Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Sar bol na ňu milý a skutočne jej jeho slová pomohli prekonať jednu z prvých osobnostných kríz, ktoré sa v jej živote objavili. Nie žeby o nejakých ďalších vedela, samozrejme nemala ako. ,,Možno keď ju spoznáme lepšie tak... bude iná," podotkne napokon na margo Nix, ktorej prvá impresia možno nebola najlepšia ale ešte sa určite mohla zmeniť. Po čase. Ak jej ale vlci dajú možnosť samozrejme. Kayseri bude ešte nejaký čas trvať , kým sa jej podarí uvoľniť sa v jej prítomnosti natoľko aby sa s ňou zase dala do reči. Ale ako členovia jednej svorky nemala príliš na výber a musela sa zmieriť so sebou samou a rovnako aj s Nix. ,,Ale mala skutočne peknú srsť," zasmeje sa vĺča na odľahčenie situácie a cupká pritom stále dopredu za nosom. Vedľa ich bokov sa pomaly ale isto začína otvárať roklina, ktorá poľahky zhltla všetku Kayserinu pozornosť.
Sarove slová ju stále upokojovali, nie len jeho hlas bol príjemný ale aj význam, ktorý dával chvejúcemu sa vzduchu bol príjemný. Toto potrebovala - pozitívna motivácia bola vždy omnoho lepšia ako tá negatívna, kde sa vlk neraz cítil, že to čo doteraz urobil nemalo význam. Spokojne si vzdychla a nadvihla hlavu vyššie. ,,Vezmem to radšej takým športovým tempom," pozrela sa na Sara ponad plece so smiechom v očiach. ,,Predsa ak by sme všetko hneď poznali, kde by bola všetka zábava potom?"
> roklina

Daénska svorka cez Les Álf >
Chvost sa jej presúval zo strany na stranu, ako tomu bolo pri nej takmer stále. Sar sa k nej napokon pripojil kdesi ďalej za lesom a spolu si to šinuli ďalej - rovno za nosom ako sa spoločne dohodli a mali naplánované. Cesta ubiehala rýchlo ale ako to oni mohli vedieť, keď nemali presne určený cieľ? ,,Doslova narazila," uškrnula sa na jeho otázku a musela pri tom pokrútiť hlavou. Predsa len by rozhodne netrávila čas s vlčicou ako bola ona ak by ju znovu stretla. Bohužiaľ však ak niekoho stretnete niekoho o kom neviete ani jednu vec neviete či sa mu máte vyhnúť alebo nie. ,,Zo začiatku však vyzerala celkom v pohode," mykla plecami a pokračovala po svojej ceste rovno za nosom pomedzi vysoké trsy trávy, ktoré vyčuhovali sponad snehu. Už aby prišla jar a všetko bolo omnoho jednoduchšie. ,,Potom sa ale začala vypytovať akoby som mala vedieť všetko na svete," vzdychne si a hlava jej napokon klesne k zemi. Zase sa v nej začali byť pocity, ktoré neboli príliš príjemné. Nie, nechcela sa cítiť hlúpa, ale v tomto momente nemala najmenšiu možnosť zmeniť to. ,,Asi by som sa mala nad sebou skutočne zamyslieť."

,,Výlet znie výborne!" nadskočila nadšene a pomaly aj zabudla, že sa pod jej labami ešte váľa kosť s dostatkom mäsa. To čo však zožrala jej dostatočne stačilo na to aby sa cítila nasýtená a tým pádom jej ani viac nechýbalo. Na to aká bola chudá a atletická nepotrebovala žrať veľa a ani sa jej nechcelo. Verila svojim biologickým hodinám, ktoré jej vraveli kedy je hladná a kedy nie - intuitívne jedenie bolo u nej na rozkvete. ,,A kam pôjdeme?" spýtala sa ho počas toho ako jej chvost kmital zo strany na stranu ako malá vrtuľa. Skôr ako čakala na odpoveď rovno sa vybrala do lesa smerom ktorým len pred pár hodinami prechádzala spoločne s Phoenix avšak úplne opačným smerom. Obzerala sa za sebou aby zistila, či ju samec skutočne nasleduje a že na predpokladaný výlet nejde len tak sama. ,,Alebo len tak za nosom?" pýta sa ho a labky kladie rozvážne pred seba aby sa jej nepodarilo pošmyknúť sa, alebo niečo iné.
> sokolí zrak cez les alf

Zatiaľ čo sa ona naťahovala s mäsom, ktoré jej venovala Lissandra, so Sarom osameli. Ona si uvedomila až ticha, ktoré sa jej rozozvučalo v hlave a všetky hlasy sa napokon stratili v tichu zimného lesa. Doteraz bola príliš zamestnaná jedením, no teraz mierne nadvihla hlavu aby sa poobzerala okolo seba a zistila, že Lissandra s Phoenix skutočne odišli ... kdesi preč. Následne sa narovnala s krvou ešte stále na brade a pozrela na Sara. ,,Čo teraz?" spýtala sa ho ako si jazykom prešla po tlame a zmazala tak posledné spomienky na krv, ktorá jej doteraz kraľovala na brade. Teraz bola Sarovou zodpovednosťou a bolo na ňom aby ju zachránil od ďalšej voloviny, ktorá by ju čakala - aspoň však už vie, že nemá cudzích vlkov vodiť do územia svorky a radšej má nájsť niekoho viac kompetentného. Nechcela sa však k tomu vracať a radšej sa sústredila na hnedého vlka.

1) Počet herných príspevkov za celý mesiac (1.2.-28.2.). 15
2) Čo urobil váš vlk pre prosperitu svorky? priviedla do svorky phoenix, ktorá sa následne pridala
3) Zhrnutie toho, čo vlk zažil za tento mesiac. Bola s Doryou na výlete z ktorého sa napokon vrátila pričom na hraniciach svorky narazila na Phoenix. Po veľmi awkward konverzácii ju priviedla do svorky, kde sa jej chytil Sar aj s Liss.
4) Splnené questy do Svorkovej hry (individuálne). žiadne

Sedela popri vlkoch ako poslušné šteňa, avšak vo svojej mysli nebola ďaleko od toho aby zase premýšľala nad tým ako sa dostať niekam, kde to bude omnoho zaujímavejšie ako rozhovor dvoch vlkov. V konverzácii padalo jej meno a v tom okamihu sa len pozrela z jedného na druhého - začínalo sa jej zdať akoby o nej vraveli, akoby pri nich nebola. Našťastie však ich stretnutie v tomto počte netrvalo dlho a veľmi rýchlo sa rozrástla o ďalšieho člena. Kayseri ihneď vyskočila na nohy ako uvidela hnedú vlčicu a chvost jej zas a znovu behal zo strany na stranu. Záchrana! Skôr ako však stihla čokoľvek povedať, pred jej laby pristál kus mäsiska, ktoré čľaplo rovno na zem. ,,Jé jedlo!" naradostene pozrela na samicu. Určite musela na jej tvári vidieť ako moc jej ďakuje a pomaly už aj zabudla, že pred pár minútami bola nahnevaná takmer na celý svet. ,,Ďakujem!!!"

Kayseri stále sťahovala uši k hlave, no akonáhle sa samec prebral vedenia konverzácie, uľavilo sa jej. Z ramien jej spadlo akési jarmo, čo si na seba nevedomky uviazala a teraz sa už mohla znovu plnohodnotne nadýchnuť bez toho aby jej rebrá niečo tlačilo dolu. Akonáhle sa hnedý predstavil uši jej vystrelili dopredu. Jeho meno už niekde počula, no nebola si istá. Možno ho predtým prehodil Freki, alebo možno Dorya keď jej spomínala svorku, avšak nedala by za to labku do ohňa. Každopádne bola rada, že mohla stretnúť a snáď ho prehovoriť aby sa pridal do ich lovu na jelene. Už mala vo svojom zozname peknú hŕbku vlkov - Doryu, Nix, jeho a hlavne seba. Ak by ešte zohnala aj Frekiho, určite by tie statné zvieratá dostali aj zo tri!
Akonáhle v konverzácii padlo jej meno, uši jej zakmitali. Dovtedy bola ponorená vo svojom svete, ktorý sa celkom slušne oddeľoval od toho reálneho. ,,Áno, dobre," jemne prikývla. Takže cudzinci len po hranice! Zapamätané. Následne sa posadila na zadok aby mohla ďalej počúvať slová samca a dozvedieť sa niečo nové. Alebo sa o to aspoň pokúsiť.

Ani nevedela povedať aká bola razom šťastná, keď sa v ich malej skupinke razom ocitol ďalší vlk. Nepoznala ho, vedela však, že patril do svorky. Prečo by sa inak nachádzal na ich území? Kayseri bola ešte príliš mladá na to aby za obyčajnými vecami hľadala ešte niečo iné, zlé - stále žila v rozprávkach, že dobro vždy víťazí nad zlom a dobrým sa nikdy nestane nič zlé. Jemne naklonila hlavu na stranu, konečne mohla predať Nix niekomu, koho by mohli jej večné otázky aj nejako baviť, alebo by jej minimálne vedel na ne všetky odpovedať. Lebo vek rovná sa múdrosť, že? ,,Ja som Kayseri," zakmitala chvostom aby sa hnedému samcovi mohla predstaviť. Nechcela však na seba príliš ťahať pozornosť, predsa len nebola tu kvôli sebe ale kvôli Phoenix, ktorá sa k nim chcela za každých okolností pridať a vedieť všetko zaraz a hneď. Ona bola v tomto momente len šum, ktorý sa mal rozoznievať po okolí.

Jemne si zvrčala popod nos, vlčica jej zase venovala prednášku akoby bola v škole a ona nemala príliš veľké znalosti - evidentne. Napokon si povzdychla a s hlavou mierne sklonenou k zemi sa pobrala ďalej smerom do lesa. Ďalej už nehovorila nič, jediné na čo jej zostávala energia bolo stiahnuť uši k hlave a dúfať pozor na to ako kládla nohy pred seba. Dúfala, takmer sa až modlila aby za ďalším stromom na nich už niekto čakal, aby sa mohla čo najskôr od Nix odpojiť a ísť reflektovať na svojimi životnými rozhodnutiami - alebo ani nie, nie žeby jej nad neznámou vlčicou príliš veľa záležalo. *Určite už niekoho stretneme, určite už niekoho stretneme..* cupkala dopredu, s hlavou už o niečo vyššie a pozerala okolo seba, aby uvidela kohokoľvek ihneď ako to bude možné.

Kayseri cvakala ušami a najradšej by sa už otočila na labe a odišla. Napokon ich však len pricapila k hlave a pevnejšie stiskla zuby k sebe. ,,To je možné," odpovedá, no z hlasu sa jej pomaly ale isto vytráca všetka radosť, ktorú doteraz vlčici venovala. Nepáčila sa jej, nepáčila. Kde bola teraz Dorya keď ju potrebovala? Ona by určite interakciu s Phoenix zvládla omnoho lepšie ako vĺča, ktoré v tomto momente mohlo byť vôbec rado, že našlo cestu späť do svojho domova a v najlepšej viere doň voviedlo úplného cudzinca.
,,Snažím sa, dobre?!" vyštekla na ňu a niekde v polovici vety sa jej zlomil hlások. Vlčicine slová sa jej mierne dotkli a ak by teraz nestála pred ňou, možno by sa jej z líca zakotúľala i nejaká tú slza. ,,Ak chceš nájdi si ho sama," odsekla jej i ona a nespokojne zafučala.

Les alf >
,,Hej, to by zaujímalo aj mňa," odpovedala Phoenix na otázku, ktorú vlastne ani nepoložila. Kayseri meno lesa brala ako fakt, nikdy sa nezamýšľala nad tým, žeby malo nejaký konkrétny význam, predsa len bolo to jednoducho len meno lesa.. keď sa však nad tým zamýšľela, mohlo to byť celkom logické. Či ju však niekedy napadlo predniesť túto otázku? Nie. Ani zďaleka. A pravdepodobne si na ňu ani nikdy znovu nespomenie. ,,Asi áno, kto iný by vymýšľal meno svorky ak nie alfa?" pozrela sa na ňu ponad rameno počas kráčania akoby neverila, že sa Phoenix na niečo také mohla vôbec pýtať. Veď to bolo predsa jasné! Úplný holý fakt! Až na to, že to vlastne nebol.
,,Začínaš mať príliš veľa otázok a mám dojem, že ťa už moc nestíham," prehovorí napokon. S každou ďalšou otázkou, ktorú jej vlčica položila dávala na slova vychádzajúce z úst čoraz menší pozor. Bolo možno že jednu či dve otázky dokonca úplne prehliadla. ,,Alfa alebo niekto starší ti určite na všetko odpovie," snažila sa vymaniť z hŕby otázok, ktoré na ňu padali. Akonáhle sa však Nič zasmiala, Kayseri sa na ňu znovu pozrela a zakmitala chvostom. Mala rada keď sa vlci smiali a nesnažili sa za každej okolnosti zostať vážny. ,,Som si istá že sa ti tu bude páčiť. Mne sa tu páči. Ale je pravde, že som ešte všetko nemala čas preskúmať."

Kayseri nad jej reakciou len mykla plecami. Príliš sa jej nepozdávala energia ktorá jej vlčica vracala späť, avšak nemala s tým čo a ako robiť, teda sa len povzniesla a ako správne šteňa na to rýchlo zabudla. Jej telo už možno dosahovalo rozmery dospelej samice, nohy mala však stále akoby príliš dlhé k telu, čo prezrádzalo, že sa ešte ani zďaleka nejedná o dospelého vlka. Vzhľadovo možno, jej duša však bola ešte úplným vľčaťom. ,,Tento les sa volá Les álf," odpovedala jej znovu s priam až prekypujúcou energiou. Ak by mohla určite by sa najradšej rozbehla dopredu a hranice svorky prerazila plnou rýchlosťou. To však veľmi rýchlo vyhodnotila ako nevhodné, avšak aj napriek tomu sa chytila vedenia a rozkráčala sa smerom do svorky. ,,Svorka sa volá Daén," upozornila ju a ako jej prednášala informácie cítila sa veľmi dôležitou. ,,A pár vlkov čo poznám - Freki. To je taký bielo čierny samec, je fakt veľký a ten mi rozprával o tom ako spoločne skolili toho obrovského jeleňa s parohmi takými veľkými," nadšene vyskočila do vzduchu aby pridala slovám ,, veľký" ešte väčší význam. ,,A potom tu je ešte Dorya, to je moja nová mamka. Taká fialovo biela.
> Daen

Ďalej sa ku konverzácii o srsti nevracala. Phoenix nevyzerala, že s ňou úplne súhlasila, v tomto momente jej to však bolo úplne jedno a radšej sa sústredila na otázky, ktoré jej červeno-čierna samica ďalej prezentovala. ,,Alfa je v pohode," odpovedá jej jednoducho. Ona sama alfu videla... možno raz či dvakrát? Nebola si práve totálne istá, niečo sa jej zdalo. ,,Ja moc dobe neviem popravde, ešte som tu len chvíľu a určite som nestretla všetkých vlkov," odpovedá so smútkom v hlase, že nedokáže podať všetky informácie, ktoré po nej samica žiada. V tom momente ale mierne nadskočila a chvost sa jej znovu zavrtel. ,,Ale môžem ti ukázať svokru ak chceš!" pozrie nadšene a pohodí hlavou kdesi medzi stromy, kde a skrývalo územia svorky veľmi pekne skryté pred pohľadom vlkov, ktorý sa v hlbokom lese nevedeli pohybovať.
,,Áno, už sa na to neviem dočkať," odpovedá jej na poslednú vetu a ak by mohla, poskakovala by z jednej strany na druhú. Laby však držala na zemi, ak by sa však niekto lepšie prizrel mohol by vidieť, ako jej svaly na labách poskakujú i bez ich väčšieho pohybu. Jednoducho nedokázala len tak obsedieť na jednom mieste a už len čakala, kedy ju vlčica vyzve aby jej mohla ukázať územie.

Spokojne sa na usmievala na červenú vlčicu a ešte si ju so záujmom prezerala. Príliš sa k nej nepribližovala, po nepríjemnou stretnutí s cudzincami im zase až tak príliš neverila - avšak aj napriek tomu z nej rozhodne nebol cítiť stres ani strach, skôr len ostražitosť, ktorá sa často spája so spoznávaním nepoznaného. ,,A prečo nie?" jemne nakloní hlavu na stranu a s otázkou v očiach sa na ňu zahladí. Však predsa len je srsť jedna z prvých vecí, ktoré si vlci medzi sebou všimnú a tým pádom výrazná srsť výhodu. Následne však len mykla plecami. ,,Aspoň si ťa nemôže nikto s nikým pomýliť," jednoducho ... výnimočný.
Akonáhle sa spýta na svorku, horúčkovito prikývne. ,,Pridaj sa!" ponúka ju a už zase mierne poskakuje so svojimi dlhými packami. ,,Čím viac nás bude, tým lepšie," uškŕňa sa a v mysli si už splieta plány ako sa jej podarí prinútiť členov svojej svorky aby šli na lov jeleňov - najmä teda tých s tými obrovskými parohmi, ktoré mohli byť často väčšie ako ona. Freki a teraz i Dorya jej sľúbili, že ju vezmú, len potrebujú viac vlkov. A ona ich zoženie! ,,A jeleňa by si teda vedela uloviť?"

Vlčica sa napokon zobudila a dlho na ňu hľadela. Kayseri taktiež sedela potichu až do okamihu kým neprehovorila. Chvost sa jej okamžite začal šmýkať po podložke vystlanej popadaným ihličím a chuchvalcami hliny nasiaknutej snehom a ľadom. ,,Ja som celkom dobrá v skrývačke," odpovedala jej. To, že podtón hlasu neznámej možno naznačoval, že ju mala radšej nechať naporiadku skrytú pod spadnutým stromom, tak ako sa tešila doteraz. Malá vlčica však jej slová pochopila úplne inak, možno však povedať, že tento fakt napokon nebol ani tak podstatný. ,,Páči sa ti?" spýtala sa jej nadšene, keď vlčica spomenula jej srsť. Postavila sa zo svojho sedu a obzrela si bok - bledá hnedá sa miešala s tmavšou a na boku sa jej tiahla dlhá bledá škvrna. Však ona predsa len vedela ako vyzerá, teraz však keď dostala, v privretými očami, už druhú pochvalu, celkom sa jej to pozdávalo. ,,Aj tvoja je veľmi zaujímavá. Takú farbu som na vlkovi ešte nevidela," jemne nakloní hlavu a lepšia sa prizrie samici pred sebou. ,,Musíš byť veľmi výnimočná!" jemne nadskočila a znovu zakmitala chvostom. ,,Ja som Kayseri a bývam v tomto lese!"