehodlala sa však posunúť ani o milimeter a už vôbec nie hľadať záchranu u otca alebo matky. Keď už od ich dlhých rečí utiekla, tak aspoň zistí či to bolo dostatočne dobré na to aby dostala výprask. Alebo si to dostatočné bude musieť urobiť. ,,Ahojte," pozdravila ich hrdo. Snažila sa nejako nafúknuť, aby pôsobila vyššie - dve vlčice pred ňou ju prevyšovali minimálne o dve hlavy ak nie aj viac. ,,Ja to tu skúmam..." zavrčí svojim šteňacím hlasom a na protest nespokojne dupne labkou na kamennú pôdu hôr v ktorých sa nachádzali. Ona a stratiť sa? No to určite nie! ,,A vy ste čo zač? opýtala sa a pohľadom prešla na bielu vlčicu. To aj ona bude raz taká veľká?

Mlžné pláne >
Rhysburr sa napokon dostala zo zajatia hmly a netrvalo príliš dlho kým sa jej podarilo mať na tvári znova spokojný úsmev. Veľmi rýchlo sa jej podarilo zabudnúť, že len pred pár minútami plakala a teraz sa už uškŕňa vo sviežom horskom vzduchu, ktorý jej takmer až štípal mokré líca. Teraz sa jej skutočne lepšie skúmalo okolie, najmä keď sa dokázala poriadne rozhliadnuť na svet okolo seba - cítila sa istejšia, keď aspoň mohla predpokladať odkiaľ by na ňu mohol niekto zaútočiť. Presúvala sa teda po okolí na dlhých šteňacích nohách a skúmala všetko okolo seba - dokonca aj kamene sa na tomto mieste dali zaujímavejšie ako na ostrove na ktorom prežila celé svoje detstvo.

Začarovaný les >
Špička chvosta sa jej dotýkala brucha, aj keby to nikdy nepriznala, bola skutočne vydesená. Nikdy predtým nevidela hmlu, srsť sa jej vďaka vlhkosti lepila na telo a akési malé kvapky jej stekali aj po líci, no to si už skutočne Rhys nepripúšťala, žeby plakala. Určite sa jej na lícach len vyzrážala kondenzovaná voda a dané kvapky určite neboli slané slzy. Zasmrkala, no aj tak sa nevzdávala a stále sa pomalým tempom plahočila za nosom. Nechcela sa zastavovať a tak teda labkami ďalej hrabala do zemi a dúfala, že za ďalším chumáčom hmly sa objavia známe tvary, ktoré by mohla rozoznať a vrátili by jej pocit istoty niečoho poznaného. Určite by sa jej lepšie kráčalo v neznámom lese, kde by si aspoň vedela označiť miesta kadiaľ už prešla, než v hmle, ktorá akoby nemala konca kraja.
> Snežné tesáky

Ich malá učiteľská partia sa roztrieštila. Rhysburr už nebavilo počúvať a cvičiť, radšej by si všetko naokolo preskúmala sama, než aby musela ďalej počúvať blabotanie rodičov. Nie, žeby ich nemala rada, avšak každé dieťa príde raz do veku vzdoru - aj keď je možno pravda, že pri tomto vrhu to možno prišlo skôr akoby sa zdalo. Keď si však ale prehráte všetko čo vĺčatám stihla Ava s Aldom porozprávať, nemôžete sa ani príliš čudovať. Rhys hrdo zodvihla hlavu do vzduchu, zatiaľ čo mala uši pevne pritisnuté k hlave vytratila sa medzi kríkmi do prítmia začarovaného lesa. Nemala najmenšieho tušenia kam sa plánuje pobrať a čo vlastne bude robiť, ale to bol problém, ktorý bola mladá vlčica s vysokým egom rozhodnutá vyriešiť hneď ako sa k nemu dostane.
> Mlžné pláne

Tichá zátoka >
Rhysburr kráčala popri mamke a pozorne sledovala svet okolo seba. Dlhé laby ju posúvali dopredu pomerne rýchlo, avšak dávala pozor aby sa nedostala až príliš dopredu. Chcela skúmať, no zatiaľ sa na nejaké veľké výpravy necítila a radšej sa držala pri rodičoch - keby len vedela ako sa do svojej dospelosti zmení, rozhodne by sa nespoznávala. Momentálne teda teraz skôr dávala pozor na to čo rodičia rozprávali aj keď sa v ich slovách až tak veľmi nevyznala. Pohľad jej klipkal medzi stromami naokolo a rodičmi, ktorí sa rozhodli že dnes je presne ten deň kedy Rhys musia k smrti. Pri otcovom aj matkinom dlhom rozprávaní si teatrálne povzdychla, predsa len teraz mohla robiť omnoho zaujímavejšie veci ako sa učiť! Ak by mohla najradsej by od nich teraz zrdhla a preskumavala okolie na vlastnú päsť. Vedela však že by sa vďaka tomu dostala len do problémov a tak sedela opodiaľ a tvárila sa, že dáva väčší pozor ako v skutočnosti dávala.
Akonáhle rodičia stíchli, zacvakala ušami a pochopila že je celkom v problémoch. Jej bratia sa zdalo, že niečo robili, no ona si nebola presne istá že čo by to tak mohlo byť. V rýchlosti sa snažila okopírovať čo robí Dallius, keďže sa k nej nachádzal najbližšie - no ten bol rovnako stratený ako ona a záchranu hľadal v Iridanovi. ,,Skús zavrieť oči, možno to pomôže," zamyslela sa a sama tak urobila. Niežeby to niečomu pomohlo, Rhys vo svojom tele necítila vôbec žiadnu zmenu.

Úkryt >
Ihneď ako vyliezla z vody, nečakala ani sekundu na to aby sa otriasla. Plávanie si skutočne užívala, jej čierna srsť ťahala slnečné lúče ako cukrová voda k sebe priťahuje muchy. Chladná voda Tichej zátoky teda skutočne urobila svoju službu a mladá vlčica sa cítila ako znovuzrodená. Ak by mohla, ihneď by sa vrátila späť do vody a cvičila si svoje plávanie ako veľký vlci. Jej rodina mala však namierené na úplne iné miesto a tak teda nemala príliš veľa možností ako sa dostať späť do vody. S nie príliš nadšeným výrazom na tvári a ušami sklopenými k hlave sa pobrala za nimi a vode venovala jeden zo svojich smutných pohľadov. Jediným dobrým pocitom, ktorý mohla mať bol fakt že keď sa budú vracať späť do úkrytu, budú musieť ísť rovnakou cestou akou prišli. ,,Kam mierime?" pýtala sa nahlas, no ihneď ako sa vybrali smerom k lesu, bolo jej to jasné. Idú na prieskum! Tentoraz sa jej srdce rozbúchalo nadšením, konečne uvidí niečo nové. Za čas čo strávili na ich domovskom ostrove toho príliš nevidela a ani nemohla skúmať - teraz sa však veci zmenili a dozvie sa nejaké nové veci!
> Začarovaný les

Rhys poriadne ani nevedela ako sa jej podarilo zaspať. Jednoducho sa zvalila do pelechu medzi svojich súrodencov, oči jej zaklapli a ona sa ponorila do pokojného spánku, ktorý ju obklopil takmer celú. Takmer... teda úplne. Zobudila sa až na pohyb, ktorý sa okolo nej razom začal a prezrádzal jej, že súrodenci a asi aj rodičia sa už pomaly ale isto prebúdzajú k životu. Oči sa jej rozlepovali len ťažko, nechcelo sa jej vstávať, doteraz sa jej v sne celkom pekne darilo, no ako sa jej prerušila niť, už sa nedokázala vrátiť späť na miesto na ktorom prestala. Nespokojne zavrčala, čumák si skryla pod chvost a plánovala sa nenechať ďalej rušiť.
Problém však nastal v okamihu kedy sa jej podarilo po očku zahliadnuť, že sa jej rodina poberá kdesi preč. Srdce sa jej ihneď rozbúchalo a ona vyskočila na labky. Už dávno neboli také slabé ako kedysi a niesli v poriadku celú jej váhu, ktorá za posledné mesiace pekne nabrala na počtoch. ,,Počkajte!" zakňučala a rozutekala sa za nimi. Predsa len ona nemohla byť posledná, nemohla si dovoliť aby premeškala niečo čo by jej súrodenci zažili a ona by o tom potom len počúvala - ako sa vraví, lepšie raz vidieť ako desať krát počuť. Ihneď sa aj vrhla do vody popri rodičoch, na svoj prvotný strach zabudla, razom sa jej aj plávalo akosi lepšie. Aerodynamický tvar jej mladého teľa jej skutočne pomáhal.
> Tichá zátoka

Tichá zátoka >
Rhyss už celkom statočne klipkali oči a laby sa jej ťažko ťahali za telom. Nedokázala sa dočkať kedy sa jej podarí zaľahnúť späť do vyhriateho hniezda kde by sa mohla zachumlať ako malá rolka a spinkať až do okamihu keď sa bude cítiť dostatočne odpočatá na to aby znovu začala skúmať prostredie okolo seba. Aj keď úkryt jej otca patril k jedným z najzaujímavejších miest, ktoré kedy videla - razom však nič nebolo dostatočne zaujímavé na to aby sa im podarilo odpútať pozornosť od hniezdočka, do ktorého sa pomaly ale isto ťahala. Ihneď ako sa jej podarilo dopadnúť na mäkkú podložku viečka na krvavo červených očiach jej klesli aby zakryli zreničky a nenechali svetlo prenikať k ním. ,,Dobrú," povzdychla si, avšak jej hlas bol už v druhej polovici prechodu do spánku.

Tak a máme tu vyhodnotenie nášho dizajnovacieho štúdia. Som veľmi rada, že ste sa zapojili a dúfam, že ste si to užili. Ako som mohla vidieť, niektoré dizajny si už rozobrali budúci majitelia a teším sa keď ich konečne uvidím v hre! Prejdime však k vyhodnoteniu - kto urobil ten najkrajší dizajn z celého moisu?




Je tomu skutočne tak, na prvom mieste sa umiestnila Lissandra, na druhom Barn a na treťom Loki! Gratulujem! A toto sú vaše odmeny -

1. miesto 20 kšm
2. miesto 15 kšm
3. miesto 10 kšm
hlasovanie - 5 kšm


Zoznam celkových odmien za súťaž -
Alduin - 35kšm
Mireldis - 55kšm
Zeiran - 75kšm
Sar - 55kšm
Dagar - 55kšm
Deiron - 25kšm
Setek - 45kšm
Phoenix - 55kšm
Deinell - 30kšm
Minkar - 70kšm
Zinek - 50kšm
Vidar - 5kšm
Aetas - 5kšm
Taylor - 5kšm
Tissa - 5kšm
Eskel - 5kšm
Xander - 5kšm
Rhaaxin - 5kšm
Dail - 5kšm
Axel - 5kšm
Einar - 5kšm
Bambi - 5kšm
Vino - 5kšm
Freki - 5kšm

Zapsáno

Rhysburr sa pomerne rýchlo ponorila pod hladinu ako kameň. Síce vzduch, ktorý sa jej tlačil v pľúcach ju ako tak nadnášal, bolo veľmi dobre vidieť, že vĺča ešte nevedelo a ani nedokázalo plávať. Taktiež sa jej podarilo statočne naglgať jazernej vody kým sa otcovi podarilo ju vytiahnuť a tak jej aj akosi zachrániť život.
S ušami stiahnutými k hlave, vyjaveným pohľadom a chvostom pritisnutým k bruchu sa triasla pod zubami otca a ticho si kňučala. Voda - alebo teda skôr pod hladinou sa jej skutočne nepáčilo a už sa jej skutočne darilo rozhodnúť sa, že sa tam nechce znovu pozrieť. Aspoň nie v najbližšej dobe. Šteňatá však ešte vďakabohu nemajú príliš dobrú a dlhú pamäť. ,,Oci.." zaskučala ihneď ako ju položil na zem. Spokojne sa klepala ďalej a pohľadom pritom sledovala hladinu, ktorá sa jej už aleže vôbec nepozdávala. ,,Domov," zafňukala znovu a so sklonenou hlavou sa pobrala do úkrytu dúfajúc, že nepôjde sama. Aj keď jej to možno aj bolo jedno. Momentálne sa len potrebovala otrepať, získať späť svoje telesné teplo a bude dobre! Po plnom dni preskúmavania by sa jej hodil odpočinok.