Příspěvky uživatele

< návrat zpět

sokolí >
Netrvalo jej dlho kým sa od hôr dostala do zákrytu lesa. Spokojne si vykračovala, aj napriek tomu, že bol len obrovský a hustý, bola si akosi istá, že sa nedokáže len tak stratiť. Verila sebe alebo možno verila lesu, žeby nenechal svojho vlastného obyvateľa nájsť nesprávne miesto. Preto keď ju les zaviedol k vlčici ležiacej pod jedným zo stromov, zastala. Nič sa predsa nedeje len tak, alebo tomu aspoň v tomto momente mladá vlčica verila. ,,Jé ahoj," povedala ticho. Vlčica vyzerala akoby spala, preto jej nechcela spôsobiť príliš hlasné prekvapenie. Zvedavosť jej ale nedávala príležitosť len tak ju obísť a jednoducho na ňu zabudnúť. Jemne zakrútila chvostom a posadila sa opodiaľ nej. Ako jej oči padli na vlčicinu srsť, zažmurkala. Takú farbu na srsti ešte nevidela! ,,Skoro som ťa prehliadla," vravela ďalej, takmer šepotom, no dostatočne hlasno na to aby ju vlčica mohla počuť.

Irisin raj cez Severné hory >
Prechod cez hory bol namáhavý, trval jej dlho a už ani nebežala. Klusala presne po ceste po ktorej predtým kráčali s Doryou. Príliš sa neobzerala okolo seba, vedela presne kam ide, akoby mala vo svojej malej hlavej autopilota - niečo ako keď holuby presne vedia ako sa vrátiť presne domov, potom čo sa znenazdajky ocitnú na druhom konci ich malého sveta. Ona síce neskončila niekde kde nevedela kde je sever, ale metaforické prirovnanie bolo pravdepodobne celkom presné. Akonáhle sa jej oči stretnú so stromami lesa, konečne pridá do kroku a v pľúcach sa jej razom vzduch vymieňa omnoho rýchlejšie ako predtým. Nevedela sa dočkať kedy znovu uvidí ďalších členov jej svorky a bude sa môcť s nimi zoznámiť - a možno ich dokonca presvedčiť aby išli na lov jeleňov.
> les alf

luka cez dračí >
Jazyk sa jej takmer ťahal po zemi keď uháňala po teplom piesku. Síce bola ešte stále zima, avšak pri mori rozhodne nepanovali tak nízke teploty ako v lesoch alebo na pláňach Mois Grisu. Piesok jej odletoval spod láb ako sa hnala dopredu do miest kde vedela, že sa nachádzala jej svorka. Všetky zlé spomienky akoby vypustila z hlavy, už v jej tele nepanovala ani jedna negatívna emócia - jej hlava sama vyblokovala negatívne reakcie, tak mozog sám seba chránil pred akousi samodeštrukciou a všetko nahradil inými, vykonštruovanými spomienkami. Ak by sa jej chcelo, zastavila sa a užila si pohľad smerom na more - možno neskôr, spoločne s Doryou. Ona sama mala teraz mozog nastavený na svorku, do ktorej sa musela ihneď dostať a v jej hlave skutočne veľmi záležalo na tom aby sa tam dostala okamžite - musela si predsa len niečo dokázať.
> ostríži cez severné hory

Mladá vlčica mala už laby laby dlhé takmer až na zem. Aj keď sa mohlo zdať, že do nich ešte dorastie, vo svojom veku už moc rásť nebude. Dosiahla svoju najvyššiu fázu a už teraz veľmi pekne presahovala o hlavu či dve. Teraz si to príliš nevedela uvedomiť, v duši bola trochu ešte šteňaťom, ale kto sa úplne zbaví svojho vnútorného šteňaťa aj v dospelosti? ,,Neviem sa na to dočkať," odpovedala jej s kmitajúcim chvostom a svojimi dlhými labami sa pobrala dopredu. Zatiaľ čo jej stačil jeden krok, Dorya ich musela robiť aspoň dva či možno dokonca tri. ,,Pôjdem dopredu a stretneme sa tam, dobre?" spýta sa jej, no na odpoveď nečaká príliš dlho. Vo svojom veku ju bolo príliš ťažké zastaviť na jednom mieste, potrebovala byť stále v pohybe, stále niečím zamestnávať hlavu a rovnako aj svaly. Potrebovala si znovu pobehnúť.
> irisin raj cez dračí

13 postov v Temnom lese - Ahvaryan a Riveneth

Kayseri cvakala ušami a slová Doryi počúvala mierne jedným uchom dnu druhým von. Nevedela prečo sa teraz museli zabaliť a ísť smerom domov, predsa len už boli takmer pri tých jeleňoch či srnách či čo jej to vravela! Nespokojne a možno trochu protestne si povzdychne a oči od lesa odtrhne a takmer až keď Dorya už pomaly odchádza. ,,A myslíš, že sa sem budeme môcť niekedy vrátiť?" rozbehne sa s krikom smerom k fialovej vlčici, ktorej srsť na snehu mierne svietila. ,,Ak by sme zavolali niekoho zo svorky, mohli by sme ich uloviť?" vypytuje sa ďalej. Potrebovala každý jeden kúsok informácie, ktorý mohla dostať. Jej mozog bol v tomto veku ako špongia, ktorá žrala všetky informácie, ktoré len mohla dostať a ak ich nedostávala, dožadovala sa ďalších. ,,Freki predsa vravel, že oni takých lovili!"

,,Nedal, ale zobral si nejaké kamene čo som našla pod snehom," odpovedala jej, avšak konverzácia o Wuovi ju tentoraz príliš nezaujímala. Nemala sa moc čím chváliť a tým pádom jej pozornosť rýchlo skákala iným bokom smerom ku stopám, ktoré spoločne vlčice skúmali a malá Kayseri sa učila veci užitočné ktoré možno raz bude v živote potrebovať. Nemala ako vedieť čo si pre ňu osud pripravil a ani ako bude jej ďalší život vyzerať. A to je na živote to, čo by nás malo hnať vpred. To ona ale nevedela, pre ňu bol život ešte stále gombička. ,,Oh už vidím!" odpovedala jej. Ihneď ako to Dorya vyslovila nahlas, už si aj všimla, že skutočne otlačky na zemi vyzerá ako jej labky a dokonca sú i rovnakej veľkosti! ,,Naozaj sú to tie isté?" zajasala nadšene a okamžite sklonila hlavu k zemi tak ako to urobila fialová. Napodobňovala všetko čo robila tak sa i z hlboka nadýchla. Sánka jej padla takmer na zem. Doslova i metaforicky. V nose sa jej v tomto momente odohrávala kakofónia pachov, nevedela ich pomenovať, no vedela, že neparia vlkom. Takže takto teda páchnu tie tvory o ktorých jej vravel Freki? Tak to si bude navždy pamätať! ,,Myslím, že šli tadiaľ!" ukázala labkou dopredu. Zase také ťažké zistiť to nebolo. Predsa len širšia časť chodila sa zužovala do kratšej a teda vytvárala akúsi šípku, ktorá ich mala viesť za cieľom. Bola to len dedukcia, avšak ako sa dozvie čoskoro, správna. ,,A čo teraz? Rozbehneme sa za nimi?"

Dorya sa jej spýtala na to čo videla keď odbehla preč. Nebolo to však také zaujímavé ako by si mohla myslieť. ,,Bola som v tom lese až tam ďaleko," otočí sa smerom k ovocnému lesu, ktorý bol skutočne peknú diaľku od miesta kde sa teraz nachádzali. Nejakým zázračným spôsobom sa však Kayseri vôbec necítila unavená. Teda ... určite nie tak akoby sa mohlo niekomu zdať. Rýchly beh mala jednoducho v krvi. ,,Vidíš ho?" pýta sa jej s krútiacim chvostom a jemne poskakuje. Bolo však jasné, že ho vlčica videla bez problémov. ,,A bol tam zase ten starý vlk, Wu, ten čo mi predtým dal toho chipmunka!" vysvetľuje ďalej čo všetko sa stalo kým sa spolu nevideli.
No to už jej pozornosť Dorya presúvala na sneh, ktorý bol pod ich labami. ,,Stopy?" spýtala sa a zacvakala ušami. Pohľad presunula k zemi a pozerala čo by mohla vidieť. ,,Aké stopy?" nakloní hlavu na bok no v tom momente jej pohľad na niečo padne! A vida! Skutočne sú to stopy, avšak tie jej, ktoré vytvorila pri poskakovaní okolo svojej matky. ,,Oh! Už asi niečo vidím!" zajasá a otočí sa späť k samici. ,,Čo teraz?"

1) 9
2) Žil? Pomohol Doryi cítil sa lepšie? Maybe??
3) S Doryou sa vydali na výlet a popri tom i skúmanie ostrovov
4) No.

Ovocný lesík >
Spokojne poskakuje späť na miesto kde sa s Doryou najskôr rozišla. Nemá sa kam ponáhľať, predsa len na tak krátkej vzdialenosti sa nemohla niekde stratiť - za jedna to ani nebolo možné a za dva, nebola hádam tak hlúpa! V tomto momente sa však už nemohla dočkať kedy sa konečne bude môcť zahryznúť do nejakého mäsa. V žalúdku jej vyhrávala celá kapela a jemná srsť bola posiata množstvom vodných kvapiek, ktoré sa jej tam vyzrážali z rýchleho behu do lesa a späť. Spustila sa teda na zem aby si na pár minút odpočinula, kým sa k nej fialová vlčica znovu pripojí a spoločne sa budú môcť pozrieť na to, aké jedlo sa im podarí získať. Ona sama nevidela nijakého živého tvora, avšak bola ešte mladá, jej pohľad ani nos a rovnako aj uši ešte určite neboli tak dobre vytrénované akoby mali byť a tým pádom jej mohlo niečo podstatné veľmi jednoducho prekĺznuť pomedzi zmysli. Dorya však určite bude vedieť niečo viac ako ona.

Luka >
Zľadovatený sneh jej odfrkoval spod láb ako celou silou bežala po lúke. Čoskoro sa však miesto na lúke našla v lese a ona sama si príliš nepamätala ako rýchlo sa to mohlo stať. Stromy sa okolo nej akoby objavili alebo len jednoducho pri behu nevnímala svet okolo seba. Spočiatku sa chcela otočiť a rovnako rýchlym behom sa vrátiť späť k Doryi, no skôr ako sa k tomu dostala jej do uší vstúpil zvuk, ktorý už predtým počula. Krátky chvost sa jej rozkmital zo strany na stranu a vykročila za zvukom. ,,Wu!" nadšene vyhŕkla, keď starého vlka znovu uvidela a spokojne za ním pricupkala aby pozrela čo všetko ma starý vlk nové.

__ Nákup __
Oči - 5 rubínov
Pehy - 10 kšm

Mením 1 mincu na 4 rubíny.

Po obchode mi zostane na účte - 10kšm, 2 rubíny, 3 mince
___________
Pozdravila sa s vlkom a hodila mu na stôl nejaké kamienky čo našla po ceste. Popravde ani nevedela čo si to od neho kúpila, no bola nadšená že to niečo bolo. ,,Dovidenia pán Wu!" rozlučuje sa s ním s radostne kmitajúcim chvostom a rýchlym pohybom sa následne poberie smerom za Doryou od ktorej sa pred nejakým časom oddelila. Snáď nebude na ňu nahnevaná!

> Luka

vyhliadka >
Pomaly ale isto cupkala za svojou adoptívnou matkou a užívala si každú minútu, ktorú s ňou mohla stráviť. Už pomaly aj zabudla na svoju skutočnú matku, však predsa len to bolo dávno a mladý mozog a veľmi rýchlo dokáže prispôsobiť novým podmienkam, ktoré mu prostredie podstrčí pod nos. Kayseri mala síce ešte dosť veľa pred sebou, nevedela toho ešte veľmi veľa ale to nevadilo, mala predsa okolo seba vlkov, ktorý ju učili každým dňom niečo a niečo nové, čím jej stimulovali rozum a tým pádom sa z nej stávala múdra mladá slečna. ,,Idem dopredu!" upozorní Doryu a rozbehne sa po dlhej lúke, ktorá sa v jej pohľade ťahala takmer do nekonečna. Jej dlhé laby, ktoré aj napriek svojmu veku mala dlhšie akoby sa mohlo zdať , skutočne jej pomáhali pri pohybe v hlbokom snehu a ona si to veľmi pekne užívala.
> ovocný lesík

,,Už sa nemôžem dočkať keby tie mesiace prejdú," vzdychne si vĺča smutna a zahlási sa pod seba na vodu, ktorá sa po vodopádmi vlnila aj naprkekt oni že všade naokolo bola zima. nebola však dostatočné teplota na to aby zamrzla aj voda hlbšie a tým pádom si vodopád stále nachádzal cestu ako zostať tekutý. Tak veľmi by si želala ísť sa okúpať!!! Prečo len musí byť práve toto ročné obdobie ktoré nedovoľuje žiadnu zábavu. Akonáhle však jej uši začujú ju slovo jedlo, rozum Ako by zabudla na všetky problémy spojené so snehom. Až teraz si uvedomí aká je hladná a zelené oči jej ihneď zaiskria. ,,Už som aj hladná," prikyvuje rýchlo a okamžite sa začne obzerať okolo seba akoby čakala že sa hneď pri nich objavili nejaké jedlo. a najlepšie rovno zabité aby som nemusela pozerať na to ako jej mama zazriva tesáky do jej tela. Nebol to vôbec príjemný pohľad A však musela sa naučiť s tým žiť - ako inak by predsa len vlk mohol prežiť? Ak nedokáže zabiť? ,,Myslíš, že stretneme také zviera o ktorom hovoril ten bielo-cierny vlk v našom lese?" spýta sa jej sa záujmom a rýchlo sa poberie cupkat vedľa nej za náznakom jedla.
> Luka

severné hory >
Cupitá za ňou a počúva ako jej rozpráva o miestach na ktorých ešte nikdy predtým nebola. Bolo to príjemné počúvať slová vlka, ktorý toho evidentne vedel omnoho viac ako ste vedeli vy a mal čas a chuť vám o tom reálne rozprávať, učiť vás a celkovo vám venovať čas. ,,Teším sa keď sa tam raz pozriem.." prerušovala jej výklad Kayseri a popri tom si predstavovala ako beží po piesku - ak vôbec vedela čo je ti piesok a ak si vôbec vedela predstaviť ako také majestátne miesto plné úparu môže vyzerať. ,,Tak môžeme ísť pozrieť tie vodopády a potom sa môžeme vrátiť do nory," navrhla nadšene a keď jej pohľad padol na ten výjav čo sa volal vodo-pády tak takmer zkamenela. ,,Wooah," vypustila zo seba a veľké zelené oči, ktoré jej svietili na hnedej srsti sa nevedeli odtrhnúť. Ten rachot, ktorý ich razom zahalil bol takmer až skutočne ohlušujúci. ,,Myslíš že je tam hlboká voda?" pýtala sa jej ako ju nasledovala smerom hore, niekde na miesto odkiaľ mohli mať úplne nádherný výhľad. ,,Dalo by sa tam potom keď bude teplejšie okúpať?"

Cupitala neďaleko vlčice, ktorú pomaly ale isto začínala pokladať za svoju matku a pritom vyhadzovala do vzduchu sneh, ktorý sa jej dostal pred čumák. V tomto momente ho mala od všetkej tuhej vody celý biely, no absolútne jej to nevadilo. Dych jej sneh na papuli rozpúšťal a tak sa jej na srsti začali vytvárať kryštáliky ľadu, ktoré zo začiatku neboli príliš viditeľné a ani jej nejako neprekážali pri rozprávaní a šantení. ,,Púšť?!" zopakovala slovo, ktoré Dorya vyslovila a úplne mu nerozumela. Nepýtala sa však, lebo ihneď ako sa dostali k púšti, ihneď sa na ňu vrhlo ďalšie množstvo informácií, ktoré jej mladý mozog ešte nestíhal spracovávať. ,,Vodopády?" zopakovala ďalšie slovo, dostatočne nadšene na to, aby aj mierne poskočila do vzduchu. Nebolo jej absolútne jasné, že vodopády v zime budú asi zamrznuté, no v tomto momente to nebola absolútne jej starosť. ,,Že sa tam pôjdeme pozrieť tiež?!" jaskotala pri Doryi a popri tom ju aj nasledovala. Ak by ju v tomto momente chcela uniesť, tak by Kayseri išla dobrovoľne s ňou a ešte by z too bola aj nadšená!
> na vyhliadke