Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Počúvala slovám vlčice, no ako každému správemu šteňaťu jej pozornosť kolísala z jednej strany na druhú. Prikyvovala síce po každej vete čo vlčka vyslovila, no to bolo asi všetko čo sa k nej dostávalo. Zvieratko na jej ramenách sa spokojne chúlilo do zimnej srsti, ktorá stihla na tele mladého vlka narásť a užívalo si tepla, ktoré jeho vlastné telo nedokázalo vytvoriť. Kayseri toto všetko síce šteklilo - a aj to kradlo väčšinu pozornosti, ktorá mala byť venovaná Doryi. Akonáhle však padla veta o tom, že sa majú presunúť niekam inam, to už mozog Kayseri neignoroval. Uprela svoje veľké zelené oči na svoju novú matku a uškrnula sa. ,,A čo je na tých miestach?" pýta sa jej a pomaly začne poskakovať v snehu smerom k doline odkiaľ len pred pár hodinami sama prišla za obchodníkom. ,,Je to tam zaujímavé?" vyzvedá ďalej. Predsa len nemá najmenšieho tušenia čo táto krajina ponúka a chcela to obsiahnuť všetko! A čo najskôr! ,,Tak teda poďme! Už sa teším."

Dorya vyzerala byť tvorom na Kayserinom ramene nadšená takmer rovnako ako ona a to bolo len a len dobré. Mladému šteňati sa to skutočne pozdávalo a zdalo sa akoby jej malý chipmunk pomáhal zabudnúť na to čo sa stalo. Najvyšší čas pohnúť sa dopredu, no bolo vôbec na niečo také možné zabudnúť? ,,To ešte neviem.." odpovedala na otázku zamyslene a snažila sa krkom otočiť smerom k malému potkanovi. Na pomenovanie mala predsa len ešte čas, nevyzeralo to tak, žeby sa malý chystal niekam utiecť, zatiaľ sa mu páčilo zahrabanému v jemnej srsti vĺčaťa. ,,Niečo potom vymyslím, keď budeme doma," povedala napokon a túto tému napokon hodila za chrbát, vysporiada sa s ňou neskôr, keď bude mať hlavu pripravenú na hlbšie rozmýšľanie. Zatiaľ sa na okolí ukazovalo príliš veľa podnetov na to aby sa dokázala sústrediť. ,,Tri roky je ale dlhá doba," prekvapila sa Kayseri a uprela na ňu neveriacky pohľad. Veď predsa tak dlho ešte ani ona nežila! To je teda niečo! ,,No... Ja som zatiaľ bola len v lese našej svorky. Nikde inde."

Vlk sa napokon pobral kadeľahšie a ona napokon osamela niekde medzi horami v snehu, ktorý jej dosahoval takmer až po hrudník. Našťastie však netrvalo príliš dlho kým sa zase niekto objavil blízko nej a tak nemusela osamieť na mieste, kde predtým nikdy nebola na dlhú dobu. Šťastne sa otočila smerom k vlčici a jemne kývla smerom k chipmunkovi, ktorý sa jej nachádzal na ramene. ,,Pozri, čo som dostala od toho starého vlka v fúzami," ihneď pribehla k fialovej vlčici a urobila pár skokov v hlbokom snehu. Svojimi dlhými nohami sa pohybovala celkom jednoducho a úzka hruď pôsobila ako korma lode a rozrážala sneh pred ňou. ,,Ty tu ale bývaš už dlho, nie?" spýta sa jej a hlavu nakloní na stranu. Bola celkom prekvapená, no dalo sa tomu veriť a teda len jemne zakrútila zostatkom chvosta, ktorý ešte mala. ,,Aspoň to tu môžeme preskúmať spolu."

1) Počet herných príspevkov za celý mesiac (1.12.-31.12.). 6
2) Čo urobil váš vlk pre prosperitu svorky? neumrel o.O
3) Zhrnutie toho, čo vlk zažil za tento mesiac. po zotavení z odrhnutého chvosta sa pobrala na výlet po území spoločne s doryou
4) Splnené questy do Svorkovej hry (individuálne). nada

Jméno, postavení: Azrael, beta
Počet postů za celý předchozí měsíc: 15
Krátké shrnutí všech postů (počítají se i rychlohry, které v tomto období zapíšete): Vydal sa na lov v mlžných pláňach kde narazil na Riveneth, ktorú presvedčil aby sa pridala do Chaosu.
Bobříci: Náborár (10kšm +5% do lovu)

15 kšm + 1 % (+ bobřík)

les alf cez jastrabí >
Kayseri kráčala presne rovnakým smerom akým sa vybrala predtým. Strach z toho, že by sa jej mohlo stať niečo podobné znovu zahodila za chrbát a rozhodla da užiť si pekný zimný deň na mieste kde v živote nebola a kde bolo chladno ako v rusku. Razom zastala a obrátila sa. Nebolo jej jasné či ide Dorya za ňou alebo nie ale v tomto momente by bola najradšej ak by bola otázka kladná. Ak by mohla, stiahla by si chvost medzi nohy, no momentálne to možné nebolo a už ani nikdy nebude. Už sa chcela na päte odísť avšak započula hlas - a ako každé správne naivné vĺča sa za nim vybrala aby zistila o čo ide.
Oči sa jej išli vyočiť keď jej pohľad padol na všetky tie lesklé veci, ktoré mal vlk vo svojom... karavane?

Nákup
Zvieratko - chipmunk, za Aphrodite, prosím zakresliť - zadarmo
Stínový služebník - za odtrhnutie chvosta - zadarmo
Silové pole - 100 kšm 2 mince
Mystery box - 50 kšm (prevádzam 4 rubiny na 40kšm)

Po nákupe na účte - 8 kšm - 2 rub - 2 mince

Mystery box - 10 - 10 %
Schváleno


Netrvalo dlho a samcovi sa podarilo vĺčaťu natlačiť nejaké veci čo ani príliš nechcela - samozrejme okrem chimpmunka bez ktorého aleže vôbec nemohla odísť ihneď ako jej na neho padli oči!

Pozorne počúvala čo samec hovoril a vo svojej mysli i to predstavovala všetko aj tak minimálne tri krát akčnejšie ako to určite bolo. Nevadilo jej to však, do hlavy jej nevidel nikto a teda ju nemal ani kto opraviť, že si myslí zle. ,,Woaah, tak to je niečo!" nadchýňala sa takmer za každou vetou čo povedal a popri tom premýšľala aké dobrodružstvá čakajú na ňu. Akoby sa jej takto rýchlo podarilo zabudnúť na to čo len pred pár týždňami zažila a teraz znova prahla po niečom novom, niečom nezažitom a najmä niečom zábavnom. Akonáhle sa vlk postavil na laby s tým, že odchádza, vyskočila na labky aj ona. ,,To bol fakt úžasný príbeh! Dúfam, že nabudúce budem aj ja pri tom!" sledovala ako vlk mizne medzi stromami a popri tom sa jej začal pohybovať chvost zo strany na stranu. ,,Idem aj ja do lesa!" zakričala na Doryu a rozbehla sa smerom do lesa za hladaním dobrodružstva bez toho aby čakala na to, že sa ju bude vlčica snažiť zastaviť.
> severné hory cez jastrabí

Ďakujem za možnosť a prosím pripísať labku Kayseri do zeme ♥

Zapsáno

Vyzeralo to tak, že fialovej vlčici sa jej darček skutočne páčil a to v nej vyvolalo príjemný teplý pocit na hrudi. Krátky chvostík jej mierne zamával vo vzduchu a dokonca už ani bolesť nebola taká silná aby jej v tomto prejave radosti zabránila. ,,Už sa cítim omnoho lepšie ako predtým," odpovedala priamo na jej otázku a šija jej mierne stuhla. Nerada spomínala, no udalosti, ktoré ju k tomuto okamihu viedli boli ešte príliš čerstvé na to aby ich len tak ona alebo ktokoľvek iný hodil za hlavu. Ešte neprešlo v rieke toľko vody aby sa nad tým dalo kývnuť labou.
Skôr ako si však stihne venovať pozornosť vlkovi, ktorý do ich malej spoločnosti prišiel, jeden zo stromov okolo nej akoby k nej prehováral. Stiahla uši a pobrala sa k nemu, skoro však vyskočila z kože, keď za ním uvidela vlka, ktorý mal uši dlhšie ako parohy jeleňa a čiapku príliš veľkú na svoju mrňavú hlavu. Milo sa jej podravil a ona nezvreskla len kvôli tomu, že bol takmer o hlavu menší ako ona. Podal jej nejaký balíček, ktorý i ona od neho vzala, no pozrie sa na neho neskôr, až keď bude sama.
Prebehla teda späť k členom jej svorky a so sklonenými ušami sa pozrela na samca, ktorý bol väčší než akýkoľvek iný vlk, ktorého doteraz videla. Možno na neho pár sekúnd nepríjemne pozerala, ale určite to bolo len preto, že ho obdivovala. ,,Nevedela som, že táto svorka má toľko členov," jemne naklonila hlavu na stranu. ,,A čo také ste ulovili?" so záujmom sa ho opýtala a s očami prilepenými na ňom si tiež ľahla do ihličia. Bol čas na rozprávku! ,,Videli ste takých tých veľkých jeleňov čo sú väčší ako traja vlci dohromady?!"

úkryt daénu cez územia >
Kráčala dopredu za nosom a poriadne ani nevedela kam. Dobre vedela ktorým smerom šla predtým a tak sa teraz radšej vybrala iným smerom. Smerovala k horám, ktoré kvôli vysokému porastu vôbec nevidela a teda ak by sa jej niekto spýtal, nedokázala by odpovedať. Avšak aj napriek tomu šla, len aby nemusela stáť na mieste a popri tom kŕčovito zvierala svaly na chvoste aby sa vyhla bolestivým otrasom, ktoré by mohla chôdza na túto partiu jej tela vyvolať. Po mäkkej podložke lesa sa jej kráčalo ľahko, avšak kráčala pomaly. Obzerala sa okolo seba a kopala do šišiek, ktoré našla na zemi. Jedna sa jej však tak zapáčila, že si ju musela vziať do tlamy a radostne i predstavovala ako si ju vystaví v úkryte. Skôr ako sa však s ňou dostala príliš ďaleko, započula svoje meno za zadkom. Skamenela, aj keď vedela, že hlas nepatril vlčici, ktorá ju napadla. Teraz si už nemohla byť ničím istá. So sklonenou hlavou sa otočila a pohliadla na fialovú vlčicu, ktorú už raz videla. V rýchlosti blesku sa narovnala a radostne poskočila so šiškou stále v tlame. Spokojne prebehla k vlčici a tú veľkú šišku položila pred jej laby a ňufákom ju posunula smerom k nej. ,,Ďakujem, že si ma vtedy zachránila," povie jej radostne a najskôr na ňu len tak hľadí. Napokon keď sa odhodlá zaborí hlavu do jej srsti na krku.

Kayseri ležala vo svojom hniezde, ktoré jej vlčice alebo nieto iný pripravil a s hlavou položenou na zemi pozorovala svoje okolie. V nore bolo tmavo, avšak v strope sa nachádzal komín, ktorým dovnútra prúdilo svetlo - to sa ďalej zmiešavalo so svetlom svietiacich húb a spoločne osvecovali úkryt svetlom príjemným pre oči. Tie mala mierne pootvorené a pozerala sa okolo seba. Nemala príliš čo robiť a tak teda len dýchala. V tomto momente to bolo jediné na čo sa reálne cítila. Teraz mala byť vonku, užívať si život - počítať svetielka na oblohe, pekne jedna hviezdička za druhou, ale nie! Ona musí ležať v nore, lebo nejaká neznáma vlčica sa rozhodla pripraviť ju o časť jej mladého tela. Vzdychne si a rýchlym pohybom sa postaví na laby, čo veľmi rýchlo oľutuje lebo sa jej razom pred očami objavia hviezdy a pohľad sa jej zatmie. Chvost ju stále bolí, no už to nie je také zlé ako predtým, dýcha sa jej omnoho jednoduchšie a cíti sa omnoho ľahšie, ako snehové vločky znášajúce sa z oblohy smerom na zem.
Skutočne sa jej podarilo v tomto čase chytiť do svojich labiek eso z rukáva. Radšej sa teda so sklonenými ušami vrátila späť do svojho hniezda a ľadové laby zložila pod seba. Predsa len na tomto mieste nebolo nejako príliš teplo a ona mohla ohrievať jedine samú seba. Aj keď nejeden by si prial aby mal pri sebe v tomto momente matku, Kayseri si musela vystačiť sama so sebou. Ak by sa teraz objavila vo vchode do nory bol by to pre ňu ako blesk z jasného neba vianočný darček, ktorý by už nikdy neopustila. Jediné však čo sa stalo, bola slza kotúľajúca sa po líci šteňaťa, ktoré odkláňalo hlavu od vchodu do nory len aby sa jej krehká duša ďalej nezraňovala. U Ježiška však mala určite zapísané čo si od neho praje a teraz bolo len a len na ňom aby s touto informáciou niečo urobil. Pohľad teda presunula na steny úkrytu, ktoré síce neboli také plané akoby sa mohlo na prvý pohľad zdať, no určite neudržali pozornosť mladého šteňaťa na dlhú dobu. *Ak si to tu ako svorka trochu ozdobíme...* zamyslela sa, no v tom sa zarazila. Však ani poriadne nevedela kto sa v jej svorke nachádza a na koho by sa mohla s niečím eventuálne obrátiť. Dokonca ani mená vlčíc čo ju zachránili nepoznala! A teraz si určite niekde spievajú koledy a ona ich už nikdy neuvidí! Sakra práca aj s bolesťou, ktorá zatiaľ z jej tela neodišla. Bola to však len otázka času. Silno stiskla zuby a znovu sa postavila na laby, aj napriek bolesti rýchlym krokom prešla smerom k východu nory. Ak sa teraz odhodlá, v živote ju už čakajú len koláče alebo ako sa to hovorí. Nesmie zaspať na vavrínoch a ožno sa objaví aj nejaký ten rezeň.
> les alf cez daen

> svorka
Kayseri najskôr tých pár metrov chcela prejsť sama, avšak to nebolo možné. Labky sa jej stále triasli a chcel spať, predsa len od nehody neprešli dni dve hodiny aj keď krvácanie sa už vlčiciam podarilo zastaviť. Nechala sa teda odtiahnuť, aj keď za normálneho stavu by im to určite ani jednej nedovolila. Nohy však nespolupracovali a teda si nemohla vyberať a klásť podmienky. Niekde v hĺbke svojej duše im bola vďačná i keď v tomto momente by možno aj viac súhlasila s vlastnou smrťou. Priority. Hlava jej teda klesla na rameno vlčice, ktorej meno nepoznala a nechala sa pohodiť kdesi do nori. Následne si len spokojne zavrela oči a nechala svet okolo seba plynúť. Nemala sa kam ponáhľať, teraz sa musela hlavne liečiť.

Hlava sa jej žuchla na zem a súhlasne zakňučala. Chcelo sa jej spať, bola unavená a teda ani veľmi neprotestovala. V tomto momente jej už bolo jedno čo sa bude diať a evidentne vlci pred ňou jej chceli pomôcť a nie naopak. ,,Asi ... by som chcela... do nori," povie im tichým hlasom. Necítila sa nejako, žeby chcela byť atrakcia vlkov, ktorý sa pomaly ale isto vracali z lovu a ona ležala vyvalená v lese len aby sa na ňu mohli pozerať. A hlavne na jej zdecimovaný chvost. To už sa jej však pýtajú na meno a ona sa snaží odpovedať čo najskôr - ,,Kayseri." Ihneď ako jej vlčica povie o vode, nahne sa dopredu a dobre že si do nej nezarazí celý ňufák. Smädná bola, o tom potom.

les alf >
Kayseri so sebou mierne zamrvila a pootvorila očko. Nebolo však jasné, či niečo skutočne videla alebo sa pred ňou nachádzali len akési farebné fľaky. Nebolo to však podstatné, predsa len nepoznala ich mená, takže tak či tak by ich nemohla osloviť. ,,Uhumh-" zamručala a hlava jej zase klesla na zem. Bola unavená a strata krvi nie je niečo s čím by sa telo dokázalo vysporiadať z hodiny na hodinu - dokonca ani zo dňa na deň. Toto bude skutočne beh na dlhé trate, nie len pre hnedé šteňa ležiace na chladnej zemi. ,,Vlčica- ona... naháňala," prenesie, no jej myšlienky neboli príliš čerstvé. Jej mozog pracoval len z určitej časti a tá ďalšia sa pokúšala zachrániť sama seba, tak to predsa len bolo a myšlinky s hlave Kayseri boli teraz úplne iné akoby mali byť. ,,A potom.. Potom!" vyštekla, no to sa už aj skrútila pod novou vlnou bolesti, ktorá však v tomto momente bola len v jej hlave akonáhle sa jej vynorila spomienka na stratu chvosta.

Kayseri ležala na zemi a nemala najmenšieho tušenia čo sa okolo nej deje. Bola v bezvedomí a tak jej telo aj vyzeralo - bez života ale na druhú stranu kompletne živé. To, že sa o ňu vlčica postarala, to to sa jej určite podarí zistiť až keď sa preberie, ak to teda vôbec niekedy bude. Ale starostlivosť ktorú dostala, dosť naznačovala tomu že bude v poriadku. Dorya predsa len vedela čo robí, i keď Kayseri nikdy v živote predtým nevidela. Určite však z jej srsti cítila och svorky, ktorá patrila i do jej života. Stena sa teda nechalo niesť, ťahať, alebo čokoľvek, v tomto momente nemala príliš na výber a jej telo sa nedokázalo brániť, i keď duch v ňom bol naprosto v poriadku. Bolesť však musela prv ustúpiť aby mohlo znovu naskočiť vedomie a ona sa mohla vrátiť späť do života medzi vlkov, ktorí ju zabit nechcú.
> Daen s doryou